Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/109/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201601 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201601.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: Y. P. O., nar. XX.XX.XXXX, doklad totožnosti: č. I.: XXXXXXXX platný od 16.10.2019 do 15.04.2022, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, t.č. umiestnená na obdobie do vykonania transféru v ubytovacom zariadení, zastúpeného: OZ Liga za ľudské práva, Račianska 80, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka PZ Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení č.: PPZ-HCP-BA5-110-008/2020-AV zo dňa 30.10.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave určuje, že rozhodnutie žalovaného o zaistení č. : PPZ-HCP-BA5-110-008/2020- AV zo dňa 30.10.2020, bolo nezákonné. Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa16.11.2020 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 6.11.2020 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA5-110-008/2020-AV vydanému dňa 30.10.2020, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Na základe výstupu z informačného systému Eurodac bolo zistené, že žalobca je žiadateľ o azyl v Rumunsku. Eurodac je biometrická databáza celej EÚ, ktorá obsahuje odtlačky prstov žiadateľov o azyl a štátnych príslušníkov mimo EÚ/Európskeho hospodárskeho priestoru, a umožňuje porovnávať tieto odtlačky medzi krajinami EÚ. Cieľom je uľahčiť krajinám EÚ určenie zodpovednosti za preskúmanie žiadosti o azyl prostredníctvom porovnania odtlačkov prstov žiadateľov. Správny orgán zaistil žalobcu na základe vykonateľného rozhodnutia Dublinského strediska Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko“). Rumunsko akceptovalo prijatie cudzieho štátneho príslušníka, na základe čoho Dublinské stredisko vydalo rozhodnutie o transfere. Z uvedeného dôvodu začal žalovaný dňa 30.10.2020 konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia z dôvodu, že existuje značné riziko jeho úteku. Žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, dňom vydania rozhodnutia, t.j. 30.10.2020, a umiestnil do zariadenia, Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Zároveň podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa §88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, najviac do 30.12.2020. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-110-008/2020-AV zo dňa 30.10.2020, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 30.12.2020. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 30.10.2020 v čase o 09.25 hod. bol žalobca kontrolovaný hliadkou Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava. Hliadka MJ PZ BA kontrolovala oprávnenosť pobytu osoby podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, na čo žalobca nepredložil žiadny doklad, ktorý by ho oprávňoval zotrvať na území Slovenska. Následne bol dňa 30.10.2020 v čase o 9.30 hod. predvedený na ÚPZC podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu ďalšieho konania. Z vyjadrenia žalobcu v zápisnici o vyjadrení je preukázané, že žalobca chcel ísť do Nemecka. Nemá žiadnu hotovosť, ani si ju nevie zabezpečiť. Na Slovensku nemá žiadnu rodinu. Žiadal v Rumunsku o azyl. Chcel by ísť do Nemecka. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov a zistil, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, do 30.12.2020, počas ktorej vykoná všetky úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Rumunská strana navrhla uskutočniť transfer po 17.11.2020. Počas celej doby zaistenia žalovaný bude postupovať v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a v prípade, že zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby žalobcovi nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná ujma. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. II. Žaloba 4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 5. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne preskúmal skutočný stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné. Žalobca bol zaistený na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, pričom žalovaný stanovil podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov lehotu dĺžky zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 30.12.2020. Podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, cit.: „Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia“. Žalobca má byť v zmysle Rozhodnutia Dublinského strediska Migračného úradu Ministerstva vnútra SR č.k.: MU-DS-237-11/2020-DŽ zo dňa 10.09.2020 odovzdaný podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle do Rumunska v súlade s Dublinským nariadením, nakoľko Rumunsko je krajinou zodpovednou na posúdenie žiadosti o azyl. Lehota na transfer žalobcu, začala plynúť márnym uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku voči predmetnému rozhodnutiu, t.j. 1.10.2020, pričom článok 28 Dublinského nariadenia jednoznačne stanovuje maximálnu 6 týždňovú lehotu na zaistenie osoby za účelom jej transferu. Ak je osoba zaistená podľa článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“ Žalobca mal za to, že zásah do jeho ľudských práv je nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. III. Vyjadrenie žalovaného 6. K žalobe sa vyjadril žalovaný a poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by mal zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky. Taktiež nevedel preukázať finančné zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky. V napadnutom rozhodnutí č. PPZ-HCP-BA5-110-008/2020-AV zo dňa 30.10.2020 žalovaný dobu zaistenia stanovil najviac do 30.12.2020, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný nesúhlasil s návrhom právnej zástupkyni žalobcu, aby bolo rozhodnutie o zaistení zrušené a taktiež nesúhlasil, aby bol žalobca prepustený zo zaistenia. Zároveň navrhol, aby sa súd stotožnil s vysloveným názorom v stanovisku, napadnuté rozhodnutie o zaistení potvrdil a žalobu zamietol ako nedôvodnú. IV. Posúdenie právnej argumentácie 7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 25.11.2020, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu bolo nezákonné. 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia ak existuje značné riziko jeho úteku. 11. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. 12. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 13. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo b) a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 14. Podľa § 2 písm. o) zákona číslo 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie azylovým zariadením záchytný tábor, prijímacie centrum a humanitné centrum. 15. Podľa § 13a zákona č. 481/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 17. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 18. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie nie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe sú dôvodné. 19. K procesným námietkam, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu alebo správneho orgánu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak nebol použitý správny právny predpis alebo ak síce správny právny predpis aplikovaný bol, nesprávne bol ale interpretovaný alebo ak zo správnych skutkových záverov boli vyvodené nesprávne právne závery. Uvedenú vadu možno nachádzať práve v žalobcom vytýkaných námietkach k aplikácii menej prísnych donucovacích opatrení, vo vzťahu k stanoveniu dĺžky zaistenia, ako aj posúdenia rizika úteku. 20. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k aplikácii menej prísnych donucovacích opatrení považuje súd za dôvodnú. Svoj postup žalovaný odôvodnil tým, že žalobca nemá na území SR udelený pobyt, žalobca nepredložil žiadny doklad, ktorý by ho oprávňoval zotrvať na území SR. Taktiež nemá zabezpečené ubytovanie a nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami. Takúto úvahu žalovaného súd vyhodnotil ako nesprávnu, pretože preukázanie zabezpečenia ubytovania ako aj finančného zabezpečenia nebolo v danom prípade potrebné, čo explicitne vyplýva z hypotézy ustanovenia § 89 ods. 3 veta prvá zákona o pobyte cudzincov („...to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.“). Z obsahu spisu ako i samotného rozhodnutia o zaistení je zrejmé, že žalobca bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia o zaistení v postavení žiadateľa o azyl a v tomto postavení zo zákona nemusel spĺňať podmienku zabezpečenia ubytovania a dispozície finančnými prostriedkami pre prípadnú aplikáciu ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o azyle. 21. Podľa § 221 ods. 1 SSP účelom správnej žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veciach zaistenia a dosiahnutie následného prepustenia zadržaného žalobcu. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia a správnu žalobu podal podľa § 221 ods. 1 SSP. Žalobca v čase rozhodovania sa už nenachádzal v zaistení a preto odpadol dôvod pre nariadenie jeho bezodkladného prepustenia. Prepustením zo zaistenia sa v prípade žaloby podľa § 221 ods. 1 SSP vyčerpal predmet žaloby v časti domáhajúcej sa prepustenia, ale nie v časti dožadujúcej sa preskúmania napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho zákonnosti a jeho zrušenia. 22. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.10.2020 o zaistení žalobcu po tom, čo žalovanému zaslal žiadosť o prepustenie, vychádzajúc z vysokej pravdepodobnosti poskytnutia medzinárodnej ochrany, vzhľadom aj na vek žalobcu, ako aj to, že žalobca podal žiadosť o azyl v Rumunsku. Na konanie o zaistení pre účely prípravy a prevozu do iného štátu EÚ, kde si zaistená osoba podala žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov. Dublinský transfer žalobkyni do Rumunska nie je nevyhnutne viazaný na jej zaistenie. Toto je v zmysle uvedeného výslovne limitované lehotou maximálne 6 týždňov, stanovenou v Dublinskom nariadení. Správny orgán má možnosť zrealizovať transfer žalobkyne do Rumunska aj zo slobody. V súvislosti s aplikáciou menej prísneho donucovaného opatrenia, je potrebné poukázať na § 61a ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov „Zotrvanie štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, podľa ktorého, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene, môže zotrvať na území Slovenskej republiky počas prípravy a výkonu administratívneho vyhostenia, alebo návratu podľa osobitného predpisu, ak nejde o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa písmen g) (pozn. odkaz na osobitný predpis je odkazom na Dublinské nariadenie). Žalobca môže na transfer čakať na slobode, bez zásahu do jeho práv na osobnú slobodu. Žalovaný mal povinnosť danú zákonom zvážiť aplikáciu menej závažných prostriedkov v prípade žalobcu. 23. Podľa § 230 ods. 1 písm. d) SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. Z vyššie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že žalobca sa nielen môže, ale má aj právo domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení a nariadenie bezodkladného prepustenia, tak aj vyslovenia nezákonnosti rozhodnutia o zaistení po tom, čo bol prepustený zo zaistenia. Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania a súd má možnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie aj vtedy, ak od jeho vydania došlo k podstatnej zmene okolností. Ustanovenie § 228 SSP ráta s tým, že od podania správnej žaloby mohlo dôjsť k zmene skutkových okolností a žalobca bol prepustený. Ustanovenia § 229 a § 239 SSP upravujú možnosti, ako môže správny súd o žalobe vo veci zaistenia rozhodnúť. Z dôvodu zmeny skutkových okolností prípadu, a to, že žalobca bol prepustený dňa 19.11.2020 zo zaistenia, žiadala právna zástupkyňa žalobcu v zmysle § 230 ods. 1 písm. d) SSP, aby súd rozsudkom určil napadnuté rozhodnutie o zaistení žalobcu za nezákonné. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, súd zistil dôvodnosť správnej žaloby. S poukazom na to, že zotrváva legitímna požiadavka žalobcu o preskúmanie rozhodnutia o zaistení, súd postupoval v súlade s ustanovením § 230 ods. 1 písm. d) SSP, a určil napadnuté rozhodnutie o zaistení žalobcu za nezákonné, vzhľadom na vzniknutú situáciu. 24. O trovách konania rozhodol podľa § 167 SSP a žalobcovi ich náhradu, z dôvodu jej neuplatnenia, nepriznal. 25. Žalovaný i keď bol v konaní neúspešný, v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je zo zákona od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).