Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/340/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514227162 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1514227162.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti H. D., nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov matka J.. L. D., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX L., zastúpená Advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 50 187 309, a otec A.. J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 13, 85X XX L., zastúpený NIKU & partners, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, v konaní o návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov na čas do rozvodu a o návrhu matky na určenie výživného na maloleté deti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 31.07.2018, č.k. 20P/396/2014-335, v spojení s Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 04.06.2019, č.k. 20P/396/2014-432, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 31.07.2018, č.k. 20P/396/2014-335, v napadnutej časti o určení povinnosti matke platiť výživné na maloleté deti H. D., nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. XX.XX.XXXX, a o zročnom výživnom za obdobie od 27.08.2015 do 15.08.2017 sa p o t v r d z u j e. Dopĺňací rozsudok zo dňa 04.06.2019, č.k. 20P/396/2014-432, sa m e n í tak, že návrh matky na určenie výživného na maloleté deti H. D., nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 31.07.2018, č.k. 20P/396/2014-335, v spojení s Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 04.06.2019, č.k. 20P/396/2014-432, určil matke povinnosť platiť výživné na maloletého H. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 180 eur mesačne za obdobie od 27.08.2015 do 15.08.2017, zročné výživné za uvedené obdobie v celkovej sume 4.006,13 eur jej uložil zaplatiť do 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia k rukám otca a na maloletého C. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne za obdobie od 27.08.2015 do 15.08.2017, zročné výživné za uvedené obdobie v celkovej sume 3.296,77 eur jej uložil zaplatiť do 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia k rukám otca. Konanie v časti návrhu otca na zverení maloletých detí, zastupovaní a správy ich majetku a úprave styku zastavil. Výživné na maloleté deti za obdobie od 27.11.2014 do 26.08.2015 neurčil. O trovách konania rozhodol tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods.1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods.1, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), § 44, § 2 ods.1, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), § 161 ods. 1,2, § 232 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a vecne tým, že návrh otca vzhľadom na neschopnosť rodičov, ktorí nežili v rozhodnom období v spoločnej domácnosti, sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu vyhodnotil ako dôvodný. O návrhu matky na určenie výživného na maloleté deti rozhodol tak, že výživné od 27.11.2014 do 26.08.2015 neurčil. Konanie o časti návrhu otca na zverenie maloletých detí, zastupovania a správy ich majetku a úprave styku na čas do rozvodu manželstva zastavil, poukazujúc na podmienky konania, ktoré zanikli v zmysle § 161 CSP nadobudnutím právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Rozhodné obdobie pre určenie výživného na maloleté deti ustálil odo dňa podania návrhu od 27.11.2014 do 15.08.2017, keď rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 01.06.2017, č.k. 20P/370/2014-490 vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2017. Za preukázané mal, že po odchode otca zo spoločnej domácnosti v januári 2015, zostali maloleté deti v osobnej starostlivosti matky do 17.05.2015, kedy uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.05.2015, č.k. 20P 115/2015-5 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.07.2015, č.k. 11 CoP 321/2015-63 predbežným opatrením bola matke uložená povinnosť odovzdať maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Skonštatoval, že striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov sa vykonávala od 18.05.2015 do 26.08.2015, keď z dôvodu svojvoľného rozhodnutia matky, bez vedomia a súhlasu otca zmeniť bydlisko maloletých detí s ktorými sa odsťahovala do Nového Mesta nad Váhom, bola matke uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.08.2015, č.k. 20P 199/2015-51, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.10 2015, č.k. 11 CoP/597/2015-111, uložená povinnosť na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, v ktorej sa nachádzajú od 27.08.2015. Súd prvej inštancie posudzujúc návrh matky na určenie povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti od podania jeho návrhu dňa 27.11.2014 do 26.08.2015, rozhodol tak, že výživné na maloleté deti neurčil, keď za preukázané mal, že rodičia síce nežili v spoločnej domácnosti a maloleté deti boli v osobnej starostlivosti matky, avšak otec si voči maloletým deťom naďalej plnil vyživovaciu povinnosť v miere, ktorá neodôvodňuje určenie povinnosti platiť výživné na maloleté deti k rukám matky. Uviedol, že otec aj po odchode zo spoločnej domácnosti naďalej hradil náklady na bývanie v byte v BSM, v ktorom matka a maloleté deti bývali, platil náklady súvisiace s mimoškolskou činnosťou maloletých detí, celej rodine naďalej platil zdravotnú starostlivosť v Procare, maloletým deťom platil sporenie 190 eur mesačne a na maloleté deti vynakladal cca 465 eur mesačne. Súd prvej inštancie posudzujúc výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti z pohľadu určenia povinnosti niektorému z rodičov platiť výživné na maloleté deti uzavrel, že počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov /od 18.05.2015 do 26.08.2015/ si rodičia vzájomne výživné na deti neplatili, otec naďalej platil obom maloletým deťom všetky ich mimoškolské aktivity ako aj platby za bývanie za spoločný byt, matka poberala rodinné prídavky na maloleté deti, na základe ktorých skutočností uzavrel, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov určenie výživného na maloleté deti nie je dôvodné a to i s poukazom na to, že otec dosahoval vyšší príjem ako matka. Pokiaľ ide o obdobie od zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca od 27.08.2015 do 16.08.2017 súd prvej inštancie posudzujúc rozsah a spôsob planenia si vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom dospel k záveru o potrebe určenia povinnosti matke platiť výživné na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva k rukám otca. Uviedol, že matka si za celé rozhodné obdobie od odovzdania maloletých detí do osobnej starostlivosti otca svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom riadne neplnila, a to ani finančným plnením k rukám otca, ale ani formou priamych finančných plnení v prospech maloletých detí spojených s ich odôvodnenými potrebami, alebo vecnými plneniami v miere, ktorú by bolo možné pri určení výšky výživného zohľadniť. Za preukázané mal platby realizované matkou v prospech maloletých detí dňa 28.06.2017 sumu 100 eur, 14.07.2017 sumu 200 eur a 14.08.2017 sumu 200 eur, t.j. za obdobie od 27.08.2015 do 15.08.2017 sumou 250 eur na každé dieťa. Na starne matky pri určení výživného vzal do úvahy jej odbornosť, doterajšiu prax, skutočnosť, že ukončila vysokoškolské vzdelanie, produktívny vek, pracovnú spôsobilosť bez zaťaženia zdravotnými problémami, ale aj skutočnosť, že sa bez vážneho dôvodu dobrovoľne vzdala výhodnejšieho príjmu. Zohľadnil, že matka od 27.08.2015, odkedy boli maloletí v osobnej starostlivosti otca, žiadnym spôsobom na ich výživu neprispievala a v celom rozsahu ju preniesla na otca. Na jej argument, že výživné na maloleté deti určené nemala, nevedela, že má na výživu maloletých detí prispievať, súd prvej inštancie neprihliadal. Pri určení výšky výživného zohľadnil osobnú starostlivosť otca o maloleté deti počas celého rozhodného obdobia, ich vek a odôvodnené potreby. Pri rozhodovaní prihliadol aj na okolnosť, že matka neoprávnene poberala rodinné prídavky na maloleté deti v sume 47,04 eur mesačne od augusta 2015 až do apríla 2017, ktoré otcovi majúcom deti v osobnej starostlivosti, nepoukazovala. Neprihliadol na matkou tvrdené jej nepriaznivé finančné pomery, pretože skutočnosť, že matka dosahovala po odsťahovaní sa do Nového Mesta nad Váhom nižší príjem bolo potrebné vyhodnotiť v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko svoj pracovný pomer v InPharm Service, s.r.o. skončila dobrovoľne, výpoveďou ku dňu 31.08.2015. Uviedol, že matka okrem toho, že výživné na deti neplatila, neprispievala ani na úhradu poplatkov súvisiacich s užívaním bytu patriaceho do BSM rodičov, preto je jej povinnosťou s týmto spôsobom naakumulovanými finančnými prostriedkami hospodáriť tak, aby výživné na deti platila riadne a včas. Pokiaľ ide o otcom vyčíslené náklady na maloleté deti, nezohľadnil náklady na ich športové aktivity v lyžiarskom klube, kúpu permanentiek, na lyžiarsku výbavu a lyžiarske sústredenia, z dôvodu, že matka s touto športovou činnosťou maloletých detí nesúhlasila. Zročné výživné za obdobie od 27.08.2015 do 15.08.2017 na maloletého H. v celkovej sume 4.006,13 eur (23 mesiacov a 20 dní x 180 eur - 250 eur) a na maloletého C. v celkovej sume 3.296,77 eur (23 mesiacov a 20 dní x 150 eur - 250 eur), uložil matke k rukám otca zaplatiť do 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 232 CSP. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 31.07.2018, č.k. 20P/396/2014-335, a proti Dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 04.06.2019, č.k. 20P/396/2014-432, podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a určiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého H. 180 eur a na maloletého C. 150 eur mesačne za obdobie od 01.01.2015 do 17.05.2015 a sumou 100 eur mesačne na každé z maloletých detí za obdobie od 18.05.2015 do 26.08.2015, zročné výživné za uvedené obdobie v celkovej sume 1147,73 eur na maloletého H. a 1011,28 eur na maloletého C. otcovi uložiť zaplatiť k jej rukám do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. Výšku výživného na maloleté deti, ktoré je povinná zaplatiť k rukám otca za obdobie od 27.08.2015 do 15.08.2017, navrhla určiť vo výške po 100 eur na každé z maloletých detí, s tým že zročné výživné za vymedzené obdobie v celkovej sume 2114,51 eur na každé z maloletých detí, ktoré bude povinná zaplatiť k rukám otca. Namietala, že súd prvej inštancie neurčil otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté deti napriek tomu, že od januára 2015 do 17.05.2015 sa maloleté deti nachádzali v jej faktickej osobnej starostlivosti, kedy si plnila svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom nie len osobnou starostlivosťou, ale aj hradením nákladov na ich bežné potreby ( náklady na školu, škôlku, členské príspevky na krúžky a všetky ich základné potreby), tiež musela doplatiť platby za uskladnenie pupočníkovej krvi maloletých detí. Uviedla, že súd pri vyčíslení nákladov na maloleté deti hradených otcom postupoval nesprávne, keď uvádza, že otec na deti vynakladal od januára 2015 do 17.05.2015 sumu 465 eur mesačne (nie je zjavné ako došiel súd k danej výslednej sume) a platil im aj sporenie v sume 190 eur. Mala za to, že súd pri neurčení povinnosti otcovi hradiť výživné počas trvania jej osobnej starostlivosti nemal prihliadnuť na sporenie maloletým deťom dobrovoľne platené otcom v sume 190 eur mesačne, pretože tieto úhrady nie sú relevantné pre určenie výšky výživného. Za nepomerné považovala, aby sa otec s príjmom 2036,15 eur, ktorý v danom čase nevykonával osobnú starostlivosť o deti, podieľal na úhrade ich odôvodnených potrieb a plnení si vyživovacej povinnosti k nim len vo výške pomerných nákladov na bývanie a poplatku za zdravotnú starostlivosť. Ak súd pri určovaní výživného na jej strane neprihliadol na náklady v súvislosti s voľnočasovými aktivitami otca s deťmi, ktoré sú nákladné a ktoré realizoval a na ktoré deti prihlásil s ohľadom na svoju životnú úroveň, nemal na tieto príspevky prihliadnuť ani ako na náklady na maloleté deti pri určení výživného za čas, kedy tieto boli v jej osobnej starostlivosti. Zároveň v danom prípade súd prvej inštancie platbu nákladov na bývanie v byte patriacom do BSM vyhodnotil ako príspevok na výživné pre maloleté deti, avšak nesprávne nezohľadnil to, že otec si plnil týmito úhradami jednak svoje záväzky a vyživovaciu povinnosť voči nej ako k manželke. Vo vzťahu k jej povinnosti platiť výživné uviedla, že aj ona chcela a vždy bude chcieť podieľať sa na osobnej starostlivosti o deti, pričom súd prvej inštancie opomenul, že si plnila vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom vecnými plneniami a maloletým deťom kupovala veci priamo. Taktiež je potrebné zohľadniť aj fakt, že len otec mal po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti prístup k úsporám, ktoré vznikli počas trvania manželstva a ktoré mohol otec využiť na financovanie potrieb detí. Súd zároveň nesprávne vec posúdil, ak pri určení výšky výživného prihliadol na to, že v čase kedy nebývala v byte patriacom do BSM neprispievala na úhradu poplatkov súvisiacich s BSM, a teda si nakumulovala finančné prostriedky. Uviedla, že počas trvania manželstva boli príjmy oboch manželov v BSM, pričom otec mal podstatne vyšší príjem ako ona. Súd prihliadol na hradenie týchto nákladov zo strany otca v čase, kedy ani jeden z rodičov v predmetnom byte v BSM nežili. Zároveň je zjavné, že otec nemal také náklady s predmetným bytom v BSM ako deklaroval vo výške 210 eur, avšak podľa jej informácii zálohové platby na byt mali byť v podstatne nižšej sume. Aj v prípade, ak by súd vychádzal z jej príjmu vo výške 895,19 eur, ktorý dosahovala v roku 2014 predtým, ako došlo k ukončeniu jej pracovného pomeru výpoveďou, súdom určené výživné na obe maloleté deti predstavuje 37 % jej príjmu. Výživné určené súdom prvej inštancie je v danom prípade v rozpore s judikatúrou súdov a ustálenou súdnou praxou, v zmysle ktorej je možné určiť výživné na maloleté deti vo výške 30% z príjmu rodiča. Poukázala na hradenie si vlastných nevyhnutných nákladov, ktoré si musí po úhrade výživného zo svojho príjmu uhradiť. V ďalšom odkázala na mesačný príjem na strane obidvoch rodičov za obdobie od roku 2014 do 2017 a skutočnosť, že otec dosahoval cca 2,4 násobku jej príjmu. Vzhľadom k výraznému nepomeru v príjmoch rodičov vychádza rozhodnutie súdu o výške výživného z nesprávneho právneho posúdenia a neobstojí ani argument súdu, že sa dobrovoľne vzdala vyššieho príjmu, keďže jej príjem sa znížil len cca o 100 eur mesačne. Nesúhlasila so záverom a dôvodmi súdu prvej inštancie, ktorý jej zročné výživné nepovolil uhradiť v primeraných splátkach. 4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietke matky, že mu súd prvej inštancie neuložil povinnosť platiť výživné na maloleté deti za obdobie od mesiaca január 2015 do 17.05.2015, kedy sa obe maloleté deti nachádzali vo faktickej osobnej starostlivosti matky uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že sa v rozhodnom období dobrovoľne podieľal na úhrade výdavkov maloletých detí, napr. plavecký kurz, tanečná, kurz angličtiny, detskú optiku a pod.. Súčasne uhrádzal všetky platby za užívanie bytu, ktorý patrí do ich BSM a zabezpečoval aj úhrady za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ProCare pre celú rodinu (matke ju platil do decembra 2015 a maloletým deťom doposiaľ).V danom období sa napriek aktívnemu odporu matky s maloletými deťmi pravidelne stretával (6 dní v rámci 14 dní) a plnohodnotne sa im venoval, od 26.02.2015 u neho obaja synovia prespávali cez víkendy. V čase, keď boli maloleté deti s ním, nakupoval im potrebné veci, oblečenie, hračky a pod., keďže mu matka nedovolila si zo spoločného bytu nič zobrať. Tvrdil, že svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si vždy riadne plnil a to dobrovoľne a bola to práve matka, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom neplnila, napriek tomu, že obe maloleté deti boli na základe neodkladného opatrenia zverené do jeho osobnej starostlivosti, čo ospravedlňovala tým, že údajne nemala vedomosť o svojej zákonnej povinnosti. V súvislosti s mesačnými nákladmi na byt, patriacom do ich zaniknutého BSM uviedol, že ak matka tvrdí, že ním vyčíslená suma vo výške 210 eur neodráža skutočné náklady spojené s užívaním predmetného bytu, nakoľko v zmysle ňou predloženého zálohového predpisu bytového družstva sú tieto v sume 178,93 eur mesačne, uviedol, že v predloženom zálohovom predpise nie sú uvedené poplatky za odber elektrickej energie, plynu, daň z nehnuteľnosti, poistenie nehnuteľnosti, či koncesionárske poplatky. Ohradil sa voči tvrdeniu matky, že jej údajne zamedzil v prístupe k úsporám naakumulovaným za trvania manželstva, keď aj v aktuálne prebiehajúcom konaní o vyporiadanie zaniknutého BSM súdu preukázal, že po jeho odchode zo spoločnej domácnosti nemal vytvorené takmer žiadne úspory, nakoľko všetky výdavky rodiny v období od 2007 do 2013 (od nástupu matky na materskú dovolenku až do jej nástupu do zamestnania) uhrádzal sám. Pokiaľ matka uviedla porovnanie ich príjmov uviedol, že matka síce v jeho príjmoch zohľadňuje jeho jednorazovo zvýšený príjem u bývalého zamestnávateľa (ktorý v prevažnej miere predstavoval výplatu nevyčerpanej dovolenky), avšak zámerne neuvádza svoje jednorazové navýšenia mzdy, rovnako z dôvodov nevyčerpanej dovolenky. Zdôraznil, že matka od 27.08.2015 do novembra 2017 neoprávnene poberala rodinné prídavky, v celkovej sume 987 eur, ktoré použila pre vlastnú potrebu, súčasne si uplatňovala aj daňový bonus, čo bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané. Ak matka vo svojom odvolaní uvádza, že súdom určené výživné na maloleté deti, nepredstavujúce ani polovicu odôvodnených výdavkov maloletých detí, považuje za pre ňu likvidačné, poukázal na jej mesačné výdavky. Z týchto vyplýva, že napriek tomu, že deklarovala svoje trvalé presťahovanie sa do Bratislavy, na základe čoho uhrádza náklady spojené s užívaním bytu v BSM, každý mesiac platí svojmu bratovi 100 eur mesačne za byt v Novom Meste nad Váhom. Aj maloleté deti potvrdili, že ich matka bráva počas každého víkendového styku do Nového Mesta nad Váhom, čím si matka tiež zvyšuje svoje mesačné výdavky, ktoré však nie sú odôvodnené. K vyjadreniu Okresnej prokuratúry Bratislava V na odvolanie matky uviedol, že spoločnú domácnosť opustil až dňa 17.01.2015 a súčasne maloleté deti boli od 18.05.2015 (do 27.08.2015) zverené do striedavej osobnej starostlivosti obdivoch rodičov, pričom výživné nebolo určené. Maloleté deti tak boli vo faktickej osobnej starostlivosti matky iba od 17.01.2015 do 17.05.2015, pričom v tomto období dobrovoľne uhrádzal výdavky detí ako aj platby spojené s užívaním bytu, v ktorom matka spolu s deťmi bývala, ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú a preto s návrhom prokurátora na určenie výživného na maloleté deti za obdobie od 01.01.2015 do 26.08.2015 nesúhlasil. Pokiaľ ide o námietku matky, že jej súd prvej inštancie neumožnil zročné výživné zaplatiť v splátkach uviedol, že matka dňa 12.10.2018 uhradila celú výšku zročného výživného na obe deti vo výške 7.302,90 eur. 5. Okresná prokuratúra Bratislava V vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedla, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku dôkladne a veľmi podrobne zaoberal všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie a svoje rozhodnutie ohľadne jednotlivých skutkových okolností aj náležíte odôvodnil. Vykonaným dokazovaním zameraným na majetkové a zárobkové pomery obidvoch rodičov rozhodol správne pri určení povinnosti matke platiť výživné na maloleté deti poukazujúc na v konaní preukázané odôvodnené potreby maloletých detí. Nižšie ako určené výživné by za daných skutkových okolností nebolo v záujme maloletých detí. Vzhľadom na návrh intervenujúceho prokurátora a kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 31.07.2018, navrhla za obdobie od 01.01.2015 do 26.08.2015 určiť otcovi povinnosť zaplatiť výživné k rukám matky vo výške 100 eur mesačne na každé z detí. Vo vyjadrení zo dňa 08.07.2019 k odvolaniu matky zo dňa 01.07.2019, podanému proti Dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/396/2014-432 zo dňa 04.06.2019, sa pridržiavala vyjadrenia zo dňa 15.10.2018. 6. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojich tvrdeniach, že otec počas výkonu jej osobnej starostlivosti na maloleté deti neplnil vyživovaciu povinnosť voči deťom k jej rukám, pričom takýto spôsob neplnenia vyživovacej povinnosti ňou počas výkonu jeho osobnej starostlivosti jej vyčíta. Pokiaľ ide o tvrdenie otca o úhrade nákladov na detskú optiku uviedla, že vo februári 2015 uhradila výmenu skiel na okuliaroch. Uviedla, že v čase jej faktickej osobnej starostlivosti si otec deti bral bez dohody a jej súhlasu v rôznych časoch. Tvrdenie otca uvedené v jeho vyjadrení považovala za nepravdivé, naopak bol to otec, ktorý si svojvoľne odnášal veci z bytu v ich BSM, preto musela maloletým deťom samostatne kupovať oblečenie, čím si plnila vyživovaciu povinnosť vecnými plneniami. Výpisom ProCare za rok 2014 preukazovala, že poplatok v tomto roku hradila ona. Namietala tvrdenie otca, že nemala záujem dohodnúť sa na vyporiadaní BSM mimosúdne. Tvrdenie otca o poberaní daňového bonusu z jej strany nie je pravdivé, jeho tvrdenie, že použila vyplatené rodinné prídavky pre vlastnú potrebu je len v rovine jeho nepreukázaných tvrdení. Nie je pravda, že iba deklarovala presťahovanie sa do Bratislavy, keď v Bratislave býva a pracuje, preto je potrebné zohľadniť jej náklady, ktoré jej vzniknú v súvislosti s jej starostlivosťou o maloleté deti. Poukázala na stanovisko kolízneho opatrovníka a prokuratúry, že vzhľadom na nepomer v príjmoch rodičov, je zákonné otcovi určiť povinnosť platiť výživné na maloleté deti k jej rukám. Poukázala na návrh otca vo veci samej, v ktorom si počas striedavej osobnej starostlivosti navrhol určiť povinnosť platiť výživné 70 eur na každé z maloletých detí. S vyjadrením prokuratúry súhlasila, avšak pre určenie povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti za obdobie od 01.01.2015- 17.05.2015 na svojom odvolacom návrhu. S vyjadrením prokuratúry sa stotožnila iba čiastočne. 7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), dospejúc k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. 8. Odvolací súd po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, vyhodnotiac odvolacie dôvody matky dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci o návrhu otca rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, v predmetnej veci vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu a vec v celosti správne právne posúdil, svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu spĺňajúcom podmienky (§ 220 ods. 2 CSP). Pokiaľ ide o návrh matky ktorým sa domáhala určenia povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti k jej rukám za obdobie od 01.01.2015 do 26.08.2015, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol Dopĺňacím rozsudkom, tu odvolací súd dospel k potrebe jeho zmeny v dôsledku prijatia nesprávnych právnych záverov. 9. V danom prípade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie konal a rozhodoval o návrhoch rodičov, otca zo dňa 27.11.2014, ktorým sa v čase, prebiehajúceho konania o rozvod manželstva iniciovaného matkou dňa 27.10.2014, domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, ich zverením do striedavej osobnej starostlivosti a návrhu matky zo dňa 31.07.2018 na určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva, za obdobie od 01.01.2015 do 26.08.2015. To, že napokon maloleté deti zo striedavej osobnej starostlivosti rodičov dočasne upravenej uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.05.2015, č.k. 20P 115/2015-5 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.07.2015, č.k. 11CoP 321/2015-63, boli následným uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.08.2015, č.k. 20P 199/2015-51 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.10 2015, č.k. 11 CoP/597/2015-111 odovzdané do osobnej starostlivosti otca, zodpovedalo aktuálnym rodinným pomerom a rozhodnutiu matky, odsťahovať sa s maloletými deťmi bez súhlasu otca mimo ich bydliska a dosahu jeho rodičovského vplyvu. Uvedený právny stav platil na čas do nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Pokiaľ súd prvej inštancie v čase rozhodovania v tomto konaní vychádzal z okolnosti, že dňa 16.08.2017 nadobudol právoplatnosť výrok o rozvode manželstva rodičov maloletých detí ( rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 01.06.2017, č.k. 20P/370/2014-490 ), správne konanie o návrhu otca v časti zverenia maloletých detí, zastupovania a správy ich majetku a úprave styku na čas do rozvodu manželstva zastavil (§ 161 CSP) a rozhodol o návrhu otca iba v otázke výživného na maloleté deti, ktoré otec, disponujúc svojim návrhom, vzhľadom na právny stav nastolený uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.08.2015, č.k. 20P 199/2015-51 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.10 2015, č.k. 11CoP/597/2015-111, požadoval určiť matke od času, kedy vykonával osobnú starostlivosť o maloleté deti. Pokiaľ ide o výživné určené matke na maloleté deti za obdobie od 27.08.2015 do 15.08.2017, aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v posudzovanom období ako odôvodneným potrebám maloletých detí a ich veku, ktorých vyčíslenie otcom súd prvej inštancie správne vyhodnotil, tak aj dostatočne zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výkon osobnej starostlivosti otca o maloleté deti a skutočnosť, že matka za rozhodné obdobie nepreukázala plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom do rozvodu manželstva v primeranom a dostatočnom rozsahu ako aj okolnosť, že rodinné prídavky, ktoré na maloleté deti v tomto období poberala nepoukazovala k rukám otca. Určená výška výživného rovnako zodpovedá zisteným majetkovým pomerom rodičov a ich odôvodneným nákladom, zohľadňujúc presťahovanie sa matky do bytu jej brata do Nového Mesta nad Váhom v auguste 2015. Správne súd prvej inštancie pri určení výšky výživného zhodnotil, že nemal zo strany matky preukázané plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom vo forme vecných plnení, ktoré by svojim rozsahom a pravidelnosťou bolo možné považovať za plnenia zabezpečujúce odôvodnené potreby maloletých detí, alebo platenie pravidelne opakujúcich sa platieb spojených s ich školskou či mimoškolskou činnosťou. Určená výška výživného na maloleté deti aj podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté dieťa, poukazujúc aj na príjem matky z rodinných prídavkov na maloleté deti, počas obdobia výkonu osobnej starostlivosti otca o ne. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky týkajúcu sa rozporu napadnutého rozsudku s podľa nej ustálenou súdnou praxou, v zmysle ktorej by výživné rodiča na všetky jeho deti malo byť určené v sume zodpovedajúcej 30 % jeho príjmu, s touto sa odvolací súd nemohol stotožniť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Zákon o rodine, ktorý jasne formuluje ako determinujúce kritéria na strane povinného rodiča jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Prijatie zmieneného postupu pri určovaní výšky výživného by povinnému rodičovi v praxi umožňovalo vyhnúť sa riadnemu plneniu výživného oficiálnym prijatím neadekvátneho a menej honorovaného zamestnania, resp. nezamestnanosťou simulovať stav pre rozhodnutie podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Zároveň by to znamenalo neprípustný odklon od základných hmotnoprávnych princípov a vytvorenie nežiaduceho precedensu smerujúceho predovšetkým v neprospech oprávneného. V tomto ohľade teda súd prvej inštancie postupoval správne, keď výšku výživného na maloleté deti určil podľa zákonných ustanovení a všeobecných kritérií § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 10. Podľa § 23 ods.1 CMP konanie sa začína na návrh. 11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. Odvolací súd udáva, že pri určovaní vyživovacej povinnosti súdy musia striktne vychádzať z ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno priznať výživné len odo dňa začatia konania. Deň začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie, resp. v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu dňom vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné je možné v prípade maloletého dieťaťa podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine priznať aj spätne, ak sú na to splnené zákonné dôvody a to dôvody hodné osobitného zreteľa. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Zákon č. 36/2005 Z. z. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Zákon presne taxatívne nevymedzuje, čo je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom ich ustálenie patrí do úvahy súdu. Dôvody hodné osobitného zreteľa musí oprávnený súdu preukázať, pričom ide o tak výnimočné okolnosti, ako napr. objektívna nemožnosť podať návrh proti povinnému. Účelom uvedeného ustanovenia je, aby sa vyživovacia povinnosť, ako prvoradé právo maloletého dieťaťa plnila včas a aby povinný rodič toto právo uplatnil hneď ako toto právo vznikne. Pokiaľ povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné podať čo najskôr návrh na začatie konania. Táto právna úprava má nútiť oprávneného, aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr a tak predišiel protiprávnemu stavu. V danom prípade matka svoj návrh na začatie konania podala ústne do zápisnice súdu prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu dňa 31.07.2018. Tým že matka návrh na určenie výživného na maloleté deti podala, resp. si takýto nárok uplatnila v priebehu konania, avšak po uplynutí lehoty 3 rokov od kedy je možné výživné na maloleté deti priznať, mal súd prvej inštancie správne jej návrh na určenie výživného na maloleté deti od 01.01.2015 do 26.08.2015 zamietnuť. V danom prípade bolo možné priznať výživné na maloleté deti v zmysle návrhu matky zo dňa 31.07.2018 iba 3 roky spätne od podania návrhu, t.j. od 31.07.2015, a jej návrh na určenie výživného za obdobie od 31.07.2015 do 26.08.2015 vyhodnotiť z pohľadu preukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa, za existencie ktorých by bolo potom potrebné jej nárok na výživné za uvedených 27 dní počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti rodičov posúdiť. Odvolací súd mal za to, že preukazovanie dôvodov hodných osobitného zreteľa nemá vplyv na právne posúdenie veci pre určenie výživného od 31.07.2015 do 26.08.2015, keďže je nesporné, že matka sa v priebehu konania k návrhu otca opakovane písomne či ústne na pojednávaniach súdu vyjadrovala, počas celého konania bola právne zastúpená, preto je možné v danom prípade ustáliť, že neexistovala na jej strane žiadne právne relevantná prekážka, pre ktorú by návrh v rozhodnom čase podať nemohla. 13. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 31.07.2018, č.k. 20P/396/2014-335, ktorým určil povinnosť matke platiť na maloleté deti výživné ako vecne a právne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, Dopĺňací rozsudok zo dňa 04.06.2019, č.k. 20P/396/2014-432, zmenil podľa § 388 CSP. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).