Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/59/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112202247 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1112202247.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobkyne: L.. P. P. , narodená dňa X.XX.XXXX, trvale bytom Y., F. č. XXXX/XX, proti žalovanému: L. B. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom F. M. A., zastúpený JUDr. Martinom Abrahámom, advokátom, Bratislava, Koceľova č. 25, o zaplatenie sumy 60.728,26 € s príslušenstvom, na odvolanie spoločnosti Prima banka, a.s., IČO: 31 575 951, Žilina, Hodžova č. 11 (právny nástupca spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17 321 123, Bratislava, Vysoká č. 9), proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28. septembra 2015, č.k. 21 C (15 C) 50/2012-209, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28. septembra 2015, č.k. 21 C (15 C) 50/2012-209, vo výroku, ktorým vo zvyšku nárok na náhradu vecných nákladov nepriznal, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 28.9.2015, č.k. 21 C (15 C) 50/2012-209, priznal spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17 321 123, Bratislava, Vysoká č. 9, Bratislava, náhradu vecných nákladov vo výške 1,60 €; vo zvyšku nárok na náhradu vecných nákladov nepriznal; upravil učtáreň Okresného súdu Bratislava I, aby vyplatila náhradu vecných nákladov vo výške 1,60 € Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17 321 123, Bratislava, Vysoká č. 9, na číslo účtu IBAN: P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXXX, po právoplatnosti uznesenia z finančných prostriedkov štátu. 1.2. Uznesenie odôvodnil ustanovením § 128 O.s.p. a dôvodil tým, že časť náhrady nákladov banky považoval za nedôvodnú. Uviedol, že Sberbank Slovensko, a.s. vyzval, aby v zmysle § 128 O.s.p. oznámila skutočnosti, ktoré sú podstatné pre prebiehajúce súdne konanie, a preto má právo na náhradu vecných nákladov, ktoré jej v súvislosti s oznámením týchto skutočností vznikli. Za vecné náklady Sberbank Slovensko, a.s. nemožno považovať jej vyúčtovanie vychádzajúce z priemernej kalkulácie nákladov spojenej s poskytnutím jednej súčinnosti, pretože takéto vyúčtovanie banky nie je oprávnené, nakoľko vecné náklady sú také náklady, ktoré museli byť vynaložené v súvislosti s konkrétnou uvádzanou skutočnosťou, ktorá má význam pre konanie a rozhodnutie. Uvedený postup banky nezohľadňuje osobitosti konkrétneho prípadu. V prejednávanej veci dožiadaná banka zaslala výpisy z účtu a odpoveď na žiadosť o súčinnosť v rozsahu jednej strany (odpoveď obsahovala sedem riadkov). S poukazom na to, vyúčtovanie vo výške 29,17 € (bez DPH) za jednostranovú odpoveď je zjavne neprimerané a neopodstatnené. Sberbank Slovensko, a.s. patria v danej veci iba vecné náklady na poštovné, nakoľko je zjavné, že tie boli bankou skutočne vynaložené. V ostatných účtovných položkách banka nepredložila žiadne doklady, z ktorých by vyplývalo, že v danom prípade jej takéto náklady vôbec vznikli. Vzhľadom k tomu, že Sberbank Slovensko, a.s. vyčíslené vecné náklady ničím nepreukázala a vychádzala len z priemerných nákladov banky spojených s poskytnutím jednej súčinnosti bez zohľadnenia rozsahu poskytovanej súčinnosti v konkrétnej veci, priznal banke len náhradu nákladov za poštovné vo výške 1,60 €. Taktiež Sberbank Slovensko, a.s. nepatrí ani vyúčtovanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko v tomto prípade vzhľadom k charakteru činnosti, ktorú banka poskytuje, sa nemôže jednať o zdaniteľné plnenie, keďže sa nejedná o službu, ale o zákonnú povinnosť uloženú banke k podávaniu potrebných správ. 2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie právny predchodca spoločnosti Prima Banka, a.s., spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. vo výroku, ktorým prvoinštančný súd nepriznal vo zvyšku nárok na náhradu vecných nákladov (§ 124 ods. 1 C.s.p.) dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p./]. Uviedla, že poskytla na základe žiadosti súdu prvej inštancie v predmetnej právnej veci súčinnosť, ktorej predmetom boli informácie o skutočnostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Za podanie správy, poskytnutie súčinnosti podľa § 91 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 92 ods. 10 Zákona o bankách (zákon č. 483/2001 Z.z.), patrí banke úhrada nákladov, ktoré jej podaním vznikli, a to aj vtedy, ak osoba, o ktorej sa požadovali údaje v písomnom vyžiadaní, nie je klientom banky. V súlade s uvedeným ustanovením zákona dňa 3.7.2015 vystavili za poskytnutú súčinnosť faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 35,- €. Prvoinštančný súd napriek predloženiu detailnej kalkulácie nákladov na jednu súčinnosť, akceptoval ako hotové výdavky banky iba sumu vo výške 1,60 € s DPH a vôbec nevzal do úvahy ostatné vecné náklady, ktoré banke vznikli a na ktorých úhradu má nárok. Poukázal na Stanovisko obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.6.2008, č. Obpj 3/2008, ktoré definuje vecné náklady a ich zloženie. Vypracovala kalkuláciu na základe reálnej spotreby nákladov, ktorých evidenciu vzhľadom na kontrolu hospodárenia, na plnenie daňových a účtovných povinností má banka povinnosť viesť, pričom podlieha nepretržitému dohľadu Národnej banky Slovenska. Pri zadávaní údajov vychádzali s citovaného stanoviska a zo skutočných prevádzkových nákladov pracovného úseku banky, ktorý má vybavovanie súčinnosti v kompetencii. V kalkulácii sú prehľadne uvedené prevádzkové náklady úseku na jeden rok s uvedením skladby nákladov, pričom ročné údaje boli prepočítané ako náklady na jedného zamestnanca a jeden deň. Zároveň vypočítali, že vybavovanie súčinnosti zaberá jednému zamestnancovi 25 % pracovného času, súčinnosti vybavujú traja zamestnanci, priemerne za jeden mesiac a jeden deň a výsledkom výpočtu sú vecné náklady na jednu súčinnosť. Majú za to, že vecné náklady riadne preukázali, keď si ich dokonca uplatnili v nižšej výške. Prvoinštnačný súd nevzal do úvahy všetky vecné náklady, ktoré na vybavenie súčinnosti vynaložili a preukázali. Odvolaciemu súdu preto navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a priznať im v zmysle uvedenej faktúry náklady v plnej výške, t.j. 35,- €. 3. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p., ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.; O.s.p)] a dospel k záveru, že odvolanie právneho predchodcu spoločnosti Prima Banka, a.s. nie je dôvodné. Pri rozhodovaní vychádzal z uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania podaného za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4. Z obsahu spisu vyplýva, že spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. si uplatnila vecné náklady za poskytnutie súčinnosti v predmetnej právnej veci. Poskytnutie súčinnosti konkrétne spočívalo v oznámení majiteľa účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, dátume jeho zriadenia, kto mal dispozičné právo k tomuto účtu a prehľadu o pohybe finančných prostriedkov na tomto účte od jeho zavedenia do 31.8.2011 v zmysle žiadosti prvoinštančného súdu zo dňa 3.6.2015 (č.l. 161 spisu). 5. V dôsledku poskytnutia uvedenej súčinnosti spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s. jej v zmysle ustanovenia § 128 O.s.p. vznikol nárok na náhradu konkrétnych vecných nákladov vynaložených na konkrétnu súčinnosť, pričom tento nárok banky nespochybňoval ani súd prvej inštancie. Odvolací súd má za to, že vecné náklady, tak ako si ich Sberbank Slovensko, a.s. vyčíslila faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.7.2015 celkom na sumu 35,- €, môžu predstavovať odôvodnené vecné náklady, na ktorých náhradu by mala právo, len za predpokladu preukázania ich dôvodnosti a konkrétnej výšky vzniknutej v prejednávanej veci. Uvedené však podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v prejednávanej veci preukázané. Sberbank Slovensko, a.s. v predmetnej faktúre len uviedla, že fakturuje sumu za vystavenie potvrdenia vo výške 35,- € (29,17 € + 20 % DPH 5,83 €) a k faktúre priložila kalkuláciu nákladov na jednu súčinnosť. Nešlo pritom o náklady vynaložené konkrétne na súčinnosť poskytnutú v predmetnej právnej veci, ale o kalkuláciu nákladov v priemere vynaložených na jednu súčinnosť. Prvoinštančnému súdu nebolo zrejmé z čoho účtovaná suma pozostáva, preto výzvou zo dňa 4.9.2015 (č.l. 204 spisu) vyzval uvedenú banku na presnú špecifikáciu z čoho sa fakturovaná suma skladá, resp. požiadal o vystavenie novej faktúry zahrňujúcej len náhradu vecných nákladov podľa § 128 O.s.p. vynaložených v súvislosti s konkrétnou uvádzanou skutočnosťou. Sberbank Slovensko, a.s. na uvedenú výzvu reagovala podaním zo doručeným prvoinštančnému súdu dňa 17.9.2015 (č.l. 206 spisu), v ktorom zdôvodnila prečo je fakturovaná suma vyjadrením priemerných nákladov banky spojených s poskytnutím jednej súčinnosti, ale špecifikáciu jednotlivých položiek nedoložila. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. vznikol nárok na náhradu konkrétnych vecných nákladov, ktoré vynaložila na konkrétnu súčinnosť, z dôvodu ktorého nie sú na mieste akékoľvek prepočty priemerných nákladov na jednu súčinnosť vykonané bankou. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na absenciu špecifikácie konkrétnych účtovaných nákladov vzniknutých v súvislosti s poskytnutím súčinnosti v prejednávanej veci, nie je možné posúdiť, či fakturovaná suma 35,- € požadovaná bankou skutočne zodpovedá vecným nákladom vynaloženým v súvislosti s poskytnutím požadovanej informácie súdu prvej inštancie, teda či ide o konkrétne odôvodnené vecné náklady súvisiace s poskytnutím požadovanej informácie. Odvolacie námietky Sberbank Slovensko, a.s. sú tak v tomto smere nedôvodné, keď samotná banka vo svojom odvolaní uviedla, že fakturovaná suma je vyjadrením jej priemerných nákladov spojených s poskytnutím jednej súčinnosti. Z uvedeného vyplýva, že Sberbank Slovensko, a.s. nepreukázala vecné náklady vzniknuté v súvislosti poskytnutím súčinnosti v prejednávanej veci, na ktorých náhradu jej vznikol nárok. Navyše podľa bankou predloženej kalkulácie nákladov na jednu súčinnosť, tieto náklady zahŕňajú aj personálne náklady na zamestnancov vybavujúcich žiadosť o súčinnosť. Odvolací súd v tomto smere dodáva, že nepochybuje o tom, že spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. má v riadnom pracovnom pomere zamestnancov, ktorých pracovnou náplňou je aj vybavovanie odpovedí na žiadosti súdov v zmysle § 128 O.s.p., z dôvodu ktorého jej v súvislosti s vybavovaním žiadosti súdov o súčinnosť nemôžu vznikať žiadne personálne (mzdové) náklady. V opačnom prípade by vznikla paradoxná situácia, že zamestnanci banky síce za výkon pracovných povinností poberajú riadny plat, ale k tomu navyše im treba doplatiť mzdu za čas strávený vybavovaním žiadosti súdu o súčinnosť. 6. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že právny predchodca spoločnosti Prima Banka, a.s. (spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s.) v prejednávanej veci nepreukázal vecné náklady v uplatnenej výške 35,- €, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s poskytnutím súčinnosti. Správnosť napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu sa pôvodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. nepodarilo spochybniť ani prostredníctvom podaného odvolania, v ktorom len zopakovala spôsob, akým kalkulovala priemerné náklady za poskytnutie jednej súčinnosti, ale tieto opätovne nevyúčtovala za konkrétnu súčinnosť poskytnutú v prejednávanej veci. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť, pretože výška priznaných vecných nákladov musí zodpovedať skutočne vynaloženým vecným nákladom na poskytnutie konkrétnej súčinnosti, pričom táto v prejednávanej veci nebola nijako preukázaná a výdavky banky zostali len v rovine tvrdení. 7. Odvolací súd preto na základe uvedeného uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 8. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).