Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/127/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517217463 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1517217463.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanému: M. Ž., G.. X.X.XXXX, E. K. C. XXXX/X, K., zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 3 492,22 € a zmluvný úrok 656,53 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 39Csp/234/2017-153 zo dňa 24. mája 2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti z m e ň u j e tak, že žalobu v tejto časti zamieta. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 777,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 492,22 € od 1.11.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,10 %. 1.1. Svoj rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. g/, h/ a i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podpísania zmluvy (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný požiadal o úver vo výške 8 000,- € s dobou splatnosti 10 rokov. V zmysle článku 4 obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. (právneho predchodcu žalobcu) si veriteľ vyhradil pri vyhodnotení bonity dlžníka oprávnenie návrh akceptovať, odmietnuť alebo upraviť podmienky požadovaného úveru, napr. výšku úveru alebo dobu splatnosti, ktoré rozhodnutie oznámi dlžníkovi/žiadateľovi do piatich pracovných dní. V prípade, ak dlžník v lehote 5 pracovných dní neodmietne „upravenú výšku úveru a dobu splácania“, banka schváli poskytnutie úveru a zašle dlžníkovi originál zmluvy o úvere. Na základe akceptovaného návrhu zo strany banky, prípadne dlžníkom akceptovaného protinávrhu, nadobúda zmluva o úvere platnosť. Zmluva o úvere nadobúda účinnosť rozhodnutím banky a splnením podmienok uvedených v obchodných podmienkach. V žiadosti/zmluve žalovaný požiadal o poistenie schopnosti splácať úver, základný súbor poistenia, a prehlásil, že spĺňa podmienky na vznik poistenia (bod 10.5 Obchodných podmienok). Podľa čl. 10, bod 10.3 s uzatvorením poistenia je spojená povinnosť platiť náklady spojené s poistením, ktorých výška je uvedená v sadzobníku poplatkov a v poistnej zmluve. Ak si dlžník „vybral poistenie“, súhlasí s tým, že akékoľvek náklady spojené s poistením sú súčasťou splátky úveru. Podľa Sadzobníka poplatkov, pri pôžičke od 3 500,- € predstavuje poistné 4,95 € mesačne. Mesačná splátka úveru 74,95 € v sebe zahŕňala aj poistné vo výške 4,95 €, tento náklad nebol podmienkou poskytnutia úveru, a preto ho žalobca pri výpočte RPMN ako dodatočný náklad do výpočtu RPMN nezahrnul (§ 2 písm. g/, zákona o spotrebiteľských úveroch). V časti 3 zmluvy o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, banka schválila žalovanému úver vo výške 3 500,- €, s ročnou úrokovou sadzbou 20,9 %, výškou mesačnej splátky 74,95 €. RPMN banky bola vyčíslená na 23,76 % pri priemernej RPMN 19,35 % a celková výška nákladov predstavovala 4 935,50 €. Dátum prvej splátky bol stanovený na 15.3.2014 a poslednej na 15.2.2024. Žalovaný mal splatiť úver v 120 mesačných splátkach. Súčasťou splátky úveru bolo i poistné vo výške 4,95 € mesačne. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume 3 500,- €, ktoré žalovaný v celom rozsahu vyčerpal dňa 10.2.2014. Na úver uhradil len dve splátky, a to dňa 15.3.2014 prvú splátku a dňa 17.4.2014 druhú splátku v celkovej sume 149,90 € z toho na poistné bola započítaná suma 9,90 €, na zmluvné úroky suma 132,22 € a na istinu 7,48 €. Ďalšie splátky úveru žalovaný napriek upomienkam neuhradil. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.2.2015, Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru, vyzval žalovaného na splatenie splatnej pohľadávky ku dňu 19.2.2015 vo výške 337,84 €, pozostávajúcej z omeškaných splátok v sume 326,73 € a poplatku 11,11 €. Súčasťou výzvy bolo upozornenie, že v prípade, ak nedôjde k úhrade v lehote 15 dní od doručenia výzvy, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil. Listom zo dňa 9.3.2015 doručeným žalovanému 12.3.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru v celom rozsahu ku dňu 9.3.2015 a vyzval žalovaného na zaplatenie predčasne splatného úveru (9.3.2015) v celkovej sume 3 792,40 € (dlžná istina 3 492,22 €, úrok 285,57 €, poplatky za upomienky 14,61 €). 1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že podrobil zmluvu o úvere súdnej kontrole a dospel k záveru, že zmluva o úvere bola uzavretá platne, v písomnej forme, obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Obsahuje výšku poskytnutého úveru 3 500,- €, ktorú žalovaný akceptoval podľa bodu 3.6 Obchodných podmienok a celkové náklady na úver, ktorého splácanie bolo dohodnuté na 10 rokov v sume 8 435,50 € (3 500 € + 4 935,50 € = 8 435,50 €) a žalovaný bol zaviazaný v 120 splátkach uhradiť veriteľovi spolu s poistným 8 994,- €. RPMN bola vyčíslená podľa § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch bez započítania nákladov poistenia schopnosti úver splácať, poistenie nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru (§ 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uhradil len dve splátky. Splátky boli započítané čiastočne v prospech istiny a v prospech dohodnutého zmluvného úroku. Dňa 9.3.2015 sa stala úverová pohľadávka splatná v sume 3 792,40 €, pozostávajúca z dlžnej istiny 3 492,22 € a zmluvného úroku v sume 285,57 €, spolu v sume 3 777,79 € a poplatku za upomienky v sume 14,61 €. Súd žalobcovi ako dôvodný voči žalovanému priznal nárok na zaplatenie 3 777,79 € (zosplatnená istina a zmluvný úrok). 1.3. Podľa súdu prvej inštancie žalobca uplatňoval v žalobe ďalšie zmluvné úroky z istiny vo výške 20,90 % ročne aj po zosplatnení úveru do podania žaloby, kapitalizované v sume 534,40 € a 122,13 € a následne od 1.11.2017 do zaplatenia. Žalovaný v procesnej obrane namietal zákonnosť žalobcom uplatňovaného ďalšieho zmluvného úroku po zosplatnení úveru. Súd priznal žalobcovi tak, ako bolo vyššie uvedené, len zmluvný úrok do zosplatnenia úverovej pohľadávky, do 9.3.2015, v sume 285,57 € a vo zvyšku žalobu zamietol. Odôvodnil to tým, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co 56/2018 z 28.3.2018, uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012). 1.4. Okrem istiny a zmluvného úroku do zosplatnenia úveru prvoinštančný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka vo výške 5,05 % ročne z istiny 3 492,22 € od 1.11.2017 do zaplatenia, nakoľko žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, na zaplatenie ktorého bol vyzvaný v lehote 10 dní listom zo dňa 9.3.2015, ktorého prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom dňa 12.3.2015. Žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne. K zosplatneniu úveru došlo dňa 19.3.2015, kedy zákonný úrok v čase od 10.9.2014 do 15.3.2016 predstavoval 5 % + 0,05% = 5,05% ročne. Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol. 1.5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. . Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 91,05 % a žalovaný 8,95 %. Úspešnejšiemu žalobcovi priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,10 % (91,05-8,95). O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto rozsudku voči vyhovujúcemu výroku (I.) a výroku o náhrade trov konania (III.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov, z ktorých vyplýva aj nesprávne právne posúdenie, spočívalo podľa žalovaného v tom, že súd napriek kogentným ustanoveniam kontraktačného mechanizmu v ustanovení § 43a a nasledujúce, nevyhodnotil zmluvu o úvere ako neplatný právny úkon. 2.1. Zmluva o úvere lepšia splátka zo dňa 10.2.2014 č. XXXXXXXXXX je podľa žalovaného absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy, pretože žalovaný v žiadosti zo dňa 22.1.2014 žiadal o úver vo výške 8 000,- €, ktorý chcel splácať 10 rokov k 15. dňu v mesiaci, právny predchodca žalobcu však schválil žiadosť dňa 10.2.2014, pričom však schválil úver vo výške 3 500,- € s náležitosťami, ktoré žiadosť o poskytnutie úveru neobsahovala, a to výšku mesačnej splátky, výšku úrokovej sadzby, údaj o RPMN, dátum prvej splátky a konečnej splatnosti úveru a ďalšie náležitosti uvedené jednostranne právnym predchodcom žalobcu v bode 3.1. zmluvy o úvere. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Medzi zmluvnými stranami nedošlo k vzájomnému konsenzu ohľadom náležitostí zmluvy o úvere, zmluva je neplatná od počiatku. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku obhajoval platnosť uzatvorenej zmluvy o úvere s poukazom na ustanovenie všeobecných obchodných podmienok. Tieto všeobecné obchodné podmienky napísané miniatúrnym písmom nemôžu byť súčasťou zmluvy o úvere, nakoľko neboli žalovaným podpísané a žalobca neoboznámil pred podpisom zmluvy žalovaného so znením všeobecných obchodných podmienok. Tak zásadné ustanovenie, ktoré popiera dikciu ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a ktoré umožňovalo právnemu predchodcovi žalobcu meniť výšku a náležitosti požadovaného úveru, nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Keďže ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka je kogentnej povahy, akúkoľvek dohodu o obchádzaní tohto ustanovenia je potrebné považovať za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, resp. ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka majú kogentný charakter, účastníci občianskoprávnych vzťahov sa od nich nemôžu odchýliť; osobitný kontraktačný proces odlišný od bežného uzavretia zmluvy môže ustanoviť iba zákon a nie dohoda strán (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 354). Ak by sa pripustila zmluvná sloboda aj vo vzťahu k mechanizmu uzatvorenia úverovej zmluvy, znamenalo by to, že žalobca v postavení veriteľa by mohol poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský úver za akýchkoľvek podmienok, o ktorých by dlžník v čase poskytnutia úveru (jeho vyplatenia) nemal vedomosť, čo nie je v zmysle platnej právnej úpravy prípustné a k uzatvoreniu zmluvy by tak došlo bez akceptácie týchto nových podmienok zo strany dlžníka. Prvoinštančný súd odôvodňoval uzatvorenie zmluvy o úvere s poukazom na ustanovenie bodu 3.6 Obchodných podmienok, podľa ktorého na základe akceptovaného návrhu zo strany Poštovky, prípadne dlžníkom akceptovaného protinávrhu nadobúda zmluva o úvere platnosť. Schválenie žiadosti zo strany Poštovej banky dňa 10.2.2014 treba však považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy a zo strany žalovaného nebol tento protinávrh, resp. nový návrh na uzatvorenie zmluvy akceptovaný. Taktiež takéto ustanovenie treba s poukazom na kogentné ustanovenie § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka považovať za neplatné pre obchádzanie zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný tiež poznamenal, že zásadné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno uviesť do všeobecných obchodných podmienok, čo uviedol vo svojom rozhodnutí Ústavný súd Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Skutočnosť, že žalovaný prijal zmenený návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorý predstavuje vyplnenie bodu 3 zmluvy o úvere právnym predchodcom žalobcu dňa 10.2.2014 z podaného žalobného návrhu nevyplýva, pričom samotné čerpanie úveru nemožno považovať za konkludentné prijatie návrhu zmluvy. Schválenie žiadosti vyplnením bodu 3 zmluvy podpísanej dňa 10.2.2014 treba považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu, a keďže žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorým by žalovaný svojím podpisom potvrdil prijatie nového návrhu zo dňa 10.2.2014 na uzatvorenie zmluvy o úvere, nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere a preto je zmluva o úvere absolútne neplatný právny úkon. Je nepochybné, že spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver. Musí teda poznať všetky informácie uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže zmluva je neplatná, pohľadávka žalobcu je premlčaná tak v subjektívnej, ako v objektívnej premlčacej lehote. 3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Nesúhlasil s názorom, že žalobca nepreukázal, že žalovaný k jeho protinávrhu pristúpil, teda že žalobca nepreukázal dodržanie písomnej formy uzavretia zmluvy o úvere. Uviedol, že žalovaný podpisom zmluvy o úvere potvrdil, že pred jej podpisom mu bol poskytnutý formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľských úveroch, ako to vyplýva z obchodných podmienok. Rovnako tak polemika o písomnej forme uzatvorenia zmluvy o úvere nie je namieste. Pre uzatvorenie zmluvy sa vyžaduje prejav vôle smerujúci k jej uzatvoreniu, potvrdzujúci jej uzatvorenie v súlade s vôľou žalovaného. Žalovaný pritom uhrádzal pravidelne splátky na zmluvu o úvere, pričom nasledovali aj ďalšie platby. Žalovaný tak fakticky prejavil nielen svojim podpisom, ale i hradením úveru, svoj skutočný súhlas s uzatvorenou zmluvou o úvere, čo deklaruje platné písomné uzatvorenie zmluvy o úvere. 3.1. Podľa žalobcu žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva o úvere bola uzatvorená v platnej písomnej forme, počas konania nepoprel. Ak skutkové tvrdenie druhá procesná strana nepoprie, súd je viazaný domnienkou pravdivosti skutkového tvrdenia procesnej strany. Pritom ani v spotrebiteľských sporoch nie je spotrebiteľ ako procesná strana zbavená povinnosti popretia skutkových tvrdení. Zároveň súd nie je oprávnený nepoprené skutkové tvrdenia v spotrebiteľských sporoch hodnotiť automaticky ako sporné. V danom prípade je tak súd viazaný domnienkou pravdivosti skutkového tvrdenia o tom, že zmluva o úvere bola uzatvorená. Žalobca totiž preukázal súdu riadne uzatvorenú zmluvu o úvere, pričom žalovaný jej uzatvorenie nepoprel, hoci bola oprávnená vyjadriť sa k žalobe. Neexistujú pritom žiadne iné dôvodné pochybnosti o tom, že toto skutkové tvrdenie je nepravdivé. Žalobca je zákonom regulovaný subjekt - banka (žalobca mal zjavne na mysli svojho právneho predchodcu), ktorá je povinná správať sa obozretne. Je preto vysoko nepravdepodobné, že by žalobca poskytol peňažné prostriedky bez riadneho uzatvorenia písomnej zmluvy o úvere s vysokým rizikom ohrozenia návratnosti týchto peňažných prostriedkov. Pokiaľ žalovaný mal pochybnosti o platnosti uzavretia zmluvy, bol povinný produkovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení pred súdom prvej inštancie, čo sa nestalo. Obchodné podmienky upravujú postup uzatvorenia zmluvy o úvere. 3.2. Podľa obchodných podmienok, ak Poštovka upraví Dlžníkom požadované parametre úveru v rozpore s bodom 3.1. OP (obchodné podmienky), považuje sa to z jej strany za protinávrh, ktorý Dlžník môže prijať alebo odmietnuť. Návrh, resp. protinávrh, Poštovky stráca platnosť uplynutím 30. dňa od podania Návrhu, ak nie je uvedené inak. Podľa obchodných podmienok Poštovka svoje rozhodnutie o prijatí alebo o odmietnutí Návrhu, ako aj protinávrh oznámi Dlžníkovi spravidla do 5 pracovných dní od podania Návrhu písomne alebo telefonicky na telefónne číslo uvedené v Návrhu ako telefónne číslo Dlžníka, alebo prostredníctvom zamestnanca Obchodného miesta. Ak je Dlžník nezastihnuteľný, písomné oznámenie mu bude doručené spôsobom uvedeným vo VOP. Ak dôvodom na zamietnutie Návrhu Dlžníka boli výsledky overovania schopnosti Dlžníka, prípadne Spoludlžníka splácať úver v príslušných databázach, informuje Poštovka Dlžníka o výsledku tohto nahliadnutia a oznámi mu informácie o použitej databáze. Žalobca síce žiadal inú možnosť splácania úveru, čo bolo následne predĺžené, nový návrh schválil v zmysle postupu vyššie opísaného podľa obchodných podmienok. Tvrdenie žalovaného, že žalovaný nesúhlasil so zmluvou o úvere, a táto je z dôvodu absencie jeho vôle neplatná, hoci prijal poskytnutý úver a tento v zmysle zmluvy o úvere splácal, považoval žalobca za účelové. Žalovaný nielen, že mohol odmietnuť protinávrh žalobcu, ale súčasne mohol od zmluvy o úvere aj bezplatne odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzatvorenia. Žalovaný protinávrh neodmietol, práve naopak ho prijal a od zmluvy neodstúpil. Zmluva o úvere tak bola uzatvorená platne. K neskoršiemu podpisu zmluvy o úvere žalovaným došlo nie z dôvodu, že by zmluva o úvere neobsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, ale z dôvodu, že v čase od podpisu zmluvy žalobcom do podpisu zmluvy žalovaným tento skúmal bonitu žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co 2/2019 zo dňa 30. januára 2019. 4. K vyjadreniu žalobcu podal repliku žalovaný. Uviedol, že predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy preto musí byť prejavom vôle smerujúcim k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu) a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná okrem prípadov, keď to určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné posledné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. Proces uzatvárania zmlúv možno rozdeliť na fázu návrhu a fázu jej akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Argumenty žalobcu, že spôsob uzatvárania zmlúv o úvere právneho predchodcu žalobcu sú obsiahnuté v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach, sú bez právneho významu, nakoľko takýto spôsob uzatvárania zmlúv je vzhľadom na kogentné ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. 5. Žalobca nevyužil svoje právo a dupliku sa k replike žalovaného nepodal. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (teda v jeho vyhovujúcej časti) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 388 C.s.p. . 7. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 7.1. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 7.2. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 7.3. Podľa § 43b ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi. 7.4. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. 7.5. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. 7.6. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 7.7. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. 7.8. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. 7.9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 7.10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 7.11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 7.12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 7.13. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 7.14. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 7.15. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 7.16. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 7.17. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný dňa 22.1.2014 na formulárovom tlačive označenom ako „Zmluva o úvere lepšia splátka“ požiadal žalovaného o poskytnutie v článku 2 špecifikovaného úveru vo výške 8 000,- € s dobou splácania 10 rokov splatného v mesačných splátkach k 15. dňu mesiaci. Požiadal tiež o poistenie schopnosti splácať úver a vyhlásil, že spĺňa podmienky na vznik poistenia. Žalobca v článku 3 predmetného tlačiva následne dňa 10.2.2014 uviedol nasledovné modifikované parametre úveru: výška úveru 3 500,- €, výška mesačnej splátky 74,95 €, výška úrokovej sadzby 20,9 % ročne, RPMN banky 23,76 %, priemerná výška RPMN 19,35 %, celková výška nákladov 4 935,50 €, poistenie schopnosti splácať úver: základný úbor poistenia, dátum prvej splátky 15.3.2014, dátum konečnej splatnosti úveru 15.2.2024. Podľa článku III bod 3.2. Obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. (právneho predchodcu žalobcu) ak Poštovka upraví Dlžníkom požadované parametre úveru v rozpore s bodom 3.1. OP, považuje sa to z jej strany za protinávrh, ktorý Dlžník môže prijať alebo odmietnuť. Návrh, resp. protinávrh Poštovky stráca platnosť uplynutím 30. dňa od podania Návrhu, ak nie je uvedené inak. 9. V konaní nebolo sporné a súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca v posudzovanej veci vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Medzi stranami sporu malo podľa tvrdenia žalobcu dôjsť k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá vzhľadom na povahu jej účastníkov by predstavovala zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a ktorej predmetom by bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 10. Súd prvej inštancie v zásade správne zistil vyššie zhrnutý skutkový stav, odvolací súd sa však nemôže stotožniť s jeho právnym posúdením veci vôbec nezohľadňujúcim právnu úpravu vzniku zmlúv, ani požiadavku na písomnú formu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným nebola platne uzavretá zmluva o úvere. Medzi stranami zmluva vôbec nevznikla pre chýbajúci akceptačný prejav vôle dlžníka (žalovaného) v písomnej forme. Proces vzniku zmlúv je upravený v § 43a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Zmluva vzniká včasným prijatím návrhu (oferty) osobou, ktorej je tento návrh určený. Prijatie návrhu musí byť bezvýhradné. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). V posudzovanej veci žalovaný dňa 22.1.2014 požiadal na formulárovom tlačive žalobcu o poskytnutie úveru s vymedzením konkrétnych zmluvných podmienok, tým urobil návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bol tento návrh žalobcom prijatý. Naopak na tom istom formulárovom tlačive žalobca dňa 10.2.2014 vyznačil odlišné podmienky úveru (zmenil alebo doplnil takmer všetky parametre úveru). Tento úkon žalobcu nie je možné vyhodnotiť inak, ako odmietnutie návrhu žalovaného a súčasne nový návrh žalobcu na uzavretie zmluvy o úvere (tzv. protinávrh) adresovaný žalovanému, a to za žalobcom špecifikovaných podmienok. Nakoľko, ako už bolo uvedené, zmluva o spotrebiteľskom úvere má obligatórne zákonom predpísanú písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch), v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na jej platné uzavretie vyžaduje existencia písomného návrhu a písomného prijatia (akceptácie) návrhu. Protinávrh žalobcu zo dňa 10.2.2014 nebol žalovaným písomne prijatý. Túto skutočnosť je potrebné považovať za preukázanú, nakoľko to zhodne tvrdili obe strany sporu. Aj samotný žalobca totiž uviedol, že jeho protinávrh bol žalovaným prijatý konkludentne a nie písomne. Vyššie uvedeným spôsobom k platnému uzavretiu obligatórne písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemohlo dôjsť a v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je predmetná zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. 10.1. Spôsob uzatvárania zmlúv (kontraktačný proces) je Občianskym zákonníkom v § 43a a nasledujúcich upravený kogentne, rovnako ako požiadavky na písomnú formu právnych úkonov uvedené v § 40 Občianskeho zákonníka a nie je možné sa od nich odchýliť. Dohodou medzi účastníkmi právneho úkonu, a už vôbec nie obchodnými podmienkami jedného z účastníkov, nie je možné pripustiť vznik zmluvy inak ako písomnou formou tam, kde je písomná forma predpísaná zákonom, ani nie je možné modifikovať zákonné požiadavky kladené na písomnú formu právneho úkonu. To neplatí len v spotrebiteľských právnych vzťahoch, ale všeobecne pri právnych úkonoch ako takých. Je bezpredmetné, ak by aj žalovaný výslovne (inou ako písomnou formou) alebo konkludentne (najmä splácaním úveru) protinávrh žalobcu akceptoval. Takýmto spôsobom platná písomná zmluva nevznikne. 11. Pokiaľ žalobca s poukazom na § 151 ods. 1 C.s.p. namietal, že žalovaný platnosť zmluvy o úvere v konaní pred prvoinštančným súdom nepoprel, táto námietka je v rozpore s obsahom spisu, nakoľko popretie platnosti zmluvy o úvere bolo obsahom už prvého úkonu žalovaného vo veci samej, odporu proti platobnému rozkazu. Treba však najmä uviesť, že ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. sa týka popierania skutkových tvrdení protistrany. Neplatnosť zmluvy je otázkou právnou a jej posúdenie je vecou súdu. Skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere je neplatná, pritom vyplývala už zo skutkových tvrdení žalobcu, ktorý nielen že netvrdil, že žalovaný zmluvu písomne akceptoval, ale naopak výslovne uviedol, že žalovaný zmluvu akceptoval konkludentne, čo znemožňuje súdu prijať iný právny záver, než že posudzovaná obligatórne písomná zmluva o úvere je absolútne neplatná. Dá sa preto konštatovať, že žalobca vo veci ani len neuniesol bremeno tvrdenia, keď z jeho skutkových tvrdení nebolo možné, a to dokonca i bez ich popretia žalovaným, prijať záver o dôvodnosti žalobcovho nároku. 12. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co 2/2019 zo dňa 30. januára 2019, na ktoré poukázal žalobca, odvolací súd po oboznámení sa s ním konštatuje, že predmetné rozhodnutie sa netýka otázok, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie v tejto veci, nakoľko Krajský súd v Banskej Bystrici sa v ňom zaoberal najmä poskytovaním informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo nemá žiaden súvis s posudzovanou vecou. Rovnako procesná otázka riešená v uvedenom rozhodnutí týkajúca sa aplikácie § 151 ods. 1 C.s.p. nemá pre odlišnú procesnú situáciu relevanciu vo vzťahu k tomuto konaniu, pričom odvolací súd sa s námietkou žalobcu poukazujúcou na § 151 ods. 1 C.s.p. vysporiadal vyššie. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené závery o neplatnosti zmluvy by mal žalobca ako veriteľ voči žalovanému ako dlžníkovi iba nárok na vrátenie istiny úveru, nie však zmluvných úrokov a poplatkov, nakoľko v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalovaný však v konaní na súde prvej inštancie vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súd prvej inštancie pre nesprávne právne posúdenie otázky platnosti zmluvy o úvere nemohol správne vysporiadať. 14. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (jeho súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. V prejednávanej veci ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom, v súlade s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v súvislosti s premlčaním nutné aplikovať pre spotrebiteľa priaznivejšie ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. 14.1. V prípade neplatnej zmluvy sa vzájomné plnenia zmluvných strán dostávajú do režimu bezdôvodného obohatenia. Pre právo na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje osobitnú subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá je dvojročná, a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Okrem toho sa právo na náhradu škody premlčuje tiež v objektívnej premlčacej lehote, ktorá je trojročná a v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia desaťročná, začínajúcej plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Na premlčanie práva postačuje márne uplynutie ktorejkoľvek premlčacej lehoty, teda uplynutie subjektívnej lehoty, hoci objektívna lehota ešte neuplynula, alebo naopak uplynutie objektívnej lehoty, aj keď subjektívna lehota neuplynula, prípadne vôbec nezačala plynúť. 14.2. Žalobca preukázal predložením výstupu z informačného systému jeho právneho predchodcu, Poštovej banky, a.s., že žalovanému bola vyplatená čiastka 3 500,- €. Z predmetného výstupu obsiahnutému v dokumente označenom ako Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017 vyplýva, že právny predchodca žalobcu si úroky začal účtovať odo dňa 10.2.2014, kedy bola reálne vyplatená istina úveru dlžníkovi. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného teda došlo dňa 10.2.2014, kedy mu bola poskytnutá istina úveru. Objektívna premlčacia lehota, ktorá je trojročná, uplynula dňa 10.2.2017. Žaloba bola podaná dňa 6.12.2017, teda zjavne po uplynutí premlčacej lehoty. Námietka premlčania teda bola žalovaným uplatnená dôvodne a nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. 15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu v tejto časti zamietol. 16. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal odvolací súd náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).