Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/221/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201392 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201392.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: Ing. arch. N. N. - autorizovaný architekt, T. XX, J., zastúpený: Vojčík & Partners s.r.o., Rázusova 28, Košice proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti: Krajský súd Košice, Štúrova 29, Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11906-6000/2019 zo dňa 09.09.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Skutkový a právny stav, rozhodnutia žalovaného 1.Žalobca listom doručeným Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj „úrad“) dňa 8.8.2019 podal námietky v elektronickej podobe smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným. 2. Lustráciou účtu úrad zistil, že žalobca zložil na účet úradu - dňa 6.8.2019 kauciu vo výške 1500 eur a 9.8.2019 kauciu vo výške 50 eur ( spolu vo výške 1550 eur) v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného na základe námietok proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania (podľa § 170 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní) a - dňa 6.8.2019 kauciu vo výške 1500 eur a 9.8.2019 kauciu vo výške 50 eur (spolu vo výške 1550 eur) v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným (podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní), a teda v rozpore s ich zákonom stanovenou výškou podľa § 172 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. 3. Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie podľa § 140 a orgán príslušný podľa § 167 ods. 2 písm. b) a § 169 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní vo veci námietok záujemcu Ing. arch. N. N. autorizovaný architekt, T. XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX v zastúpení Vojčík & Partners, s. r. o., Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36866563, v mene ktorej koná JUDr. Leo Vojčík (ďalej len „navrhovateľ“) smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným vo verejnej súťaži na predmet zákazky „Projektová dokumentácia - rekonštrukcia a nadstavba AB justičných zložiek Košice“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Krajský súd v Košiciach, Štúrova 29, 041 51 Košice, IČO: 00215783 (ďalej len „kontrolovaný“) vo Vestníku verejného obstarávania č. 141/2019 dňa 16.07.2019 pod značkou 17336 - MSS, rozhodnutím č. 11906-6000/2019 zo dňa 09.09.2019 zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 174 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní - na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a - na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným. 4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že predpokladaná hodnota zákazky je vo výške 1 550 000,00 eur bez DPH a žalobca mal tak povinnosť s podaním námietok zložiť za každé smerovanie námietok na účet úradu kauciu vo výške 0.1% z predpokladanej hodnoty zákazky (čo predstavuje v tomto prípade sumu 1550 eur), najmenej však 2 000 eur (§ 172 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní). Žalobca mal zložiť kauciu vo výške 2 000 eur v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného na základe námietok proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania (podľa § 170 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní) a 2000 eur v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným (podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní). 5. Keďže žalobca zložil na účet úradu kaucie v nesprávnej výške určenej zákonom o verejnom obstarávaní, neboli pre konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok podľa § 170 ods. 3 písm. a ) a b) zo strany navrhovateľa splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre úrad nastali neodstrániteľné prekážky brániace rozhodovaniu v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2019 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 11906-6000/2019 zo dňa 09.09.2019, ktorým bolo zastavené konanie o preskúmanie úkonov verejného obstarávateľa Krajského súdu v Košiciach na základe námietok žalobcu uvedených vo výroku tohto rozhodnutia, podľa § 174 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní. Tvrdí, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 7. Poukázal, že na účet žalovaného zložil dňa 06.08.2019 kauciu dvakrát vo výške 1.500 eur a 09.08.2019 doplatok kaucie vo výške dvakrát 50 eur. Spolu teda žalobca uhradil kauciu vo výške 3.100 eur. Keďže v zmysle zákona o verejnom obstarávaní je kaucia pre dané prípady určená vo výške 0,1% z predpokladanej hodnoty zákazky (čo predstavuje v tomto prípade sumu 1.550 eur), najmenej však 2 000 eur, žalovaný zastavil konanie o oboch námietkach žalobcu, ktorý namiesto 4.000 eur za obe námietky uhradil 3.100 eur. 8. Zdôraznil, že účelom kaucie je predchádzanie zneužitiu práva a zabránenie špekulatívnemu a šikanóznemu podávaniu námietok. Je presvedčený, že v danom prípade nejde o ľahkovážne či špekulatívne námietky žalobcu, čo osvedčuje už samotná skutočnosť, že v rámci verejnej súťaže označil verejný obstarávateľ práve žalobcu ako osobu, ktorá je nositeľom autorských práv k autorskému dielu vyjadreného stavbou AB justičných zložiek Košice. Žalobca následkom chyby pri zadávaní platieb, ktorými uhrádzal dňa 09.08.2019 doplatky kaucie, poukázal namiesto dvoch súm po 500 eur, sumy po 50 eur. Dobrú vieru žalobcu uhradiť celkovú sumu 4.000 eur za námietky osvedčuje skutočnosťou, že dňa 18.09.2019 doplatil kauciu do celkovej výšky 4.000 eur, keď vykonal dve úhrady po 450 eur. 9. Podľa názoru Žalobcu, právna úprava o výške a čase zloženia kaucie za námietky sa vyznačuje prílišnou tvrdosťou. 10. V súvislosti s úhradou kaucie za viacero námietok v rámci jednej verejnej súťaže žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného č. 5753-6000/2018-OD, zo dňa 07.06.2018, v ktorom konštatoval, že navrhovateľ s podanými námietkami zložil na účet kauciu vo výške 3.000 eur napriek tomu, že jeho námietky smerovali v zmysle § 170 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní proti trom skutočnostiam, a preto bol povinný zložiť na účet žalovaného kauciu v zákonom stanovenej výške za každú namietanú skutočnosť. Nakoľko navrhovateľ zložil na účet žalovaného kauciu iba vo výške 3.000 eur, žalovaný meritórne rozhodol len o námietkach smerujúcich proti jeho vylúčeniu, nakoľko iba v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre meritórne rozhodovanie o námietkach navrhovateľa v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný teda rozhodol aspoň v jednom z troch prípadov. V prípade žalobcu však žalovaný takto nepostupoval a jedným rozhodnutím zastavil konanie o oboch námietkach. 11. Žalobca teda z dôvodu prílišnej rigídnosti postupu žalovaného stratil možnosť uplatňovať svoje práva napriek tomu, že uhradil kauciu celkom vo výške 3.100 eur, pričom na jednu námietku je zákonom stanovené minimum 2.000 eur. Žalovaný meritórne nerozhodoval ani o jednej z dvoch námietok a v oboch prípadoch konanie zastavil pre neuhradenie kaucie v zákonom požadovanej výške. Podľa názoru žalobcu, s odkazom na vyššie uvedené rozhodnutie, žalovaný aj v tomto prípade mal meritórne konať aspoň o jednej námietke žalobcu, keďže žalobcom zaplatená celková suma 3.100 eur prevyšuje zákonom predpísané minimum 2.000 eur pre kauciu pre jednu námietku. Všetky úhrady kaucie zo strany žalobcu boli pritom vykonávané pod jedným a tým istým variabilným symbolom, hoci v príkazoch na úhrady uviedol pri platbách žalobca označenie kaucia a) a kaucia b), keďže podal námietky proti dvom skutočnostiam v tej istej verejnej súťaži. 12. Žalobca súčasne podal návrh na priznanie odkladného účinku tejto všeobecnej správnej žaloby voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 09.01.2020 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a dodal, že zákon o verejnom obstarávaní exaktne stanovuje postup úradu v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, pričom úprava zákona o verejnom obstarávaní neumožňuje žalovanému postupovať spôsobom na ktorý poukazuje žalobca, t.j. na základe súčinnosti s navrhovateľom konvalidovať pochybenia navrhovateľa pri podávaní námietok - ako napr. konvalidovanie obsahových nedostatkov námietok, odpustenie zmeškanej lehoty na doručenie námietok alebo požiadanie o doplatenie kaucie, ktorá nebola zložená vo výške stanovenej zákonom. Takýto postup by pri súčasnom rešpektovaní princípu legality bol možný len na základe existujúcich zákonných ustanovení. Je preto názoru, že by hrubo porušil ústavný princíp legality a v konečnom dôsledku by tak poškodil kontrolovaného ako druhého účastníka konania, ak by sa v predmetnom prípade tak, ako požaduje žalobca, zaoberal jeho námietkami meritórne, t.j. napriek nesplneniu procesných podmienok konania, by vydal meritórne rozhodnutie. 14. Uviedol, že v kontexte vyššie uvedeného je tiež potrebné obiter dictum ozrejmiť, že konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok predstavuje špecifický typ konania, v rámci ktorého úrad ako arbiter rozhoduje spor medzi hospodárskym subjektom a verejným obstarávateľom/ obstarávateľom v prebiehajúcom verejnom obstarávaní, pričom v dôsledku podania námietok nemôže verejný obstarávateľ v intenciách úpravy § 56 ZVO uzavrieť zmluvu, ale je povinný počkať na rozhodnutie úradu o podaných námietkach. Rozhodovanie úradu o námietkach má preto zásadný vplyv na priebeh a celkovú dĺžku samotného verejného obstarávania. Procesná úprava konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok preto okrem iného kladie dôraz práve na rýchlosť konania. V dôsledku uvedeného normatívna úprava ZVO upravuje buď odchylne, alebo explicitne vylučuje v ustanovení § 185 aplikáciu inštitútov, ktoré sú štandardné pre správne konanie v zmysle správneho poriadku. Na ilustráciu možno poukázať na niektoré osobitosti úpravy konania podľa zákona o verejnom obstarávaní v komparácii s úpravou správneho poriadku: - procesná úprava konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok upravuje v § 173 ods. 12 ZVO inštitút oboznámenia účastníkov konania s podkladom pre vydanie rozhodnutia na fakultatívnom princípe; podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku je oboznámenie účastníkov konania s podkladom pre vydanie rozhodnutia povinnou súčasťou konania, - § 185 ods. 2 ZVO explicitne vylučuje aplikáciu ust. § 19 správneho poriadku, v rámci ktorého je vymedzená povinnosť správneho orgánu v súčinnosti s účastníkom konania konvalidovať nedostatky podania, - § 185 ods. 2 ZVO explicitne vylučuje aplikáciu ustanovenia § 28 správneho poriadku, ktoré upravuje odpustenie zmeškanej lehoty, - § 185 ods. 2 ZVO explicitne vylučuje ustanovenie § 36 správneho poriadku, t. j. povinnosť ustanovovať znalca na základe rozhodnutia správneho orgánu. 15. V intenciách vyššie uvedených skutočností žalovaný kvalifikuje vyššie uvedené tvrdenie žalobcu ako aj celú argumentačnú líniu, ktorou sa snaží spochybniť napadnuté rozhodnutie ako právne irelevantné. 16. Záverom žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax slovenských súdov, ktorá potvrdzuje ústavnú konformnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/38/2015 zo dňa 30.5.2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/l20/2015 zo dňa 24.5.2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S 278/2013 zo dňa 7.8.2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn 6S/247/2013 zo dňa 22.6.2016. 17. S poukazom na vyššie uvedené považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne, pričom má za to, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie vydal plne v intenciách zásady legality. IV. Replika žalobcu 18. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 29.1.2020 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe. V. 19. O žalobcom návrhu na odklad vykonateľnosti predmetnej žaloby tunajší správny súd rozhodol uznesením č. k. 1S 221/2019-59 zo dňa 13.3.2020 tak, že správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia žalovaného priznal odkladný účinok. VI. Právne posúdenie veci 20. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a), je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku. 25. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom zamietne. 26. Podľa § 170 ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, osoba podľa odseku 1 môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva podať námietky proti a) oznámeniu o zámere uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu, proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii, v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov a vo výzve na predkladanie ponúk pri podlimitnej zákazke, b) podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným. 27. Podľa § 172 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, s podaním námietok je navrhovateľ povinný zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na orgán štátnej správy podľa § 170 ods. I písm. e). Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr pracovný deň nasledujúci po uplynutí lehoty na doručenie námietok podľa § 170 ods. 4. 28. Podľa § 172 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, výška kaucie pri podaní námietok je 0,1 % z predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, najmenej však 2 000 eur a najviac a) 10 000 eur, ak ide o námietky podľa § 170 ods. 3 písm. a) a b), b) 50 000 eur, ak ide o iné námietky, ako uvedené v písmene a). 29. Podľa § 174 ods. I písm. h) zákona o verejnom obstarávaní, úrad zastaví konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak kaucia nebola pripísaná na účet úradu v lehote alebo vo výške ustanovenej v § 172. 30. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného ako aj napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných námietok. 31. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy podľa SSP je posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť orgánu verejnej správy podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t.j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným orgánom verejnej správy. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 32. Osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 33. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca dňa 8.8.2019 doručil žalovanému dve námietky: smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. a) a smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným. Tiež nebolo sporné, že za každú podanú námietku mal žalobca v zmysle ustanovenia § 172 zákona o verejnom obstarávaní zaplatiť po 2000 eur. Žalobca však namietal prílišný formalizmus a rigídnosť zo strany žalovaného, keď nezohľadnil žalobcom zaplatenú v sumu 3100 eur aspoň za jednu podanú námietku, o ktorej mal rozhodnúť. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie žalovaného č. 5753-6000/2018-OD zo dňa 7.6.2018, ktorým žalovaný meritórne rozhodol o jednej z troch podaných námietok navrhovateľa, pričom kaucia v tomto prípade bola zaplatená len vo výške kaucie pre jednu podanú námietku a nie je vo výške za 3 podané námietky. 34. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca zaplatil za obidve námietky po 1550 euro. Výška kaucie bola zákonom o verejnom obstarávaní stanovená za každú námietku po 2000 eur. Obidve námietky žalobca podal dňa 8.8.2019. 35. Z výpisu z depozitného účtu žalovaného číslo 119 súd zistil, že žalovaný dňa 6.8.2019 prijal od žalobcu dve úhrady po 1500 eur. Jednu platbu špecifikoval ako „ ... KE - kaucia - námietka A vo VO ...“ a druhú platbu špecifikoval ako „ ...KE - kaucia - námietka B vo VO ...“ 36. Z výpisu depozitného účtu žalovaného číslo 122 súd zistil, že žalovaný dňa 9.8.2019 prijal dve úhrady od žalobcu po 50 eur, pričom jednu úhradu špecifikoval ako „ ...doplatok kaucie - námietka A vo VO...“ a druhú úhradu špecifikoval ako „ ... doplatok kaucie - námietka B vo VO ...“. 37. Zákon o verejnom obstarávaní exaktne vymedzuje postup žalovaného v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, pričom žalovaný je týmto postupom striktne viazaný. 38. Správny súd konštatuje, že za prevedené účtovné operácie je zodpovedný sám žalobca a vyplnený príkaz na úhradu si mal skontrolovať, aby nedošlo ku chybe pri zadávaní platieb, a teda si mal preveriť a skontrolovať, akú sumu žalovanému titulom zaplatenia kaucie posiela. Súd preto jeho obranu, že z dôvodu prílišnej rigídnosti postupu žalovaného a tvrdosti aplikácie zákona o verejnom obstarávaní o výške kaucie stratil možnosť uplatňovať svoje práva v konaní pred žalovaným, vyhodnotil ako účelovú obranu. Zákon striktne stanovuje v ust. § 170 ods. 1, že s podaním námietok je navrhovateľ povinný zložiť na účet úradu kauciu. Žalobca podal 2 námietky samostatne, jednu podľa § 170 ods. 3 písm. a) a druhú námietku podal podľa § 170 ods. 3 písm. b), čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Ustanovenie § 172 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní stanovuje výšku kaucie pri podaní námietok, ktorá je 0,1 % z predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, najmenej však 2000 eur. Z vyššie uvedeného nesporne vyplýva, že žalobca za každú podanú námietku nezložil kauciu na účet žalovaného v zákonom stanovenej výške po 2000 €. Podľa názoru súdu nezaplatením kaucie v požadovanej výške za každú podanú námietku došlo k vytvoreniu procesnej prekážky brániacej meritórnemu rozhodovaniu o obidvoch podaných námietkach. Žalovaný preto postupoval správne, keď konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 174 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní v predmetnej časti námietok zastavil. 39. Vo vzťahu k žalobcom uvedenému rozhodnutiu, na ktoré poukázal žalobca súd uvádza, že toto sa týka iných skutkových okolností ako v predmetnom prípade. Taktiež súd uvádza, že každý prípad je potrebné posúdiť na základe individuálnych skutočností, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy a tieto nie je možné zovšeobecňovať. 40. V rozhodnutí žalovaného, na ktoré žalobca poukázal v žalobe, navrhovateľ podal 3 námietky, pričom kaucia za jednu námietku mala byť vo výške 3000 eur. V tejto veci navrhovateľ však zaplatil kauciu len vo výške 3000 eur, čo znamená, že zaplatil kauciu len za jednu námietku. Úrad však po posúdení všetkých troch námietok vyhodnotil, že iba pri jednej námietke boli splnené všetky podmienky pre meritórne rozhodovanie o námietkach navrhovateľa, a preto o tejto jednej námietke aj rozhodol s tým, že považoval za túto námietku kauciu vo výške 3000 euro zaplatenú. Z uvedeného vyplýva, že uvedenú kauciu priradil k tej jednej námietke z troch podaných námietok, vo vzťahu ktorej boli splnené všetky podmienky pre meritórne rozhodovanie o námietkach navrhovateľa. Z výroku tohto rozhodnutia vyplýva, že dôvodom, pre ktoré bolo konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe podaných námietok zastavené, nebol len dôvod podľa § 174 ods. 1 písm. h) ale aj dôvod podľa § 174 ods. 1 písm. b) - námietky boli doručené po lehote a aj podľa § 174 ods. 1 písm. c) - námietky neobsahujú všetky náležitosti. 41. Neobstojí preto žalobcove tvrdenie, že úhradu kaucie v celkovej výške 3100 eur mohol žalovaný započítať aspoň za jednu námietku. Uvedený názor však podľa názoru súdu nie je správny, nakoľko pri obidvoch námietkach žalobcu boli splnené podmienky pre meritórne rozhodovanie o námietkach a žalovaný si nemohol podľa vlastného uváženia vybrať niektorú z dvoch námietok a tým uprednostniť jednu námietku pred námietkou druhou a nemohol tak vyhodnotiť, ktorá námietka je dôležitejšia ako tá druhá. 42. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, podrobne rozobral skutkový stav vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 11906-6000/2019 zo dňa 09.09.2019 je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 43. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. Ďalšiemu účastníkovi súd taktiež podľa § 169 SSP právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania v súvislosti splnením povinnosti, ktorú mu súd uložil nevznikli. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.