Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/154/2023 6120436405 29. 10. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:6120436405.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Secular Group, s.r.o., T. Vansovej 3075/26, 940 59 Nové Zámky, IČO: 36 528 633, zastúpený: JUDr. Richard Schwarz, advokát, Podzámska 32, 940 02 Nové Zámky proti žalovanému: EUBIRAC a.s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpený: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, v konaní o zaplatenie 10.440,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/22/2021 - 144 zo dňa 14.2.2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-25Cb/22/2021 - 217 zo dňa 27.10.2023 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/22/2021 - 144 zo dňa 14.2.2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-25Cb/22/2021 - 217 zo dňa 27.10.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 25Cb/22/2021 - 144 zo dňa 14.2.2023 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.440,- Eur s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.990,Eur od 16.10.2020 do zaplatenia a zo sumy 1.450,- Eur od 3.11.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 10.440,- Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia ceny diela v zmysle objednávky č. 1709/2020. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 17.9.2020 objednávku (zmluvu) č. 1709/2020, na základe ktorej vykonával pre žalovaného stavebné práce, ktoré žalovaný preberacími a zisťovacími protokolmi riadne prevzal bez pripomienok. Žalobca vystavil žalovanému dňa 1.10.2020 faktúru č. 20201001 na sumu 8.990,- Eur a dňa 19.10.2020 faktúru č. 20201019 na sumu 1.450,- Eur, ktoré žalovaný napriek výzvam neuhradil. Žalovaný účelovo zaslal právnemu zástupcovi žalobcu na jeho výzvu e-mail zo dňa 20.11.2020, kde vytkol žalobcovi vadu stavebných prác, a to nesprávnu dĺžku klátikov. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému e-mail zo dňa 23.11.2020, v ktorom uviedol, že predmetom objednávky podľa čl. 1 bolo vykonanie montáže atiky - montáž klátikov a náteru, lepenie spádového polystyrénu, montáž OSB dosiek, rezanie, náter a zašroubovanie, lepenie zvislej izolácie ICOPAL v Bratislave, teda vykonanie stavebných prác montáže, nie dodanie materiálu - klátikov, tieto dodal žalovaný a žalobca ich na základe jeho objednávky namontoval.
2. Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný odpor, nárok žalobcu v celom rozsahu poprel. Žalovaný uviedol, že žalobca síce predložil vystavené faktúry spolu so zisťovacím a preberacím protokolom a montážnym denníkom, avšak na preberacom a zisťovacom protokole zo dňa 19.10.2020 absentuje podpis manažéra stavby p. L., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou faktúry spolu s podpismi oprávnených osôb, ktoré sú v zmysle objednávky č. 1709/2020 stavbyvedúci p. F. a manažér stavby p. L.. Až neskôr dňa 27.10.2020 za účasti p. F. (majster, žalovaného), G.. F. (SvF, investor), A.. Š. (TDI investora na stavbe SO-01 Obvodové steny) a A.. P. (Ingsteel, stavbyvedúci) bolo vykonanou kontrolou zistené vysunutie drevenej konštrukcie atiky (klátiky a OSB doska) v časti strechy B1/1 a B2/B nad rozsah hrúbky tepelnej izolácie (200 mm). Investor požadoval skrátiť drevené klátiky na max. dĺžku 180 mm od priečelia budovy, na čo žalovaný žalobcu vyzýval reklamáciou vykonanej montáže a výzvami na odstránenie vád zo dňa 12.11.2020 a 18.11.2020. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca sa neriadil objednávkou, nedodržal všeobecne záväzné predpisy a platné technické normy, nedodržal projektovú dokumentáciu, s ktorou bol vopred oboznámený a mal konať v zmysle pokynov stavbyvedúceho, resp. majstra. Podľa bodu 2.8 objednávky č. 1709/2020, ak poskytovateľ vykoná práce odchylne od projektovej dokumentácie, nebudú mu objednávateľom uhradené a na jeho požiadanie je ich povinný odstrániť v primeranej (požadovanej) lehote. V prípade, ak ich poskytovateľ v stanovenej lehote neodstráni, budú odstránené objednávateľom na náklady poskytovateľa. Žalovaný ďalej poukázal na § 551 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a je názoru, že z dôvodu, že zhotoviteľ na nevhodnú povahu klátikov neupozornil, zodpovedá za vady spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov objednávateľa, preto nedodal predmet objednávky v dohodnutej kvalite, teda riadne a nevznikol mu nárok na zaplatenie ceny diela. Podpísanie zápisnice o odovzdaní diela nie je rozhodujúce na zaplatenie ceny diela, pokiaľ zmluva o dielo výslovne neustanovuje inak (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13.11.2008 sp. zn. 32 Odo 1326/2006). 3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný začal uplatňovať reklamácie až po riadnom odovzdaní a prevzatí vykonaných prác a splatnosti faktúr. Upresnil, že práce odovzdal v dvoch etapách, a to 1.10.2020 a 19.10.2020. Pri odovzdaní prác dňa 1.10.2020 bola žalovanému odovzdaná a ním prevzatá faktúra č. 20201001, preberací protokol a zisťovací protokol zo dňa 1.10.2020 podpísané konateľom žalobcu p. Miroslavom Cserim, manažérom stavby p. L. a stavbyvedúcim p. F., stavebný denník, kde boli okrem iného uvedené vykonané práce - montáž klátikov a náter v zmysle objednávky a požiadaviek žalovaného od 17.9.2020 do 30.9.2020. Pri odovzdaní prác dňa 19.10.2020 bola žalovanému odovzdaná a ním prevzatá faktúra č. 20201009, preberací protokol, zisťovací protokol zo dňa 19.10.2020, podpísané konateľom žalobcu p. Miroslavom Cserim, stavbyvedúcim p. F. (to, že tieto dokumenty nepodpísal manažér stavby sa stalo aj v minulosti v dôsledku jeho zaneprázdnenosti, faktúry z predchádzajúceho zmluvného vzťahu boli vždy uhradené), stavebný denník, kde boli okrem iného uvedené vykonané práce - montáž klátikov a náter v zmysle objednávky a požiadaviek žalovaného od 1.10.2020 do 6.10.2020. Žiadne reklamácie žalovaný voči žalobcovi neuplatnil, faktúry s prílohami riadne prevzal, prevzatie podpísal a kvalitu stavebných prác nenamietal. O reklamácii sa dozvedel až dňa 20.11.2020 z listu žalovaného datovaného 12.11.2020 a následne listu prevzatého dňa 23.11.2020. Žalobcu nikto od 27.10.2020 ohľadom akejkoľvek reklamácie nekontaktoval. Účelovosť reklamácie žalovaného preukazuje aj predchádzajúca objednávka č. 2608/2020, na základe ktorej fakturoval žalovanému vykonané rovnaké stavebné práce faktúrou č. 20200901 na sumu 4.350,- Eur, ktoré žalovaný uhradil. Rozmery klátikov, miesto a spôsob ich uloženia boli vždy stanovené stavbyvedúcim žalovaného p. F., po montáži bolo miesto a spôsob ukotvenia kontrolované stavbyvedúcim a stavebným dozorom stavby. Riadne vykonané montážne práce na atike boli potvrdené v preberacom a zisťovacom protokole zo dňa 1.10.2020 a 19.10.2020. 4. Žalovaný ďalej v rámci procesnej obrany uviedol, že žalobca porušil zmluvnú povinnosť dohodnutú v objednávke č. 1709/2020, kedy neoddeliteľnou súčasťou faktúry mali byť oprávnenými osobami poskytovateľa a objednávateľa podpísaný zisťovací protokol a preberací protokol. Oprávnenie vystaviť faktúru vzniká po riadnom vykonaní predmetu objednávky a ich potvrdení podpisom stavbyvedúceho a manažéra stavby, teda p. F. a p. L., ktorého podpis na uvedených dokumentoch absentoval, pritom bol podstatnou náležitosťou pri fakturácii. Žalovaný sa o vadách diela dozvedel až vykonanou kontrolou stavebného dozoru dňa 27.10.2020, zistené vady diela oznámil a požiadal žalobcu o ich odstránenie výzvami zo dňa 12.11.2020 a 18.11.2020. Žalovaný argumentuje, že žalobca sa pri zhotovovaní prác mal riadiť projektovou dokumentáciou a platnými technickými normami, ktoré nedodržal a zastáva názor, že ak zhotoviteľ neupozorní objednávateľa na nevhodnosť vecí alebo pokynov, zodpovedá za zistené vadné plnenie, aj keď bolo úplne alebo čiastočne spôsobené nevhodnosťou vecí alebo pokynov objednávateľa.
5. Súd prvej inštancie skutkový stav ustálil tak, že medzi stranami bola dňa 17.9.2020 uzavretá písomná Objednávka č. 1709/2020, predmetom ktorej bola dodávka stavebných prác spočívajúcich vo vykonaní montáže atiky - montáž klátikov a náteru, lepenie spádového polystyrénu, montáž OSB dosiek, rezanie, náter a zašroubovanie, lepenie zvislej izolácie ICOPAL v Bratislave, „Obnova a modernizácia obvodového plášťa bloku B“, SO 02 strecha. Zhotovenie diela a jeho prevzatie bolo potvrdené na preberacích a zisťovacích protokoloch zo dňa 1.10.2020 a 19.10.2020, resp. Záznamom o priebehu poskytovania služieb (stavebný denník). Cenu diela žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20201001 zo dňa 1.10.2020 na sumu 8.990,- Eur, ktorú žalovaný prevzal dňa 1.10.2020 a faktúrou č. 2020019 zo dňa 19.10.2020 na sumu 1.450,- Eur, ktorú žalovaný prevzal dňa 19.10.2020. Žalovaný listami zo dňa 12.11.2020 a 18.11.2020 uplatnil u žalobcu reklamáciu za vykonané práce, vada mala spočívať v tom, že klátiky na stavebnej konštrukcii majú nesprávnu dĺžku a vyzval ho na jej odstránenie. Žalobca reagoval na reklamáciu negatívne prostredníctvom právneho zástupcu. 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 266 ods. 1 až ods. 4, § 365, § 369 ods. 1 a ods. 2, § 369c ods. 1, § 536 ods. 1 a ods. 2, § 537 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný. Uviedol, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo na dodanie stavebných prác v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, čo mal za preukázané písomným vyhotovením Objednávky č. 1709/2020, existenciu ktorej strany nespochybňovali, žalovaný nenamietal ani fakturovanú sumu. Súd prvej inštancie uviedol, že pre určenie časového okamihu zaplatenia ceny diela je rozhodujúca dohoda zmluvných strán, platí zásadná úprava vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej ceny po vykonaní diela, zmluvné strany si však môžu dohodnúť odlišnú úpravu. V danom prípade bolo preukázané, že si sporové strany dohodli odlišné podmienky vzniku nároku na zaplatenie ceny diela tak, že zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny diela jeho riadnym vykonaním a odovzdaním objednávateľovi a zároveň doručením faktúry. Vykonanie a odovzdanie diela mal súd preukázané podpísanými preberacími protokolmi, zisťovacími protokolmi, záznamami o priebehu poskytovania služieb (stavebný denník), v ktorých žalovaný neuviedol žiadne výhrady ku kvalite alebo rozsahu prác. Žalobca faktúry žalovanému riadne doručil v deň ich vyhotovenia (1.10.2020 a 19.10.2020), čo žalovaný potvrdil. Následne začala plynúť dohodnutá 14 dňová lehota splatnosti faktúr (č. 20201001 na sumu 8.990,- Eur sa stala splatnou dňa 15.10.2020 a č. 20201019 na sumu 1.450,Eur dňa 15.10.2020). 7. Súd prvej inštancie posúdil obranu žalovaného, ktorý spochybňoval naplnenie podmienok vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela z dôvodu, že preberací a zisťovací protokol nebol podpísaný manažérom stavby, ďalej z dôvodu, že reklamoval vady diela (nesprávna dĺžka namontovaných klátikov) a že žalobca postupoval v rozpore s § 551 Obchodného zákonníka (neupozornil ho na nevhodnosť vecí alebo pokynov). K otázke vzniku nároku na zaplatenie ceny diela súd prvej inštancie výhrady žalovaného, že preberací a zisťovací protokol nebol podpísaný manažérom stavby vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie uviedol, že otázku podpisu preberacích a zisťovacích protokolov upravujú viaceré odseky objednávky. Podľa odseku 5.2.3. sú neoddeliteľnou súčasťou faktúry oprávnenými osobami poskytovateľa a objednávateľa podpísaný zisťovací protokol a preberací protokol a podpísaný denný záznam vykonaných prác - montážny denník. V odseku 5.2.4. je uvedené, že k náležitostiam faktúry okrem iného patrí preberací protokol podpísaný stavbyvedúcim a zisťovací protokol podpísaný stavbyvedúcim. Nakoniec v odseku 7.1. je uvedené, že stavbyvedúci pán F. je poverený na prevzatie dodávok a prác v rozsahu objednávky a manažér stavby pán L. je poverený podpísať prílohy k fakturácii - súpis vykonaných prác, zisťovací protokol a preberací protokol. Uvedené ustanovenia potom môžu vzbudzovať pochybnosti, kto musí listiny podpísať, aby bolo dielo riadne odovzdané a prevzaté a žalobcovi mohol vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela, teda či musia byť podpísané stavbyvedúcim aj manažérom stavby, alebo postačuje podpis stavbyvedúceho. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené ustanovenia pripúšťajú rôzny výklad, preto je potrebné ich vykladať na ťarchu žalovaného, ktorý vypracoval znenie písomnej objednávky a túto predložil žalobcovi na podpis. Podľa názoru súdu prvej inštancie však možno jednoznačne z uvedených ustanovení odôvodniť, že vôľa zmluvných strán smerovala k tomu, aby bol o prevzatí prác spísaný a podpísaný protokol, táto vôľa bola naplnená a podmienky vzniku nároku na cenu diela boli splnené tým, že za žalovaného boli protokoly podpísané stavbyvedúcim pánom F., ako to upravoval aj odsek 5.2.4. Objednávky. Okrem toho protokoly zo dňa 1.10.2020 boli podpísané aj pánom L. ako manažérom stavby a na argument žalovaného, ktorý uplatnil až v záverečnej reči, ktorým spochybnil, či sa jedná o jeho
podpis, už neprihliadol. K rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 54Cb/42/2021, ktorý predložil žalovaný a ktorý v obdobnej veci žalobu zamietol uviedol, že rozhodujúce zmluvné ustanovenia sú v daných veciach odlišné, kým vo veci sp. zn. 54Cb/42/2021 bolo v zmluve dojednané (čl. 4. ods. 4.2.2.), že náležitosti faktúry okrem iného sú Preberací protokol podpísaný stavbyvedúcim a manažérom stavby a Zisťovací protokol podpísaný stavbyvedúcim a manažérom stavby (posledné dve odrážky uvedeného odseku), v tejto veci sú náležitosťami okrem iného Preberací protokol podpísaný stavbyvedúcim a Zisťovací protokol podpísaný stavbyvedúcim (taktiež posledné dve odrážky uvedeného odseku). V prejednávanej veci, na rozdiel od veci sp. zn. 54Cb/42/2021, protokoly nemusia byť podpísané aj manažérom stavby. 8. K otázke vád diela a postupu žalobcu v rozpore s § 551 Obchodného zákonníka (nesprávna dĺžka namontovaných klátikov a neupozornenie ho na nevhodnosť vecí alebo pokynov) súd prvej inštancie poukázal na § 150 CSP, § 151 ods. 1, ods. 2 a § 153 CSP a uviedol, že žalovaný vady diela a ich riadne uplatnenie nepreukázal ani nepreukázal, že žalobca nepostupoval v súlade s § 551 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že v preberacích protokoloch (podpísaných v dňoch 1.10.2020 a 19.10.2020) strany uviedli: „Poskytovateľ a objednávateľ na základe výsledkov vykonanej výstupnej kontroly, na základe záznamov o priebehu poskytovania služieb, na základe záznamov o výsledkoch kontrol a skúšok a na základe dokladov o zabudovaných materiáloch konštatujú: 1. Služby boli vykonané v množstve a kvalite v súlade s vyššie uvedenou objednávkou. 2. Kvalita zabudovaných materiálov zodpovedá všeobecne záväzným predpisom a požiadavkám objednávky. 3. Poskytovateľ odovzdá objednávateľovi výkres skutočného vyhotovenia, záznamy o výsledkoch skúšok a kontrol, revízne správy a doklady o zabudovaných materiáloch. 4. Objednávateľ preberá od poskytovateľa služby podľa horeuvedenej objednávky. Prílohy: 1. Projekt skutočného vyhotovenia, 2. Doklady o kvalite zabudovaných materiálov a výrobkov, 3. Záznamy o výsledkoch skúšok a kontrol, 4. Revízne správy, 5. Zoznam prípadných vád a nedorobkov so záväznými termínmi ich odstránenia, 6. Kontrolný a skúšobný plán súvisiaci s predmetom objednávky.“ Z listinných dôkazov vyplýva, že v čase preberania diela neboli zistené žiadne vady. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by malo ísť o vadu nesprávnej dĺžky klátikov, žalovaný ju uplatňoval listami zo dňa 12.11.2020 a 18.11.2020, t.j. viac ako mesiac po prevzatí diela, túto bolo možné ako celkom zjavnú zistiť už pri prevzatí diela. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že žalobca bol dodávateľom iba stavebných prác, nie uvedených klátikov, žalovaný neprodukoval žiadny relevantný dôkaz na preukázanie tvrdenia, že ho mal žalobca na tvrdenú nesprávnu dĺžku klátikov upozorniť. Podľa názoru súdu prvej inštancie je dôvodné predpokladať, že projektová dokumentácia určovala aj dĺžku klátikov a iba jej predložením by bolo možné posúdiť, či žalobca mal a mohol na nesprávnu povahu klátika žalovaného upozorniť. Žalovaný porušenie povinnosti žalobcu nepreukázal. Napokon súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný, ak by žalobca nesplnil podmienky (náležitosti) pre riadne vystavenie faktúry (čl. 5. ods. 5.2.3 a 5.2.4), nevyužil svoje oprávnenie na odmietnutie a vrátenie faktúry na prepracovanie (čl. 5. ods. 5.3), faktúry žalobcu však po prevzatí a zaevidovaní nevrátil. 9. Ako nadbytočné a nehospodárne súd prvej inštancie vyhodnotil a zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom strán sporu (Miroslav Cseri, konateľ žalobcu, Ing. Miloš Stopka, predseda predstavenstva žalovaného) a svedkov A.. E. M., E. E., J. J. a A.. J. F. a tiež návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov A.. H. F. a H. F., nakoľko pre posúdenie nároku posúdil ako plne postačujúce listinné dôkazy predložené stranami. Otázka platnosti zmluvy o dielo, Objednávka č. 1709/2020, nebola medzi stranami sporná, preto nebol dôvod k okolnostiam uzatvárania, resp. jej podpisovania vypočuť štatutárnych zástupcov sporových strán. Riadne odovzdanie a prevzatie diela mal súd preukázané listinnými dôkazmi (preberací protokol, zisťovací protokol, záznam o priebehu poskytovania služieb - stavebný denník). 10. O úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., nakoľko strany nemali výšku úroku z omeškania dohodnutú v zmluve. Žalobcovi tiež priznal nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. 11. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP, žiadal, aby odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, pre obe alternatívy navrhovaného rozhodnutia si uplatňuje voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 12. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na preberacích protokoloch nebol potrebný podpis manažéra stavby p. L., keď vychádzal zo znenia bodu 5.2.4 zmluvy o dielo, podľa ktorého sa vyžadoval na zisťovacom a preberacom protokole len podpis stavbyvedúceho. Bod 5.2.3 zmluvy o dielo však uvádza, že žalobcovi vzniká oprávnenie vystaviť faktúru po riadnom vykonaní predmetu objednávky a potvrdení podpisom stavbyvedúceho a manažéra stavby. Vzájomnú zmätočnosť ustanovení zmluvy súd prvej inštancie vyhodnotil v neprospech žalovaného, ktorý zmluvu koncipoval. Podľa žalovaného práve ustanovenie 5.2.3 zmluvy jasne určovalo podmienky vzniku oprávnenia fakturovať vykonané práce, a to verifikáciu vykonaných prác stavbyvedúcim aj manažérom stavby. Skutočnosť, že bod 5.2.4 zmluvy uvádza, že na protokoloch postačuje len podpis stavbyvedúceho, je podľa neho irelevantná, nakoľko predchádzajúce ustanovenie vyžaduje aj podpis manažéra stavby. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa nezdôvodnil, prečo si vybral ako relevantné ustanovenie bodu 5.2.4 zmluvy a ustanovenie bodu 5.2.3 do úvahy nebral a v tejto otázke nebral do úvahy ani bod 5.2.1 Zmluvy o dielo: „Cena bude vypočítaná na základe reálne vykonaných stavebných prác jednotlivých častí, ktoré musia byť potvrdené stavbyvedúcim a príslušným manažérom stavby v danom období“. Použitie výkladového pravidla contra proferentem podľa žalovaného nie na mieste, nakoľko žalobca sa mal možnosť so znením zmluvy riadne oboznámiť pred podpisom a nenamietal, že by zmluvu nemohol pripomienkovať, či dopĺňať. Podľa odvolateľa tak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia rozhodnutia trpí rozhodnutie inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP. 13. Žalovaný na tieto odvolacie námietky nadväzuje aj pri odôvodnení naplnenia odvolacieho dôvodu podľa § 356 ods. 1 písm. f) CSP vo vzťahu k vyhodnoteniu záverov predloženého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II spis. zn. 54Cb/42/2021. Súd prvej inštancie podľa žalovaného dospel k nesprávnemu záveru, že toto rozhodnutie je irelevantné, nakoľko vo veci spis. zn. 54Cb/42/2021 zmluva o dielo vymedzovala povinnosť mať protokoly podpísané stavbyvedúcim a aj manažérom stavby a v aktuálnej veci tomu tak nie je. 14. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uplatňovať procesné práva (medzi ktoré patrí aj právo oboznámiť sa so všetkými dôkazmi vykonanými súdom) v takej miere, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, alebo dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP žalovaný konkrétne vidí v tom, že súd prvej inštancie v bode 35. odôvodnenia uvádza, že protokoly zo dňa 1.10.2020 boli (okrem neho) podpísané aj pánom L. ako manažérom stavby. Žalobcom predložené preberacie a zisťovacie protokoly z 01.10.2020 k žalobe (ako aj z 19.10.2020) podpisy manažéra stavby, pána L., neobsahovali. Z ďalších podaní žalobcu, jeho procesnej aktivity na pojednávaniach nevyplýva, že by žalobca predložil súdu iné znenia protokolov a že by ich súd doručil žalovanému na oboznámenie a prípadné vyjadrenie. Žalovaný preto nevie objektívne posúdiť, z akých protokolov súd prvej inštancie vychádzal, nakoľko na protokoloch, ktoré mu boli doručené spolu so žalobou, sa podpisy pána L. nenachádzajú a iné vyhotovenia týchto dôkazov mu neboli doručované. 15. Žalovaný ďalej namieta podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP existenciu inej vady konania aj z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie v bode 35. odôvodnenia bez akéhokoľvek vysvetlenia odmietol argumentáciu žalovaného o pravosti podpisu pána L., ktorú vzniesol vo svojej záverečnej reči a neuviedol, prečo na prostriedok procesnej obrany žalovaného neprihliadol. Žalovaný poukazuje na § 149, § 187 ods. 1 CSP, pričom záverečná reč bola vykonaná pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania. Podľa žalovaného bolo v zmysle § 182 druhá veta CSP oprávnením súdu zvážiť, či vzhľadom na prednesené záverečné reči je dôvod ukončiť dokazovanie. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že prípadný podpis p. L. na dokladoch, z ktorých mal vychádzať súd prvej inštancie, pravdepodobne nebude jeho podpisom a označil dôkazný prostriedok - verejný register, z ktorého si súd toto tvrdenie žalovaného mohol preveriť. Podľa žalovaného ide o významnú argumentáciu, ku ktorej sa mal prvostupňový súd vyjadriť. 16. Žalovaný tiež namieta nesprávnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie, že nepreukázal riadne uplatnenie vád voči žalobcovi. Tvrdenie žalovaného, že u žalobcu reklamoval vady diela, je podľa
žalovaného nesporným tvrdením s poukazom na § 151 ods. 1 CSP, preto je aplikácia § 150 CSP súdom prvej inštancie nedôvodná, keďže tvrdenia sporových strán boli v tejto otázke zhodné. Žalovaný tento záver odvodzuje z vyjadrenia žalobcu zo dňa 05.02.2021, že sa dozvedel o nejakej reklamácii zo strany žalobcu až dňa 20.11.2020, kedy prevzal list žalovaného datovaný 12.11.2020. Existenciu vád podľa žalovaného preukazuje aj skutočnosť, že na preberacích a zisťovacích protokoloch priložených k žalobe nebol podpis manažéra stavby pána L.. Podľa bodu 7.1 zmluvy o dielo bolo o.i. náplňou manažéra stavby aj kontrola kvality realizácie diela. Keďže protokoly neobsahujú jeho podpis, je možné objektívne usúdiť, že tieto neboli podpísané pravdepodobne z dôvodu, že realizácia diela nebola žalobcom vykonaná kvalitne. Žalovaný má za to, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že reklamácia nebola dôvodná, pričom súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani s argumentáciou žalovaného, že žalobca odmietol vady čo i len prezrieť a reklamáciu odmietol. 17. Žalovaný uvádza, že zodpovednosť za vady je postavená v systéme obchodného práva na objektívnej zodpovednosti, t.j. zavinenie sa nevyžaduje a tejto zodpovednosti sa môže zodpovedný subjekt zbaviť len preukázaním niektorého z liberačných dôvodov podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, ich existenciu žalobca nepreukázal. Súd prvej inštancie tiež nebral do úvahy ani § 561 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje zhotoviteľovi zbaviť sa zodpovednosti za vady tým, že sa riadil nevhodnými pokynmi objednávateľa, resp. použil na zhotovenie diela nevhodné veci dodané objednávateľom, pričom na túto nevhodnosť upozornil pri vynaložení odbornej starostlivosti. Povinnosť upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela vyplýva zhotoviteľovi z § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom. Žalobca ako zhotoviteľ na nevhodnosť pokynov či dodaných vecí nikdy žalovaného neupozornil. Súd prvej inštancie tak v tomto smere neaplikoval relevantnú právnu normu, teda vec aj nesprávne právne posúdil. Žalovaný namieta aj záver súdu prvej inštancie v bode 37. odôvodnenia, že žalovaný v konaní nepreukázal, že dielo malo vady a že by žalobca nepostupoval v súlade s § 551 Obchodného zákonníka, keď ho neupozornil na nevhodnosť vecí a pokynov, nakoľko bolo úlohou žalobcu, aby preukázal, že pokyny žalovaného boli nevhodné a že ho na ich nevhodnosť upozornil s ohľadom na jeho obvyklú odbornú starostlivosť ako zhotoviteľa stavebných prác. Súd prvej inštancie tak opomenul teóriu negatívneho dôkazu, podľa ktorej nemožno dokázať skutočnosť, ktorá sa nestala. Keďže žalobca dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol, mala nastať aplikácia § 150 CSP s výsledkom straty sporu pre žalobcu. Súd prvej inštancie vychádzal z textu preberacích a zisťovacích protokolov, pričom tieto neboli podpísané manažérom stavby a žalobca neprodukoval žiaden ďalší dôkaz, ktorý preukazoval relevanciu týchto dôkazov. 18. Žalovaný namieta aj nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalobca bol dodávateľom iba stavebných prác a nebol dodávateľom klátikov. Žalovaný uvádza, že predmetom zmluvy o dielo bola „ ... dodávka stavebných prác, spočívajúcich vo vykonaní - montáž atiky - montáž klátikov a náteru, lepenie spádového polystyrénu, montáž OSB dosiek, rezanie, náter a zašroubovanie, lepenie zvislej izolácie ICOPAL v Bratislave, „Obnova a modernizácia obvodového plášťa bloku B“, SO 02 strecha.“. Zo znenia zmluvy je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca mal vykonať montáž klátikov na stavebnom objekte, ku ktorému sa zaviazal podľa bodu 2.1 dodržať aj projektovú dokumentáciu, bol oprávnený aj na úpravu dĺžky montovaného materiálu, t. j. aj klátikov. Podľa žalovaného je preto irelevantné, či dodal klátiky v rozmere podľa projektovej dokumentácie. Žalobca sa mal riadiť projektovou dokumentáciou, ktorá zjavne určovala konkrétnu dĺžku klátikov, preto ak žalovaný dodal klátiky kratšie ako vyžadovala projektová dokumentácia, žalovaný ho mal upozorniť na nevhodnosť veci určenej na zhotovenie diela podľa § 551 Obchodného zákonníka, ak dodal dlhšie, mohol a mal postupovať na základe objednávky, aj „rezania“ a klátiky skrátiť na dĺžku vyžadovanú projektovou dokumentáciou. Žalobca však takto nepostupoval, čím došlo k vzniku vady diela, za ktorú zodpovedá. 19. Žalovaný namieta aj záver súdu prvej inštancie, ak by žalobca nesplnil podmienky (náležitosti) pre riadne vystavenie faktúry (čl. 5. ods. 5.2.3 a 5.2.4), že by žalovaný nevyužil svoje oprávnenie na odmietnutie a vrátenie faktúry na prepracovanie (čl. 5. ods. 5.3), ide však o právo žalovaného zo zmluvy, nie o jeho povinnosť. Naproti tomu, žalobca mal povinnosť zmluvu dodržiavať a predložiť správne vystavenú faktúru spolu s riadnymi prílohami. Súd prvej inštancie preto na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
20. Žalovaný napokon namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo zasiahnuté do jeho práv v takej miere, že bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces a nevykonanie navrhnutých dôkazov bez riadneho odôvodnenia, konkrétne výsluch svedkov A.. F. a H. F., ktoré považoval za nadbytočné a nehospodárne, keď pre posúdenie veci považoval za postačujúce listinné dôkazy v spise. Žalovaný sa s dôvodmi nevykonania dokazovania nestotožňuje. Práve títo svedkovia boli prítomní na kontrolnom dni, kedy došlo k zisteniu vád na diele. Z dôvodu, že žalobca reklamované vady počas konania popieral, existencia a rozsah vád boli spornými skutočnosťami, ktoré mohli osvetliť práve výsluchy navrhovaných svedkov. Žalovaný v súlade s procesným usmernením súdu prvej inštancie z pojednávania 26.04.2022 podaním zo dňa 24.05.2022 týchto svedkov identifikoval, preto nevidí v odôvodnení napadnutého rozsudku jediný dôvod nehospodárnosti výsluchu týchto svedkov najmä vzhľadom na to, že najbližšie pojednávanie bolo až 14.02.2023. 21. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca zastáva názor, že napadnutý rozsudok spĺňa kritéria odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tak z formálneho, ako aj obsahového hľadiska, nemožno ho považovať za nepreskúmateľný ako uvádza žalovaný vo viacerých bodoch svojho odvolania. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil skutkové a právne dôvody, pre ktoré svojim rozsudkom vo veci rozhodol a súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného. Súd prvej inštancie podľa žalobcu správne ustálil skutkový a právny stav, že v ods. 5.2.4 objednávky je uvedené, že k náležitostiam faktúry patrí okrem iného preberací protokol podpísaný stavbyvedúcim a zisťovací protokol podpísaný stavbyvedúcim. Nakoniec v odseku 7.1. je uvedené, že stavbyvedúci p. F. je poverený na prevzatie dodávok a prác v rozsahu objednávky a manažér stavby p. L. je poverený podpísať prílohy k fakturácii (súpis vykonaných prác, preberací a zisťovací protokol). Uvedené ustanovenie s ustanovením bodu 5.2.4 vzbudzuje pochybnosti, kto má listiny podpísať, aby vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela. Žalobca sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ustanovenia zmluvy o dielo, ktoré pripúšťajú rôzny výklad, je potrebné vykladať na ťarchu žalovaného, ktorý vypracoval znenie písomnej objednávky a túto predložil žalobcovi na podpis. Z uvedených ustanovení aj podľa názoru súdu prvej inštancie je jednoznačne možné dôvodiť, že vôľa zmluvných strán smerovala k tomu, aby bol o prevzatí prác spísaný a podpísaný protokol. Táto vôľa bola naplnená a podmienky vzniku nároku na cenu diela boli splnené tým, že za žalovaného boli protokoly podpísané stavbyvedúcim pánom F., ako to upravoval aj odsek 5.2.4. objednávky. Okrem toho protokoly zo dňa 1.10.2020 boli okrem neho podpísané aj pánom L. ako manažérom stavby. Argument o tom, že chýba podpis pána L. na preberacích a zisťovacích protokoloch resp. ak je tam uvedený, žalovaný spochybnil jeho pravosť, je jednoznačne účelový argument. Súčasťou súdneho spisu je preberací protokol aj zisťovací protokol (týkajúci sa objednávky č. 1709/2020) zo dňa 1.10.2022 podpísaný pánom L. a tieto listinné dôkazy doložil do spisu práve žalovaný ako prílohy k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 8.1.2021. Čo sa týka argumentácie žalovaného týkajúcej sa „vád diela“, žalovaný žiadne reklamácie v čase prevzatia prác neuviedol, s vykonanými prácami bol spokojný, nemal žiadne námietky, faktúry spolu s príslušnými prílohami riadne prebral a podpísal ich prevzatie, kvalitu stavebných prác nenamietal. Argumenty v odvolaní nemajú reálny skutkový ani právny základ, nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal, že dielo malo vady a že by žalobca nepostupoval v súlade s § 551 Obchodného zákonníka, keď ho neupozornil na nevhodnosť vecí a pokynov. V čase preberania diela neboli na ňom zistené žiadne vady, ak by malo ísť o vadu nesprávnej dĺžky klátikov, ktorú žalovaný uplatňoval listami zo dňa 12.11.2020 a 18.11.2020, t. j. viac ako mesiac po prevzatí diela, túto bolo možné ako celkom zjavnú zistiť už pri prevzatí diela. Žalobca bol dodávateľom stavebných prác, klátiky dodal žalovaný a žalobca ich na základe objednávky namontoval s odbornou starostlivosťou, postupoval presne podľa ustanovení zmluvy o dielo a pokynov zástupcov žalovaného. 22. K vyjadreniu žalobcu predložil žalovaný svoje vyjadrenie. Uviedol, že keď dve ustanovenia zmluvy (5.2.3 a 7.1) deklarujú, že je potrebné mať na preberacom protokole aj podpis manažéra stavby, je ojedinelé ustanovenie bodu 5.2.4 bezvýznamné, nakoľko vôľa zmluvných strán bola jasná, zrozumiteľná. Pri použití základných pravidiel jazykového a logického výkladu zmluvy je vždy nutné dospieť k záveru, že ustanovenie bodu 5.2.4. nedáva za vznik žiadnym pochybnostiam k iným ustanoveniam zmluvy, ktoré upresňujú, že je potrebný podpis aj manažéra stavby na preberacom protokole (bod 5.2.3 Zmluvy
o dielo) a zároveň túto osobu s týmto oprávnením aj explicitne determinujú (bod 7.1 Zmluvy o dielo). K existencii podpisu manažéra stavby na preberacích protokoloch žalovaný opätovne uvádza, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia odmietol argumentáciu o pravosti podpisu A.. L.. Podľa žalovaného je nesporné, že dielo v čase jeho vykonania malo vady, preto žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie ceny diela. Žalovaný vady reklamoval ihneď po tom, čo sa o ich existencii dozvedel po kontrolnom dni investora. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol podľa zmluvy oprávnený aj na rezanie, t.j. úpravu rozmerov materiálov potrebných na realizáciu diela a tiež bol osobou zodpovednou za ich montáž v zmysle projektovej dokumentácie, ktorá musela obsahovať okrem iného aj dĺžku predmetných klátikov. Ak teda žalovaný dodal dlhšie klátiky, ako vyžadovala projektová dokumentácia, žalobca bol plne legitimovaný a povinný tieto skrátiť na projektovou dokumentáciou vymienenú dĺžku. Žalobca teda zjavne nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď veci dodané na realizáciu diela nekonfrontoval s projektovou dokumentáciou určenou na realizáciu diela, preto nesie zodpovednosť za vady diela, ktoré boli riadne reklamované žalovaným a ktoré nesporne existovali v čase vykonania diela, čo žalobca ani nepoprel. Z dôvodu existencie vád diela nevzniklo žalobcovi právo na zaplatenie ceny diela z dôvodu porušenia § 548 ods. 1 v spojení s § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj podľa § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka. 23. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný opakuje svoje argumenty a vyhýba sa reakcii na argumentáciu žalobcu. Nad rámec podaného vyjadrenia a písomných a ústnych vyjadrení žalobca uvádza, že relevantná skutočnosť, ku ktorej sa žalovaný vôbec nevyjadril, je napr. tá skutočnosť, že preberací protokol aj zisťovací protokol (týkajúci sa objednávky č. 1709/2020) zo dňa 1.10.2022 je podpísaný pánom L. a tieto listinné dôkazy doložil do spisu práve žalovaný ako prílohy k odporu proti vydanému platobnému rozkazu. 24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 27. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 30.09.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť a napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 28. Odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odôvodnení napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Odvolací súd preto na odôvodenie súdu prvej inštancie v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody: 29. Odvolací súd sa s námietkami žalovaného voči záverom súdu prvej inštancie o vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela nestotožnil. Pokaľ žalovaný namieta nesprávne skutkové zistenia a vyhodnotenie ustanovení 5.2.1, 5.2.3 a 5.2.4 zmluvy o dielo súdom prvej inštancie, ktorý vychádzal zo znenia bodu 5.2.4 zmluvy, podľa ktorého sa vyžadoval na zisťovacom a preberacom protokole len podpis stavbyvedúceho, odvolací súd sa s jeho závermi v bode 35. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
stotožňuje. Vzhľadom na námietky žalovaného, ktoré sú predmetom odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že z čl. 5 ods. 5.2.3. zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou faktúry sú o.i. oprávnenými osobami poskytovateľa a objednávateľa podpísaný Zisťovací protokol a Preberací protokol a oprávnenie vystaviť faktúru vzniká žalobcovi po riadnom vykonaní predmetu objednávky a ich potvrdení podpisom stavbyvedúceho a manažéra stavby. Záver súdu prvej inštancie, že vôľa zmluvných strán smerovala k tomu, aby bol o vykonaní prác spísaný protokol, je potrebné posúdiť ako správny. Článok 5. ods. 5.2.4. je z hľadiska systematiky a obsahu možné považovať za špeciálnu zmluvnú úpravu k ods. 5.2.3, ktorá upravuje náležitosti faktúry a uvádza konkrétne, kto je osobou oprávnenou (za objednávateľa), ktorej podpis sa vyžaduje na preberacom protokole a na zisťovacom protokole. Ustanovenie ods. 5.2.4. vyžaduje ako obligatórnu náležitosť v prípade oboch protokolov podpis stavbyvedúceho. Ak zmluvné dojednanie ods. 5.2.3 vyžaduje potvrdenie riadneho vykonania predmetu objednávky podpis stavbyvedúceho a manažéra stavby a zmluvné dojednanie ods. 5.2.4 vyžaduje obligatórne len podpis stavbyvedúceho, uvedené zmluvné dojednania potom skutočne pripúšťajú rôzny výklad. Súd prvej inštancie poukázal aj na čl. 7. ods. 7.1 zmluvy, z ktorého rovnako vyplýva, že osobou poverenou na prevzatie dodávok a prác v rozsahu tejto objednávky podľa skutočne zrealizovaných množstiev je stavbyvedúci p. F., manažér stavby p. L. je poverený podpísať prílohy k fakturácii - súpis vykonaných prác a zisťovací protokol a preberací protokol vystavené v súlade s bodom 5.2.3. tejto zmluvy. K čl. 7 ods. 7.1 však odvolací súd uvádza, že z formulácie oprávnení vyplýva, že osobou poverenou na prevzatie dodávok a prác je stavbyvedúci p. F., manažér stavby len podpisuje prílohy k fakturácii. Ak by bolo úmyslom žalovaného, aby vyhotovené práce manažér stavby aj prevzal, žalovaný, ktorý vypracoval znenie písomnej objednávky a predložil žalobcovi na podpis, by takú vôľu prejavil aj v návrhu čl. ods. 7.1. Záver súdu prvej inštancie, že dotknuté ustanovenia pripúšťajú rôzny výklad a je potrebné ich pri pochybnostiach vykladať na ťarchu žalovaného s poukazom na § 226 ods. 4 Obchodného zákonníka, je správny. Rovnako tak je správny aj záver, že na preberacích protokoloch nebol potrebný podpis manažéra stavby p. L.. V tejto súvislosti ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalovaného k použitiu záverov rozhodnutia v analogickej veci, vedenej Okresným súdom Bratislava II pod spis. zn. 54Cb/42/2021. Dotknuté zmluvné dojednanie v konaní spis. zn. 54Cb/42/2021 vyžadovalo ako obligatórnu náležitosť príloh faktúry zisťovací a preberací protokol, oba podpísané stavbyvedúcim a aj manažérom stavby. Záver súdu prvej inštancie, že dané rozhodnutie je pre posúdenie prejednávanej veci nerelevantné, je správny. 30. Pokiaľ žalovaný namieta znemožnenie uplatňovania svojich procesných práv, a to práva oboznámiť sa so všetkými dôkazmi vykonanými súdom prvej inštancie, k čomu malo prísť tým, že mu neboli doručené na oboznámenie a prípadné vyjadrenie protokoly zo dňa 1.10.2020 podpísané aj pánom L. ako manažérom stavby, odvolací súd upriamuje pozornosť odvolateľa na to, že tieto listinné dôkazy predložil súdu prvej inštancie on sám, a to k odporu proti platobnému rozkazu (č. l. 32, 33 spisu). Uplatnená odvolacia námietka je nedôvodná. 31. Rovnako ako nesprávny nevzhliadol odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadol na argumentáciu žalovaného o pravosti podpisu pána L. uplatnenú v záverečnej reči. Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa, že súd prvej inštancie v priebehu konania uložil žalovanému (jeho právnemu zástupcovi) v lehote určenej súdom povinnosť uviesť ďalšie skutočnosti a predložiť dôkazy na ich preukázanie s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí prihliadať (vo výzve na dupliku zo dňa 03.03.2021, na pojednávaní dňa 26.04.2022). Tiež mu uložil povinnosť predložiť návrhy na vykonanie ďalších dôkazov v lehote do 30.06.2022 na pojednávaní dňa 16.06.2022 s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania. V podaniach ani prednesoch žalovaného takýto prostriedok procesnej obrany uplatnený nebol, ani nebol žalovaným označený žiaden dôkaz na jeho preukázanie. Je zrejmé, že tento prostriedok procesnej obrany bol žalovaným uplatnený oneskorene, a preto naň dopadá sudcovská koncentrácia konania upravená v § 153 CSP, ktorý súdu umožňuje neprihliadnuť na oneskorene uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ak tieto mohla a mala strana sporu uplatniť v konaní už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, osobitne v situácii, ak si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Žalovaný zjavne postupoval v rozpore s článkom 10 Základných princípov Civilného sporového poriadku a nerešpektoval záväzné pokyny súdu, preto v prípade obrany žalovaného o pravosti podpisu manažéra stavby na protokoloch (ktoré naviac do konania predložil sám žalovaný bez spochybnenia pravosti podpisu) došlo k procesnej preklúzii práva predložiť nové skutkové tvrdenie, ktoré bolo možné žalovaným uplatniť skôr a súd prvej inštancie dôvodne uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. Podľa čl. 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Námietku žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. 32. Odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalovaného voči záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal, že dielo malo vady, ktoré mali spočívať v nesprávnej dĺžke klátikov a že žalobca nepostupoval v súlade s § 551 Obchodného zákonníka. Žalovaný tvrdené vadné plnenie odôvodňuje tým, že žalobca mal vykonať montáž klátikov na stavebnom objekte, ku ktorému sa zaviazal dodržať projektovú dokumentáciu a bol v tomto smere aj oprávnený na úpravu dĺžky montovaného materiálu, t.j. aj klátikov, preto je podľa žalovaného irelevantné, či žalobca dodal klátiky v rozmere podľa projektovej dokumentácie. Žalovaný na podporu svojej odvolacej argumentácie zjavne nesprávne interpretuje predmet zmluvy, v ktorom zdôrazňuje zvýrazneným hrubým typom písma slová „montáž klátikov“ a slovo „rezanie“. Odvolací súd konštatuje, že doslovný text dohody o predmete zmluvy nezodpovedá zneniu, ako ho uvádza, resp. interpretuje žalovaný. V skutočnosti predmetom zmluvy v prípade klátikov bola len ich montáž. Iné činnosti (napr. lepenie, rezanie, náter a zašroubovanie) sa týkali OSB dosiek, či zvislej izolácie ICOPAL). Záver súdu prvej inštancie, že žalobca bol v zmysle zmluvy dodávateľom stavebných prác a nebol dodávateľom klátikov, je správny. Rovnako v tejto súvislosti odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné ďalšie odvolacie námietky, a to námietku, že žalobca sa mal riadiť projektovou dokumentáciou, ktorá podľa žalovaného zjavne určovala konkrétnu dĺžku klátikov. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že by žalobca postupoval v rozpore s projektovou dokumentáciou, túto v konaní nepredložil. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že by dielo nezodpovedalo výsledku dojednanému v zmluve, teda nepreukázal vadné plnenie žalobcu, nepreukázal, že dielo bolo vyhotovené v rozpore s projektovou dokumentáciou, nemohol ani porušiť povinnosť podľa § 551 Obchodného zákonníka upozorniť žalovaného na nevhodnosť ním dodanej dĺžky klátikov určených na zhotovenie diela. Odvolací súd sa plne stotožňuje s bodom 37. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zhodne so súdom prvej inštancie odkazuje odvolateľa na znenie preberacích protokolov, z ktorých vyplýva, že žalobca vykonal práce v množstve a kvalite v súlade s objednávkou. 33. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou nesprávneho vyhodnotenia riadneho uplatnenia vád žalovaným. Pre uplatnenie nárokov z vád v súdnom konaní je nevyhnutné, aby ich objednávateľ oznámil včas zhotoviteľovi (§ 562 ods. 2 Obchodného zákonníka). V prípade, ak objednávateľ včas neoznámil zhotoviteľovi vady diela, nie je možné v súdnom konaní priznať objednávateľovi nároky z vád, ak zhotoviteľ v konaní pred súdom namietne, že objednávateľ mu vady diela neoznámil včas (§ 562 ods. 3 v spojení s § 428 ods. 1 písm. b, ods. 2 Obchodného zákonníka). Lehota na oznámenie vád má charakter premlčacej lehoty, tzn. súd na jej uplynutie musí prihliadať, ak ju zhotoviteľ diela v konaní namietne. Z tvrdenia žalobcu, ktorý namietal notifikáciu akýchkoľvek vád a uviedol, že sa o nejakej reklamácii dozvedel až z doručenej odpovede na predžalobnú výzvu 20.11.2020 súd prvej inštancie správne vyvodil, že ak by sa aj tvrdená vada nesprávnej dĺžky klátikov mala na diele vyskytovať, nepochybne ide o vadu zjavnú, zistiteľnú pri prevzatí diela. 34. Žalovaný napokon namieta nevykonanie navrhnutých dôkazov bez riadneho odôvodnenia, konkrétne výsluch svedkov A.. F. a H. F., ktorí boli prítomní na kontrolnom dni, kedy došlo k zisteniu vád na diele. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom sa odvolací súd stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie a dôvodmi nevykonania dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov, pričom za postačujúce považoval aj odôvodnenie postupu súdu prvej inštancie, že vzhľadom na to, že pre posúdenie veci sú postačujúce listinné dôkazy v spise, vykonanie dokazovania výpoveďami svedkov by bolo nehospodárne a nadbytočné. 35. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, dôkazný stav zistený súdom prvej inštancie poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci a ani v odvolacom konaní žalovaný nenamietal také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).