Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/597/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610201262 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1610201262.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: M. Ž., trvale bytom F. XXXX/XX, K., zast. advokátom JUDr. Miroslavom Repkom, so sídlom Francisciho 1, Bratislava, proti odporcovi: P.. Z. Ž., trvale bytom F. XXXX/XX, K., zast. advokátkou JUDr. Evou Kubaskou, so sídlom Miletičova 3/ A, Bratislava, o vylúčenie z užívania nehnuteľnosti, o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 7. februára 2013, č.k. 6C 47/2010-316, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením tohto súdu zo dňa 01.03.1010. č.k. 6C 47/2010-31, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.05.2010, č.k. 5Co 198/2010-60, dňa 06.07.2010.Uvedeným uznesením súd prvého stupňa (v spojení so zhodným názorom súdu odvolacieho) uložil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu, súp.č. XXXX, postaveného na pozemku parc.č. XXX/XX o výmere 126m2, ako zastavané plochy a nádvoria, garáže postavanej na pozemku parc.č. XXX/XX o výmere 819m2 ako zastavané plochy a nádvoria, na pozemok parc.č. XXX/X o výmere 819m2 ako záhrady, na pozemok parc.č. XXX/XX o výmere 30m2 ako zastavané plochy a nádvoria, na pozemok parc.č. XXX/XX o výmere 47m2 ako zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc.č. XXX/XX o výmere 86m2 ako zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. K., až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci č.k. 6C 47/2010, ktorej predmetom je vylúčenie odporcu z užívania uvedených nehnuteľností. O nariadení predbežného opatrenia rozhodol súd prvého stupňa po zistení, že navrhovateľka osvedčila dostatočným spôsobom hrozbu násilia zo strany odporcu vo vzťahu k nej a k obom jej deťom bývajúcim s ňou v spoločnej domácnosti v rodinnom dome tvoriacom časť uvedených nehnuteľností a že spolužitie s odporcom je pre nich neznesiteľné. Odvolací súd uznesenie o nariadení predbežného opatrenia potvrdil s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka osvedčila nárok vo veci samej doložením listinných dôkazov, podľa ktorých odporca na vstupnej bráne inštaloval reťaz zo zámkom a neotváral s úmyslom navrhovateľku s deťmi nevpustiť do domu vyhrážajúc sa fyzickým násilím po vstupe do domu, doložením rozvodového rozsudku účastníkov, lekárskych potvrdení o trestnom oznámení a zápisnice o trestnom oznámení, doložením potvrdenia o jej dočasnej práceneschopnosti, pričom na zásah súdu považoval za postačujúce dôvodné podozrenia z násilia . Poukázal na to, že naopak odporca svoje tvrdenia o klamstvách navrhovateľky žiadnym spôsobom nepodložil a preto sa javili odvolaciemu súdu za účelové. Súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia s poukazom na ust. § 77 ods. 2 OSP majúc za to, že dôvody pre dočasnú úpravu pomerov účastníkov trvajú naďalej. Za účelom rozhodovania o tomto návrhu odporcu sa oboznámil s výsledkami dokazovania vo veci samej, s rozhodnutiami v priestupkovom konaní a vypočul deti účastníkov. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že podľa dcéry účastníkov B. Ž. problémy s otcom nastali po tom, ako prestal pracovať, odkedy všetko zabezpečovala ich matka, on nerobil nič, ale vyžadoval absolútny poriadok. Zakazoval im variť na sporáku, prať veci, uzamkol si vo svojej izbe mikrovlnnú rúru a hriankovač, preto si jedlo varili u starej mamy a nosili ho domov. Podľa súdu prvého stupňa z výpovede dcéry účastníkov vyplynulo, že táto mala s odporcom konflikt, počas ktorého odporca vyhadzoval z domu jej papuče s dodatkom, nech si ich zoberie a viac sa nevráti, následne po tom ako si ich ukladala, chcel ju udrieť, vytlačil ju z domu, sotil zo schodíka na zem, následne brat zavolal políciu, bola ošetrená lekárkou. Poukázal na výpoveď dcéry účastníkov, podľa ktorej odporca páchal násilie i na matke (navrhovateľke), ktorá po incidente s odporcom mala na lakťoch červené pásy a preliačeniny po udieraní tyčou. V súvislosti s predbežnými opatreniami vymenil podľa výpovede dcéry na dome zámok a nepustil deti s matkou do domu. Po nariadení predbežného opatrenia sa odporca z domu odsťahoval, dal však odpojiť všetky energie, vodu, plyn. Súd prvého stupňa v rozhodnutí uviedol, že podľa výpovede dcéry účastníkov táto si nevie spolužitie s odporcom predstaviť, pretože by to bola katastrofa a museli by s matkou odísť. Podľa dcéry táto študovala na vysokej škole od roku 2008, avšak štúdium musela zanechať v roku 2009, keďže v dome sa nedalo učiť. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal i na svedeckú výpoveď syna účastníkov konania, podľa ktorého odporca nervozitu súvisiacu s ukončením jeho zamestnania prenášal postupne na všetkých členov rodiny až do tej miery, že to vyústilo do fyzických útokov a okrem toho ich predovšetkým psychicky deptal, vyvolával hádky, čo sa snažili riešiť zatváraním sa do svojich izieb. Bol prítomný pri fyzickom konflikte odporcu, kedy sa sestre snažil pomáhať a odporca mu za to nadával, sestra bola v šoku a on odvtedy s odporcom nekomunikuje. Podľa syna účastníkov odporca mal úchylku, keď ukladal papuče v poradí od najmenších po najväčšie a podobne upratoval i riad v kuchyni, všetko v dome považoval len za svoje, nepúšťal ich večer do kúpeľne a pod. So sestrou a matkou sa báli odporcu, aby ich znovu nenapadol, pretože aj matku napadol kovovou tyčou. V súvislosti s nariadeným predbežným opatrením odporca podľa syna dom opustil, avšak odhlásil elektrinu aj plyn, a bol odobratý aj plynomer v mesiaci december, z ktorého dôvodu sa v decembri 2009 v dome nedalo kúriť. Po odvolaní sa proti nariadenému predbežnému opatreniu podľa tvrdenia syna odporca vymenil na dome zámky a nevpustil ich dnu, na bránu dal reťaz, incident riešili prostredníctvom polície. Syn účastníkov si nevie predstaviť, že by sa odporca opätovne vrátil a spoločne s ním by bývali, nakoľko podľa jeho názoru by odporca pokračoval vo fyzickom a psychickom násilí, ktoré on so sestrou a matkou nezvládajú. Prvostupňový súd poukázal i na časť výpovede syna účastníkov, podľa ktorej má zdravotné problémy v súvislosti s konfliktným vzťahom s odporcom (žlčníkové záchvaty od septembra 2011, operácia žlčníka v novembri 2011),ďalej že odporca má guľovú zbraň, ktorú mu syn schoval z dôvodu stupňujúcich sa hádok a z dôvodu obavy z jej použitia odporcom, v súvislosti s čím odporca podal na syna trestné oznámenie za odcudzenie zbrane, avšak syn má zbrojný preukaz. Súd prvého stupňa uviedol, že odporca od nariadenia predbežného opatrenia o zákaze vstupu do nehnuteľnosti býva u svoje sestry. Mal za to, že dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené, naďalej trvajú, keďže priestupkové konanie vo veci fyzických útokov voči dcére a manželke bolo síce zastavené (čo bolo dôvodom návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia), a to z dôvodu, že spáchanie týchto skutkov nebolo odporcovi preukázané, čo však súd prvého stupňa nevyhodnotil ako podstatnú okolnosť pre ďalšie trvanie predbežného opatrenia, pretože naďalej je podľa jeho názoru dôvodné podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke a deťom. Poukázal na to, že z odôvodnenia samotného priestupkového spisu vyplýva, že pri objasňovaní priestupkov neboli zistení žiadni priami svedkovia, ktorí by potvrdili tvrdenia strán a prípadne odstránili rozpory v jednotlivých výpovediach a správny orgán rešpektujúc zásadu „in dubio pro reo“ priestupkové konanie zastavil, na základe čoho sa však súd prvého stupňa domnieva, že nemožno z uvedeného vyvodiť jednoznačný záver, že odporca sa predmetných priestupkov nedopostil a nekonal v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na výpovede účastníkov, ktorí spolu nekomunikujú a deti účastníkov spolužitie v dome s odporcom označujú za neznesiteľné. Prihliadol na to, že od nariadenia predbežného opatrenia nedochádza medzi účastníkmi k žiadnym konfliktom a mal za to, že bude vecou odporcu, aby si svoje nároky k domu vyriešil v rámci prebiehajúceho súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal riadne a včas odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmenil a návrhu na zrušenie predbežného opatrenia vyhovel, majúc za to, že vo veciach trestných oznámení k udalostiam, ktoré odôvodňovali potrebu vydania predbežného opatrenia, medzičasom prebehlo riadne konanie, pričom Obvodné oddelenie PZ v K. vyhodnotilo veci tak, že u odporcu sa nejedná o trestný čin a všetky postúpilo Obvodnému úradu Z. na vybavenie veci priestupku voči občianskemu spolunažívaniu. Uviedol, že po prešetrení všetkých skutkov za vykonania dokazovania správnym orgánom výsluchom všetkých zúčastnených osôb a preštudovaním listinných dôkazov, ako i vyhodnotením lekárskych správ, konanie zastavil s právoplatnosťou ku dňu 20.05.2011 z dôvodu, že spáchanie skutkov, o ktorých sa koná, nebolo odporcovi preukázané. Poukázal na vyjadrenia znalca, podľa ktorého zranenia navrhovateľky na predlaktí nenastali pravdepodobne spôsobom opísaným navrhovateľkou (udretie kovovou tyčou) a taktiež ohľadom zranení dcéry nemôže vylúčiť konanie ďalších osôb. Svedecké výpovede detí označil za nevieryhodné a účelové so záujmom privodiť navrhovateľke priaznivé rozhodnutie v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal na nepravdivosť ich tvrdení uvedených v svedeckých výpovediach ohľadom neumožňovania varenia na sporáku a prania v práčke, ohľadom odpojenia energií, keď k odpojeniu došlo po jeho opustení domu v súvislosti s neprehlásením užívateľov a odberateľov energií na navrhovateľku. Taktiež namietal pravdivosť svedeckej výpovede syna o úchylnom udržiavaní poriadku v domácnosti (topánky a riad). Uviedol, že podľa jeho názoru inštitút dočasného vylúčenia z užívania je možné použiť najmä vtedy, keď intenzita nevhodného správania účastníkov je nad rámec bežných nedorozumení a keď skutočne dochádza k porušeniu morálnych zásad spolužitia a to najmä k fyzickému či psychickému násiliu a mal za to, že účelom predmetného meritórneho konania je opäť dosiahnuť priaznivý výsledok navrhovateľky v konaní o vyporiadanie BSM. Poukázal na skutočnosť, že pred rozhodnutím o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia neboli vypočuté osoby iné , ako vo veci zaujaté deti účastníkov konania a nejde o dôkazy, ktoré by odôvodňovali jeho vylúčenie z užívania nehnuteľnosti a v danom prípade zanikol právoplatným rozhodnutím o zastavení priestupkových konaní dôvod na trvanie predbežného opatrenia, v zmysle ktorého mu súd zakázal vstúpiť do predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že podľa jej názoru súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie považuje za spravodlivé. Poukázala na detailné a rozsiahle výsluchy detí účastníkov, ktorými došlo k preukázaniu, že v domácnosti účastníkov dochádzalo k hádkam a schválnostiam vrcholiacim do fyzických konfliktov a jednalo sa o vyvrcholenie dlhodobého psychického tlaku na všetkých členov domácnosti. Tvrdenia odporcu označila za vymyslené. Uviedla, že vzájomné konflikty boli vždy vyvolané odporcom a namietla spochybňovanie pravdivosti svedeckých výpovedí detí účastníkov., pretože v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov prebiehajúcom pred Okresným súdom Malacky sa snažila viackrát o mimosúdnu dohodu s odporcom a ponúkla mu viac recipročných návrhov dohody. Mala za to, že dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené , trvajú i po zastavení priestupkového konania a poukázal na skutočnosť, že odporca do veci zainteresoval médiá (R. A.), čo predstavovalo ďalší psychický tlak na navrhovateľku. Vyzdvihla skutočnosť, že súd prvého stupňa o návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia rozhodol na základe správneho procesného postupu, pretože o ňom rozhodol nie predčasne, ale až po náležite a detailne vykonanom dokazovaní. Poukázala na dikciu ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 76 ods. 1, písm. g/ OSP, podľa ktorých je k veci postačujúce dôvodné podozrenie z páchania násilia, keď podľa jej názoru minimálne takéto podozrenie preukázané v konaní bolo a boli osvedčené aj konkrétne spôsoby správania sa odporcu preukazujúce násilie, v dôsledku čoho vzniká ujma na zdraví navrhovateľky a hrozí ujma na zdraví blízkych osôb. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa §212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Podľa § 76 ods. 1 písm. g/ OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Podľa § 77 ods. 2 OSP, predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Vzhľadom na dikciu vyššie uvedených právnych ustanovení odvolací súd uvádza, že osvedčenie nároku navrhovateľky vo veci samej je zachované i po právoplatnom zastavení konania o priestupkoch odporcu, keďže podľa §146 ods. 2 Občianskeho zákonníka v § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. nárok na obmedzenie či vylúčenie druhého spoluvlastníka z užívania nehnuteľnosti nemusí nastať len po tom, ako jeho správanie sa k členom domácnosti naberie rozsah trestného činu, či aspoň priestupku, ale postačuje taká intenzita vzájomného správania sa, že ďalšie spolužitie sa stane pre niektorého z osôb taxatívne uvedených v danom hmotnoprávnom ustanovení neznesiteľné. Takýmito osobami sú okrem manželky alebo manžela i blízke osoby bývajúce v spoločnom byte alebo dome. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, ak pred rozhodnutím o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia vypočul podrobne deti účastníkov konania, nakoľko tieto sú v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka osobami blízkymi a v predmetnom dome bývajú. Títo svedkovia sa pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyjadrili, že ďalšie spolužitie s odporcom v dome by bolo pre nich a pre navrhovateľku neznesiteľné a boli by nútení dom, v ktorom majú trvalé bydlisko a spoločnú domácnosť, opustiť. Správne preto súd prvého stupňa ustálil, že i napriek zastaveniu priestupkových konaní odporcu dôvody, pre ktoré bolo nariadené predbežné opatrenie stále trvajú, pretože nedošlo zo strany odporcu k osvedčeniu tej pre úspech návrhu na zrušenie predbežného opatrenia nevyhnutnej skutočnosti, že aktuálne neexistuje vo vzťahoch medzi ním a navrhovateľkou, resp. ním a deťmi ako osobami blízkymi hrozba násilia, a to fyzického alebo aj psychického. Násilie je vo všeobecnosti možné definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti určitej osobe alebo skupine alebo spoločenstvu, ktoré má za následok alebo za vysoko pravdepodobný následok buď zranenie alebo smrť, či psychickú škodu. Ide o jednorázový fyzický akt, alebo iný postup, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Môže ísť o akékoľvek akty, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Násilie je zdrojom bezmocnosti obete. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, prejavu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce, alebo sa jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Nemusí ísť len o fyzický kontakt, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Z obsahu spisu prvostupňového súdu, najmä z výpovedí účastníkov konania a svedeckých výpovedí ich detí potom jednoznačne vyplýva, že dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené, dosiaľ nepominuli. Od rozhodnutia, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené, by totiž pre úspech návrhu na jeho zrušenie muselo dôjsť k zmene na strane navrhovateľky alebo osôb blízkych vo vzťahu k ponímaniu hrozby násilia od odporcu. Odporca v návrhu na zrušenie predbežného opatrenia neosvedčil ani existenciu takých právnych skutočností viažucich sa k ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých by bolo možné prijať záver, že dôvody nariadenia predbežného opatrenia za čas od jeho vydania až do rozhodovania o návrhu na jeho zrušenie pominuli .Dôvodom na zrušenie predbežného opatrenia môže byť len tá skutočnosť, že pominuli dôvody, pre ktoré boli nariadené. Táto formulácia postihuje prípady, kedy došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že predbežné opatrenie už nie je nutné a ani účelné. V danej veci však k žiadnej zmene v pomeroch účastníkov konania a v pomeroch vzťahov s deťmi účastníkov ako osobami blízkymi nedošlo. Nemožno teda konštatovať, že odpadol právny záujem na nariadenom dočasnom zabezpečení, pretože nevznikla nová hmotnoprávna situácia vo vzťahoch medzi účastníkmi konania, v dôsledku ktorej by bolo predbežné opatrenie nadbytočné. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v súlade s § 219 ods. 1 OSP potvrdil, majúc za to, že dôvodnosť trvania predbežného opatrenia je daná, pretože je možné od odporcu za daného stavu v osvedčení skutkových okolností požadovať obmedzenie v rozsahu, aby sa zdržal vstupovania do predmetnej nehnuteľnosti, a to za účelom predídenia hrozby prípadnej ujme na zdraví navrhovateľky a detí účastníkov konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.