Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/9/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201707 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201707.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: U. B., nar. XX.XX.XXXX v meste Z., C. islamská republika (ďalej len „C."), štátnej príslušnosti C., perzskej národnosti, kresťanského vierovyznania, slobodný, bez dokladu totožnosti, adresa posledného trvalého pobytu v C. mesto Z., bulvár R., ulica R. č. XX, t. č. na dlhodobom pobyte mimo azylového zariadenia migračného úradu na adrese: F. T. XXA, XXX XX V., F. (ďalej len „F."), zastúpeného: JUDr. Daniela Ježová, LL. M., PhD., advokátka, so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Mlynské Nivy č. 61, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 11.12.2020 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU- PO-80-198/2018-Ž zo dňa 09.11.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-80-198/2018-Ž zo dňa 19.11.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania žalobcu. Žalovaný skonštatoval, že na základe individuálneho posúdenia dôvodov žalobcu nebolo preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu, resp. do miesta svojho trvalého bydliska, vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 13a zákona o azyle. Žalovaný skonštatoval, že žalobca nesplnil ani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky v zmysle § 13b zákona o azyle, t.j. na účel rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou. Z krajiny pôvodu vycestoval dňa 21.08.2010 legálne letecky na svoj vlastný cestovný doklad do Budapešti za účelom štúdia. V Maďarsku získal povolenie na účel štúdia s platnosťou do roku 2014. Koncom augusta 2017 mu končila platnosť povolenia na pobyt na účel štúdia na území Slovenskej republiky, pričom požiadal o jeho predĺženie. Túto jeho žiadosť mu Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Bratislave zamietlo. Následne požiadal o udelenie azylu na Slovensku. O azyl na území SR sa rozhodol požiadať z náboženských dôvodov, nakoľko konvertoval z moslima na protestanta. Z uvedeného sa nemôže vrátiť do krajiny pôvodu, lebo by mu hrozil trest smrti. Krajinu pôvodu opustil dobrovoľne, bez toho, že by tam bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, tak ako je uvedené v § 8 zákona o azyle. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 11.12.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia, z nedostatočného zistenia stavu veci s obsahom spisu a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu má byť nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.12.2020 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí, ktoré pokladá za správne a vydané v súlade so zákonom. Žalobou vznesené námietky pokladal za nedôvodné. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že dňa 23.09.2020 v čase od 9:00 hod. bol v priestoroch Ministerstva vnútra SR, migračného úradu, Mlynské Nivy č. 61 vykonaný doplňujúci pohovor so žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žalobca si splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní o azyle právnu zástupkyňu, advokátku JUDr. Danielu Ježovú, LL. M., PhD., ktorá bola o termíne konania pohovoru včas vyrozumená a pohovoru sa zúčastnila. Žalobca uviedol, že nemá žiadne nové dokumenty ani papiere ani nič podobné. Uviedol, že skutočne žil ako moslim. V čase keď bol moslim, tak žil v C. v islamskej krajine. Islam ako náboženstvo si nevybral. Uviedol, že keď sa narodíte v Iráne, narodíte sa ako moslim, v moslimskej krajine, 99,6 % je tam moslimov. Uviedol, že chodiť do mešity nie je povinnosť v Iráne, nie je za to žiadna penalizácia. Ale nábožní ľudia, chodia do mešity aj trikrát za deň, aj ráno o 4-tej, cez obed alebo večer, ale keď napríklad pracujú, a nemôžu isť do mešity, tak za to nie je sankcia. Uviedol, že sa modlieval. Poukázal na to, že v Európe je asi 10 rokov. Preto do 25 rokov bol v Iráne. Ale od kedy je v Európe, tak do mešity nechodieval. Po príchode do Európy, ako moslim nechodil do mešity. Modliť sa modlieval, ale nie pravidelne. Občas aj išiel do modlitebne s priateľmi, ale viac-menej na návštevu za priateľmi, nie len čisto za účelom modlitby. Keď hovorí o modlitebni, má na mysli napríklad islamské centrum vo Viedni a v Budapešti. Bol tam asi raz, a aj v Budapešti aj vo Viedni. Konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 15.03.2018, kedy cudzinec požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z nasledovných dôvodov: „ O udelenie azylu na území Slovenskej republiky žiada z dôvodu obavy o svoj život, nemôže sa vrátiť do Iránu, nakoľko zmenil náboženstvo z moslima na protestanta. Za účelom zdôvodnenia žiadosti bol so žalobcom vykonaný dňa 28.03.2018 vstupný pohovor, ako aj dva doplňujúce pohovory (dňa 24.4.2018 a 20.7.2018), počas ktorých uviedol, že v krajine pôvodu ani v žiadnej z krajín Európskej únie nebol nikdy trestne stíhaný, pričom register trestov má čistý. Taktiež uviedol, že v krajine pôvodu nikdy nečelil žiadnym problémom. Uviedol, že nebol nikdy členom žiadnej politickej strany, hnutia či inej organizácie. Z krajiny pôvodu vycestoval dňa 21.08.2010 legálne letecky na svoj vlastný cestovný doklad do Budapešti za účelom štúdia. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že krajinu pôvodu opustil dobrovoľne, bez toho, že by tam bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je uvedené v § 8 zákona o azyle. Ak sa žalobca chcel považovať za utečenca podľa § 8 zákona o azyle alebo Ženevskej konvencie z roku 1951, musel by objektívne preukázať, že útoky, namierené proti jeho osobe, objektívne súviseli s jeho rasou, národnosťou, politickým alebo náboženským presvedčením, prípadne príslušnosťou k sociálnej skupine, čo však preukázané nebolo. V prípade žalobcu sa nejedná o utečenca, ale o osobu, ktorá opustila krajinu pôvodu z iných dôvodov, ako tých, ktoré sú uvedené v Ženevskej konvencii z roku 1951 alebo § 8 zákona o azyle. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle: Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa § 219 SSP: Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6. K námietke - žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný, z dôvodu rozporu zisteného stavu veci s obsahom spisu a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu, má byť nedostačujúce na riadne posúdenie veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný zistil a zabezpečil do konania informácie, ktoré krajský súd považoval za potrebné zadovážiť, pričom relevantné z nich aj zhodnotil vo svojom rozhodnutí. Otázka zhodnotenia jeho konverzie, náboženského života a aktivít žalobcu je témou naprieč celým rozhodnutím migračného úradu. Preto vytýkanie zo strany právnej zástupkyne žalobcu, že konverzia nebola v konaní vyhodnotená, a právne záväzný názor súdu v tomto smere nebol rešpektovaný, je v rozpore so skutočnosťou. V danej veci žalovaný dôkladne a podrobne hodnotí žalobcovu konverziu vo svetle jednotlivých výpovedí a dôkazov predložených do konania. Pri praktizovaní jeho viery tak, ako ju praktizuje na Slovensku, žalobcovi nehrozí, že by po návrate do krajiny pôvodu mal vzbudzovať akúkoľvek pozornosť iránskych úradov. Podľa článku 23 ods. 3 v závere pohovoru, právny zástupca má umožnené intervenovať v prospech svojho mandanta. Podobne aj v zákone o azyle je upravená možnosť zástupcu žiadateľa vyjadriť sa pred skončením pohovoru. Zo zápisnice z pohovoru je zrejmé, že právnej zástupkyni žalobcu bolo umožnené sa zúčastniť na pohovore a bol jej poskytnutý priestor na vyjadrenie tak, ako to upravuje procedurálna smernica a zákon o azyle. 7. K námietke - žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný nesprávne právne posúdil vec: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Dôvody, ktoré uviedla právna zástupkyňa žalobcu sa majú týkať dôvodu, na ktorom žalobca postavil svoju žiadosť. Z dokumentov, ktoré žalobca predkladá do konania je zrejmé, že sa chce aktívne začleniť do cirkevného spoločenstva, avšak s ohľadom už na uvedené skutočnosti, motív tejto aktivity, žalovaný považuje za účelový, s cieľom si zlegalizovať pobyt na území Slovenskej republiky. Bez významu nie je ani skutočnosť, že o udelenie azylu nepožiadal po príchode na územie Slovenskej republiky, ale až po viac ako dvoch mesiacoch odo dňa pricestovania na územie Slovenska. 8. V prípade žalobcu, neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky, preto žalovaný posúdil, či žalobca spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Podľa § 13a zákona o azyle, žalovaný poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak uvedený zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, na účely zákona sa rozumie vážnym bezprávím - 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Žalobca v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a preto ani nie je dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Žalovaný sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu. Na základe uvedeného, správny súd konštatuje, že po preskúmaní všetkých relevantných podkladov, administratívneho spisu žalovaného a individuálneho posúdenia dôvodov menovaného, dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu uvedené v § 8 alebo v § 10 zákona o azyle, a nesplnil ani podmienky uvedené v § 13a a § 13b) zákona o azyle, pre poskytnutie doplnkovej ochrany. 9. Pretože námietky vznesené žalobcom proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodné a pretože neudelenie azylu, resp. neposkytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi súd vyhodnotil ako správne a zákonné, súd žalobu zamietol. 10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. Žalobca bol v konaní pred súdom neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP). Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).