Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/91/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201412 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201412.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: A. P., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka D. kráľovstva, bez dokladu totožnosti, aktuálne s pobytom v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, P.O.BOX 18, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30798841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnkova 8, 940 01 Nové Zámky, v konaní o správnej žalobe žalobcu z 29.09.2020 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP- BA12-27-013/2020-AV zo dňa 29.08.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave: 1/ zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA12-27-013/2020-AV zo dňa 29.08.2020, ktorým bol žalobca A. P., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladu totožnosti, zaistený dňom 29.08.2020 najviac do 25.02.2021. 2/ nariaďuje žalovanému, aby bol žalobca A. P., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník D. kráľovstva, bez dokladu totožnosti, prepustený zo zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Dňa 12.10.2020 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom žalovaného doručená správna žaloba žalobcu vo veci jeho zaistenia (ďalej len „žaloba“) voči rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA12-27-013/2020-AV zo dňa 29.08.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 29.09.2020, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Namietal v nej nedostatočné odôvodnenie stanovenej dĺžky zaistenia (šesť mesiacov). 3. Predvolanie na pojednávanie vo veci, určené na deň 21.10.2020, bolo doručené zástupcovi žalobcu a žalovanému, z dôvodu časovej tiesne mailom. Zástupca žalobcu na pojednávanie sa nedostavil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie dostavil, predvolanie prevzal dňa 12.10.2020. Súd vec prejednal a rozhodol vo veci. 4. Z obsahu pripojeného spisu žalovaného súd zistil, že žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie doručené 29.08.2020. Dňa 07.09.2020 doručil žalobca Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, o ktorej bolo Centrom právnej pomoci rozhodnuté rozhodnutím z 28.09.2020 tak, že mu bol na jeho zastupovanie určený právnik Centra právnej pomoci. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.09.2020. Centrum právnej pomoci ako zástupca žalobcu podalo žalobu 29.09.2020. S poukazom na § 71 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podľa ktorého: „Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.“ súd skonštatoval, že žaloba bola podaná v zákonnej 7-dňovej lehote. 5. Súd prejednal podanú žalobu v prítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 13.10.2020, súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti a trval na svojom stanovisku proti správnej žalobe v celom rozsahu. Podľa § 120 ods. 1 veta prvá zák. č. 404/2011 Z.z o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“): Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny, na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 6. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu žalobného bodu, v ktorom žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie stanovenej doby jeho zaistenia - 6 mesiacov. Súd dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná. 7. Ako to vyplýva z obsahu vyššie citovaného ust. § 120 ods. 1 veta prvá zákona o pobyte cudzincov, na konanie o zaistení sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda správny poriadok. Je preto zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia o zaistení musí obsahovať aj o. i. správnu úvahu, ktorou bol žalovaný vedený pri určení dĺžky zaistenia. Z odôvodnenia tejto časti výroku napadnutého rozhodnutia by teda malo byť zjavné, prečo došlo k určeniu konkrétnej, práve 6-mesačnej lehoty zaistenia. Žalovaný odôvodnil túto lehotu iba citáciou časti stanoviska Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov č. PPZ-HCP-BA12-27-013/2020-AV z 29.08.2020, podľa ktorého predpokladaná doba zaistenia potrebná na vykonanie všetkých úkonov spojených s výkonom a realizáciou vyhostenia cudzinca je asi šesť mesiacov, a navyše žalobca nemá doklad totožnosti. Žalovaný sa nezaoberal ani týmito skutočnosťami, aj keď v rozhodnutí uvádza, že v prípade žalobcu nie je možné vyhostiť spôsobom odovzdania na hranici. Uvedené odôvodnenie stanovenia dĺžky zaistenia žalobcu nie je dostatočné a je v rozpore s cit. ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku. Nie je z neho zrejmé, aké konkrétne úkony je v prípade žalobcu potrebné vykonať k tomu, aby došlo k faktickej realizácii jeho vyhostenia a ani to, ako tieto jednotlivé úkony vplývajú, resp. môžu vplývať na celkovú dobu zaistenia. A to bez ohľadu na skutočnosť, že je zrejmé, že dobu realizácie potrebných úkonov (napr. vybavenia dokladov a pod.), potrebných na realizáciu vyhostenia žalobcu nie je možné vopred explicitne stanoviť, nakoľko ich vybavenie nezáleží iba na konaní slovenských štátnych orgánov. Avšak bez konkretizácie nevyhnutných administratívnych úkonov potrebných pre prípravu a realizáciu administratívneho vyhostenia žalobcu a predpokladanej doby ich vybavenia je odôvodnenie doby zaistenia žalobcu v tomto konkrétnom prípade nedostatočné, a preto napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. 8. V zmysle judikatúry súdov je vždy potrebné stanovenú dĺžku doby zaistenia náležite odôvodniť existujúcimi skutočnosťami konkrétneho prípadu. Žalovaný je povinný odôvodniť dĺžku doby zaistenia žalobcu práve do 25.02.2021, najmä tiež pokiaľ využije maximálnu dobu zaistenia. Žalovaný neuviedol, aké konkrétne úkony budú musieť byť vo veci žalobcu vykonané za účelom vystavenia mu cestovných dokladov, ktorý zastupiteľský orgán ho bude kontaktovať, ako dlho by mohlo trvať vydanie nového cestovného dokladu pre žalobcu. Takéto pochybenie je podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. Pretože odôvodnenie dĺžky stanovenej doby zaistenia nie je dostatočné, súd dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. 9. S poukazom na vyššie citované ust. § 230 ods. 1 písm. a) SSP súd súčasne nariadil žalovanému, aby bezodkladne žalobcu prepustil zo zaistenia. 10. O trovách v konaní úspešného žalobcu, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca v žalobe ich náhradu nežiada. Poučenie: Rozsudok krajského súdu vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).