Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/1/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200096 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200096.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: R. L. R., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Irackej štátnej príslušnosti, cestovný pas Iraku č. R. platný do 25.04.2020, v krajine pôvodu posledný pobyt v meste W., mestská časť B., P. W., C., toho času v Pobytovom tábore Rohovce, Slovenská republika, zastúpeného Ligou za ľudské práva, občianskym združením so sídlom Baštová 5, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 15.01. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-126-29/2019-Ž zo dňa 16.12.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-126-29/2019-Ž zo dňa 16.12.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania žalobcu a ani prenasledovania ako také, pričom osobitne poukázal na skutočnosť, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia, v krajine pôvodu ani v žiadnej z krajín Európskej únie nebol nikdy trestne stíhaný ani vyšetrovaný. Žalobca uviedol, že v krajine pôvodu nikdy nečelil žiadnym problémom so štátnymi alebo miestnymi orgánmi. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany skonštatoval neexistenciu dôvodov jej poskytnutia. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 15.01.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia, z nedostatočného zistenia stavu veci a tiež z dôvodu rozporu napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu. Žiadal nariadenie pojednávania so zabezpečením tlmočenia do kurdského jazyka sorani. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe z 28.02.2020 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí, ktoré pokladá za správne a vydané v súlade so zákonom. Žalobou vznesené námietky pokladal za nedôvodné. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní za účasti poverených zástupcov účastníkov konania. Žalobcu na pojednávanie nepredvolal a do konania nepribral požadovaného tlmočníka. Žalobca bol v konaní pred súdom zastúpený Ligou za ľudské práva, občianskym združením v osobe jeho poverenej pracovníčky, spĺňajúcej predpoklady § 50 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a preto na pojednávanie predvolal iba tohto zástupcu v súlade s § 108 ods. 1 SSP. Samotného žalobcu nebolo potrebné na pojednávanie predvolať aj preto, lebo jeho výsluch súdom nebol potrebný vzhľadom na skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu postačovali doklady - písomnosti, založené v súdnom spise, resp. v pripojenom administratívnom spise žalovaného. Pokiaľ ide o tlmočenie, vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko povaha a okolnosti prejednávanej veci nevyžadovali osobnú účasť žalobcu (ktorý bol v konaní pred súdom zastúpený zástupcom) za účelom jeho výsluchu ako účastníka konania pred súdom, bola by prítomnosť tlmočníka neúčelnou a nehospodárnou. V prípade, ak by žalobca v konaní pred súdom nebol zastúpený, čo SPP pripúšťa v § 49 ods. 2, predvolanie žalobcu za prítomnosti tlmočníka by bolo samozrejmosťou. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca podal dňa 10.07.2019 na území Slovenskej republiky, žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany. Za účelom objasnenia jeho dôvodov úteku krajiny pôvodu s ním Migračný úrad dňa 04.10.2019 vykonal pohovor. Z dotazníku žiadateľa o udelenie azylu, vyplynulo, že žalobca z Erbilu utiekol v júni 2019 do Turecka. Vycestoval na svoj vlastný pas a udelené turecké víza. Z Turecka cestoval nelegálne za pomoci prevádzača do Európy, po 5 dňoch cestovania kvôli tomu, že bol úplne vyčerpaný, na seba v kamióne upozornil. Nemal cieľovú krajinu cesty, len sa musel dostať preč z Kurdistanu. K dôvodom jeho žiadosti o azyl na Slovensku, uviedol, že sa zamiloval do jedného dievčaťa, čo sa dozvedel jej otec a vyhrážal sa mu smrťou. V ich krajine existujú pravidlá kmeňov, kde je poníženie, aby žena bez svadby sa zaľúbila do muža. Toto je problém žalobcu. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. §§ 10, 13b zákona o azyle riešia otázku udelenia medzinárodnej ochrany azylu na účel zlúčenia rodiny Podľa § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle: Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/480/20150720#paragraf-13a> alebo udelený azyl. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle: Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že e) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. Podľa § 219 SSP: Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6. K námietke - žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný počas spísania dotazníka žiadateľa o azyl - vstupného pohovoru poskytol žalobcovi neobmedzený čas a možnosť vyjadriť sa podrobne k dôvodom jeho žiadosti o azyl. Žalobca vyhlásil, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, z dôvodu obavy o svoj život kvôli vojnovej situácii v krajine pôvodu a z dôvodu, že sa nechce vrátiť do domovskej krajiny, nakoľko sa bojí o svoj život. Zamiloval sa do susedky, a to sa dozvedela aj jej rodina, čo sa im nepáčilo. V Erbile platia kmeňové pravidlá a podľa nich rodina určuje budúcnosť dieťaťa, preto sa to jej rodine nepáčilo. Uviedol, že kvôli tomu ho chceli zabiť. Vo svojej vlasti nemal problémy s policajnými zložkami ani s inými štátnymi orgánmi, a nebol ani členom žiadnej politickej strany ani organizácie. Žalovaný so žalobcom dňa 04.10.2019 vykonal vstupný pohovor, v ktorom uviedol, že z Iraku odišiel v mesiaci jún 2019, kedy sa z Erbilu legálne letecky dopravil do Turecka, mal Turecké vstupné víza. Zoznámil sa s mužom menom Sadun, ktorý mu ponúkol, že mu zabezpečí cestu do Európy. Dňa 30.06.2019 počas nelegálnej cesty bol zadržaný v nákladnom vozidle na území Slovenskej republiky. Žalobca sa bál o svoj život z dôvodu, že podľa existujúcich kmeňových pravidiel je ponížením pre rodinu, aby sa žena bez jeho súhlasu zamilovala do muža. Preto sa rozhodol z Iraku odísť. Žalobca pochádza z mesta Erbil, pričom podľa dostupných správ vo väčších mestách k uvedeným zločinom dochádza minimálne. Sú časté skôr vo vidieckych oblastiach alebo u rodín pochádzajúcich z vidieckych oblastí. Ak by aj rodina jeho priateľky pochádzala z vidieka a mala sklony k uvedenému správaniu, tak vo vidieckych oblastiach konflikty týkajúce sa cti, často rieši kmeň. Žalobca v Iraku nenaplnil svojim správaním nič, čo by malo voči nemu aplikovať mechanizmus „krvnej pomsty“ alebo „zločinu zo cti“. Jeho vzťah nebol rozvinutý, nikdy sa s priateľkou osamote nestretol a nemal s ňou žiadny intímny kontakt. Navyše sa žalobca môže obrátiť so žiadosťou o ochranu, teda urovnanie problému na kmeň. Je členom veľkého a silného kmeňa Jaff, ktorý je schopný a ochotný podobné prípady riešiť. V Iraku nebol nikdy trestne stíhaný ani väznený. 7. K námietke - žalobnému bodu., podľa ktorého žalovaný vec azylu nesprávne posúdil, pričom rozhodnutie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu: Podľa názoru súdu obidve tieto námietky nie sú dôvodné. Ako to jednoznačne vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodom neudelenia azylu žalobcovi, bolo nepreukázanie opodstatnenosti obáv z prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle včítane takýchto obáv pre prípad jeho návratu do Iraku. Čo sa týka udelenia azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda na účel zlúčenia rodiny, tieto neboli v prípade žalobcu splnené z objektívnych dôvodov, nakoľko žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle, vek blízky maloletého žiadateľa nie je v azylovom práve definovaný, a nie je dôvodom na udelenie azylu z humanitných dôvodov. 8. V danej veci žalovaný vychádzal z výpovede žalobcu zo dňa 22.08.2019, zo dňa 4.10.2019, ako aj zo všeobecne dostupných informácií o krajine pôvodu. Na Migračnom úrade žalobca uviedol, že sa stretával iba počas cesty do školy a zo školy, v kaviarni, v parku, a nikdy sa nestretli na inom mieste ako verejnom. Skupina tvorí sociálnu skupinu podľa § 19a ods. 4 písm. e) Zákona o azyle vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodenú charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú závažné pre identitu alebo svedomia. Priateľský vzťah žalobcu k jeho priateľke nezakladá jeho príslušnosť k určitej sociálnej skupine. Problémy so súkromnými osobami sami o sebe nezakladajú nárok na udelenie azylu. Proti žalobcovi nebolo v krajine pôvodu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý ani zadržaný, nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Z uvedených dôvodov, žalobca nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu v Slovenskej republiky, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle. 9. Pretože námietky vznesené žalobcom proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodné a pretože neudelenie azylu, resp. neposkytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi súd vyhodnotil ako správne a zákonné, súd žalobu zamietol. 10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.SP s poukazom na výsledok konania. Žalobca bol v konaní pred súdom neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).