Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/183/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610201262 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1610201262.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: M. Ž., R. C. F. XXXX/XX, K., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslav Repka s.r.o., Leškova 3A, Bratislava, proti žalovanému: P.. Z. Ž., R. C. F. XXXX/XX, K., o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 2. novembra 2017 č.k. 6C 47/2010-626 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobkyne o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre kat. úz. K., ako parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 819 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXX/XX a garáž postavená na parc. č. XXX/XX, a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C 452/2009 z a m i e t a a žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, pre kat. úz. K., ako parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 819 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXX/XX a garáž postavená na parc. č. XXX/XX do právoplatného skončenia súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 5C/452/2009. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Vychádzal zo žaloby žalobkyne, ktorou sa proti žalovanému domáhala, aby vylúčil žalovaného z užívania vyššie uvedených nehnuteľností, skutkovo dôvodiac, že so žalovaným boli manželia a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 4C 586/2008 zo dňa 23.02.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2009. Príčinou rozvodu bola frustrácia žalovaného a strata životného cieľa, ktorá vyústila do enormného psychického nátlaku na žalobkyňu. Strany vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, ako parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 819 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXX/XX a garáž postavená na parc. č. XXX/XX nachádzajúcich sa v kat. úz. K.. Tieto nehnuteľnosti obývajú obe sporové strany a ich dve dospelé deti Z. a B.. V súčasnosti sa vedie na Okresnom súde Malacky konanie o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov pod sp. zn. 4C 492/2009. V rámci tohto konania bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým súd nariadil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do predmetných nehnuteľností, z dôvodu nevyhnutnej dočasnej úpravy vzťahov medzi bývalými manželmi, čím sa dosiahol stav, kedy žalobkyňa aj s deťmi majú možnosť užívať predmetné nehnuteľnosti bez fyzického a psychického násilia páchaného na nich žalovaným. Predmetné predbežné opatrenie však bolo uznesením Krajského súdu zrušené z dôvodu, že naliehavá potreba úpravy pomerov účastníkov s konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nesúvisí a žalobkyňa bola odkázaná na podanie žaloby podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalobkyňa predmetnú žalobu podala z dôvodu pretrvávajúceho fyzického a psychického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni a blízkym osobám - ich deťom. Situácia sa vyhrotila hlavne potom, ako žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle žaloby žalovaný dňa 22.09.2009 fyzicky napadol svoju dcéru B. a spôsobil jej stredne ťažký úraz tým, že ju zhodil na zem, čím jej vznikli pomliaždeniny v sedacej oblasti. Dňa 26.10.2009 žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu hliníkovou tyčou, keď otvárala strešné okná. Touto tyčou ju udieral, čím jej mal spôsobiť vážne zranenia na rukách, ktorými sa bránila ďalším útokom. Lekár odporučil žalobkyni práceneschopnosť na 21 dní, avšak žalobkyňa bola z finančných dôvodov nútená chodiť do práce. Nakoľko žalobkyňa a aj dcéra mali obavu o svoj život a zdravie, podali v týchto veciach trestné oznámenie. Okrem týchto fyzických útokov žalobca dlhodobo cielene a cieľavedome postupne psychicky vyčerpal žalobkyňu i deti a dohnal vzájomné spolužitie do absurdnej situácie, kde sa žalobkyňa a dcéra boja samé vstúpiť do vlastného domu, vyjsť z izby, vykonať osobné potreby. K stretom dochádza skoro denne. Situácia sa ukľudnila len po dobu, kedy trvalo predbežné opatrenie Okresného súdu v Malackách sp. zn. 4C 492/09, kedy žalovaný opustil rodinný dom. Aj to sa žalovaný vyhrážal žalobkyni aj deťom, že „keď sa vráti domov, až potom pochopia, čo dokáže...“. Na základe uvedeného žalobkyňa mala za to, že je nevyhnutné upraviť pomery v ich domácnosti, v ktorej býva žalobkyňa a spoločné deti, nakoľko žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia, resp. k násiliu priamo dochádza a konanie žalovaného spôsobuje neznesiteľné spolužitie. Žalobkyňa a deti majú strach o svoje zdravie. 3. Žalovaný sa pôvodne k žalobe písomne nevyjadril. 4. Vo veci vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že strany sporu boli manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 4C 586/2008-20 zo dňa 23.02.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2009. V návrhu na rozvod manželstva v roku 2008 žalobkyňa uviedla, že k rozvodu pristúpila z dôvodu zásadnej rozdielnosti ich pováh, ale najmä pre absolútny nezáujem žalovaného riešiť životné problémy a prekážky. Ďalej uviedla, že so žalovaným nežije intímne od roku 2002. Za posledných 6 rokov so žalovaným nekomunikuje, intímne nežije a neriešia spoločne žiadne veci. Situácia sa stala neúnosnou po tom, ako v roku 2007 prestal žalovaný pracovať. Žalovaný je frustrovaný, celé dni sedí doma a o nič nejaví záujem. Jeho frustrácia vyústila do psychického tlaku na žalobkyňu. Narušený vzťah má aj z deťmi, ktoré sa mu vyhýbajú a nekomunikujú s ním, syn už 6 rokov a dcéra asi rok. Počas trvania manželstva sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností rodinného domu, súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXX/XX, garáže postavenej na parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 819 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. K., zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru. Na Okresnom súde Malacky sa vedie konanie o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú žalobu podala žalobkyňa a konanie sa vedie pod sp. zn. 4C 492/2009. Konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Po rozvode ich manželstva zostali v rodinnom dome bývať obe strany sporu a ich dve dospelé deti Z. B. B.. 5. Poukázal na obsah výpovede žalobkyne, že manželstvo so žalovaným fungovalo len vtedy, keď žalobkyňa a deti robili to, čo chcel žalovaný. Žalovaný pracoval na týždňovky a domov chodil len na víkendy. Žalobkyni vždy niečo vyčítal, s ničím nebol spokojný. S deťmi si hovorili, že to cez víkend vydržia. Ani s deťmi nemal žalovaný dobrý vzťah, vždy ich kritizoval, nič im nekúpil, nepomohol im ani s učením v škole, vždy hovoril, že lajdákov podporovať nebude a nech sa všetko naučia v škole. Syn neskôr chodil na vysokú školu a žalobca mu odmietol pomáhať. Žalobca svojho syna nenávidel a do roku 2009 s ním dokázala komunikovať len dcéra B., pokiaľ ju fyzicky nenapadol. Žalobca žalobkyni nikdy nedával výplatu ani peniaze do domácnosti. Celú domácnosť financovala žalobkyňa, varila, prala, upratovala. Žalovaný platil inkaso a poplatky. Deťom vždy odkazoval, aby si išli zarobiť. Desať rokov stavali rodinný dom v K.. Vzťahy začali byť problémové hlavne po presťahovaní sa do nového domu. Žalovaný na dome nerobil nič, nepomáhal v záhrade ani v domácnosti. Uviedol jej, že on už nič robiť nebude. Išiel buď hrať tenis alebo plávať do bazénu. Žalovaný viedol dvojaký život. Na jednej strane mal svoj vzťah so sestrou N., ktorá ho vychovala a obaja boli siroty. Viedli skromný život a vždy si plánovali, že keď budú mať peniaze, kúpia si auto a budú chodiť na dovolenky. Sestra žalovaného žalobkyňu nenávidela, pretože jej zobrala brata. Štvala žalovaného proti žalobkyni i deťom. V roku 2002 vysúdil žalobca od spoločnosti BMW milión korún a tieto previedol na účet svojej sestry. Keď bol nezamestnaný, tak prišiel žalovaný s novým autom a uviedol, že mu ho kúpila jeho sestra. K sestre často odchádzal a niekedy nebol doma aj týždeň. V roku 2007, keď sa vzťahy nezlepšovali, žalobkyňa prestala žalovanému prať a variť. Žalovaný im následne odpojil všetky spotrebiče, práčku, varnú dosku, odsávač aj rúru a veci uzamkol v svojej izbe s tým, že keď mu žalobkyňa nevarí a neperie, nebude variť a prať ani sebe a deťom. Z toho dôvodu najprv chodili nútene k matke do T. C., kde žalobkyňa deťom oprala a navarila a jedlo doniesla do domu. Niekedy im doma zobral žalovaný aj jedlo. Keď bol žalobca nezamestnaný, nerobil nič, len sedel za počítačom, alebo pozeral televízor. Keďže syn mal našetrené peniaze, kúpili potom všetky spotrebiče nové - digestor, varnú dosku, chladničku, práčku, elektrickú rúru tak, aby mohli doma existovať. Tieto skutočnosti žalobkyňu donútili podať návrh na rozvod manželstva. Po rozvode jej žalobca uviedol, že nech si nemyslí, že rozvodom sa ho zbaví. Od tej doby popri psychickom útlaku sa situácia ešte viac zhoršovala a zo strany žalobcu došlo po rozvode aj k fyzickým útokom. Žalobkyňa sa rozhodla aj s deťmi, že sa nedajú od žalovaného vyprovokovať. Vždy sa potom roztriasla a veľmi zle sa cítila. To žalovaného ešte viac provokovalo. Žalovaný im odpojil ohrev vody na kotly tak, že keď prišli domov, nemohli sa umyť a osprchovať. V lete nemohli otvárať okná, aby do domu nevlietli komáre a muchy a zase nemohli dať namontovať sieťky na okná, pretože sa nemohlo vŕtať do plástových okien. Žalovaný naschvál prišiel domov neskôr a zablokoval jej auto tak, že ráno museli všetci traja žalovaného prosiť, aby im jej auto uvoľnil. K prvému fyzickému útoku zo strany žalovaného došlo v septembri 2009, kedy žalovaný napadol dcéru B.. Išli vtedy na trojdňový výlet do Z.. Žalobkyňa išla ešte niečo kúpiť a syn čakal v aute na sestru pred domom. Z domu išla dcéra posledná aj s taškami. Žalovaný, keď ju videl odchádzať, začal vyhadzovať pred dom ich topánky s tým, aby si zobrali všetko. Dcéra mu začala vyčítať, že čo to robí a začala zbierať tieto topánky a niesla ich do domu. Vtedy ju žalovaný sotil zo schodíka pred domom na zem, kedy dcéra padla na chrbticu, ktorú si narazila. Videl to jej brat, ktorý volal políciu. Dcéra išla k lekárovi, ktorý jej podal lieky od bolesti. Mala mať kľud na lôžku. Dcéra však odmietla zostať s otcom v dome a preto išla s nimi. Mala v autobuse lehátko a lôžko šoféra a potom ležala na hotelovej izbe. Keď sa vrátili domov, žalovaný sa tváril, že sa nič nestalo. K druhému fyzickému útoku došlo v októbri 2009. Žalobkyňa prišla domov sama. Zistila, že opratú bielizeň má porozhadzovanú po obývačke. Chcela otvoriť strešné okno v kúpeľni železnou tyčou, pretože tam bola para. Zrazu sa objavil žalovaný, vytrhol jej železnú týč z ruky a začal ju tyčou mlátiť smerom k hlave. Žalobkyňa si dala pred seba ruky tak, aby ju nezasiahol do tváre. Žalovaný bol zúrivý a kričal, že ju aj tak raz zabije. Nejako sa mu vytrhla a volala hneď dcére, ktorá privolala políciu. Po príchode polície sa žalovaný obliekol do obleku a požiadal políciu, aby mu uvoľnila miesto a odišiel z domu. Od tej doby už žalobkyňa nikdy nechodila domov sama, bála sa. S deťmi sa dohodli, že budú vždy chodiť domov všetci traja. 6. Súd prvej inštancie vo veci vydal neodkladné opatrenie (predtým predbežné opatrenie) pod sp. zn. 4C 492/2009 dňa 19.11.2009, na základe ktorého sa žalovaný vysťahoval z rodinného domu v novembri 2009 a zobral si svoje osobné veci. Ešte predtým ako odišiel z domu im v dome k 01.12.2009 odpojil elektrinu a plyn tak, že dal odmontovať plynomer a plynové hodiny. Dva týždne bola vtedy žalobkyňa aj s deťmi v rodinnom dome v zime. Spávali v jednej izbe a kúrili si ohrievačom. Musela dať vyhotoviť revíznu správu a zaplatiť 5000,- Sk za plynomer, aby ich opätovne zapojili. Žalovaný podal proti tomuto neodkladnému opatreniu odvolanie a v marci 2010 ho odvolací súd zrušil. Na základe toho im žalovaný oznámil, aby mu pripravili kľúče od rodinného domu. Po nasťahovaní sa žalovaného do domu sa žalobkyňa na druhý deň vracala domov s deťmi a zistili, že sa nemôžu dostať do domu. Brána bola uzavretá železnou reťazou so zámkom. Žalovaný ich odmietol pustiť do domu. Zavolali políciu, pričom žalovaný ani na výzvy polície nereagoval. Žalobkyňa podala trestné oznámenie a z polície asi o polnoci odišli prespať k jej matke do T. C.. Na druhý deň opäť zavolali políciu a kľúčovú službu. Žalovaný ich opäť odmietol pustiť do domu a kričal na príslušníkov polície. Z toho dôvodu im z kľúčovej služby otvorili bránu a vstupné dvere do domu. Hneď na to žalovaný odišiel z domu a následne sa odsťahoval k svojej sestre do C.. V tom čase už mal prevzaté druhé neodkladné opatrenie, ktoré mu ukladalo dočasne nevstupovať do rodinného domu a ostatných nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve. Aj napriek tomu chodieval do K. k rodinnému domu, vybral im poštu, šeky a potom ich vrátil do schránky až po mesiaci tak, aby šeky nemohli riadne zaplatiť. Každú nedeľu začal žalovaný chodiť do kostola v K., hoci predtým tam nechodil. Žalovaný ich stále potrebuje pozorovať, mať pod kontrolou a za každú cenu sa dostať do rodinného domu. Za tým účelom sa snaží odďaľovať konanie o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva podávaním stále nových návrhov len preto, že žalobkyňa žiada v rámci konania prikázať jej do výlučného vlastníctva rodinný dom. Žalobkyňa si nevie predstaviť, že by ešte niekedy bývala so žalovaným pod jednou strechou, pretože by ju žalovaný zničil. Žalovaný podal voči žalobkyni trestné oznámenie pre krivé obvinenie. Podal voči nej aj návrh na určenie výživného, kde žiadal výživné v sume 350,- eur mesačne, ktorý bol zamietnutý, čo potvrdil aj odvolací súd. Jeho konanie vyvrcholilo v marci 2010, kedy sa zabarikádoval v rodinnom dome a odmietol pustiť do domu aj žalobkyňu a aj deti a to aj napriek tomu, že k domu prišla polícia. 7. Z lekárskych správ súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa trpí primárnou hypertenziou. V máji 2011 išlo o arteriovú hypertenziu I.. Podľa lekárskej správy z októbra 2011 bolo konštatované zhoršenie zdravotného stavu - arteriová hypertenzia II. Podľa lekárskych potvrdení žalobkyňa bola dňa 22.09.2009 ošetrená. 8. Vychádzal i z vyjadrenia žalovaného, ktorý so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že vylúčiť z užívania nehnuteľnosti niektoré osoby možno len vo výnimočných prípadoch, kde musí ísť o prípady fyzického a psychického násilia, ktorého intenzita musí byť nad mieru obvyklého spolunažívania. Z toho dôvodu je podľa neho žalobkyňa povinná preukázať intenzitu psychického násilia, na ktoré sa odvoláva aj vzhľadom na tvrdený zhoršený zdravotný stav. V roku 2009 podal prvé trestné oznámenie na žalobkyňu pre krivé obvinenie, ktoré konanie bolo odstúpené na priestupkové konanie. Druhé trestné oznámenie pre krivé obvinenie podal po tom, ako bolo zastavené priestupkové konanie vedené proti jeho osobe vo veciach občianskeho spolunažívania. Toto trestné obvinenie bolo odložené z dôvodu, že nejde o trestný čin. Uviedol, že skutočnosti, ktoré uvádza žalobkyňa sú vymyslené. Do ich manželstva zasahovali rodičia žalobkyne, u ktorých s prestávkami bývali, bola pod vplyvom svojich rodičov. V roku 1983 kúpili v K. starší dom. Žalobca kúpil byt v C., kde bývali a narodili sa im tu ich deti. V roku 1990 zbúrali starý dom a začali stavať nový rodinný dom v K.. Rodinný dom dokončili v roku 1996 a dokončili ho za peniaze za odpredaj bytu. Zlom v manželstve nastal v roku 2003, kedy mu žalobkyňa oznámila, že mu nebude prať, variť ani upratovať. Bolo to asi preto, že vedela, že v roku 2002 vyhral spor o náhradu mzdy so spoločnosťou AWT Bavaria, s ktorou sa súdil 10 rokov. Táto spoločnosť mu vyplatila 720.000,- Sk a tieto peniaze dal v hotovosti sestre. Od tej doby prestali spolu s manželkou žiť ako manželia. Z peňazí, ktoré vysúdil v spore, musel vyplatiť sestre auto, ktoré kúpila len jemu a zaplatil z nich v roku 2003 dovolenku v L.. Potvrdil skutočnosť, že deťom nevaril, nezabezpečoval veci, ale kupoval im napríklad raňajky. Od roku 2003 už s rodinou na dovolenke neboli. Naposledy boli ešte spoločne na promócii ich syna v roku 2006. Čo sa týka ich rozvodu, žalovaný s rozvodom súhlasil. Po rozvode žili ako predtým. Bola to tichá domácnosť. So žalovaným sa nebavila ani žalobkyňa a ani jeho deti. V auguste 2009 mu zmizla v rodinnom dome jeho krátka guľová zbraň. Žalobca to oznámil polícii a zistilo sa, že túto zbraň mu zobral jeho syn, ktorý mu ju vrátil. Žalobkyňa a jeho deti mu robili zle od roku 2007. Napríklad spoločný televízor mu preniesli do jeho izby a do obývačky dali nový televízor. Schovali mu diaľkové ovládanie od televízora, alebo mu zobrali horáky z varnej dosky tak, aby si nemohol navariť, keď neboli doma. Čo sa týka incidentu s dcérou keď odchádzali do Z., videl ako dcéra kopla do jeho topánky a tieto boli rozhodené. Konečne zistil, kto mu rozhadzuje topánky. Preto vyhodil z domu jej papuče. Dcéra sa voči nemu zahnala, pričom žalovaný jej chytil ruku a ona potom vybehla z domu. Poprel skutočnosť, že by ju sotil a ona spadla. Zranenia, ktoré mala, si mohla urobiť aj s tým, že spadla niekde inde. Až následne sa dozvedel, že bola na lekárskom ošetrení a lekár jej zistil poranenia. Polícia mu dohovárala, aby deti netrestal. K útoku na žalobkyňu v októbri 2009 žalovaný uviedol, že prišiel domov oprať si veci. V kúpeľni mala žalobkyňa aj s deťmi napojenú svoju práčku. Stará práčka bola na chodbe. Odmontoval preto ich práčku a do kúpeľne doniesol a napojil starú práčku a dal si prať veci. Vtedy prišla do kúpeľne žalobkyňa a železnou tyčou otvorila okno, že je tam smrad. Preto žalovaný vypol prietokový kotol na kúrenie pre celý dom. Následne sa žalobkyňa zahnala touto tyčou na žalovaného, pričom proti tomu žalovaný nastavil ruky a chytil tú tyč a zápasili o ňu. Tyč jej vytrhol z rúk, pričom ju zranil na pravom ramene. Potom ho chcela nechtami poškriabať do tváre. Preto jej podobral ruky touto tyčou a z toho dôvodu mohla mať modriny aj na predlaktí na spodnej časti. Žalobkyňa na to vybehla z kúpeľne a bola privolaná polícia, ktorá mala za to, že žalobkyňu napadol. Žalovaný sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti, že na fotografiách mala žalobkyňa modriny na vrchnej časti predlaktia. Ku skutočnosti, že nepustil žalobkyňu a deti do rodinného domu v marci 2010 uviedol, že vtedy zistil, že je vykradnutý byt, a preto volal políciu. Mal si spísať veci, ktoré chýbali. Keďže chcel dokumentovať tieto veci, uzamkol dom. Musel vylomiť dvere na izbách, ktoré mali uzamknuté deti i žalobkyňa. Toto stihol až na druhý deň. Následne z domu odišiel bývať k svoje sestre, pretože už mal doručené neodkladné opatrenie. Voči žalobkyni podal v roku 2009 viacero trestných oznámení pre podozrenie z prečinu krivej výpovede, krivého obvinenia, trestné oznámenie na obmedzovanie v užívaní domu tak, že zamyká niektoré izby a zamedzuje mu používať niektoré spotrebiče. Všetky tieto podania boli odmietnuté buď z dôvodu, že žalobkyni tieto skutočnosti neboli preukázané, resp. boli odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania. 9. Z prehľadu zamestnaní žalovaného súd prvej inštancie zistil, že žalovaný nepracoval a bol po roku 2005 hlásený na ÚPSVaR v Malackách v obdobiach od 01.04.2005 do 30.09.2005, od 09.11.2007 do 07.01.2008, od 08.04.2008 do 05.10.2008, od 01.01.2009 do 31.12.2009, od 17.12.2009 do 28.02.2010 pracoval na dohodu o vykonaní práce, od 04.03.2010 do 31.07.2011. V priebehu konania Obvodný úradu Malacky rozhodnutím č. A/2010/00976-00010/P-119,120,230 zo dňa 20.07.2010 uznal žalovaného vinným: I. zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 22.09.2009 v čase okolo 08,00 hod. pred rodinným domom v K. na F. V.. Č.. XXXX/XX fyzicky napadol svoju dcéru B. Ž. a to tak, že ju chytil za ruku a zhodil na betónovú dlažbu. Uvedeným konaním sa úmyselne dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví. II. zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 26.10.2009 v čase okolo 17,00 hod. v rodinnom dome v K. na F. V.. Č.. XXXX/XX napadol manželku M. Ž. a to tak, že ju niekoľkokrát udrel hliníkovou tyčou do oboch predlaktí, pravého ramena a krížovej oblasti chrbta. Uvedeným konaní sa úmyselne dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví. III. zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 26.10.2009 v čase okolo 17,00 hod. v rodinnom dome v K. na F. V.. Č.. XX, čím znemožnil prístup obyvateľom uvedeného rodinného domu. Uvedeným konaní sa úmyselne dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami. Za tieto konania mu bola uložená sankcia pokarhanie. Na základe odvolanie žalovaného Ministerstvo vnútra, sekcia verejnej správy rozhodnutím č. SVS-OP-2010/021863/TDL zo dňa 19.11.2010 zrušilo rozhodnutie Obvodného úradu Malacky č. A/2010/00976-00010/P-119,120,230 zo dňa 20.07.2010 a vec mu vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutím Obvodného úradu Malacky č. ObU- MA-OVVS-A/2011/00608/P-12 zo dňa 18.04.2011 bolo konanie vo veci priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorých bol obvinený Z. Ž., v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ zastavené z dôvodu, že spáchanie skutkov, o ktorých sa konalo, nebolo obvinenému preukázané, keďže neboli zistení žiadni priami svedkovia, ktorí by potvrdili tvrdenie jednej alebo druhej strany a nepodarilo sa odstrániť rozpory v jednotlivých výpovediach. 10. Súd prvej inštancie vo veci vypočul deti strán sporu. Dcéra B. Ž. uviedla, že problémy s otcom nastali po tom, ako prestal pracovať. Uviedol im, že už 20 rokov odpracoval a už nemusí robiť nič. Všetko zabezpečovala ich matka. V dome otec nerobil vôbec nič, vyžadoval však od nich, aby mali veci na poriadku a napr. aby si vždy ukladali rovno topánky v predsieni. Ak neboli uložené, tak to urobil on. Otec začal mať voči matke a deťom narážky hlavne po rozvode. Zakazoval im variť na sporáku, zakazoval im prať si veci. Uviedol, že pokiaľ nebudú variť a prať jemu, tak si to nemôžu robiť ani ony. Zobral im z plynovej pece horáky, alebo z práčky šuplík. Uzamkol si v svojej izbe mikrovlnnú rúru a hriankovač. Z toho dôvodu si často varili jedlo u starej matky a nosili si ho domov. Museli si kúpiť nový sporák aj novú práčku, nový televízor, novú chladničku, mikrovlnnú rúru. S otcom mala svedkyňa konflikt v deň, keď odchádzala s matkou a bratom do Z. na púť. Brat ju čakal v aute. Keď vyšla z domu, otec otvoril dvere na dome a začal vyhadzovať z domu papuče, aby si zobrali aj tie a viac sa domov nevrátili. Dcéra sa vrátila od bránky pred dvere domu, pozbierala papuče a uložila ich do skrine v predsieni. Otca to nahnevalo a chcel ju udrieť. Ruku mu zachytila. Vytlačil ju z domu a sotil ju zo schodíka pred domom na zem. Potom sa vrátil do domu a zamkol dvere. Brat jej pomohol sa zdvihnúť zo zeme a zavolali políciu. Podala na otca trestné oznámenie. Bola u lekárky, ktorá jej predpísala lieky. Po tomto incidente nemohla zostať s otcom v dome, preto išla na púť s matkou, kde ležala v hotelovej izbe. Raz jej volala matka, že ju otec napadol, aby prišla domov. Cestou už volal políciu. Keď prišla domov, otec sa tváril, že sa nič nestalo a odchádzal z domu. Matka bola zamknutá v izbe. Matka mala na lakťoch z vonkajšej strany červené pásy a preliačiny, ako by ju niekto udieral tyčou po obidvoch rukách. Opätovne podali trestné oznámenie a matka bola na vyšetrení u lekára. Po týchto napadnutiach podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo vydané a otec odišiel z domu s osobnými vecami. Keďže toto neodkladné opatrenie bolo zrušené, otec im oznámil, aby mu pripravili kľúče od domu. Keď potom na druhý deň prišli domov, otec vymenil zámok aj na dverách domu a aj na bráne a dal na ňu novú reťaz a nepustil ich do domu. Opäť podali trestné oznámenie. Otec im uviedol, že ich do domu nepustí ani keď sú tam policajti. V tú noc spali u babky. Na druhý deň prišli aj s políciou a kľúčovou službou a vymenili zámky na dverách a dostali sa do domu. Otec už v tom čase mal prevzaté druhé neodkladné opatrenie, z domu odišiel a odsťahoval sa. Dal však odpojiť všetky energie, vodu, plyn aj elektrinu. Spolužitie s otcom v dome si po tom všetkom dcéra nevie predstaviť, pretože by to bola katastrofa. Museli by odísť aj s matkou a aj s bratom z domu. S bratom má otec zlý vzťah už od detstva. Nevedel mu poradiť, pomôcť. Mali záujem sa s otcom dohodnúť na nejakom riešení po rozvode rodičov. Otec im však povedal, že keď mu vyplatia 20 miliónov korún, tak z domu odíde. Od roku 2008 začala svedkyňa navštevovala vysokú školu, ktorú však musela v roku 2009 zanechať, pretože to nezvládla, keďže sa doma nedalo učiť. Otec na nich kričal, vyvolával hádky, vypínal kúrenie. Keď odchádzal z domu, dal odpojiť všetky energie, vodu, plyn a elektriku. Od plynu ich aj odpojili a v decembri 2009 boli týždeň bez kúrenia a teplej vody. 11. Syn P.. Z. Ž. ako svedok v konaní uviedol, že pred rozvodom jeho rodičov otec bol dlhodobo nezamestnaný. Aj keď robil v nejakej firme, tak sa s ňou vždy súdil. Bol z toho nervózny a túto nervozitu prenášal na členov rodiny postupne až tak, že to vyústilo do fyzických útokov. Otec ich však predovšetkým psychicky deptal. Po rozvode manželstva rodičov otec pokračoval v osočovaní členov rodiny, vyvolával hádky. Všetci sa snažili na to nereagovať a zatvárali sa do izieb, čo otcovi vadilo ešte viac. Celé správanie sa otca vyústilo do fyzického útoku voči sestre a neskôr aj voči jeho matke. Pri fyzickom napadnutí sestry bol prítomný osobne. Bolo to v septembri 2009, kedy otca požiadal, aby im uvoľnil cestu pre výjazd auta z garáže. Autom zastal pred domom tak, že videl na vchod do domu. Videl ako sestra ide zamknúť bránu, keď otec vyšiel pred dom a začal vyhadzovať papuče na dvor. Videl, ako sa sestra vrátila a začala tieto papuče zbierať po dvore a niesla ich do domu. Otec vtedy vyšiel z garáže a svedok videl, ako otec sotil sestru z 25 cm schodíka pred dverami domu na dlažbu pred domom. Sestra padla na chrbát. Svedok pribehol k sestre a začal otcovi vyčítať, čo urobil. Otec mu začal nadávať, aby vypadli z domu, zobrali si všetky veci a viac sa nevracali. Sestra bola v šoku, mala narazený chrbát. Svedok volal políciu. Keď prišla polícia, otec sa odmietol s nimi rozprávať a zavrel sa v dome. Polícia poslala sestru aj s nejakým tlačivom k lekárovi. Svedok vedel, že lekár neodporučil sestre cestovanie na púť, mala zostať doma v kľude. Sestra však odmietla zostať s otcom sama doma, bála sa. Bola celá roztrasená. Od tej doby s otcom nekomunikuje. Tento útok otca voči sestre si svedok nevie vysvetliť, pretože sestra bola jediná, ktorá ešte s otcom komunikovala a snažila sa urovnávať napäté situácie. Otec im vždy vyčítal ukladanie papúč v chodbe. Mal nejakú úchylku, lebo vždy ukladal papuče v chodbe a to od najmenších po najväčšie. To robil aj s riadmi v kuchyni, ktoré ukladal vrstvovito do pyramídy. Nikdy nemali nejako naschvál porozhadzované topánky v chodbe, ale otec im to vždy vyčítal a stále chodil a vyrovnával tieto topánky. Okrem toho im otec po rozvode stále robil zle. Vypínal im večer elektrinu, pričom sestra sa potrebovala učiť do školy. Vypol im vodu a preto museli chodiť k babke a tam sa umývať a aj oprať si veci. S otcom sa nedalo rozprávať, pretože u neho platilo, že všetko v dome je jeho a oni majú odísť z domu. Z toho dôvodu ich napríklad nepustil večer do kúpeľne, aj keď bol celý deň doma a taktiež prišiel do kuchyne, keď si tam chceli urobiť večeru. Po incidente so sestrou sa svedok s matkou a sestrou dohodli, že s nimi bude vždy chodiť tak, aby nechodili domov samé. Báli sa, aby ich otec opäť nenapadol. Jeden deň sa svedok zdržal v práci a sestra prišla domov neskôr a matka prišla do domu sama. Keď svedok prišiel domov, bola u nich polícia. Videl, že matka je roztrasená, bola v šoku, bola dobitá na rukách na predných lakťoch a aj po chrbte. Otca videl syn vyobliekaného, pričom s policajtmi nehovoril a snažil sa odísť z domu. Matka polícii uvádzala, že ju otec napadol, keď bola v kúpeľni, keď chcela otvoriť strešné okno kovovou tyčou. Otec jej to nechcel dovoliť a touto kovovou tyčou ju zbil. Otec sa vtedy vrátil domov neskoro, matka s ním už nekomunikovala a ráno išla podať trestné oznámenie na políciu. Od tohto incidentu s matkou svedok prestal definitívne s otcom komunikovať. Svedok vie, že matka vtedy podávala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré bolo vydané a otec mal vtedy opustiť dom. Vtedy otec odhlásil elektrinu aj plyn a to posledný deň, pričom im zobrali aj plynomer a museli si v mesiaci december 2009 vybavovať nový. Asi dva týždne nemali doma teplo a teplú vodu. Potom niekedy sa odvolal voči tomuto neodkladnému opatreniu sa otec vrátil v marci 2010 domov. Oznámil im, aby vymenili pôvodné zámky. Hneď v ten deň, ako sa otec vrátil domov, nepustil ani matku ani svedka so sestrou do domu a dal na bránu novú reťaz. Opätovne privolali políciu, pričom policajti im uviedli, že do domu majú právo vstúpiť a môžu si aj rozbiť dvere aj okno. Otec nereagoval ani na výzvu polície, aby nás pustil domov. V tú noc prespali u babky, Na druhý deň opätovne s políciou prišli pred dom. Polícia ho opäť vyzývala, aby ich otec pustil do domu, čo otec opätovne odmietal. Nakoniec dom otvoril privolaný zámočník. Len čo vošli do domu, otec z domu odišiel. Až na nasledujúci deň matka prevzala ďalšie predbežné opatrenie, podľa ktorého mu bol zakázaný vstup do domu. S otcom sa v dome stretol ešte raz, keď tam boli rodičia aj s advokátmi ohľadne vyporiadania majetku. Otec vtedy vstal a išiel do obývačky a tam začal v obývacej stene hľadať niečo v zásuvkách. Svedok mu uviedol, že tam sú už len ich veci, načo otec podišiel k svedkovi a vtedy sa vzájomne odstrčili. Advokáti ich vtedy upozornili, že takéto veci robiť nesmie. Syn účastníkov uviedol, že si nevie vôbec predstaviť, že by sa otec opätovne vrátil do rodinného domu a spoločne s otcom by tu bývali. Podľa neho otec pokračoval či už v psychickom alebo fyzickom deptaní všetkých členov rodiny a ani matka a sestra a ani on by to psychicky a fyzicky nezvládli. Taktiež by už neskončilo majetkové vysporiadanie jeho rodičom po rozvode ich manželstva, keďže otec má názor, že všetko je jeho. Svedok po všetkých týchto stresoch začal mať zdravotné problémy. Od septembra 2011 mal žlčníkové záchvaty a v novembri 2011 sa podrobil operácii žlčníka. Čo sa týka otca uviedol, že otec mal v dome krátku guľovú zbraň, pričom túto zbraň mu syn v dome schoval na inom mieste a to z dôvodu stupňujúcich sa hádok. Takýmto spôsobom chcel zabrániť v prípadnej nebezpečnej situácii, ktorá by mohla nastať zo strany otca aj za použitia tejto zbrane. Vie, že otec v tejto veci podal trestné oznámenie za odcudzenie tejto zbrane. Svedok už mal v tej dobe zbrojný preukaz a mohol manipulovať so zbraňou. 12. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na vypočutie svedkov: sestry N. Ž. k okolnostiam vzájomných vzťahov účastníkov do rozvodu ich manželstva, A. D., ktorý bol ich sused ešte v byte v C., Z. Z. a B. A., ktoré s ním pracovali, znalca prof. F. ku znaleckému posudku, ktorý vypracoval v rámci priestupkového konania a príslušníkov mestskej polície, nakoľko výsluch týchto osôb mal za nadbytočný a nehospodárny, keďže súd prvej inštancie mal dostatočne zistený skutkový stav z výsluchu strán sporu a ich detí, z predložených listinných dôkazov a z obsahu spisu, s ktorými sa oboznámil. Uzavrel, že výsluch týchto osôb by už na zistenom skutkovom stave nič nezmenil. 13. Na základe takto vykonaného dokazovania potom vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 6C 47/2010-322 zo dňa 26.03.2013 tak, že úplne vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľností, ktorých sú strany sporu bezpodielovými spoluvlastníkmi. 14. Proti tomuto v konaní pôvodne vydanému rozsudku podal žalovaný odvolanie, na základe ktorého ho Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co 598/2013-428 zo dňa 21.05.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol mu, keď v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, z akých dôvodov úplne vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľností ako krajného riešenia vzťahov účastníkov a nevyporiadal sa s možnosťou alebo nemožnosťou len jeho obmedzenia v užívaní domu. Okrem toho mal za nedostatočné vykonané dokazovanie ohľadne existencie psychického a fyzického násilia, či existencie jeho hrozby a zistenie skutočnosti, že spolužitie v dome sa stalo pre členov domácnosti neznesiteľným. Za tým účelom považoval za potrebné vykonať dokazovanie širšieho rozsahu, pričom súd prvej inštancie v konaní vypočul len účastníkov a ich spoločné deti. Uložil potrebu zistiť, či ďalší vývin vzťahov presahuje bežný negatívny vývin porozvodových vzťahov a pod. 15. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu potom súd prvej inštancie doplnil dokazovanie opätovným výsluchom sporových strán, výsluchmi ich spoločných detí, výsluchom svedkov A. D., B. A., N. Ž., Z. F., N. N., oboznámením sa so správou o vykonaní odbornej skúšky PZ, záznamom zásahov polície v dome účastníkov, písomnými vyjadreniami žalovaného, lekárskym nálezom z 29.10.2009, opätovne sa oboznámil s ich rozvodovým rozsudkom sp. zn. 4C/586/2008, LV č. F.. XX, LV č. XXXX, lekárskym potvrdením z 22.09.2009, PN dcéry, lekárskym potvrdením z 26.10.2009, správou o ambulantnom vyšetrení zo 16.10.2009, rozhodnutím o priestupku voči žalovanému, odvolaním, rozhodnutím Obvodného úradu Malacky z apríla 2011 o zastavení priestupkového konania, rozhodnutím MV SR o zrušení prvostupňového priestupkového rozhodnutia, lekárskymi správami, prehľadom zamestnaní žalovaného, zanechanie štúdia, rozsudkom 6Co/6/2011 - 130 o potvrdení rozsudku o určenie výživného na žalovaného, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na určenie výživného na jeho osobu v spojení s rozsudkom 4C/151/2010 - 87, fotografiami, žiadosťou o prešetrenie konania obvodnej lekárky žalobkyne a oznámenie o výsledku prešetrenia, čestnými prehláseniami, dokladmi SPP - faktúry, doklady o odbere elektriny, správou o vykonaní odbornej skúšky PZ z 01.12.2009 a žiadosťou o opätovnú montáž merača v SPP, prehľadom zamestnaní žalovaného, dokladmi polície k jednotlivým výjazdom polície na F. XX, vyšetrovacímí spismi OR PZ v Malackách - ČVS: ORP - 1657/2-OVK-BH-2009, ČVS: ORP - 529/MC - MA - 2015 oboznámené, priestupkové spisy - ČPS: ORP-P-93H-Sa-2010-Žy, ČPS: ORP-P-92H-Sa-2010-Žy, ČPS: ORP-P-96H-Sa-2010-Žy. 16. Žalobkyňa uviedla, že stále žije v rodinnom dome v K. s oboma deťmi, pričom aj syn a aj dcéra riadne pracujú. Obe deti majú svojich partnerov, s ktorými však nežijú v spoločnej domácnosti so žalobkyňou. Žalovanému sa snaží vyhýbať, pretože žalovaný pravidelne navštevuje K., s autom prejde po ulici, kde majú dom alebo po hlavnej ulici v K.. Cez sviatky chodí žalovaný do kostola a pokiaľ sú tiež v kostole, sedí v tej istej lavici ako oni alebo za nimi tak, aby ich videl. K žiadnemu incidentu medzi nimi od posledného pojednávania nedošlo. Žalobkyňa nikde nechodí sama a buď ide von s dcérou alebo so synom. Pokiaľ žalovaného stretne dcéra, príde domov roztrasená, že ho videla a je z toho psychicky hotová a roztrasie sa. Nevplýva to dobre ani na žalobkyňu, keďže obidve majú strach, či sa niečo nestane tým, že vedia, že je v ich blízkosti. K možnosti obmedzenia žalovaného v užívaní len časti nehnuteľnosti uviedla, že to objektívne nie je možné. Vstup do zadnej časti nehnuteľnosti je možný len cez murovanú garáž, ktorá je stavebne spojená s rodinným domom. Samotný vstup do nehnuteľnosti je cez vchodové dvere do nehnuteľnosti. Aj do garáže a aj do rodinného domu sa vstupuje len cez kovovú bránu. Rodinný dom nie je deliteľný ani vertikálne a ani horizontálne, je jednou bytovou jednotkou. Žalobkyňa si vôbec nevie predstaviť, že by žalovaný prechádzal cez garáž do záhrady a túto záhradu nerušene užíval, pretože keby prišla domov a vchádzala do domu, bola by neustále v strese, či ju žalovaný nečaká niekde za dverami garáže, či na ňu náhodou nezaútočí, keďže sa jej v minulosti vyhrážal zabitím. Žalovaný podľa nej nemá záujem využívať záhradu, ale chcel by sa len kúpať v bazéne. Je však nezamestnaný a nič by neplatil za odber vody a elektriky a narobil by náklady na údržbu bazéna, ktoré by musela znášať žalobkyňa. Čo sa týka záhrady žalovaný je spoluvlastníkom rodičovského domu s 10 árovou záhradou, na ktorej sa nič nepestuje a tam by si mohol pestovať čo chce. 17. Žalovaný uviedol, že stále býva u svojej sestry, nepracuje, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. So svojimi deťmi sa nestretáva, odkedy ho krivo obvinili v roku 2009, hoci za toto konanie neboli odsúdené, vtedy klamali. Na otázku ako by spoločne býval v dome s deťmi a žalobkyňou, keď sa s nimi nestýka a nekomunikuje s nimi a aj vzhľadom na to, že pri spisovaní majetku v BSM sa len raz spoločne dostavili do domu advokáti a účastníci a došlo k incidentu, žalovaný uviedol, že chodí vykonávať isté práce v rámci úradu práce a potom by bol doma. S deťmi a žalobkyňou by sa nestretol, keďže hovorí, že chodí po práci zabezpečovať opateru matky a večer by všetci držali tichú domácnosť a nekomunikovali by spolu, tak ako žili od roku 2003. V súčasnosti má príjem 61,20 Eur, pričom za takéto bývanie v rodinnom dome by neplatil nič, pretože žalobkyňa je mu dlžná za to, čo platil za dom po rozvode. Nemá však rozhodnutie o nejakom dlhu žalobkyne voči nemu. Preto by sa pre ten prípad zamestnal, alebo by poberal príspevok na bývanie. Neakceptuje skutočnosť, že by z neho deti a žalobkyňa mali strach. Čo sa týka útoku na žalobkyňu uviedol, že žalobkyňu neudrel, ale ona udrela jeho, zaútočila na neho a žalovaný jej útok zastavil s tým, že sa ťahali o tyč, ktorou ho napadla, pritom jej ju vytrhol z rúk. Ona potom išla proti nemu rukami do tváre, pričom on túto tyč použil na obranu proti žalobkyni. Zdvihol ruky s touto tyčou pred svoju tvár a žalobkyňa narazila oboma rukami na spodnú časť predlaktia na túto tyč. Potom túto tyč držal až kým žalobkyňa neodišla. Nešiel vtedy k lekárovi, aj keď mal modrinu na jednej ruke, nepovažoval to za vážne zranenie. Tyč potom schoval do skrine. Tie modriny na ramene mohla žalobkyňa získať pri tomto incidente, keď sa jej snažil vytrhnúť túto tyč a vtedy ju mohol touto tyčou ako jej ju trhal udrieť, resp. naraziť do jej ramena, kde mala modrinu. Nevedel si vysvetliť ako mohla mať žalobkyňa modriny aj v oblasti krížov, žalobkyňa po incidente riadne odišla z kúpeľne a nie je pravdou čo tvrdila na polícii, že ju bil hlava nehlava, po krížoch, po chrbte, pretože inak by mala tých modrín viac. K možnému vstupu do rodinného domu potvrdil skutočnosti, ktoré uviedla žalobkyňa v tom, že jediný možný vstup do rodinného domu a do garáže je cez železnú bránu, ktorá sa uzamyká. Za touto bránou sa nachádza priestor, kde napravo je možný vstup do rodinného domu a naľavo sa nachádzajú dvere do garáže, ktorá je priechodná a z garáže sa vychádza do záhrady. Medzi dverami do domu a garážovými dverami sú tretie dvere, ktorými sa dá vojsť do garáže a cez garáž do záhrady. Z garáže nie je možný vstup a vchod do domu. Napred ku domu sa nachádzajú balkónové trojdielne dvere, z ktorých stredná časť je pevne usadená a dve bočné časti sú otváravé. Tieto balkónové dvere sa nachádzajú 25 cm nad zemou a pokiaľ by sa na týchto balkónových dverách vymenila kľučka aj zvonku, dalo by sa cez tieto balkónové dvere vchádzať do domu, aj keď tadiaľ do domu nikdy nevstupovali. Z iných strán sa do domu najmä vzadu cez záhradu nedá vstúpiť. Ďalej uviedol, že by chcel užívať záhradu a garáž, kde by som si mohol odložiť pneumatiky od auta a náradie na obrábanie záhrady. Taktiež by chcel užívať bazén, kde je možné odčleniť odber elektriny a vody len pre spotrebu pre účely užívania bazéna a záhrady pre žalovaného. Platil by všetky náklady za tento odber elektriny a vody. Odmietol sa vyjadriť k otázke z čoho, keď je nezamestnaný, by zabezpečoval platenie týchto nákladov. 18. Dcéra sporových strán B. Ž. k zanechaniu štúdia uviedla, že do oznámenia fakulte o tom, že zanecháva štúdium, neuviedla dôvody, pretože boli osobné. Jednoznačne uviedla, že túto školu ukončila z dôvodu zlých vzťahov doma. Otec im robil zle, nemohla sa učiť. Doma bolo stále dusno, jej rodičia sa hádali. Nemala kľud a v tomto prostredí sa nemohla učiť. V prvom semestri šk. roku 2008/2009 urobila niektoré skúšky, avšak v 2. semestri už v lete nevykonala žiadnu skúšku a z toho dôvodu potom zanechala štúdium. Od malička si pamätá, že doma to nebolo dobré, vždy bol problém na strane otca. Keď pracoval na týždňovky, tak sa to dalo vydržať, pretože cez týždeň boli sami a keď prišiel na víkend domov, tak to museli prežiť. Otec už od mala, keď chodila do školy na nich kričal, keď ho pýtala pomôcť s nejakou úlohou tak jej nadával, že je hlúpa a že sa má viac učiť. Nakoniec jej s úlohou pomohol, ale vždy musela vydržať tieto nadávky. Tak isto postupoval aj voči bratovi. Po maturite v roku 2007 ju neprijali na vysokú školu, preto brigádovala v zamestnaní jej matky. Keď nepracovala, išla radšej k babke, aby nemusela byť s otcom doma, pretože už nepracoval. Veľmi zlá situácia bola v čase, keď mama podávala návrh na rozvod, ktorý jej obaja s bratom schválili, no najhoršia situácia nastala po rozvode manželstva rodičov, kedy ich otec začal napádať aj fyzicky. Ťažké obdobie nastalo v čase, kedy otec nebol riadne dlhodobejšie zamestnaný. Aj sa zamestnal, ale v práci vydržal 2-3 mesiace a zasa bol doma a takto to trvalo viac rokov. Nevie si vysvetliť, prečo bol otec na nich taký, že im robil naschvál, vypínal im v dome vodu, kúrenie. Keď otec napadol matku v roku 2009, mama jej hneď volala, že ju otec zbil, aby prišla domov. Domov prišla od babky do 5 minút. Doma videla matku zrútenú, plakala a hneď jej ukazovala predlaktia rúk, kde mala doslovne viditeľné priehlbiny ako po niečom, čo ju tam udrelo. Videla aj tú železnú tyč, s ktorou sa otváralo strešné okno a tá tyč bola ohnutá. Asi na druhý deň mame nabehli modriny aj na chrbte a boli to modriny veľké a v kuse. Mohli to byť modriny aj po údere tyčou, ale jej sa to všetko potom zlialo do veľkej modriny. Fotografie o modrinách na tele matky vyhotovil jej priateľ na druhý deň po incidente. O tomto incidente môže jednoznačne uviesť, že tieto údery jej spôsobil otec pri tomto konflikte, keď mama chcela otvoriť touto kovovou tyčou strešné okno a otec jej túto tyč vytrhol a touto tyčou ju potom zbil. Otec sa tváril akoby sa nič nestalo. Povedal jej, že on nič neurobil a tváril sa priam šťastne. Keď prišli hneď na to policajti, povedali im, že otec mamu zbil. Otec sa s policajtmi nebavil, povedal im, že musí ísť preč, aby mu uhli z cesty a odišiel. Policajti im uviedli, že mama musí ísť k lekárovi a potom s papierom má prísť na políciu. Ďalej uviedla, že sa nedá opísať, aký kľud majú teraz, od kedy otec odišiel. Ešte asi pol roka po vydaní neodkladného opatrenia im robil zle, chodil k domu, nevošiel dnu, ale vyberal im poštu zo schránky, otváral ju a vracal im ju do schránky otvorenú až po mesiaci. Museli si spraviť režim chodenia do mesta, aby ho nestretli a aby sa mu vyhli. Svedkyňa už nemá žiadny záujem sa so svojím otcom kontaktovať. Ani si nevie predstaviť a ani si nechce predstaviť, že by sa otec mohol vrátiť do domu. Už len keby sa mohol dostať k vchodovej bráne, tak by tam stále bol a pokúsil by sa im robiť zle. V prípade, že by užíval garáž, záhradu a bazén, tak by ho stále videli z terasy, kde sa dá vyjsť do záhrady a nedá sa tu vylúčiť možný stret s otcom, keďže jediný vchod, ktorým by mohol chodiť na záhradu je brána do garáže, ktorá je hneď vedľa vchodu do domu. Otcovi vôbec nie je ľúto to, čo urobil a stále im robí zle. Naposledy takto voči mame i svedkyni podal v roku 2015 trestné oznámenie a všetci traja aj s bratom boli vypovedať na polícii. Otec si neustále o nich vymýšľa nejaké tvrdenia. V tejto poslednej trestnej veci im nevzniesli žiadne trestné obvinenie a svedkyňa nevedela uviesť ako to skončilo. Aj keď teda otec nemôže vstúpiť do domu, stále sa pokúša im nejakým spôsobom robiť zle, ublížiť im a spôsobuje im tak stále nejaké problémy. K zdravotnému stavu svojej matky svedkyňa uviedla, že mama začala mať problémy so srdcom už počas jej manželstva s otcom, pretože keď ju otec rozčúlil, nadával jej pre hlúposti, mame vtedy prišlo zle a mala problémy so srdcom. Má vysoký krvný tlak. Začala brať lieky. Mama bola dlhodobo v strese. V ťažkom období, keď mali problémy s otcom, jej stav bol horší, aj keď mama sa to snažila pred deťmi skryť, napríklad jej prišlo nevoľno a musela si rýchlo zobrať lieky a potom sa jej stav ukľudnil. Ako otec odišiel z domu, je mama kľudnejšia a má sa lepšie. Berie neustále silné lieky a chodí k lekárovi. Keby sa otec vrátil do domu, opätovne by dochádzalo k stretom a ku konfliktom a nakoniec by museli odísť z domu. Po maturite v roku 2007 ju neprijali na vysokú školu, a preto brigádovala v zamestnaní jej matky. Keď nepracovala, tak išla k babke, aby nemusela byť s otcom doma. 19. Syn sporových strán P.. Z. Ž. pri opätovnom výsluchu uviedol, že prvé obdobie napätých vzťahov a nervozity vo vzťahoch a problémov s otcom a matkou ale aj otca voči deťom začali už niekedy v roku 2005, pretrvávali a pomaličky sa stupňovali aj v roku 2007. Po roku 2007 už bolo slovných útokov viacero, boli to nadávky voči matke aj voči svedkovi a jeho sestre. V roku 2008 sa rodičia rozvádzali a v tom období už neexistovala normálna komunikácia medzi jeho rodičmi, v podstate otec komunikoval s matkou len vo forme neustáleho napomínania, neustálych nadávok a hádania sa medzi sebou a tieto útoky potom sa stupňovali a prešli do fyzického útoku voči sestre a neskôr aj voči matke. Bez otca je teraz bývanie v dome bezproblémové. Pokiaľ by otec teraz mohol prísť bývať do domu, bol by to koniec ich bývania, pretože otec by im opätovne robil „naschvály“ ako v minulosti, keď si sám okupoval ráno kúpeľňu a museli čakať, kedy z kúpeľne odíde. Alebo večer, keď si varili večeru, vždy v tom čase bol v kuchyni a blokoval im kuchyňu. Podľa svedka sa dom nedá rozdeliť. Svedok si nevie predstaviť, že by otec mohol užívať záhradu za domom a bazén. Opätovne by pred garážou zastal autom a nemohli by pri dome parkovať svoje autá. Na záhrade by otec mal prístup na terasu, cez ktorú sa z domu ide do záhrady a nemohli by otvoriť ani okno, ani vetrať. S otcom nechce mať svedok žiadny kontakt. Čo sa týka operácie žlčníka, ktorú svedok podstúpil v roku 2011, svedok uviedol, že problémy so žlčníkom mal zo stresov z otca a z takéhoto spôsobu spolunažívania, keď otec ešte aj napriek zákazu sa dobíjal do domu, zabarikádoval sa v ňom a nechcel ich do domu pustiť. Mal zápal žlčníka a žlčové kamene, pričom ich vzniku sa pripisuje stresový stav. Predtým nemal žiadne žalúdočné problémy. Po operácii sa cíti dobre, dodržiava stále diétu a pripisuje to aj tomu, že žije kľudne, keď otec odišiel. Po skončení školy sa zamestnal a od tej doby matke prispieval sumou 5.000,- Sk mesačne na stravu a chod domácnosti. Náklady na energie platil otec. Keď otec odchádzal z domu, svedok bol prítomný pri tom, ako si spisoval stav vody, elektriny a plynu a popri tom si bral nejaké osobné veci. Potom odhlásil všetky tieto energie a dal odpojiť dodávku plynu do domu aj s meradlom. Bolo to po vydaní prvého neodkladného opatrenia. Asi týždeň boli vtedy bez plynu, bez kúrenia a aj bez teplej vody a museli si dať vyhotoviť revíznu správu k opätovnému zapojeniu plynu. K napadnutiu matky zo strany otca svedok uviedol, že keď mu sestra zavolala bol doma autom cca za 15 minút. V tom čase tam už boli aj policajti. Matka bola v katastrofálnom stave, triasla sa, plakala a svedok jasne ešte v ten deň videl, že je zbitá tou tyčou, ktorú tam videl a touto tyčou sa otváralo strešné okno v kúpeľni. Matka mala jasné pohmoždeniny na rukách, chrbte v oblasti lopatky, krížov a na zadku. Musela byť napadnutá otcom, pretože takéto zranenia si nemohla spraviť sama. Otec už bol prezlečený do obleku a hádal sa s policajtmi, že chce odísť a nebude nič hovoriť. Policajti chceli vedieť, čo sa stalo a mama im ukázala stopy po útoku na rukách a aj na chrbte. Policajti im dali tlačivo, ktoré mal vyplniť lekár. Ešte v ten deň išli s mamou k obvodnej lekárke, ktorej zavolali. Keď videla poranenia matky povedala, že k tomu nemôže dať správu a mama musí ísť k špecialistovi. Preto potom matka išla na vyšetrenie na Kramáre. 20. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správou zo dňa 01.12.2009, ktoré vydal odborný pracovník plynových zariadení P.. Ľ. Č., o vykonaní odbornej skúšky plynového zariadenia v rodinnom dome M. Ž. na F. XX N. K., z dôvodu uvedenia plynového zariadenia do prevádzky. 21. Vychádzal aj z obsahu svedeckej výpovede B. A., že so žalovaným pracovala v jednom zamestnaní asi do marca 2008. Udržiavali isté vzťahy a stretli sa raz za čas. Niekedy v auguste 2009 ju žalovaný požiadal, či by mu spolu s priateľom neprišla pomôcť prečistiť prekrytie bazéna. Pán Ž. svedkyni a jej priateľovi ukázal dom. Boli dolu v kuchyni, obývačke a hore na poschodí v kúpeľni a v izbe pána Ž., pretože ostatné izby boli zamknuté, čo im nevysvetlil. S priateľom žalovanému pomohli a potom si grilovali na terase. Svedkyňa videla, že v kuchyni na sporáku neboli horáky a pán Ž. jej uviedol, že ich zobrala manželka a jeho deti. V kuchyni boli 2 chladničky, staršia bola pána Ž.. V kúpeľni bola nová práčka a pred dverami bola staršia práčka pána Ž.. V obývačke bol nový televízor a pán Ž. jej uviedol, že starý televízor má v svojej izbe. To pre svedkyňu znamenalo, že sú rozvedení a každý si vedie svoju domácnosť. Potom prišla žalobkyňa aj s 2 deťmi a s ňou prišiel aj znalec, ktorý mal ohodnocovať ich dom. K vzájomným vzťahom strán sporu a ich detí napr. pred rozvodom sa svedkyňa nevedela vyjadriť, keďže pracovali spolu v rokoch 2005 až 2007 a nemala o tom informácie. Matne si pamätala, že v tom období žalovaný riešil výmenu plynového kotla, syn mu končil vysokú školu a dcéra mala ísť na vysokú školu. Potom žalovaný kúpil apartmán na Kanárskych ostrovoch, ale na dovolenku tam už s rodinou nešiel. V zamestnaní v roku 2007 dostala výpoveď, pretože sa rušila firma a žalovaný dostal výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny. Niekedy v roku 2010 stretla pána Ž. a ten jej uviedol, že má zakázaný vstup do domu. 22. Svedok A. D. vo výpovedi uviedol, že strany sporu ako manželov pozná od roku 1983, kedy im prideľovali byty na Ž. X N. C.. Do bytu sa nasťahovali v roku 1989. Už mali dcéru B.. Navštevovali sa ako susedia. Žalovaný v tom čase pracoval v H.. Pri 3. alebo 4. návšteve, keď sa pýtal, či je Z. N. H., mu žalobkyňa pohrdlivo uviedla, že ona ho nepotrebuje, že jej stačí keď prinesie peniaze a nech robí v H.. Zdala sa mu arogantná voči mužovi. Keď to uviedla viackrát, s manželkou videli, že u nich niečo nefunguje. Žalobkyňa však bola pohostinná a nikdy sa takto nevyjadrovala pred deťmi. Potom sa presťahovali do K. a rekonštruovali si dom. Od tej doby sa stretávali raz do roka, buď na plese, alebo na dni „zelá“ v K. do roku 2000. Prvýkrát bol svedok u nich doma niekedy v októbri roku 2008 a zavolal ho žalovaný, aby svedkovi ukázal ako prebieha rekonštrukcia domu. Bola prítomná aj žalobkyňa aj ich deti a keď sa žalovaný na chvíľu vzdialil z domu, žalobkyňa opäť ako pred rokmi si neodpustila, aby povedala, že „Z. je ko..., ja ho aj tak nepotrebujem“. Vtedy vyskočila aj ich dcéra a uviedla asi dvakrát, že otec sa o nich nestará. Potom to ešte raz zopakovali. Potom ho žalovaný pozval do domu ešte raz v auguste 2009 a oznámil mu, že je čerstvo rozvedený a chce mu ukázať, čo mu v dome rodina vystrája. Ukázal mu, že niektoré izby boli zamknuté. Svoju izbu svedkovi neukázal. Potom mu ukazoval chladničku, práčku a umývačku a tieto veci boli v kuchyni, umývačka bola odtiahnutá od steny. Bol tam šporák, na ktorom neboli horáky. Naposledy bol svedok u pána Ž. v novembri 2009 keď už bol rozvedený a uviedol mu, že má zákaz vstupu do domu, nech svedok ide s ním na políciu, kde oznámi, že mu bude robiť svedka pri návšteve domu, lebo si chce zobrať nejaké veci. Tak aj urobili Potom išli k ním domov. Medzitým pán Ž. volal synovi, ktorý ho čakal. Syn mu otvoril dom. Svedok sa však bál do domu vstúpiť. Potom si robil so synom aj nejaký odpis - pred domom mal skrinku na plyn a niečo pozeral. Potom videl, ako dáva niečo podpisovať na záver synovi a syn mu niečo podpísal. Z. si vtedy zobral veci aj obleky a odišli. Potom niekedy v roku 2010 bol svedok vypovedať na priestupkovom konaní ako svedok. Nevedel sa vyjadriť k žiadnemu skutku. Z. mu to opísal a svedok mu k tomu uviedol, že mu nikto neuverí, že by ho napadla žena. K vzájomným vzťahom medzi stranami sporu sa svedok bližšie nevedel vyjadriť. Podrobnosti, ktoré uviedol vedel zo zápisnice, ktorú mu pred pojednávaním poskytol žalovaný. 23. Svedkyňa N. Ž. je sestrou žalovaného. Strany sporu navštevovala viackrát do roka, keď mali deti narodeniny alebo meniny, chodila k nim na hody a to do roku 2003. Brat mal do tej doby k deťom veľmi dobrý vzťah, snažil sa im pomáhať a mal záujem na tom, aby mali vzdelanie. Deti s ňou prerušili kontakt v roku 2005, neprišli spolu so žalobkyňou na 50-tku jej brata. Už v tej dobe viedla žalobkyňa deti proti otcovi z dôvodu, že v tej dobe nepracoval a všetko to smerovalo len k peniazom. Podľa nej k rozvodu došlo z dôvodu, že žalobkyňa mala na jej brata značné nároky a viackrát mu vyčítala, že málo zarába. Naposledy bola svedkyňa u nich na návšteve v roku 2005. Nemala teda prehľad o ich spolužití ani pred rozvodom a ani po rozvode. O ich vzťahoch vie len z rozprávania svojho brata a prečítala si zápisnice z pojednávaní a svojmu bratovi verí. Taktiež nie je v kontakte s deťmi. Myslí si však, že to čo vypovedali deti, nie je pravda, deti sú zmanipulované zo strany žalobkyne a veci udávali tak, ako im to prikázala. Žalovaný u nej býva od roku 2009. Prvé dva roky ho fakticky živila, pretože bol nezamestnaný. Potom s prestávkami pracoval. Úhradu za bývanie jej neplatí, kupuje si stravu a všetky svoje náklady si hradí sám. Svedkyňa má 4-izbový byt, v ktorom má žalovaný vyčlenenú jednu izbu a používa kuchyňu a kúpeľňu. Na dovolenke s bratom bola len raz v roku 2008, keďže v roku 2005 brat kúpil a vopred predplatil dovolenku na R., ktorú mohli ako rodina absolvovať do 3 rokov. Na dovolenke sa rodina nedohodla, a tak v roku 2008 išla s bratom na túto dovolenku, aby ju vyčerpali. Svedkyňa poznala účet žalovaného v SLSP a.s. a videla, že pravidelne platil poplatky na dom, a to elektrinu, vodu, plyn, telefóny, internet a splátku úveru a to až do roku 2010. V roku 1996 kúpila motorové vozidlo a napísala ho na svojho brata. V tom čase nemala vodičský preukaz a mal jej ho vrátiť do dvoch rokoch. Potom už auto nepotrebovala, tak ho bratovi nechala s tým, že jej za auto vyplatí 500.000,- Sk, ktoré bude mať. Keď jej prišli na účet peniaze žalovaného 800.000,- Sk, strhla si týchto 500.000,-Sk a z týchto peňazí zaplatila aj poplatky za súdne konania, ktoré brat mal. Svedkyňa si myslí, že ďalšie ich spolužitie nie je vôbec vhodné, pretože ich vzťahy sa tak narušili, že už 7 rokov spoločne nežijú. Vie, že brat sa chce vrátiť do rodinného domu, ale je to jeho rozhodnutie, pretože on sa tam chce vrátiť. 24. Svedok Z. F. sporové strany pozná, pretože mal asi 5 rokov riadny vzťah z ich dcérou B. a asi 10 rokov pracuje so žalobkyňou vo firme. Navštevoval ich pravidelne aj v T. C. B. N. K.. So žalovaným sa stretol len párkrát. Chodieval k nim pravidelne v období, keď sa rozvádzali. B. mala v tej dobe psychické problémy z otca a ich začiatky boli ťažké. B. sa otca bála a mala zábrany pred chlapmi. S otcom nevychádzala a nebola rada v jeho prítomnosti. So svojou matkou a bratom vychádzala dobre. Hovorila, že otec im robil zle, vypínal im kúrenie, dal vymontovať plynové hodiny, čo aj osobne videl, keď tam tie hodiny chýbali na mieste, kde mali byť. Vybavovala to potom jej matka a mohli byť asi týždeň bez kúrenia a tepla v zime. Do ich domu chodil hlavne z dôvodu, že ich mama aj B. sa žalovaného báli. Pán Ž. B. napadol, ale pri tom incidente svedok nebol. Po nejakom čase žalovaný napadol aj jej matku. Vtedy bol s B. v T.Á. C. u starej mamy a bol pri tom, keď pani Ž. telefonovala a plakala s tým, že ju zbil muž tyčou. Preto rýchlo nasadli do auta a prišli do K.. B. volala políciu. Hneď tam stretli pána Ž., ktorý sa choval ako keby sa nič nestalo a už prichádzali aj policajti, ktorí mu zatarasili cestu. Pani Ž. plakala a bola psychicky v zlom stave. Bolo vidno, že má bolesti. Ukázala im zranenia a na tele mala hlavne v lakťovej prednej časti rúk stopy po údere tyčou. Mala tam pozdĺžne červené pásy ako čerstvo uderené nejakou tyčou a potom mala hlavne na spodku chrbta takéto červené pásy od úderov, ďalej na zadku a svedkovi sa zdalo, že aj na stehne jednej nohy. Pani Ž. im uviedla, že bola v kúpeľni a chcela otvoriť okno a prišiel tam pán Ž. a tam ju mal napadnúť. Svedok videl aj tú tyč, ktorou ju mal napadnúť, ktorá bola ohnutá a bola hliníková, resp. kovová. Policajti vtedy uviedli, že to nemôžu riešiť, pokiaľ pani Ž. nekrváca a nie je vážne zranená a môže chodiť. Svedok pri sebe nemal fotoaparát a v ten deň zranenia pani Ž. fotili mobilom a taktiež v kúpeľni odfotil tyč, ktorá bola ohnutá a potom na druhý deň resp. o 2 - 3 dni jej poranenia fotil fortoaparátom v zamestnaní, kde spolu pracujú. Poranenia pani Ž. boli fialové a bolo vidno, že sa jej to zhoršilo. Bolo to veľké a naliate krvou a bolelo ju to. Evidentne mala problémy s chôdzou hlavne po schodoch. Svedok sa potom v dome zdržiaval stále s B. a jej mamou, keďže sa už pána Ž. vyslovene báli. Raz, keď svedok bol v dome aj s B. a jej matkou, prišiel pán Ž. a volal na políciu a tvrdil, že má v dome cudzích ľudí, hoci musel vedieť, že svedok je priateľom jej dcéry. Prišla polícia a pani Ž. trvala na tom, aby svedok zostal v dome. Policajti pánu Ž. vysvetlili, že v takom prípade má svedok právo tam zostať. Vtedy sa pán Ž. voči svedkovi postavil, približoval sa k svedkovi a hovoril niečo v tom zmysle, že svedka odtiaľ dostane. Vtedy sa policajt postavil medzi nich a nedovolil sa mu viac priblížiť k svedkovi. Svedok si nevedel predstaviť, čo by sa stalo, keby ten policajt nezasiahol. Po incidente pán Ž. odišiel. To bolo v čase, kedy ešte nemal zákaz vstupu do tohto domu a svedok sa tam zdržiaval aj keď bol pán Ž. doma. Väčšinou počkal na brata B., kým neprišiel z práce. Potom už brat poskytoval istú ochranu B. a jej mame. Keď už mal pán Ž. zákaz vstupu do domu, svedok prišiel k domu s B. a bola uzamknutá aj vstupná brána aj presklené dvere do domu. Volali vtedy políciu aj zámočníka a polícia bola pri tom, ako zámočník otvoril aj túto bránu, na ktorej bola reťaz a potom vytlačil násilím fabku od dverí, dal tam novú a otvoril im dvere do domu. Pán Ž. sa na to všetko spoza dverí pozeral. Policajti vysvetlili, že tam nemá čo hľadať a robiť. Pán Ž. vtedy zase kľudne odišiel z domu. Svedok si nevedel predstaviť, ako by mohli jeho priateľka, jej mama a jej brat spolu v tomto dome žiť, lebo už v období, kedy s ním obývali tento dom, mali značné psychické problémy z toho, že s ním museli bývať. Reálne sa vždy snažili nechodiť do domu samostatne, čakali vždy na pani Ž. a potom väčšinou u babky čakali na jej brata a potom už bez svedka všetci išli do domu. S bratom sa B. a jej matka cítili v dome bezpečnejšie. Potom ako pán Ž. dostal zákaz vstupu do bytu, všetci traja spolu výborne spolunažívali, v dome bola veľmi dobrá atmosféra a neboli tam žiadne problémy. Bol to viditeľný rozdiel. S B. sa svedok rozišiel asi v roku 2011 alebo 2012, pretože dostal dobrú ponuku práce v S.. B.Q. sa musela rozhodnúť, či pôjde so svedkom do Prahy alebo zostane. Dala vtedy prednosť svojej matke, pretože sa o ňu bála a bola jej psychickou oporou. B. bola utiahnutá do seba a trvalo veľmi dlho, kým so svedkom nadviazali otvorenejší vzťah a svedkovi hovorila, že tieto problémy má kvôli otcovi. Svedok pochádza zo slušnej rodiny a vie ako sa k nemu správa jeho otec. Podľa toho čo sám videl a čo počul od priateľky, jej brata a jej matky, v tejto rodine žiadne takéto správanie sa zo strany pána Ž. svedok nevidel. 25. Svedkyňa N. N. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje spolu so žalobkyňou asi 20 rokov a osobitne ich vzťah je daný tým, že sedeli v jednej kancelárii, kedy človek príde s kolegom do intímnejšie kontaktu ako s inými osobami. Stretávali sa spolu aj s mužom žalobkyne na firemných akciách, aj u nich doma, alebo u jej matky. Jej názor na pani Ž. je taký, že žila len pre svoju rodinu, len výnimočne s ňou išli do kina alebo divadla. Vždy sa ponáhľala domov. Postupne sa zblížili a pani Ž. sa jej zdôverila o tom, čo ju trápi. Prvý šok, ktorý pani Ž. utrpela bolo, že jej manžel prestal pracovať. Ona viedla deti k tomu, aby sa učili a pracovali a jej manžel už nechcel pracovať, čo jej aj povedal. Druhé prekvapenie bolo to, že aj keď na firemných akciách bol pán Ž. príjemný, zábavný, doma ho nezaujímalo nič, len sa staral o bazén. Celý dom zveľaďovala pani Ž.. Starala sa o deti, o ich výchovu, domácnosť a pán Ž. trávil víkend so sestrou. Svedkyňa si nepamätala, že by pán Ž. bral deti na výlety alebo niekde von. Keď jej syn Z. bol chorý, chodil na vysokú školu, svedkyňa jej pomáhala s tým, aby mohol pristúpiť ku skúškam. Jej manžel o to nemal vôbec záujem a ani sa o to nepostaral. Už pred rozvodom nechodili na žiadne dovolenky a podľa nej M. brala tento rozvod ako isté oslobodenie, aj keď z náboženského hľadiska bol pre ňu rozvod ťažkým rozhodnutím, ale bol konečným rozhodnutím. Po rozvode mala M. predstavu, že ako všetci rozumní dospelí ľudia sa dohodnú a každý si zariadi svoj život sám. Trápenie však pokračovalo ďalej, nedokázali sa dohodnúť a žili v dome a viedli dve domácnosti. Vyvolávalo to napätie, M. si musela zabezpečiť chladničku, práčku, vybavenie. Pán Ž. si predstavoval, že všetko zostane po starom. Mala vedomosť o konfliktoch medzi nimi a bol to konflikt, ktorý vznikol tým, že pán Ž. napadol svoju dcéru a ona mala spadnúť zo schodov, a potom konflikt, kedy pán Ž. tou tyčou, čo sa otvára okno, zbil pani Ž. a museli volať políciu. Na druhý deň prišla do práce, čomu sa čudovali, keď mala takýto fyzický útok. Ona povedala, že doma nezostane, keď je tam jej bývalý manžel a že radšej bude v robote ticho sedieť, ako tam byť s ním. Taktiež prišla preto, lebo čakala na syna a dcéru, kým neprídu z práce, aby mohli ísť domov všetci traja. Mala strach a obavy a bála sa ísť sama domov. Svedkyňa na vlastné oči v práci videla, ako mala modriny na ruke a už ani nevie, či len na jednej, ale mala na tele pásy od úderov od tej tyče. Určite si takého zranenia nemohla spraviť sama. Po tomto incidente už nikdy nechodila domov sama a hlavne v práci, ale aj u jej matky, vždy čakala na svoje deti a odchádzali domov spolu. Mala strach, či sa to nestane zase. Ich syn Z. je introvert a bol uzavretejší a dostal žalúdočné vredy. Toto ochorenie dostal len z psychického vzťahu a pomerov, ktoré musel doma zažívať. Dcéra B. si zozačiatku svojho otca vážila. Potom bolo konanie jej otca pre ňu veľkým prekvapením a uzavrela sa a viac už s ním nič nechcela mať. Podľa svedkyne, M. už v žiadnom prípade nemôže opäť žiť spoločne s pánom Ž. v domácnosti. Fyzický útok je trauma, na ktorú sa len tak nezabúda a aj po 7 rokoch nie je nič vyporiadané a vec nie je doriešená, a je tu teda obava a istý nepokoj z toho, ako to celé skončí. 26. Z lekárskej správy vystavenej chirurgom Z.. G. Z. súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa utrpela pri incidente dňa 26.10.2009 v proximálnej časti pravého humeru laterálne haematom 5x4 cm, haematomy na oboch predlaktiach a v oblasti pravej coxy. 27. Súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie chirurgia Z.. A. F., L.. v znaleckom posudku č. 291/09, vypracovanom pre potreby prešetrenia priestupku týkajúceho sa napadnutia žalobkyne žalovaným dňa 26.10.2009, k otázke, či zranenia mohli vzniknúť tak, ako ich vo svojej výpovedi popísala poškodená žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie uviedol, že zistené a dokumentované zranenie neodporuje takému mechanizmu vzniku, ako to pri podaní trestného oznámenia uviedla poškodená M. Ž. - teda opakovanými údermi tyčového predmetu (minimálne 3 a maximálne 4 krát). Avšak poškodenou udávaný mechanizmus vzniku, že zranenia na predlaktiach vznikli takým spôsobom, že páchateľ držal vyššie popísanú tyčku obojručne a nadhlavovým švihom ju zasiahol opakovane do predlaktí, je zo súdnoznaleckého hľadiska málo pravdepodobný. V znaleckom posudku č. 237/09, vypracovanom pre potreby prešetrenia priestupku týkajúceho sa fyzického napadnutia dcéry účastníkov B. Ž. žalobcom dňa 22.09.2009, k otázke, či zranenia mohli vzniknúť tak, ako ich vo svojej výpovedi popísala poškodená dcéra uviedol, že zistené a dokumentované zranenie neodporuje takému mechanizmu vzniku, ako to pri podaní trestného oznámenia uviedla poškodená B. Ž.. 28. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný pracoval v nasledovných zamestnaniach - od roku 1997 do 11.12.2002 AWT Bavaria, s. r. o. - dva mesiace bol nezamestnaný. - od 01.03.2002 do 31.03.2005 SAS Automotive, s. r. o. - šesť mesiacov bol nezamestnaný. - od 01.10.2005 do 08.11.2007 CPS Car Protection Solution Produktion. s. r. o. - dva mesiace bol nezamestnaný. - od 08.01.2008 do 07.04.2008 Automobil- Service Bratislava, s. r. o. - šesť mesiacov bol nezamestnaný. - od 06.10.2008 do 31.12.2008 HP PELZER SLOVAKIA, s. r. o. - rok 2009 nezamestnaný - od 17.12.2009 do 28.02.2010 pracoval na dohodu o vykonaní práce - od 04.03.2010 do 31.07.2011 - nezamestnaný. 29.Vychádzal zo stanoviska OR PZ v Malackách, OO PZ Stupava, podľa ktorého boli vykonané nasledovné zásahy polície na nahlásenia strán sporu: - 22.09.2009 - v uvedený deň v čase o 08.20 hod. oznámila na tunajšom OO PZ slečna Ž., že ju napadol jej otec - 26.10.2009 - v uvedený deň v čase o 17.40 hod. oznámila slečna Ž., že jej otec napadol jej matku. - 08.11.2009 - v uvedený deň v čase o 19.35 hod. oznámil na tunajšom OO PZ p. Ž., že má problémy s rodinou ohľadom majetkovo právneho vysporiadania. - 04.03.2010 - v uvedený deň oznámil v čase o 12.45 hod. p. Ž., že jeho žena, s ktorou sa rozvádza, si zobrala z ich spoločného domu časť zariadenia, ktoré nadobudli počas manželstva. V uvedenom čase neboli majetkovo vysporiadaní. Nešlo o trestnoprávnu vec ale o občianskoprávny spor. Oznamovateľ na mieste poučený. - 04.03.2010 - v čase o 20.35 hod. oznámila p. Ž., že sa nemôže dostať do svojho domu, nakoľko jej bývalý manžel vymenil zámky. V danej veci prijaté oznámenie vo veci z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Uvedený spisový materiál bol odoslaný na OÚ Malacky k prejednaniu. - 05.03.2010 - čase o 15.15 hod. sa dostavil na OO PZ p. Ž. ohľadom informovania sa o poskytnutie asistencie pri vstupe do RD na adrese F. Č.. XX K.. Otec sa mal v daný deň zavrieť v dome a mal odoprieť menovanému vstup do domu v čase, keď ešte nie sú majetkovoprávne vysporiadaní. - 05.03.2010 - v čase o 15.45 sa telefonicky na OO PZ informoval p. Ž. st., nakoľko sa pri dome na V.. F. Č.. XX K. zastavil syn a chce vstúpiť do domu, pričom tam nemá čo robiť. - 05.03.2010 - v čase o 20.35 hod. oznámila na linke 158 p. Ž., že po príchode domov (F. Č.. XX K.) zistila, že jej bývalý manžel reťazou zamkol vchod do rodinného domu. 30. Žalovaný v konaní navrhol vykonať ďalšie dôkazy, a to vypočuť podpráporčíka C., ktorý prijímal trestné oznámenie žalobkyne k otázke existencie a vytvorenia dokumentácia zranení žalobkyne a prečo nebolo vykonané, nadporučíka S. a nadpráporčíka S., ktorí v septembri, októbri 2009 a v marci 2010 boli privolaní ako hliadka na F. XX N. K. k udalostiam, ktorých boli účastní. Žiadal vypočuť znalca, ktorý vypracoval posudky v rámci trestného šetrenia, vypočuť obvodnú lekárku žalobkyne, ktorá spisovala prvotný záznam o zraneniach žalobkyne a vykonať znalecké dokazovanie z dôvodu určenia, ako sa žalobkyni zhoršil zdravotný stav. Súd prvej inštancie predmetné návrhy žalovaného na ďalšie dokazovanie zamietol z dôvodu neúčelnosti vykonania takýchto dôkazov bez reálnej výpovednej hodnoty k veci. 31. Ustálený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 146 ods. 2 OZ, keď za jeho účel považoval obmedzenie násilného správania sa manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva. Takéto obmedzenie resp. vylúčenie užívacieho práva podľa súdu prvej inštancie prichádza do úvahy vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. postačuje tu existencia čo i len hrozby takéhoto násilia. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku psychického či fyzického násilia resp. hrozby takýmto násilím musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. 32. Z vykonaného dokazovania vyhodnotil súd prvej inštancie žalobu žalobkyne za dôvodnú. Vyhodnotil za v konaní preukázané, že žalovaný sa dlhodobo v rodine dopúšťal psychického násilia ako na žalobkyni tak i na osobách blízkych, a to vlastných deťoch, pričom toto psychické násilie prerástlo hlavne po rozvode aj do fyzického násilia. Z rozvodového rozsudku mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo formálne už od roku 2002, od kedy prestali účastníci žiť spolu ako manželia. Svedkyňa N. Ž. potvrdila, že už v roku 2005 neboli ani žalobkyňa a ani deti na oslave 50-tky žalovaného a v tomto roku prerušila vzťahy s deťmi svojho brata. Žalobkyňa uviedla, že v roku 2007 prestala žalovanému variť a prať. Následne im žalovaný odpojil všetky spotrebiče, práčku, varnú konvicu, odsávač a rúru a uzamkol veci vo svojej izbe s tým, že variť žalobkyňa nebude ani sebe a ani deťom. Podľa výpovede dcéry B. problémy s otcom nastali hlavne po tom, ako prestal pracovať. Žalovaný nič nerobil, vyžadoval od nich poriadok, zakazoval im variť na sporáku, prať, zamykal veci vo svojej izbe. Museli si zakúpiť nové spotrebiče. K tomu uviedol, že žalovaný riadne pracoval do novembra 2007 a následne v roku 2008 nepracoval 6 mesiacov. V roku 2009 už riadne nepracoval celý rok (viď. potvrdenie ÚPSV Malacky). Podľa svedeckej výpovede syna účastníkov P.. Z. Ž. otec bol pred rozvodom nezamestnaný, viedol pracovné súdne spory a bol z toho nervózny a túto nervozitu prenášal na ostaných členov rodiny, predovšetkým ich psychický týral, vyvolával hádky. Po rozvode sa situácia ešte viac zhoršila, čo vyústilo do fyzických útokov žalovaného voči matke i jeho sestre. Žalovaný fyzické úroky popieral, tvrdil, že protiprávne konanie mu nebolo preukázané, keďže priestupkové konanie bolo zastavené, taktiež tvrdil, že žalobkyňa i deti nehovoria pravdu a ani svedkovia navrhnutý žalobkyňou nevypovedali hodnoverne. Poukázal na to, že predmetné priestupkové konanie bolo zastavené z dôvodu, že neboli zistení priami svedkovia, ktorí by potvrdili tvrdenie jednej alebo druhej strany a nepodarilo sa odstrániť rozpory v jednotlivých výpovediach. Z toho dôvodu v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ bolo konanie zastavené. Z uvedeného vyvodil, že nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že žalovaný sa predmetných priestupkov nedopustil. Okrem toho zohľadnil, že konanie žalovaného takmer zhodne popísali žalobkyňa a deti. Sám žalovaný vo svojej výpovedi nepoprel konflikt či už so svojou dcérou alebo so samotnou žalobkyňou. Potvrdil skutočnosť, že pri incidente so žalobkyňou jej vytrhol tyč z ruky a použil ju proti žalobkyni. Taktiež nepoprel skutočnosť, že žalobkyňu i deti nevpustil do rodinného domu napriek tomu, že pred domom sa nachádzali príslušníci polície a napriek tomu, že už mal doručené druhé neodkladné opatrenie, ktoré mu obmedzovalo užívanie rodinného domu. Žalobkyňu i deti obmedzoval v užívaní rodinného domu, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva oboch a na vyporiadaní ktorom sa nevedia dohodnúť. Z konania žalovaného vyvodil dôsledky, ktoré mali dopad na všetkých členov rodiny. Žalobkyni sa zhoršil zdravotný stav, čo mal súd prvej inštancie za preukázané z lekárskych potvrdení, syn začal mať zdravotné problémy a musel podstúpiť operáciu žlčníka a dcéra z dôvodu správania sa žalovaného musela ukončiť štúdium na vysokej škole. Zohľadnil, že situácia medzi stranami sporu a ich deťmi sa ukľudnila až na základe vydaného neodkladného opatrenia, pričom od jeho vydania už nedošlo k výraznému konfliktu v rodine. Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa N. N.. Považoval za nesporné, že žalovaný ohľadne fyzických útokov tak voči žalobkyni ako i dcére nebol prejednaný ani v súdnom a ani v priestupkovom konaní. Tým však nevylúčil, aj vzhľadom na dôvody zastavenia priestupkového konaniam, že sa žalovaný týchto priestupkov nedopustil. Z lekárskych správ zistil, že tak žalobkyňa ako i dcéra účastníkov utrpeli pri fyzických útokoch zo strany žalovaného poranenia, ktoré popísali v trestných oznámeniach, ktoré podali. Zo znaleckých posudkov znalca chirurga, ktoré sú súčasťou priestupkových spisov vyvodil, že v oboch prípadoch zranenia mohli vzniknúť tak, ako ich vo svojich výpovediach poškodené opísali. Okrem toho vzal do úvahy, že tieto zranenia bezprostredne po tom, ako sa stali, videli svedkovia a to po útoku na žalobkyňu bola prítomná dcéra a jej priateľ, ktorý zhodne poranenia, ktoré videli, popísali a pri celom útoku žalovaného na dcéru účastníkov bol prítomný jej brat, ktorý celý skutok vo výpovedi popísal. Poranenia žalobkyne videla aj svedkyňa N. N. na druhý deň po napadnutí. Súd prvej inštancie uzavrel, že k fyzickým útokom proti žalobkyni i dcére účastníkov zo strany žalovaného došlo. Konštatoval, že v rámci vzťahov v rodine tak proti žalovanej, ako i deťom účastníkov existovalo zo strany žalovaného aj psychické násilie voči ním. Konanie žalovaného v tomto smere malo spočívať v tom, že už pred rozvodom účastníkov vyžadoval žalovaný voči rodine neprimerané konania ako vyžadovanie si poriadku spočívajúceho v presnom ukladaní papúč, vecí (topánky), odpájanie spotrebičov, uzamykanie vecí v izbe, odpojenie ohrevu vody (viď. revízna správa), v lete nemohli otvárať okná, nemohli namontovať sieťky proti hmyzu, blokovanie autom pred domom, odmietanie vpustiť ich do domu aj napriek zákazu vstupu do domu a pod.. Už samotný postoj žalovaného v priebehu celého konania spočívajúci v námietkach voči výpovediam svojich detí ako i žalobkyne, ktoré nebol schopný akceptovať ako ich vnímanie vecí a ktoré neustále vyvracal rôznymi tvrdeniami, považoval súd prvej inštancie za okolnosť dosvedčujúcu jeho vzťah k deťom i žalobkyni. 33. Pri takto preukázanej existencii psychického a fyzického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni i deťom súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzťahy medzi stranami sporu a medzi žalovaným a jeho deťmi sú tak vážne narušené, že ďalšie spoločné bývanie v rodinnom dome so žalovaným pre tieto osoby by bolo neznesiteľné. Túto skutočnosť mal súd prvej inštancie preukázanú z výpovedí žalobkyne i detí, ktorí odmietajú akýkoľvek ďalší kontakt so žalovaným a nevedia si ani predstaviť takéto spolužitie bez možného stretu so žalovaným. Skutočnosť, že žalobkyňa a jej deti už nemôžu žiť v jednom rodinnom dome spoločne so žalovaným, keďže ich vzťahy sú za 7 rokov vážne narušené, potvrdila vo výpovedi i sestra žalovaného N. Ž.. Okrem toho súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani nie je možné prípadne len obmedziť žalovaného v užívaní časti domu, keďže rodinný dom účastníkov je nedeliteľný, resp. obmedziť ho len v užívaní domu s tým, že by žalovaný užíval napr. záhradu, garáž a bazén. Do rodinného domu účastníkov je len jedna brána a jeden vchod do domu, vedľa ktorého sa nachádzajú dva vchody do garáže a následne cez garáž vchod do záhrady. V prípade umožnenia žalovanému užívanie týchto častí spoločných nehnuteľností považoval za nemožné vylúčiť, že by nedošlo k stretu žalovaného so žalobkyňou a deťmi a že by žalobkyňa i deti účastníkov mohli rodinný dom užívať bez strachu o svoju osobu, resp. o svoj život a zdravie. Tým mal za daný hmotnoprávny dôvod na úplné vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu, garáže a ostatných nehnuteľností, ktoré majú strany sporu v bezpodielovom spoluvlastníctve. Vyhodnotil za preukázané, že návrat žalovaného do spoločného rodinného domu nie je možný, keďže ďalšie spolužitie v dome by bolo neznesiteľné. Okrem toho zohľadnil, že žalovaný má dobrý vzťah zo svojou sestrou, ktorá mu je schopná finančne pomôcť, býva u nej od roku 2009, nemusí jej platiť nájomné alebo akúkoľvek finančnú náhradu za bývanie. Vzhľadom na túto situáciu posúdil ako potrebný zásah súdu, a to v tom smere, že žalovaného v plnom rozsahu vylúčuje z užívania nehnuteľností. Týmto spôsobom sa nijako nezbavuje vlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti rodinného domu, ktorého je spoluvlastníkom, aj keď sa obmedzuje jeho vlastnícke právo na užívanie predmetu jeho vlastníctva. V danom prípade konštatoval potrebu poskytnúť ochranu tak žalobkyni ako i spoločným deťom. Súd prvej inštancie preto s poukazom na vyššie cit. ust. § 146 ods. 2 OZ žalobe žalobkyne vyhovel. Zároveň stanovil žalovanému lehotu vylúčenia z užívania rodinného domu do právoplatnosti skončenia konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu po ich rozvode, keďže v tomto konaní súd rozhodne o tom, komu budú prikázané nehnuteľnosti, z ktorých je žalovaný vylúčený z užívania. 34. Obsah výpovedí svedkov B. A. B. A. D. nehodnotil, nakoľko nemali z hľadiska rozhodovania súdu žiadnu výpovednú hodnotu. 35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní. 36. Proti tomuto rozsudku v jeho celosti podal riadne a včas odvolanie žalovaný a žiadal ho žalobu zamietnuť. Namietal, že v úvodnej časti napadnutého rozsudku je nesprávne označený predmet konania (vylúčenie žalobcu z užívania nehnuteľnosti, pričom jeho predmetom je vylúčenie žalovaného z takéhoto práva). Napadnutý rozsudok označil za tendenčný a zavádzajúci, keďže súd prvej inštancie podľa neho neskúmal dôvod narušenia vzťahov strán sporu a uspokojil sa s nepodloženými tvrdeniami žalobkyne, pričom požadovaný inštitút je krajne výnimočný. Vytkol súdu prvej inštancie, že neposudzoval, či vzťahy ne sú len nepríjemné. Za pôvodcu násilia považoval žalobkyňu, a to najmä násilia psychického. Nemá záujem zo žalobkyňou žiť v spoločnej domácnosti, avšak akceptuje jej spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti. Rozsudok je podľa neho len popisný, čo je nedostatočné pri takejto náročnosti veci. Súd prvej inštancie podľa neho hodnotí len dôkazy doložené žalobkyňou a nehodnotí dôkazy ním doložené. Vytkol mu, že nezákonne prenáša dôkazné bremeno na jeho stranu, pričom poprel skutkové tvrdenia žalobkyne, ktorá už žiadnu reakciu nevyvinula. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedôsledne riadil intenciami odvolacieho súdu, aby nad všetku pochybnosť ustálil, či zranenia žalobkyne na rukách boli spôsobené útokom žalovaného, či jedinou logickou príčinou zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne a syna bolo spoluužívane nehnuteľnosti a jedinou logickou príčinou študijného neúspechu dcéry bolo tiež toto spolužitie. Výpoveď žalobkyne mal za účelovú, rovnako aj výpovede detí. Porovnaním výpovedí v trestnom konaní a v priestupkových konaniach zistil podstatné rozdiely, badať gradáciu v snahe očierniť ho. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie považoval za slabé, keď súd prvej inštancie rezignoval na dôkazy navrhnuté ním, a to vypočuť znalca z trestného konania a policajtov. K zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne a syna žiaden dôkaz nepribudol, rovnako k zanedbaniu školy dcérou. Ohľadom možnej deľby nehnuteľnosti bolo vykonané len formálne dokazovanie, mohol byť súdom prvej inštancie rozdelený vstup do spální a pod. Do pozornosti dal znalecké posudky vyhotovené v trestnom konaní, ktoré jednoznačne nepodporujú verzie žalobkyne a dcéry o údajných útokoch, naopak ich spochybňujú. A súd prvej inštancie podľa neho zámerne vybral len časť z ich záverov. K fotografiám o zraneniach uviedol, že až v januári 2016 sa dozvedel, že ich vyhotovil Z. F. 2-3 dni po skutku, hoci rozhádzané bielizeň, tyč žalobkyňa odfotografovala ihneď po incidente. Mal za pozoruhodné, že privolaný policajti a policajt prijímajúci trestné oznámenie žiadne zranenia nezdokumentoval. Vytkol súdu prvej inštancie, že s uspokojil s lekárskou správou vyhotovenou mimo ordinačných hodín, do ktorej žalobkyňa nadiktovala svoju verziu. Autor fotografií bol pritom 6 rokov zatajovaný. Namietal, že súd prvej inštancie opísal genézu trestných konaní iniciovaných žalobkyňou a opomenul zaoberať sa tým, že trestné konanie inicioval aj on vo vzťahu k žalobkyni. Vytkol mu, že len uzavrel, že nie je možné jednoznačne zistiť, že sa žalobkyňou tvrdených skutkov nedopustil, pričom skutkami žalobkyne s nezaoberal. Priestupkové konanie bolo zastavené a mal za to, že táto skutočnosť bude pre súd prvej inštancie podstatná. Zdôraznil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu na R. V. Č.. XX N. T. C., zdedila ho po rodičoch, je jej blízky. V prípade pravdivosti jej tvrdení sa mohla s deťmi do tohto domu odsťahovať. Na všetky rozpory poukazoval vo vyjadreniach v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s týmito rozpormi v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Taktiež aj nesprávne protokoloval jeho vyjadrenia. Napadnutý rozsudok označil za nesprávny a neodôvodnený, nakoľko sa v ňom súd prvej inštancie nevysporiadal so žiadnym jeho tvrdením a so žiadnym ním navrhnutým a vykonaným dôkazom. Vytkol súdu prvej inštancie, že nerozlišuje medzi priamymi a nepriamymi dôkazmi. Výpovede žalobkyne na rôznych inštitúciách (lekár, znalec, polícia, okresný úrad) považuje nesprávne za zistenia. Neprihliadol na dôkazy z jeho strany. Pripomenul, že ust. § 146 ods. 2 OZ možno aplikovať len vo výnimočných prípadoch, keď za predpoklad jeho uplatnenia mal preukázane násilia alebo hrozby. Uvedené mal za nepreukázané, keď určité incidenty vyvolala žalobkyňa. Od počiatku na rozdiel od výpovede žalobkyne a detí výpoveď nezmenil. Stal s pre nich zbytočný po prepustení zo zamestnania. Odvolací súd žiadal, aby nesúdil povrchne. 37. Žalobkyňa v rámci odvolacej repliky realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.03.2018 vyjadrila názor, že súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutkový stav a vy dal presvedčivé a spravodlivé rozhodnutie. Mala za to, že súd prvej inštancie sa intenciami odvolacieho súdu riadil dôsledne. Už zo správania samotného žalovaného sú podľa nej zrejmé podozrenia z hrozby násilia pri spolužití strán sporu v spoločnej nehnuteľnosti. Hodnotenie dokazovania žalovaným označila za subjektívne, pričom má mylné vnímanie reality. Zdôraznila, že žalovaný všetky tvrdenia poskytoval ex post a vykonštruoval ich. Jeho postup je v rozpore s čl. 12 CSP, pričom mal rovnocenné možnosti na uplatnene prostriedkov procesnej obrany. Zopakovala, že v domácnosti dochádzalo k opakovanému psychickému násiliu, keď psychické násilie je ťažšie dokázateľné, pričom však súd prvej inštancie aj túto skutočnosť správne vyhodnotil. Práve vnímanie výpovedí žalovaným ako účelových je pre ňu a deti nebezpečné. Súd prvej inštancie podľa nej správne vyhodnotil že zranenia mohli vzniknúť tak, ako ich popísala a dospel k správnemu záveru, že žalovaný s dopustil voči nej fyzického útoku. Výsluch znalca označila za nehospodárny, nakoľko ju po útoku neohliadol. Hematómy sa objavujú až s odstupom času. Ohľadom reálneho delenia nehnuteľnosti uviedla, že žalovaný len hľadá zámienku, ako sa do domu dostať. V konaní o vyporiadanie BSM pritom účelovo realizuje úkony za účelom predlžovania súdneho konania, keď žiada vyporiadať veci bez hodnoty. Pripomenula, že od roku 2003 žalovaný ľstivo ukracoval rodinu o peniaze. 38. Žalovaný v písomnej odvolacej replike doručenej súdu prvej inštancie dňa 04.05.2018 Uviedol, že žalobkyňa sa snaží vyvolať ľútosť a emócie namiesto preukázania násilia alebo jeho hrozby. Pravda je len jedna, výpovede žalobkyne a detí sa rôznia a gradujú, nakoľko nemajú pevný základ, keď motiváciou je len jeho negatívne vykreslenie. Jeho sestra sa nebojí násilia z jeho strany, len si nevie predstaviť, že by mali žiť v spoločnej domácnosti. Podľa neho sestra uviedla, že iba provokácia zo strany žalobkyne je hrozbou pre spoločné spolužitie. Mal za potrebné rozlišovať medzi sankciou spočívajúcou vo vylúčení z užívania nehnuteľnosti a neochotu viesť spoločnú domácnosť. Mal za to, že zákon nezakazuje vyjadrovať sa k určitým skutočnostiam po výsluchu svedkov alebo protistrany. Postupoval plne podľa ust. § 182 CSP, keď ust. § 167 CSP mu umožňuje právo označiť dôkazy. Žalobkyňa nevyužila svoje právo reagovať na je vyjadrenia. Označil za pravdivé tvrdenie žalobkyne, že psychické násilie sa ťažko preukazuje, o to ľahšie sa o ňom fabuluje. Ich tvrdenia mal za spochybnené hmotnými overiteľnými dôkazmi. Nevykonané dôkazy navrhol ihneď v začiatku konania, mal prichystané otázky k zisteniu príčin vzniku zranení žalobkyne. Pokiaľ znalec verziu žalobkyne nevylúčil, pripomenul nutnosť preukázania nároku žalobkyňou. Dcéra sa sama pošmykla, pri incidente so žalobkyňou sa bránil. V konaní o vyporiadanie BSM žalobkyňa spôsobuje prieťahy, napr. rok meškala s úhradou zálohy na znalecký posudok. Žalobkyňa odmieta všetko, čo nie je v súlade s jej vnímaním skutočnosti. Náhradu mzdy dostal len od jedného subjektu a peniaze s minuli za trvania manželstva. Žalobkyňa zbytočne komplikuje ich vzájomné vzťahy, keď mu odmieta vydať veci v jeho výlučnom vlastníctve a vo vlastníctve jeho sestry. Tvrdenia žalobkyne označil za nepreukázané, snáď len výlučne deťmi, pričom sú rozporné. Jeho tvrdenia označil za preveriteľné. Vytkol súdu prvej inštancie, že prikladá dôležitosť zastaveným konaniam o oznámeniach žalobkyne a znalecké posudky vykladá v jeho neprospech. 39. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.05.2018. Uviedla, že vykonala všetko pre vyporiadanie BSM so žalovaným, vždy sa priamo a bezprostredne vyjadrovala k všetkým tvrdeniam žalovaného, žalovaný sa svojím správaním na pojednávaniach snažil psychicky ju deptať, v konaní o vyporiadanie BSM žalovaný odmietol uhradiť polovičnú hodnotu znaleckého posudku, ohľadom vydania vecí žalovaný neuviedol konkrétny termín ich vyzdvihnutia. 40. Žalovaný v písomnej odvolacej duplike doručenej súdu prvej inštancie dňa 20.07.2018 uviedol, že žalobkyňa od rozvodu manželstva chcela nehnuteľnosť získať doje výlučného vlastníctva a nesnažila s a sním dohodnúť. Prvostupňový súd aj prisúdil nehnuteľnosť do jej vlastníctva zohľadniac, že ju užíva. Posudzovaným konaním tak ovplyvnila výsledok konania o vyporiadanie BSM. Počas posudzovaného konania zvolil písomné vyjadrovania sa, nakoľko na ústnych pojednávaniach mu nebol daný dostatočný priestor a možnosť. Žalobkyňa sama nerušene užíva nehnuteľnosť a veci aj v jeho výlučnom vlastníctve. Nemá kde bývať v dôsledku žalobkyňou nepodložených tvrdení. Znalecký posudok v konaní o vyporiadanie BSM žiadala žalobkyňa a preddavok uhradila až po urgencii súdu. Žalobkyňa odmieta akceptovať, že sa odmietol na ňom podieľať. 41. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania strany sporu nepodali. 42. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keďže vo veci nebolo potrebné zopakovať už vykonané dokazovanie a ani nebolo potrebné vykonanie nového dokazovania. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie nevyhodnotil logicky unesenie dôkazného bremena stranami sporu a taktiež vec nesprávne právne posúdil. S poukazom na ust. § 390 písm. a), b) CSP odvolací súd po vyhodnotení súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania a po právnom posúdení ustáleného skutkového stavu sám vo veci rozhodol, nakoľko nedošlo k právnej situácii týkajúcej sa potreby vykonania niektorou zo strán sporu navrhnutého, avšak súdom prvej inštancie nevykonaného dokazovania. Odvolací súd vec právne posúdil na základe dokazovania už realizovaného bez potreby jeho doplnenia. 43. Ust. § 191 ods. 1 CSP upravuje princíp voľného hodnotenia dôkazov, keď v zmysle ust. § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 44. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania. 45. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. 46. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010). 47. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje. 48. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prejednaciu zásadu ovládajúcu civilné sporové konanie, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu, pričom rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Dôkaznú povinnosť má i žalovaný, pokaľ ide o tvrdenia opačného obsahu a významu, avšak jeho dôkazná povinnosť sa odvíja od úrovne splnenia dôkaznej povinnosti žalobcom. 49. V danej veci súd prvej inštancie rozloženie dôkazného bremena strán sporu a otázku jeho unesenia vyhodnotil nesprávne. Skutkové zistenia vykonaným dokazovaním síce súd prvej inštancie ustálil správne, avšak hodnotenie týchto skutkových zistení a ich právne posúdenie nie je logické a teda zodpovedajúce zákonu. Ním zistený skutkový stav taktiež nesprávne právne posúdil, nakoľko ho síce subsumoval pod príslušnú právnu normu, avšak pri jej aplikácii sa dopustil omylu. 50. Podľa ust. § 146 ods. 2 OZ ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania vylúčiť. 51. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho skôr vo veci vydaného zrušujúceho uznesenia zo dňa 21.05.2014 č.k. 4Co 598/2013-428 a opakuje, že novelou OZ zákonom č. 526/2002 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2003 bolo ustanovenie § 146 doplnené o ods. 2, ktorý upravuje možnosť riešiť problematiku bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade fyzického a psychického týrania jedného manžela druhým a dáva možnosť jednému z nich domáhať sa v prvom rade obmedzenia užívacieho práva k domu alebo bytu v BSM, v krajnom prípade vzhľadom na stupeň intenzity tohto násilia ale o jeho hrozby vylúčenia manžela z užívania domu alebo bytu, Ide o sporové civilné konanie, ktoré je ovládané zásadou povinnosti unesenia dôkazného bremena. Ide o rozdielny inštitút oproti inštitútu neodkladného oparenia a prejavuje sa v rozdielnosti nárokov na intenzitu dôkazov pre účely úspechu v takomto konaní, keď pre účely úspechu v takomto meritórnom konaní musí dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty daného hmotnoprávneho ustanovenia. Na rozdiel od inštitútu neodkladného oparenia, v konaní o ktorom je postačujúce osvedčenie tvrdených skutočností, v meritórnom konaní pre účely úspechu v ňom je nevyhnutné preukázanie tvrdení, od ktorých nárok žalobca odvíja, a to podľa petitu žaloby buď nárok na obmedzenie manžela v užívaní domu alebo bytu alebo jeho vylúčenie z tohto užívania, nepostačujúce sú skutkové okolnosti v rovine tvrdenia, pocitov, názorov. Je preto nevyhnutné dokázanie tvrdených skutočností nad všetku pochybnosť, keďže ide o zásah do vlastníckeho práva chráneného Ústavou SR, že došlo, dochádza a aj bude dochádzať k fyzickému alebo fyzickému násiliu zo strany druhého manžela alebo aspoň k jeho hrozbe. Zákonodarca ako podmienku na aplikáciu uvedeného ustanovenia stanovil neznesiteľnosť spolužitia z dôvodu obavy a strachu o svoju osobu alebo o osobu manželovi blízku spolubývajúcu v byte alebo dome. Konajúci súd môže užívacie právo manželovi obmedziť alebo ho môže z neho vylúčiť. Pokiaľ ide o obmedzenie užívacieho práva, je toto potrebné chápať tak, že jednak môže svojím rozhodnutím určiť, ktorú časť domu alebo bytu nebude môcť druhý manžel užívať a zakáže mu prístup do niektorých častí domu alebo bytu, alebo do niektorých miestností, ktorý inštitút sa uplatní vtedy, ak to bude z hľadiska charakteru bytu alebo domu a z hľadiska jeho veľkosti možné. Nie je potrebné a zákon nevyžaduje, aby bol dom alebo byt reálne deliteľný. Konajúci súd môže manžela z užívacieho práva bytu alebo domu v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve aj vylúčiť v krajnom prípade, ak ide o riešenie ohrozujúceho a nebezpečného spolužitia manželov. 52. Žalobou zo dňa 26.02.2010 sa žalobkyňa proti žalovanému domáha jeho vylúčenia z užívania rodinného domu v ich BSM a aj jeho vylúčenia z užívania ďalších nehnuteľností k domu priliehajúcich. Uvedené vyplýva z petitu žaloby, ktorým je konajúci súd viazaný a ktorý určuje predmet konania. Pre účely úspechu žalobkyne v konaní s takýmto predmetom konania bolo potrebné preto preukázať existenciu takého fyzického alebo psychického násilia zo strany žalovaného k nej alebo k ich dospelým deťom ako osobám žalobkyni blízkym v dome bývajúcim, alebo hrozbu takéhoto násilia do budúcnosti, na základe ktorého je absolútne vylúčenie žalovaného z užívania domu v jeho spoluvlastníctve primerané povahe, intenzite a charakteru tohto násilia alebo jeho hrozby, v záujme zabezpečenia ochrany zdravia žalobkyne a jej blízkych osôb. Konflikty, hádky, neposkytovanie pomoci v otázkach vedenia domácnosti, nepodieľanie sa na platení účtov a podobné rozpory viažuce sa prevažne k príčine rozvratu predchádzajúceho manželstva strán sporu, v predmetnom konaní relevantné nie sú, keďže ich riešenie je možné a nárokovateľné prostredníctvom žalôb s iným predmetom konania, v rámci ktorých môže žalobkyňa požadovať súdnu ochranu. Vykonaným dokazovaním však podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosti intenzívnejšieho rozsahu, zistené neboli. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním správne ustálil skutkový stav, avšak podľa názoru odvolacieho súdu ho nesprávne vyhodnotil, keďže konštatoval, že v konaní k preukázaniu konania žalovaného tvoriaceho skutkovú podstatu ust. § 146 ods. 2 OZ v jeho vyššej forme (vylúčenie z užívania) vo vzťahu k žalobkyni a k ich deťom nepochybne došlo. Odvolací súd prihliadol na závery znaleckého dokazovania Z.. A. F., podľa ktorého zranenia žalobkyne v súvislosti s tyčou na otváranie strešného okna mohli a rovnako aj nemuseli byť spôsobené mechanizmom uvádzaným žalobkyňou, zranenie dcéry pred jej vycestovaním do Z. pripúšťa aj možnosť jej samovoľného pádu zo schodíkov pred domom. Bolo potrebné vziať zreteľ na tú dokazovaním zistenú a zo strany žalobkyne nerozporovanú skutočnosť, že k incidentom privolané policajné hliadky nemali za potrebné žalovaného zadržať a obmedziť ho na slobode, intenzita skutkových okolností na mieste ich bezprostredného zásahu teda nemala eskalovanú intenzitu. Priestupkové konania boli vo vzťahu k žalovanému zastavené. I súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval narušenosť vzájomných vzťahov strán sporu, čo medzi nimi ani sporné nebolo, avšak v predmetnom konaní ide o záver irelevantný a pre účely úspechu žalobkyne v konaní o vylúčenie žalovaného z užívania domu v ich BSM nepostačujúci. Strany sporu po rozvode ich manželstva nie sú povinné viesť spoločnú domácnosť a dohodnúť sa na otázkach vedenia spoločnej domácnosti. Zo strany každého z nich je potrebné prispôsobenie sa, ústupky a tolerancia k druhému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, v opačnom prípade je neznesiteľnosť jej spoluužívania samozrejmá. Situácia opisovaná oboma sporovými stranami nemá intenzitu porovnateľnú s ust. § 208 Trestného zákona, ktoré v zrušujúcom uznesení zo dňa 21.05.2014 uvádzal odvolací súd. Preto vychádzajúc z vykonaného dokazovania podľa odvolacieho súdu záver ani o psychickom násilí voči žalobkyni a dospelým deťom zo strany žalovaného v intenzite umožňujúcej aplikáciu ust. § 146 ods. 2 OZ v rozsahu jeho vyššieho stupňa (vylúčenie z užívania domu, nie len obmedzenie v tomto užívaní) logicky nevyplýva a odvolací súd z výsledkov vykonaného dokazovania o nutnosti takejto úpravy vzájomných vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti strán sporu nenadobudol náležité presvedčenie a napadnutý rozsudok sa mu javí ako arbitrárny. 53. Odvolací súd za dôvodnú vyhodnotil i odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie sa nedôsledne riadil intenciami odvolacieho súdu vyplývajúcimi pre neho z jeho zrušujúceho uznesenia vydaného vo veci, a to pokiaľ ide o zistenie skutočností týkajúcich sa dôvodu ukončenia štúdia na vysokej škole dcéry strán sporu a zhoršenia zdravotného stavu ich syna. Odvolací súd zaujal názor, že žalobkyňa nesúca v konaní povinnosť unesenia dôkazného bremena spolužitie so žalovaným ako jediný alebo aspoň primárny dôvod týchto skutočností nepreukázala, keď v tomto smere došlo k dokazovaniu týchto skutočností len výsluchmi detí v konaní, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako nedostatočne dôveryhodné a iné dôkazy zo strany žalobkyne v tomto smere produkované neboli. 54. Taktiež ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného o tom, že reálna deliteľnosť domu bola v konaní súdom prvej inštancie zisťovaná len formálne, keď žalobkyňa túto pre účely úspechu v konaní o vylúčenie z užívania domu podstatnú okolnosť nepreukázala. Súd prvej inštancie vychádzal výlučne z výsluchu žalobkyne a svedeckých výpovedí detí. V konaní nebolo sporným, že spoločný dom strán sporu má len jeden vchod, ktorá skutočnosť však nemôže byť jediným dôvodom pre nepripustenie možnosti len obmedzenia užívacieho práva k domu vo vzťahu k žalovanému a pre pristúpenie k tak krajnému riešeniu spoločných užívacích práv bývalých manželov. Záver o nedeliteľnosti spoločného domu nebol podporený žiadnym odborným stanoviskom, resp. znaleckým posudkom, keď ako už bolo uvedené vyššie, rozhodnutím súdu môže dôjsť aj k určeniu, ktoré časti domu alebo miestnosti môže žalovaný užívať a do ktorých má vstup zakázaný, čo však ale na druhej strane v danej veci nekorešponduje s petitom žaloby. Konštatovanie nedeliteľnosti domu nemožno vyvodiť zo subjektívneho prejavu žalobkyne a detí, že si stretnutia so žalovaným pri vchádzaní a vychádzaní nevedia predstaviť a z uvedeného dôvodu ho z užívania nehnuteľnosti celkovo vylúčiť. 55. V neposlednom rade ako opodstatnená je odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa rozhodnutia súdu prvej inštancie o jeho vylúčení z užívania iných častí spoločných nehnuteľností než rodinného domu, a to záhrady s bazénom a garáže, ktoré rozhodnutie súdu prvej inštancie ide nad rámec dikcie ust. § 146 ods. 2 OZ a je preto potrebné konštatovať, že v tomto smere súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak mal za to, že žaloba je v tejto časti dôvodná podľa ust. § 146 ods. 2 OZ. Iné právne posúdenie súd prvej inštancie neposkytol a jeho závery sú preto vecne nesprávne. Dôvodnosť žaloby v tejto časti nevyplýva zo žiadneho ustanovenia, ktoré súd prvej inštancie aplikoval a o ktoré žalobkyňa žalobný nárok oprela. 56. Dôvodom pre vyhovenie žalobe nemôže byť ani skutočnosť, že žalovaný má možnosť bývať u svojej sestry, nakoľko relevantnosť takejto skutočnosti ust. § 146 ods. 2 OZ nepredpokladá. 57. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil, a to podľa ust. § 379 písm. a) CSP aj v súvisiacej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania, o ktorom bolo potrebné rozhodnúť v zmysle zásady úspechu v konaní podľa ust. 255 ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov konania priznať úspešnému žalovanému, keďže neexistovali dôvody na jeho potvrdenie a ani zrušenie. 58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, ktorému však nárok na ich náhradu nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).