Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/161/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210219756 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1210219756.7 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodní banka, a. s., so sídlom Radlická č. 333/150, 150 57 Praha 5, IČO: 000 01 350, zastúpeného: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, proti povinnému: GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Mostová č. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpenému: Michalko Legal Counsel & Co. s.r.o., so sídlom Michalská č. 16, 811 01 Bratislava, IČO: 50 367 943, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.886.375,36 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká č. 30, 811 01 Bratislava, IČO: 31 782 361, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 39Er/1499/2010-3077 zo dňa 06.05.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 39Er/1499/2010-3077 zo dňa 06.05.2019 p o t v r d z u j e. II. Oprávnenému sa ukladá povinnosť nahradiť k rukám právneho zástupcu povinného plnú náhradu trov odvolacieho konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodne aj o výške náhrady trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením, opierajúc sa o § 255 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“), exekučný súd priznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v rozsahu 100 %. 1.1 V odôvodnení tohto rozhodnutia exekučný súd uviedol, že povinný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, nakoľko predmetná exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a súčasne zastavená jeho uznesením č. k. 39Er/1499/2010-2677 zo dňa 04.04.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/597/2016-2841 zo dňa 28.04.2017 z dôvodu, že exekučný titul je v dôsledku zjavnej zaujatosti predsedajúceho rozhodcu JUDr. Bohuslava Kleina nevykonateľný a teda nie je spôsobilým exekučným titulom. Dôvod zastavenia exekúcie exekučný súd pričítal na ťarchu oprávnenému, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nevykonateľného a nespôsobilého exekučného titulu, čím neboli splnené podmienky uvedené v § 41 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej tiež „EP“). 2. Proti tomuto uzneseniu podal, v zákonom predpokladanej lehote, odvolanie oprávnený, vychádzajúc z § 365 ods. 1 písm. h) CSP teda, že rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1 Oprávnený mal za to, že v predmetnom konaní existujú dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktoré odôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu trov konania povinnému i napriek jeho úspechu vo veci. Oprávnený disponoval vykonateľným rozhodcovským nálezom, ktorý sa rozhodol v medziach zákona uplatniť voči povinnému v exekučnom konaní. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nebol rozhodcovský nález žiadnym spôsobom spochybnený a všetky argumenty povinného boli po súdnom prieskume zamietnuté ako neakceptovateľné. 2.2 Oprávnený namietal irelevantnosť zaujatosti rozhodcu JUDr. Kleina. 2.3 Tiež poukázal na nadobudnutie pohľadávky povinného voči oprávnenému v dražbe špekulatívnym spôsobom a zdôraznil, že vymáhaná pohľadávka je dôsledkom neúspechu povinného v rozhodcovskom konaní, do ktorého vstúpil dobrovoľne a vec považoval za investičnú príležitosť. 2.4 Ostatne oprávnený uviedol, že exekučnému súdu malo byť zrejmé, že tieto okolnosti sporu majú výnimočný charakter, ktorý bez ďalšieho umožňoval tieto považovať za hodné osobitného zreteľa a teda povinnému nepriznať nárok na náhradu trov konania. Žiadal preto zrušenie prvoinštančného rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie. 3. K podanému odvolaniu sa povinný vyjadril tak, že nevidí žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznať mu nárok na náhradu trov konania. Povinného stálo nemalé úsilie odvrátiť zjavne nezákonný nárok priznaný oprávnenému nezákonným exekučným titulom, ktorý bol podľa všetkého vydaný zaujatým rozhodcom ako to právoplatne potvrdil i exekučný súd, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. 3.1 Konštatoval, že súd prvej inštancie nemohol nesprávne posúdiť právnu vec, ak neaplikoval ustanovenie § 257 CSP. Aplikácia predmetného ustanovenia a výnimočné nepriznanie náhrady trov konanie z dôvodov hodných osobitného zreteľa je výlučne na zvážení súdu a preto i v prípade, že sa rozhodne ustanovenie neaplikovať, neznamená to, že vec nesprávne právne posúdil. Podľa oprávneného to znamená len to, že nevyužije svoje moderačné právo vo vzťahu k nepochybnému nároku na náhradu trov konania. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť. 5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.03.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov uvedených v tomto ustanovení výnimočne priznal náhradu trov konania úspešnej strane, u ktorej sú inak naplnené predpoklady pre priznania náhrady trov konania v celom rozsahu alebo sčasti. Čo treba považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, zákon nedefinuje. Za dôvody hodné osobitného zreteľa je možné však považovať dôvody na ktorejkoľvek strane. Toto ustanovenie umožňuje docieliť spravodlivú ochranu práv, čo vždy aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok neumožňuje. V rámci úvah súdu je totiž možné prihliadnuť na osobné, majetkové pomery strán, ich postoj a správanie sa v priebehu konania a pod. 6.1 Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že nie je možné považovať uplatňovanie výnimočnej možnosti prihliadnutia na pomery strany a priebehu konania za nesprávny procesný postup pri uplatňovaní moderačného práva súdu v prípade, ak túto zákonnú možnosť nevyužije. Osobitne ak znenie § 257 CSP je nutné vykladať prísne reštriktívne. 6.2 Záverom odvolací súd uvádza, že pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len, ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Vzhľadom na uvedené, tak odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil ako vecne správne. 7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní mal povinný plný úspech, vznikol mu nárok i na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).