Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/205/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614204331 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1614204331.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: SWAN, a.s., so sídlom Landererova 12, Bratislava, IČO: 47 258 314, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. W. XX, W., o zaplatenie sumy 468,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 28. februára 2019, 6C/1215/2015 - 95, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 251,90 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 251,90 eura od 28.03.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 80,53 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 11,83 eura od 10.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 22,90 eura od 24.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 22,90 eura od 25.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 22,90 eura od 23.01.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Prvoinštančný súd vychádzal zo zistenia, že na základe Zmluvy o pripojení MAX zo dňa 30.1.2011 žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi, verejnú elektronickú komunikačnú službu spoločnosti SWAN a žalovaný sa zaviazal platiť za využívanie tejto služby. Presná špecifikácia služby, tarifa a údaje o koncovom bode bola uvedená v objednávke služby, ktorá tvorila prílohu tejto zmluvy. Podľa čl. 2 bodu 2.6 tejto zmluvy, sa zmluva uzavrela na dobu určitú s dobou viazanosti 24 mesiacov odo dňa jej účinnosti s tým, že po uplynutí doby viazanosti sa doba platnosti zmení automaticky na dobu neurčitú. Podľa objednávky služby MAX k zmluve zo dňa 30.11.2011 žalobca poskytol žalovanému službu Double Play Extra (internet Plus 40/2+TV Viac zábavy) za mesačný poplatok 22,90 eura s DPH a zriadenie služby Internet a inštaláciu Set-Top-Box-u (zenterio STC-Zi3040) za jednorazový poplatok v sume výške 20,90 eura s DPH. Podľa čl. 2 bodu 2.1 VP za poskytovanie služby MAX spoločnosti SWAN a.s., je MAX elektronická komunikačná služba, poskytnutá spoločnosťou SWAN, ktorej druh, opis a kvalita je definovaná v objednávke, ktorá spolu s týmito VP neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa čl. 4 bodu 4.1 písm. b) VP účastník je povinný platiť cenu za zriadenie pripojenia ako aj všetky súvisiace náklady a uhrádzať cenu za využívanie služieb v súlade so zmluvou a cenníkom, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Podľa čl. 7 bodu 7.1 VP ceny služieb sú dohodnuté v súlade s platným zákonom o cenách a sú uvedené a účtované podľa platného cenníka, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Pre určenie výšky ceny poskytnutých služieb účastníkovi je rozhodujúci odpočet poskytnutých služieb účastníkovi podľa evidencie v informačnom systéme spoločnosti SWAN. Podľa čl. 7 bodu 7.6 VP cenu služieb vyúčtuje spoločnosť SWAN účastníkovi prostredníctvom faktúry, ktorá je daňovým dokladom. Splatnosť faktúry je v lehote 14 dní od vystavenia faktúry účastníkovi. Podľa čl. 10 bodu 10.2 VP na poskytovanie služby MAX spoločnosti SWAN a. s. v prípade, ak účastník bez zavinenia spoločnosti SWAN nedodrží dobu viazanosti služieb uvedenú v zmluve a/alebo v objednávke alebo v prípade, ak spoločnosť SWAN odstúpi od zmluvy z dôvodov uvedených v bode 12.4 VP, má spoločnosť nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške sumy, ktorá sa určuje nasledujúcim spôsobom: celkový mesačný poplatok za služby vynásobený počtom mesiacov, ktoré zostávajú do konca dohodnutej doby viazanosti. V poplatku sú zahrnuté aj náklady súvisiace s koncovým zariadením. Podľa čl. 12 bodu 12.2 VP zmluva zaniká odstúpením od zmluvy. Podľa čl. 12 bodu 12.4 VP spoločnosť SWAN môže odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatí cenu za službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Poukázal na to, že faktúrami č. 1121036808, č. 1121134580, č. 1121230700, č. 1130135325, žalobca vyfakturoval jednotlivými faktúrami žalovanému spolu sumu 80,53 eura za poskytnutie služby. Faktúrou č. 1130335843 žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 135,90 eura ako poplatok za nevrátenie zariadenia a faktúrou č. 1130335843 peňažnú náhradu v sume 251,90 eura. Odstúpením od zmluvy zo dňa 07.03.2013 žalobca oznámil žalovanému, že v zmysle čl. 12, bod 12.5 písm. b) VP odstupuje o zmluvy z dôvodu, že nezaplatil cenu za službu ani do 45 dní po splatnosti lehoty na úhradu faktúr. Zároveň žalobca vyzval žalovaného, aby bezodkladne uhradil všetky svoje záväzky voči spoločnosti SWAN, ktoré ku dňu 07.03.2013 predstavujú sumu 80,53 eura za poskytnuté služby a peňažnú náhradu za obdobie od 02-12/2013 v sume 251,90 eura za nedodržanie doby viazanosti služieb. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 43 ods. 1,2,5,12, § 44 ods. 1, § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,2, § 53a ods. 1, § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žalobe možno vyhovieť iba čiastočne. Poukázal na to, že v danom prípade je vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Medzi nimi uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, a teda aplikovať spotrebiteľské právo. Preto vyhovel žalobe v iba časti nezaplatených faktúr za poskytnuté služby vo výške 80,53 eura, spolu s úrokmi z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zákonnej výške podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 1.2.2013, počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. Ako nedôvodnú posúdil žalobu v časti nároku žalobcu na zaplatenie poplatku za nevrátenie zariadenia v sume 135,90 eura, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou žalobcu č. č. 1130335843. Zdôraznil, že žalobca v žalobe neuviedol, podľa ktorého ustanovenia zmluvy, cenníka alebo všeobecných podmienok si predmetný nárok (poplatok) uplatňuje, pričom ani všeobecný odkaz na predmetné dokumenty v zmysle § 132 ods. 2 C.s.p. nie je postačujúci. Uplatnený poplatok účtovaný v sume 135,90 eura bez DPH žalobca ani v žalobe a ani vo vystavenej faktúre nešpecifikoval, a teda nie je zrejmé o aký poplatok vlastne ide. Ak by takýto nárok aj vyplýval z cenníka alebo všeobecných podmienok, (rovnako ako v prípade zmluvnej pokuty) išlo by o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, keďže žalobca požaduje od spotrebiteľa poplatky resp. plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a takisto nebolo žalobcom preukázané individuálne dojednanie takejto podmienky. V tejto súvislosti poukázal na pomerne ustálenú rozhodovaciu súdnu prax (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 350/2012 z 22.05.2014), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. V cenníku doplnkových služieb žalobcu ako i v odstúpení od zmluvy žalobcom sa táto suma v takejto výške uvádza ako zmluvná pokuta za nevrátenie STB (zariadenia s príslušenstvom). V prípade, že by považoval túto sumu za zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadenia (ako to vyplýva z doložených dokladov žalobcu) poukazuje na ustálenú súdnu prax, že dohoda o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou len všeobecných podmienok, alebo cenníka, pretože žalovaný ako spotrebiteľ podpisoval len samotnú zmluvu, nie všeobecné podmienky. Pre uzavretie platnej dohody o povinnosti účastníka zmluvy zaplatiť zmluvnú pokutu je v zmysle citovaného ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka obligatórnou náležitosťou jej písomná forma a platná dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať všetky náležitosti stanovené všeobecne pre platnosť právnych úkonov. Ak bola zmluvná pokuta len súčasťou cenníka, resp. všeobecných podmienok, k platnému uzavretiu dohody chýba podpis spotrebiteľa, žalovaného (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013). Ak nárok zo zmluvnej pokuty nevyplýva priamo zo zmluvy, nemožno ho potom priznať. Vzhľadom na uvedené žalobu v časti uplatneného poplatku (zmluvnej pokuty) 135,90 eura spolu s príslušenstvom žalobcovi nepriznal. Rovnako však ako neopodstatnený posúdil žalobcom uplatnený nárok na peňažnú náhradu v sume 251,90 eura, vyúčtovanú vo faktúre č. 1130335843.Poukázal na to, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 02.08.2018 k tejto faktúre uviedol, že v zmysle bodu 12.05 písm. b) VP môže odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil cenu za službu ani do 45 dní a peňažná náhrada vo výške 251,90 eura je určená ako počet mesiacov do uplynutia doby viazanosti vynásobený celkovým mesačným poplatkom za služby t. j. 11 mesiacov x 22,90 Eur za obdobie od 02-12/2013. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia túto peňažnú náhradu žalobcovi nemohol priznať. Vo VP pre poskytovanie služieb MAX ako i vo VP pre poskytovanie verejných služieb má žalobca tento nárok upravený v čl. 10 pod názvom "Sankcie" a "Sankcie a poplatky splatné pri ukončení zmluvy". Vo VP pre poskytovanie služieb MAX je uplatnený nárok žalobcu označený ako peňažná náhrada a vo VP pre poskytovanie verejných služieb je tento nárok označený ako poplatok. Ak by vychádzal z VP žalobcu pre poskytovanie verejných služieb a tento nárok považoval za poplatok uplatnený z dôvodu odstúpenia od zmluvy podľa bodu 12.5 VP, tak dojednanie takéhoto poplatku medzi účastníkmi zmluvy nezistil. Vo faktúre, ktorou si žalobca tento nárok uplatnil, je nárok označený ako peňažná náhrada. V takom prípade takáto sankcia má jednoznačne charakter zmluvnej pokuty. Z rozhodovacej praxe súdu je zrejmé, že v ostatných VP žalobca tento nárok označoval ako zmluvnú pokutu. V takom prípade nejde o individuálne dojednanú sankciu, a preto nie je uzavretá v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka. Peňažnú sankciu, ktorá nebola individuálne dojednaná, ale je súčasťou všeobecných podmienok spoločnosti žalobcu, môže spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie práva na takúto sankciu zásadne nemôže byť súčasťou všeobecných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011). Naviac, uplatnenú peňažnú náhradu vyhodnotil aj ako značne neprimerane vysokú sankciu ako prípadnú kompenzáciu, ktorú by mal žalovaný zaplatiť v prípade dodržania podmienok v bode 10.2 VP. Žalovaný neuhradil faktúry v celkovej hodnote 80,53 eura a peňažná náhrada predstavuje sumu 251 eur. Ide však o sankciu (v súlade s bodom 10.2 VP) buď za nedodržanie doby viazanosti zo strany žalovaného alebo z dôvodu, že žalobca odstúpi od zmluvy podľa bodu 12.4 VP. Žalobca si však túto sankciu uplatnil z dôvodu odstúpenia od zmluvy podľa bodu 12.5 VP, a teda uplatnenie takejto náhrady v súlade s VP v danom prípade nezistil. Vo zvyšnej časti preto podanej žalobe nevyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. avšak žalovanému, ktorý mal v spore prevažujúci úspech, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal do zamietajúceho výroku vo veci samej v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal v napadnutej časti rozsudok zmeniť a aj v tejto časti žalobe vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a porušil jeho právo na spravodlivý proces. Poukázal na to, že súd v danom prípade rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom nakoľko žalovaný nespochybnil jeho tvrdenia a skutkové tvrdenia neboli sporné, súd mal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu. Súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, a preto nebolo možné žalobu bez nariadenia pojednávania zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena. Nesprávne mu takto napadnutým rozhodnutím nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 135,90 eura s odôvodnením, že neuviedol, podľa ktorého ustanovenia zmluvy cenníka alebo všeobecných podmienok si predmetný nárok (poplatok) uplatňuje, pričom ani všeobecný odkaz na predmetné dokumenty v zmysle § 132 ods. 2 C.s.p. nie je postačujúci. Ďalej zdôraznil, že z Objednávky služieb MAX Multimedia č. 1 a odovzdávacieho protokolu zo dňa 05.12.2011 je zrejmé, že žalovanému dodal a žalovaný prevzal zariadenie Set- Top-Box STC-Zi3040 dňa 05.12.2011. Žalovaný porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok tým, že nezaplatil za dodané služby. Na základe uvedeného bol nútený odstúpiť od Zmluvy, čím žalovanému vznikla povinnosť vrátiť mu zariadenie, ktoré od neho na využívanie služieb prevzal. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a uvedené zariadenie nevrátil na základe čoho mu vznikla škoda. Žalovaný zariadenie za účelom využívania služieb riadne užíval, pričom v odstúpení od Zmluvy zo dňa 07.03.2013, ktorým došlo k ukončeniu platnosti Zmluvy, bol vyzvaný, aby v zmysle Všeobecných obchodných podmienok zariadenie vrátil najneskôr do 21.03.2013. Žalovaný zariadenie do dnešného dňa nevrátil, čím mu vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 135,90 eura titulom náhrady škody. Škodu uplatnil faktúrou č. 1130437896, pričom ju kvalifikoval ako zmluvnú pokutu poplatok za nevrátenie zariadenia dojednanú v cenníku doplnkových služieb a ostatných zariadení. Súd v danom prípade mohol jeho nárok na úhradu žalovanej sumy posúdiť aj ako nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti konštatoval, že škoda vznikla porušením právnej povinnosti (povinnosti žalovaného vrátiť zariadenie po ukončení využívania služieb), v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a výšku takto spôsobenej škody žalobca preukazuje Faktúrou č. 1130437896, ktorá preukázala cenu zariadenia. Vo vzťahu k nepriznanému nároku na zaplatenie sumy vo výške 251,90 eura z dôvodu, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie práva na takúto sankciu nemôže byť súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, opätovne zdôraznil, že žalovaný napriek viacerým upomienkam neuhradil splatné záväzky vyplývajúce zo Zmluvy ani do 45 dní po dni ich splatnosti, v dôsledku čoho bol v súlade s čl. 12, bod 12.5 VOP nútený listom zo dňa 07.03.2013 od uzavretej Zmluvy odstúpiť a žiadal zaplatiť poplatok za nedodržanie zmluvnej viazanosti v zmysle čl. 10, bod 10.2 VOP v celkovej výške 251,90 eura, žalovanému fakturovaný faktúrou č. 1130335843. Nárok vo výške 251,90 eura bol uplatnený dôvodne, nakoľko na strane žalovaného došlo k porušeniu povinnosti, na ktorú sa zaviazal (dodržanie zmluvnej viazanosti v trvaní 24 mesiacov). Sankcia pre prípad nedodržania zmluvnej povinnosti bola zmluvnými stranami riadne dohodnutá, žalovaný hrubo porušil svoje povinnosti a preto je aj v tejto časti žaloba dôvodná. Žiadal preto podanému odvolaniu vyhovieť. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 5. Z obsahu podanej žaloby v danom spore vyplýva, že v odvolaním napadnutej časti sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 135,90 eura s príslušenstvom ako poplatku za nevrátenie zariadenia, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou žalobcu č. č. 1130335843 a sumy 251,90 eura s príslušenstvom ako sankcie, resp. kompenzácie, ktorú má žalovaný zaplatiť z dôvodu nedodržania podmienok v bode 10.2 Všeobecných podmienok, teda nedodržania doby viazanosti. 6. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v časti sumy 135,90 eura s príslušenstvom ako poplatku za nevrátenie zariadenia zamietol s odôvodnením, že žalobca neuviedol, podľa ktorého ustanovenia zmluvy, cenníka alebo všeobecných podmienok si predmetný nárok (poplatok) uplatňuje a ani v žalobe a vo vystavenej faktúre tento bližšie nešpecifikoval, teda nie je zrejmé o aký poplatok vlastne ide, ako i z dôvodu, že ak by malo ísť o nárok na zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadenia, tento nebol riadne v zmluve dohodnutý, keď vyplýva iba z VP a naviac by išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca požaduje od spotrebiteľa poplatky resp. plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Zamietnutie žaloby pokiaľ ide o sumu 251,90 eura s príslušenstvom ako sankciu pre nedodržanie doby viazanosti, odôvodnil tým, že ak by išlo o poplatok uplatnený z dôvodu odstúpenia od zmluvy podľa bodu 12.5 VP, dojednanie takéhoto poplatku medzi účastníkmi zmluvy nezistil a ak by išlo o inú peňažnú náhradu, mala by táto jednoznačne charakter zmluvnej pokuty, ktorá však rovnako nebola riadne individuálne dojednaná v zmluve, a naviac, išlo by vzhľadom na výšku dlžnej sumy za dodané služby (80,53 eura) o neprimerane vysokú sankciu. 7. Odvolací súd však dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej považovať v celom rozsahu za správne. Prvoinštančný súd totiž síce dospel k správnemu záveru, že v danej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah a správne ustálil aj obsah zmluvy o pripojení MAX zo dňa 30.1.2011 a Všeobecných podmienok žalobcu, avšak nesprávne vec právne posúdil, keď vychádzal z toho, že v prípade nároku žalobcu na zaplatenie sumy 251,90 eura s príslušenstvom absentuje právny základ na jeho priznanie. 8. Dôvodne žalobca v podanom odvolaní namieta, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov, pričom podľa čl. 10 bodu 10.2 Všeobecných podmienok žalobcu, s ktorých obsahom bol (ako to vyplýva z obsahu zmluvy) žalovaný riadne oboznámený, ak bez zavinenia žalobcu dobu viazanosti služieb nedodrží a tiež v prípade, ak žalobca odstúpi od zmluvy z dôvodov uvedených v bode 12.4 VP, má žalobca nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške sumy, ktorá sa určuje ako celkový mesačný poplatok za služby vynásobený počtom mesiacov, ktoré zostávajú do konca dohodnutej doby viazanosti. Nemožno prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že v prípade sankcie podľa čl. 10 bodu 10.2 Všeobecných podmienok žalobcu ide jednoznačne o dojednanie zmluvnej pokuty, keď obsahu citovaného ustanovenia lepšie zodpovedá taký výklad, že v skutočnosti (napriek nedôslednej formulácii) ide o náhradu škody, ktorá žalobcovi vzniká v dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaného tým, že z dôvodov na jeho strane dôjde k ukončeniu predmetného zmluvného vzťahu skôr, než bolo dohodnuté v zmluve o pripojení. Vychádzajúc z uvedeného potom, keď v prípade nároku podľa čl. 10 bod 10.2 Všeobecných podmienok nejde o zmluvnú pokutu, ktorú (ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie) možno dohodnúť iba výslovne v samotnej zmluve, treba tomuto nároku priznať súdnu ochranu ako nároku na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaného neplnením jeho povinností zo zmluvy uhrádzať žalobcovi odmenu za dodané služby a zotrvať v zmluvnom vzťahu po celý čas dohodnutej viazanosti. Na základe uvedeného dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že žalobcovi vznikol proti žalovanému nárok podľa čl. 10 bod 10.2 Všeobecných podmienok, a to vo výške určenej ako násobok celkového mesačného poplatku za služby a počtu mesiacov zostávajúcich do konca dohodnutej doby viazanosti, čo v tomto prípade zodpovedá žalobou uplatnenej sume 251,90 eura. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že takto určenú výšku nároku nemožno považovať za neprimeranú, nakoľko zo spôsobu jej výpočtu vyplýva, že zodpovedá sume, ktorá žalobcovi ušla (ušlý zisk) z dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaného a v takomto prípade je bez významu, s akou sumou odplaty za dodané služby bol žalovaný v omeškaní. Za daného stavu podľa názoru odvolacieho súdu nárok na takúto kompenzáciu voči žalovanému zodpovedá obsahu záväzku zmluvných strán, vrátane záväzkov, na ktorých plnenie počas celej doby viazanosti sa slobodne a dobrovoľne zaviazal žalovaný s vedomím, že ak svoje záväzky nebude riadne plniť, sú s tým spojené aj určité nepriaznivé následky. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalobca požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa poplatky resp. plnenie za službu, ktorej poskytnutie v prevažnej miere nesleduje záujmy žalovaného, uvedené vo vzťahu k predmetnému nárok rovnako neobstojí. Ide totiž o sankciu a tá v zásade nikdy nie je v záujme spotrebiteľa, v dôsledku čoho by akákoľvek sankcia bola neprijateľná. Takýto výklad je však nevyhnutné odmietnuť, nakoľko v opačnom prípade by, hoci to právny poriadok ani právne normy na ochranu spotrebiteľov nevylučujú, nebolo možné platne v žiadnej spotrebiteľskej zmluve dohodnúť akúkoľvek sankciu, či pre spotrebiteľa nepriaznivý následok, a to nepochybne nie je cieľom právnej úpravy na ochranu spotrebiteľov. 9. Odvolací súd však za neopodstatnenú považuje argumentáciu žalobcu v odvolaní týkajúcu sa nepriznania nároku na zaplatenie sumy 135,90 eura ako sankcie za nevrátenie zariadenia poskytnutého žalovanému pre účely využívania dodávaných služieb. Bez ohľadu na akékoľvek ďalšie okolnosti totiž z čl. 10 bod 10.2 Všeobecných podmienok žalobcu celkom jednoznačne vyplýva, že v nároku podľa tohto ustanovenia je zahrnuté aj náklady súvisiace s koncovým zariadením. Pokiaľ potom žalobcovi proti žalovanému vznikol podľa čl. 10 bod 10.2 Všeobecných podmienok nárok na zaplatenie sumy 251,90 eura, treba vychádzať z toho, že ďalší nárok titulom nevrátenia zariadenia už žalobcovi proti žalovanému nevznikol, a preto, ako to vecne správne konštatoval aj súd prvej inštancie, žaloba v časti o zaplatenie sumy 135,90 eura ako sankcie za nevrátenie zariadenia nie je dôvodná. 10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobe v časti o zaplatenie sumy 251,90 eura s príslušenstvom; keď i so zaplatením tejto sumy sa žalovaný dostal do omeškania; vyhovel a vo zvyšnej napadnutej často podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok prvoinštančného súdu, ako vo výroku vecne správny, potvrdil. 11. O náhrade trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 C.s.p., vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu každej zo sporových strán. Žalobca bol v spore o zaplatenie sumy 468,33 eura s príslušenstvom v prevažujúcej časti úspešný, keď mal úspech v časti o zaplatenie sumy 331,53 eur s príslušenstvom a žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie 135,90 eura s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené úspech žalobcu v spore predstavuje 70 % a úspech žalovaného 30 %, a preto podľa pomeru úspechu každej zo strán sporu odvolací súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 40 % (70 % - 30 %). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).