Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/86/2023 1109219470 17. 06. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:1109219470.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Energy Concept, s.r.o., Kopčianska 8A/3756, 851 01 Bratislava, IČO: 35 918 071, zastúpeného: Mgr. Andrej Maar, advokát, Dunajská 8, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: SOPRA MINERGO, s. r. o. v likvidácii, Ventúrska 18, 811 01 Bratislava, IČO: 35 842 211, zastúpenému: JUDr. Karol Spišák, Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 112.491,77 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/132/2009-538 zo dňa 9.3.2023 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/132/2009-538 zo dňa 9.3.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 26Cb/132/2009-538 zo dňa 9.3.2023 (ďalej iba napadnutý rozsudok) žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 19. mája 2009 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 112.491,77 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 16. septembra 2008 uzatvoril v postavení zhotoviteľa so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola príprava a vykonanie stavebných prác v rámci výstavby projektu „Nízkoenergetický bytový komplex Koliba II, Bratislava, Podkolibská ulica”. Dohodnuté práce spočívali najmä vo vyhĺbení geotermálnych vrtov a inštalácií tepelných čerpadiel. Podľa článku III. bod 3.1. zmluvy o dielo bol deň začatia vykonávania prác stanovený na 15. október 2008 a dielo malo byť odovzdané do 10. decembra 2008. Oznámením z 29. septembra 2008 vydal žalovaný pokyn na prerušenie prác na vykonanie diela s tým, že dôvodom dočasného prerušenia práv bola analýza rozpočtu žalovaného pre výstavbu domu. Podľa žalobcu bol dôvod prerušenia vykonania diela jednoznačne na strane žalovaného, a preto žalovanému vyplynula z prerušenia diela z dôvodov na strane žalovaného bezodkladne po vydaní rozhodnutia o prerušení diela povinnosť navrhnúť dohodu o zmene diela. Žalovaný v lehote do februára 2009 neodvolal pokyn na prerušenie diela a ani nenavrhol žalobcovi dohodu o zmene diela, preto bol od prvého februárového týždňa 2009 v omeškaní aj s povinnosťou uzatvoriť dohodu o zmene diela podľa článku III. bod 3.3. zmluvy o dielo. Následne listom z 11. marca 2009 žalovaný oznámil žalobcovi, že projekt výstavby je v dôsledku ekonomických a trhových zmien absolútne nerealizovateľný, pričom navrhol žalobcovi ukončiť zmluvu o dielo dohodou. Žalobca s uzatvorením dohody o ukončení zmluvy o dielo nesúhlasil a oznámil žalovanému, že je pripravený dielo vykonať a žiadal, aby žalovaný zmluvu dodržal a odvolal rozhodnutie o prerušení diela. Listom zo 7. apríla 2009 vyzval žalobca žalovaného k uzavretiu dohody
o zmene termínu začatia a ukončenia prác s tým, že ako termín začatia vykonávania diela navrhol koniec mesiaca apríl 2009 s tým, že mu poskytol lehotu na vyjadrenie k návrhu v trvaní 7 dní. Keďže žalovaný v stanovenej lehote nereagoval na predmetný list, dňa 23. apríla 2009 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na zaplatenie ceny diela podľa ustanovenia § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca je toho názoru, že žalovaný ako objednávateľ je povinný zaplatiť mu dohodnutú cenu diela, od ktorej sa odpočíta to, čo žalobca ako zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela. Cena diela bola dohodnutá vo výške 8.960.000,- Sk bez DPH a odmena za vykonanie diela po odpočítaní ušetrených nákladov prestavuje sumu 88.560,- Eur bez DPH. Zároveň žalobca uviedol, že pred vydaním pokynu na prerušenie diela vykonal vrt, ktorý bol predmetom diela. Náklady na predmetný vrt vyúčtoval faktúrou č. 08123 z 18. novembra 2008 v celkovej sume 5.974,90 Eur bez DPH. Predmetný vrt mal byť vykonaný pred uzatvorením zmluvy o dielo na základe dohody strán s tým, že bude zahrnutý do predmetu diela podľa zmluvy, hoci následne žalovaný existenciu tejto dohody popieral. 3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 16. septembra 2008 uzatvorená zmluva o dielo označená ako Koliba/BA/03/2008, predmetom ktorej bolo zhotovenie geotermálnych vrtov v rámci výstavby projektu „Nízkoenergetický bytový komplex Koliba II, Bratislava, Podkolibská ulica“ za dohodnutú cenu diela 8.960.000,- Sk. Žalovaný pred začatím prác na vykonávaní diela, dňa 29. septembra 2008, oznámil žalobcovi rozhodnutie o pozastavení začiatku realizácie predmetu plnenia až do okamihu písomného odvolania. Žalovaný listom z 11. marca 2009 požiadal žalobcu o ukončenie zmluvy o dielo dohodou s odkazom na zistený rozdiel medzi predpokladanými kalkulovanými nákladmi a rozpočtom stavby a s odkazom na pokles hodnoty bytových priestorov v dôsledku hospodárskej krízy. Žalobca listom zo 7. apríla 2009 oznámil žalovanému, že s návrhom dohody o ukončení zmluvy o dielo nesúhlasí a požiadal ho o prehodnotenie svojho rozhodnutia o realizácii výstavby bez účasti žalobcu. Súčasne žalobca vyzval žalovaného na odvolanie rozhodnutia o prerušení prác, ktoré je prekážkou v plnení zmluvy s tým, že navrhol termín začatia prác do konca mesiaca apríl 2009. Listom z 23. apríla 2009 doručeným žalobcovi dňa 27. apríla 2009 žalovaný oznámil, že projekt nie je možné realizovať, a preto chcel za účelom predídenia vzniku dodatočných nákladov a škôd ukončiť zmluvu o dielo so žalobcom dohodou, pričom žalovaný vyzval žalobcu, aby mu prípadné náklady preukázal v lehote 10 dní. Listom z 23. apríla 2009 doručeným žalovanému 28. apríla 2009 žalobca oznámil, že odstupuje od zmluvy o dielo s odkazom na znenie článku XVII. zmluvy o dielo v spojení s ustanovením § 346 Obchodného zákonníka. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie ceny diela po odpočítaní ušetrených nákladov vo výške 112.491,77 Eur. Faktúrou č. 08123 z 18. novembra 2018 fakturoval žalobca žalovanému sumu 214.200,- Sk, ktorá predstavuje cenu diela za vrtné práce realizované žalobcom dňa 22. augusta 2008. Predmetnú faktúru vrátil žalovaný žalobcovi listom z 3. decembra 2008 s poukazom na to, že skúšobný vrt dĺžky 125 m nebol zo strany žalovaného požadovaný a ani objednaný, a nie je možné ho považovať za predmet plnenia zmluvy zo 16. septembra 2008. Následne listom z 28. mája 2009 žalovaný vyzval žalobcu o okamžité odstránenie vrtu z pozemku s tým, že ak nebude odstránený, odstráni ho žalovaný na náklady žalobcu. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 ods. 1, § 544, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 344, § 345, § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobou uplatnený nárok žalobcu možno rozdeliť na dve časti, jednak ide o nárok na zaplatenie ceny diela za zhotovenie 1 vrtu v celkovej sume 7.110,14 Eur (214.200,- Sk) a nárok na zaplatenie ceny diela po odpočítaní toho, čo žalobca ušetril v dôsledku odstúpenia od zmluvy, v celkovej sume 105.381,63 Eur. 5. Vo vzťahu k prvému žalobou uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 7.110,14 Eur s príslušenstvom, ktorý žalobca vyvodzuje z faktúry č. 08123, za zrealizovanie vrtu v celkovej hĺbke 125 m, súd poukázal na to, že žalobca predmetný nárok vyvodzoval z ustanovenia § 544 ods. 2 Obchodného zákonníka. S predmetnou argumentáciou žalobcu súd prvej inštancie nesúhlasil z dôvodu, že pre vznik nároku zhotoviteľa podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Obchodného zákonníka je nevyhnutné, aby zhotoviteľom vynaložené výdavky na veci zapracované do zhotovovaného diela, ktorého vlastníkom je objednávateľ, boli vynaložené v súvislosti s plnením zmluvného záväzku, ktorý neskôr zanikol na základe odstúpenia od zmluvy zhotoviteľom z dôvodov na strane objednávateľa. Nárok žalobcu na úhradu sumy 7.110,14 Eur s DPH podľa súdu vymedzené kritéria nespĺňa, keďže z faktúry č. 08123 z 18. novembra 2008 vystavenej žalobcom vyplýva, že ňou žalobca fakturuje žalovanému zrealizované vrtné práce za zhotovenie vrtu, t. j. zaplatenie ceny diela. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetom tohto nároku nie je úhrada ceny vecí, ktoré žalobca ako zhotoviteľ účelne obstaral, a ktoré sa mali stať súčasťou zhotovovaného diela,
keďže žalobca so zhotovovaním diela na základe zmluvy o dielo označenej ako Koliba/BA/03/2008 ani nezačal. Už predmetný záver pojmovo vylučuje, aby bolo možné považovať nárok na zaplatenie sumy 7.110,14 Eur ako nárok vyplývajúci z ustanovenia § 544 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd uviedol, že predmetný nárok mohol byť posudzovaný nanajvýš ako nárok na zaplatenie ceny diela zo samostatnej zmluvy, pričom existenciu samostatnej dohody žalobca nepreukázal. 6. Vo vzťahu k druhému žalobou uplatnenému nároku o zaplatenie sumy 105.381,53 Eur, súd prvej inštancie uviedol, že tento nárok si žalobca uplatňoval ako nárok na zaplatenie ceny diela po odpočítaní ušetrených nákladov v dôsledku odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že základným predpokladom pre existenciu predmetného nároku je existencia platného odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalobcu ako zhotoviteľa. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy súd odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016. Súd dal do pozornosti, že pre rozhodnutie vo veci relevantné sú len tie dôvody, ktoré uviedol žalobca vo svojom odstúpení od zmluvy. Podľa argumentácie žalobcu v spore bolo dôvodom odstúpenia od zmluvy omeškanie žalovaného ako veriteľa, keď žalobcovi ako zhotoviteľovi neposkytol nevyhnutnú súčinnosť na vykonanie diela. 7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmluve o dielo mali zmluvné strany v článku III. bod 3.3. dohodnuté, že zhotoviteľ je povinný práce prerušiť na základe rozhodnutia objednávateľa a obidve strany sú potom zaviazané uzatvoriť dohodu o prípadnej zmene diela a podmienok jeho prevedenia. Následne v článku XVII. zmluvy o dielo boli upravené podmienky odstúpenia od zmluvy, keď podľa bodu 17.1. zmluvné strany mohli požadovať zmenu zmluvy alebo od zmluvy odstúpiť za podmienok daných príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a následne v bode 17.2. boli upravené podstatné porušenia zmluvy, ktorými sa rozumeli omeškanie s plnením dohodnutých termínov dlhšie než 14 dní, nekvalitné prevedenie prác, nekvalitné dodávky výrobkov a materiálov, opakované nedodržanie platných predpisov BOZ a požiarnej ochrany, opakované zistenie alkoholu, resp. iných omamných látok u pracovníkov zhotoviteľa. 8. Súd dospel k záveru, že odstúpenie žalobcu od zmluvy z 23. apríla 2009 predstavuje absolútne neplatný právny úkon. Poukázal na to, že otázka platnosti odstúpenia od zmluvy bola predmetom samostatného konania iniciovaného žalovaným, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 29Cb/1/2020. Žaloba žalovaného o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 12. februára 2014, č. k. 29Cb/1/2010-101 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 28. januára 2016, sp. zn. 1Cob/208/2014 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalovaného na požadovanom určení. Uvedené znamená, že určovacia žaloba žalovaného bola zamietnutá z procesných dôvodov, a nie z vecného hľadiska, preto súd v rozhodovanom spore nie je viazaný výsledkom konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 29Cb/1/2020, ale otázku platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy musí posudzovať samostatne ako prejudiciálnu otázku v aktuálne rozhodovanom spore. 9. Pokiaľ ide o samostatné odstúpenie od zmluvy, súd v prvom rade poukázal na to, že pokyn žalovaného ako objednávateľa na prerušenie prác predstavuje realizáciu práva žalovaného, ktoré mu vyplývalo z článku III. bod 3.3. zmluvy o dielo. Žalovaný sa v dôsledku výkonu svojho práva vyplývajúceho mu zo zmluvy nemohol dostať ako veriteľ do omeškania podľa ustanovenia § 370 Obchodného zákonníka. Navyše, aj keby súd pripustil argumentáciu žalobcu, a teda, že malo byť povinnosťou žalovaného odvolať svoje rozhodnutie o prerušení prác s tým, že ak tak žalovaný neurobil, sa mal dostať do omeškania s porušením svojej zmluvnej povinnosti, dal súd do pozornosti, že žalobca mohol z tohto dôvodu od zmluvy odstúpiť jedine vtedy, ak by mu toto právo priznávala zmluva o dielo zo 16. septembra 2008 alebo Obchodný zákonník (ako to vyplýva z ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka). Keďže žalobcom vymedzený dôvod odstúpenia od zmluvy nebol medzi stranami upravený v zmluve o dielo, zameral sa súd na to, či mu vyplýval zo zákona. V tomto smere bolo podľa súdu potrebné vychádzať z ustanovení § 370 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú omeškanie veriteľa, pričom významné je predovšetkým znenie ustanovenia § 371 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého dlžník môže od zmluvy odstúpiť v prípadoch ustanovených zákonom alebo zmluvou. Mal za to, že vymedzený dôvod odstúpenia od zmluvy nevyplýva zo zmluvy, a rovnako tak nevyplýva aj ani z jednotlivých ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o dielo (§ 536 a nasl.).
10. Vo vzťahu k ustanoveniu § 346 Obchodného zákonníka súd uviedol, že predmetné zákonné ustanovenie neupravuje samotný dôvod odstúpenia od zmluvy, ale upravuje len režim (resp. postup), ktorý musí odstupujúca strana dodržať v prípade nepodstatného porušenia zmluvy zakladajúceho zákonný alebo zmluvný dôvod pre odstúpenie od zmluvy pred samotným jednostranným ukončením zmluvného vzťahu. Preto ani ustanovenie § 346 Obchodného zákonníka nie je možné považovať za zákonné ustanovenie, ktoré by žalobcovi priznávalo právo odstúpiť od zmluvy. 11. Súd upriamil pozornosť na zmätočnosť (alebo účelovosť) konania žalobcu, keď listom zo 7. apríla 2009 vyzval žalobcu na odvolanie rozhodnutia o prerušení prác, pričom v odstúpení od zmluvy z 23. apríla 2009 už uvádzal, že pokyn na zastavenie (nie prerušenie) prác predstavuje omeškanie objednávateľa, a teda v odstúpení od zmluvy uviedol žalobca iný dôvod, než v jeho predchádzajúcej výzve. Rovnako tak v odstúpení od zmluvy žalobca uviedol, že žalovaného vo výzve zo 7. apríla 2009 vyzval na uzatvorenie dohody, ktorou by sa stanovil nový termín začatia a ukončenia prác. Vo výzve zo 7. apríla 2009 však žalobca žalovaného na uzatvorenie predmetnej dohody nevyzval, keďže výzva žalobcu smerovala výlučne k odvolaniu rozhodnutia o prerušení prác. Taktiež súd poukázal na to, že žalobca neposkytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu, keďže v liste zo 7. apríla 2009 žiadal žalobca žalovaného, aby sa k jeho listu vyjadril v lehote 7 dní, nežiadal však, aby v 7 dňovej lehote žalovaný odstránil žalobcom tvrdené nedostatky. Okrem toho súd 7 dňovú lehotu nepovažoval za primeranú lehotu. 12. Z uvedeného tak podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že postup žalobcu bol v priamom rozpore s ustanovením § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorým sám v spore argumentoval, keďže žalovaného jednak nevyzval na odstránenie nedostatkov, ktorými odôvodňoval svoje odstúpenie od zmluvy z 23. apríla 2009, a zároveň ani neposkytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na odstránenie prípadných nedostatkov. Ak žalobca v spore argumentoval znením článku III. bod 3.3. zmluvy o dielo, z ktorého majú byť obidve zmluvné strany zaviazané uzatvoriť dohodu o prípadnej zmene diela a podmienok jeho prevedenia, mal súd za to, že žalobca bol nanajvýš povinný vyzvať žalovaného na uzatvorenie dohody o zmene diela spolu s konkrétnym návrhom jednotlivých zmien, vrátane návrhu konkrétnych zmien termínov začiatku a konca zhotovovania diela. List žalobcu zo 7. apríla 2009 tomuto však nezodpovedá. 13. Vzhľadom k záveru, že nedošlo k zániku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu založeného zmluvou o dielo zo 16. septembra 2008 platným odstúpením od zmluvy z dôvodov na strane objednávateľa, nevznikol žalobcovi uplatňovaný nárok na zaplatenie ceny diela podľa ustanovenia § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka pre absenciu základného predpokladu pre jeho vznik (ktorým je existencia platného odstúpenia od zmluvy). Záverom považoval súd za nevyhnutné vyjadriť sa ku konaniu samotného žalobcu aj vo svetle konštatovania uvedeného vyššie (v bode 24. odôvodnenia rozsudku), z ktorého je zrejmé, že žalobca nemal úprimný záujem riešiť zmluvný vzťah so žalovaným, vrátane práv a povinností z neho vyplývajúcich, ale jeho jediným cieľom bolo umelo vytvoriť formálne podmienky pre to, aby si mohol voči žalovanému uplatňovať nároky podľa ustanovenia § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, hoci sám nevykonal žiadne úkony smerujúce k zhotoveniu diela a v súvislosti s dielom mu nevznikli žiadne výdavky. Takéto konanie žalobcu je nepochybne nepoctivým konaním, ktorým sa chcel na úkor žalovaného obohatiť, a ktoré nepožíva právnu ochranu s odkazom na znenie ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka (tu aj bez ohľadu na záver súdu o neplatnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy z 23. apríla 2009). 14. Vzhľadom na závery vyslovené vyššie súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok I.). 15. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a ustanovením § 396 ods. 3 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100% (výrok II.). 16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP: súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d) CSP: konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f) CSP: súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) CSP: rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Žalobca uviedol, že konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nezdôvodnenému rozhodnutiu. Týmto nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok zamietol. 18. V ďalšej časti odvolania zhrnul žalobca skutkový stav z „pohľadu žalobcu“ s tým, že vychádzal z mailu žalovaného zo dňa 29.9.2008, listu žalovaného zo dňa 12.12.2008, listu žalovaného zo dňa 21.1.2009 a listu žalovaného zo dňa 11.3.2009. Uviedol, že žalobca žalovaného písomne listom zo 7.4.2009 vyzval na odstránenie prekážky, čo žalovaný neurobil. Termín začatia prác žalobca navrhol do konca mesiaca apríl 2009. Žalobca poskytol žalovanému primeranú lehotu na odvolanie pokynu na prerušenie prác v trvaní 7 dní. Vzhľadom na fakt, že odvolanie pokynu je jednostranným úkonom žalovaného, ktorým by umožnil splnenie predmetu platnej a záväznej zmluvy, považuje 7 dňovú lehotu za primeranú. K tomu uviedol, že žalovaný minimálne 2x písomne uviedol, že o pokračovaní diela rozhodne v II/2009 a žalobcovi oznámi obojstranne výhodné riešenie. Žalobca sa spoľahol na serióznosť žalovaného a čakal v neistom postavení do žalovaným určenej doby. Žalovaný v stanovenej lehote pokyn neodvolal a úmysel dielo nerealizovať potvrdil listom z 23.4.2009 (doručený poštou po odoslaní výpovede). Žalobca sa rozhodol listom zo dňa 23.04.2009 od zmluvy o dielo odstúpiť a vyzval žalovaného na zaplatenie ceny za dielo podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Má za to, že žalovaný bol ako veriteľ v omeškaní, neposkytnutím spolupôsobenia zabránil žalobcovi vo vykonaní diela v zmysle § 370 Obch. zák. Žalobca bol preto oprávnený od zmluvy odstúpiť z dôvodu omeškania veriteľa s poskytnutím spolupôsobenia nevyhnutného pre zhotovenie diela podľa § 346 ods. 1 aj podľa § 346 ods. 2 Obch. zák. Žalobca trvá na tom, že pred uzatvorením zmluvy o dielo a vydaním pokynu na prerušenie diela vykonal v dobrej viere vrt, ktorý bol predmetom diela podľa zmluvy o dielo, vykonal ho v čase keď už žalovaný rozhodol v súťaži o akceptácii cenovej ponuky žalobcu vrátane ponuky na predmetný vrt, ale k uzatvoreniu zmluvy o dielo so žalobcom nedošlo. Náklady na vrt vyúčtoval faktúrou č. 08123 zo dňa 18.11.2008. Vykonaný bol v auguste 2008. Bol vykonaný na mieste, ktoré bolo naprojektované pre jeden zo 48 vrtov pre stavbu bytových domov žalovaného, a bol predmetom ponuky žalobcu, ktorú žalovaný prijal a predmetom zmluvy o dielo. Žalobca konal v rámci dlhodobého obchodného vzťahu na základe vzájomnej dôvery. 19. V odvolaní žalobca poukázal na aplikovateľnú judikatúru s ohľadom na predmet sporu. Ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil list žalovaného z 11.3.2009, ak z neho nezistil, že projekt je ekonomicky nerealizovateľný. Pripomenul, že Okresný súd Bratislava I v 2 rozhodnutiach a Krajský súd v 2 rozhodnutiach zistili, že žalovaný oznámil, že projekt je nerealizovateľný. Ďalej poukázal na to, že udelenie pokynu na prerušenie diela bolo v konaní nesporné. Rovnako bolo nesporné, že iba žalovaný môže pokyn odvolať a bez odvolania nie je možné dielo začať ani dokončiť. Žalobca sa nemohol zaviazať k termínu dokončenia diela, pokiaľ platil zákaz žalovaného v pokračovaní v zhotovení diela a teda nebolo jasné, kedy sa dielo začne zhotovovať. Keďže začatie zhotovenia diela záviselo iba od žalovaného, nemohol ho určiť žalobca. Z tohto dôvodu žalobca opakovane žiadal žalovaného, aby pokyn odvolal a umožnil tak žalobcovi zhotovenie diela. Žalovaný opakovane vyriešenie situácie ohraničil časom, ale žalovaný čas, ktorý si sám stanovil nikdy nedodržal. Nakoľko žalovaný svoj pokyn napriek opakovaným vyhláseniam o tom, že tak urobí v stanovenom čase nikdy neodvolal a naopak vyhlásil, že dielo sa nebude realizovať, mal žalobca plné právo od zmluvy o dielo odstúpiť a uplatniť si nárok podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. 20. Žalobca namieta aj nesprávne právne posúdenie dĺžky dodatočnej lehoty na plnenie v bode 24.2 napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalobcu dĺžka primeranej lehoty nie je určená zákonom a pokiaľ sa skutočne použiteľná judikatúra zaoberaná otázkou dĺžky primeranej lehoty, v každom prípade zdôrazňuje okolnosti prípadu. V danom prípade spočívajú konkrétne okolnosti prípadu v tom,
že odvolanie prerušenia diela bolo vo výlučnej kompetencii žalovaného, spočívajúce v jeho rozhodnutí, na ktoré nebol potrebné žiadny osobitný čas, okrem samotného aktu rozhodnutia. Na odstránenie prekážky žalovaný v skutočnosti mohol vykonať kedykoľvek v lehotách, ktoré si sám písomne stanovil, čo neurobil, alebo okamžite v deň doručenia výzvy žalobcu, na splnenie tejto súčinnosti pre zhotovenie diela nie je objektívne potrebná lehota dlhšia ako 1 deň. Objektívne potrebná alebo obvyklá lehota na odvolanie príkazu na prerušenie diela určite neprekračuje v danom prípade 7 dní. K aplikovaniu pravidiel poctivého obchodného styku poukázal na to, že súd neposkytol primerané odôvodnenie v čom správanie žalovaného odporuje poctivému obchodnému styku. Vo všeobecnosti možno usúdiť, že súd za nepoctivý obchodný styk považuje aplikáciu § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tento záver je možné vyvodiť z bodu 27 napadnutého rozsudku, kde súd uviedol, že žalobca žiada plnenie ceny za dielo i keď mu nevznikli žiadne výdavky, nemal záujem na riešení zmluvného vzťahu a jeho jediným záujmom bolo získať majetkový prospech. Podľa jeho názoru vyhodnotenie správania žalobcu tak, že nemal záujem na riešení zmluvného vzťahu nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, naopak je v priamom rozpore so všetkými dôkazmi. Žalobca ohľadom časti žalovanej sumy, týkajúcej sa jedného vrtu tvrdí, že konal na základe pokynu žalovaného, aby zhotovil tento vrt skôr, žalovaný argumentoval tým, že cenovú ponuku žalobcu prijal, pracuje na texte zmluvy o dielo a táto bude so žalobcom uzatvorená aj na tento jeden vrt. Skutočnosť, že zmluva o dielo bola uzatvorená aj na tento jeden vrt je nesporná medzi stranami sporu. Teda je nesporné, že žalovaný na tomto vrte mal záujem a jeho zhotovenie si u žalobcu objednal najneskôr uzatvorením zmluvy o dielo. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom objednávky tohto vrtu pred uzatvorením zmluvy o dielo a pred pokynom na prerušenie diela, faktom je, že žalobca okrem záujmu žalovaného nemal iný dôvod na oplotenom pozemku žalovaného vykonávať stavebné práce prostredníctvom subdodávateľa a podľa projektu žalovaného. Základné právne posúdenie skutkového stavu žalobcu je také, že začatím plnenia pokynu žalovaného na zhotovenie predmetného vrtu došlo medzi stranami k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Žalobca však pripúšťa aj iné právne posúdenie, avšak kategoricky odmieta názor súdu, že zo strany žalobcu išlo o špekuláciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd druhej inštancie rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel žalobnému návrhu. 21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý v celom rozsahu popiera tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní a pridržiava sa svojich doterajších vyjadrení v tomto konaní. Žalovaný sa zároveň stotožňuje s výrokom Rozsudku a jeho odôvodnením, považuje ho za vecne správny a presvedčivo odôvodnený. 22. Podľa žalovaného sa žalobca nesprávne domnieva, že napriek zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od ZoD v konaní vedenom pod sp. zn. 29Cb/1/2010 (v predmetnom konaní bol žalovaný v postavení navrhovateľa), sa súd k otázke platnosti odstúpenia od ZoD v podstate vyjadril, keď v odôvodnení rozsudku zo dňa 12.02.2014, sp. zn. 29Cb/1/2010 uviedol, že: „Právny úkon odstúpenie od zmluvy, je jasný a zrozumiteľný, neodporuje ustanoveniam zmluvy ani ustanoveniam Obch. zák.“ Žalobca však podľa jeho názoru opomenul zásadnú skutočnosť, že dôvodom zamietnutia určovacej žaloby bolo nepreukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľom (teraz žalovaným). Určovacia žaloba navrhovateľa (teraz žalovaného) bola zamietnutá z procesných dôvodov a nie z vecného hľadiska. Nakoľko však žalobca argumentuje odôvodnením rozsudku zo dňa 12.02.2014, sp. zn. 29Cb/1/2010, tak upozornil aj na inú časť odôvodnenia, podľa ktorej: „Navrhovateľ oznámením zo dňa 29.09.2008 ako objednávateľ dal pokyn na zastavenie realizácie plnenia až do písomného odvolania. Odporca právo na prerušenie týchto prác nepopiera.“ Teda sám odporca (teraz žalobca) považoval pokyn žalovaného na prerušenie prác za výkon jeho práva v zmysle ZoD. 23. K tvrdeniam žalobcu ohľadne záverov pôvodného rozsudku uvádza, že pôvodný rozsudok zo dňa 02.05.2018, č. k. 26Cb/132/2009-286 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2022, č. k. 2Cob/182/2020-467, nakoľko súd pred vydaním rozsudku neposúdil otázku platnosti odstúpenia od ZoD. Záver o tom, či žalobcovi aj skutočne patrilo právo na peňažné plnenie bol teda závislý práve od posúdenia otázky, či žalobca platne odstúpil od ZoD. Súd prvej inštancie po zrušení veci postupoval podľa pokynov Krajského súdu v Bratislave, k posúdeniu platnosti odstúpenia od ZoD vykonal náležité dokazovanie a po oboznámení sa so všetkými vyjadreniami strán a vyhodnotení všetkých zabezpečených dôkazov dospel k záveru, že odstúpenie od ZoD žalobcom bolo absolútne neplatné, a preto žalobcovi ani nevznikol akýkoľvek nárok na zaplatenie požadovaného plnenia. 24. Nesúhlasí, že z listu žalovaného zo dňa 11.03.2009, resp. z jeho iného listu, malo byť zrejmé, že žalovaný nemieni plniť voči žalobcovi svoje zmluvné záväzky. Žalovaný vo svojich listoch len korektne
upozornil žalobcu na nerealizovateľnosť diela za daných ekonomických a trhových podmienok a z tohto dôvodu upovedomil žalobcu o potrebe aktuálnu ZoD ukončiť. Žalovaný prostredníctvom listov adresovaných žalobcovi od ZoD jednostranne neodstúpil ani ju neukončil, ani definitívne nezastavil práce na diele (tie boli prerušené na základe pokynu žalovaného). Žalovaný len požiadal žalobcu o ukončenie ZoD dohodou a vyzval ho na vyjadrenie sa k navrhnutému postupu. K nároku žalobcu ohľadom skúšobného vrtu poukazuje na to, že súd sa rozsiahlo vyjadril k tomuto nároku v bodoch 12. až 15. odôvodnenia Rozsudku a s týmto odôvodnením sa žalovaný v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje doterajšie vyjadrenia predložené súdu v konaní. V časti III. vyjadrenia sa žalovaný vyjadruje k celkovému zhrnutiu skutkového stavu žalobcom. Pokiaľ ide o posúdenie platnosti odstúpenia od ZoD, žalovaný sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého Rozsudku a pridržiava sa aj svojich doterajších vyjadrení v tomto konaní. Poukazuje na to, že žalobca neustále tvrdí, že pokyn žalovaného na prerušenie prác bol prekážkou na strane objednávateľa, ktorá bránila zhotoviteľovi v zhotovení diela a spôsobila omeškanie objednávateľa s poskytnutím súčinnosti na vykonanie diela. Práve z tohto dôvodu žalobca odstúpil od ZoD. V prvom rade uvádza, že žalovaný svojim pokynom zo dňa 29.09.2008 neukončil ZoD a vykonávanie diela nezastavil, len dočasne prerušil začiatok jeho realizácie, a to až do odvolania. K pozastaveniu prác došlo ešte pred zahájením vykonávania diela z dôvodov uvedených v pokyne, ktoré žalovaný nezavinil. Žalovaný vydal pokyn v súlade s čl. III. bodu 3.1. ZoD, tzn. žalovaný vydaním pokynu vykonával svoje právo vyplývajúce mu zo ZoD. Žalobca preto nebol vôbec oprávnený požadovať od žalovaného odvolanie pokynu ani ho k tomu vyzývať či nútiť- toto právo žalobcovi nevyplývalo ani zo zákona ani zo ZoD. Žalobca vôbec nemal právo od ZoD odstúpiť z dôvodu neodvolania pokynu. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobca odstúpil od ZoD pred uplynutím ním navrhnutého náhradného termínu na zahájenie prác. Žalobca v liste zo dňa 07.04.2009 uviedol, že ako náhradný termín na zahájenie prác navrhuje lehotu „do konca mesiaca apríl 2009“. Žalobca v liste zo dňa 07.04.2009 zároveň vyzval žalovaného, aby práce na diele bez účasti žalobcu ešte zvážil, resp. prehodnotil. K odstúpeniu od ZoD došlo zo strany žalobcu nedôvodne a predčasne, a to dňa 23.04.2009. 25. Podľa žalovaného, podmienkou aplikácie § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka je, že zhotoviteľ začal dielo už reálne vykonávať. K tomuto záveru možno prísť podrobným jazykovým výkladom poslednej vety druhého odstavca § 548 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zhotoviteľ od ceny diela odpočíta to, čo ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu. To znamená, že časť diela už vykonal, ale z dôvodu odstúpenia od ZoD ho nedokončil v plnom rozsahu. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.8.2009, sp. zn. 23 Cdo 3397/2007. 26. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie v napadnutom Rozsudku dospel k iným skutkovým zisteniam ako v konaní vedenom pod sp. zn. 29Cb/1/2010, v ktorom bola právoplatne zamietnutá žaloba navrhovateľa (teraz žalovaného) o určenie neplatnosti odstúpenia od ZoD žalobcom, uvádza, že ako už bolo uvedené, dôvodom zamietnutia určovacej žaloby bolo nepreukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľom (teraz žalovaným) na požadovanom určení. Určovacia žaloba navrhovateľa (teraz žalovaného) bola zamietnutá z procesných dôvodov a nie z vecného hľadiska. Poukazuje na to, že súd v bode 8.3 napadnutého Rozsudku jasne uviedol, že žalovaný listom z 11.03.2009 požiadal žalobcu o ukončenie zmluvy o dielo dohodou s odkazom na zistený rozdiel medzi predpokladanými kalkulovanými nákladmi a rozpočtom stavby a s odkazom na pokles hodnoty bytových priestorov v dôsledku hospodárskej krízy. V bode 8.4 napadnutého Rozsudku súd zase jasne uviedol, že žalovaný listom z 23.04.2009 žalobcovi oznámil, že projekt nie je možné realizovať, a preto chcel za účelom predídenia vzniku dodatočných nákladov a škôd ukončiť zmluvu o dielo so žalobcom dohodou. 27. V časti VI. Vyjadrenia sa žalovaný vyjadruje k aplikácii rozhodnutí, ktorými argumentuje žalobca s tým, že tieto nie sú aplikovateľné z dôvodu odlišného skutkového stavu. Podľa žalovaného žalobcovi vôbec nevznikol nárok uplatnený žalobou, nakoľko od ZoD odstúpil neplatne, pričom konanie žalobcu bolo nepochybne špekulatívne, účelové a v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalobca nemal zmluvný ani zákonný dôvod odstúpiť od ZoD, pričom dôvod, pre ktorý od ZoD odstúpil nebol v ZoD vôbec vymedzený ani nebol stanovený zákonom. 28. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 4.6.2025.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 29. Podľa § 387 ods. 2 a 3 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 30. Podľa § 544 ods. 1 Obch. zák., ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá. Ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2. 31. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu (ods. 2). 32. Podľa § 344 Obch. zák., účastník môže od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 33. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela za zhotovenie 1 vrtu v celkovej sume 7.110,14 Eur (214.200,- Sk) a nárok na zaplatenie ceny diela po odpočítaní toho, čo žalobca ušetril v dôsledku odstúpenia od zmluvy, v celkovej sume 105.381,63 Eur. Medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 16.septembra 2008 uzatvorená zmluva o dielo označená ako Koliba/BA/03/2008, predmetom ktorej bolo zhotovenie geotermálnych vrtov v rámci výstavby projektu „Nízkoenergetický bytový komplex Koliba II, Bratislava, Podkolibská ulica“ za dohodnutú cenu diela 8.960.000,- Sk (ďalej iba ZoD). 34. Podľa čl. III. bod 3.1. ZoD, nástup na práce bol stanovený na deň 15.10.2008. Termín ukončenia a odovzdania diela bol stanovený na deň 10.12.2008. Podľa čl. III. bod 3.3 ZoD, zhotoviteľ je povinný práce prerušiť na základe rozhodnutia objednávateľa a obidve strany sú potom zaviazané uzatvoriť dohodu o prípadnej zmene diela a podmienok jeho prevedenia. 35. Odvolací súd ďalej zistil, že žalovaný mailom zo dňa 29.9.2008 t. j. pred začatím prác na diele, vydal pokyn na dočasné pozastavenie začiatku realizácie diela, a to do jeho odvolania. Dôvodom dočasného prerušenia prác bola analýza rozpočtu žalovaného pre realizáciu diela. Žalovaný listom zo dňa 21.1.2009 uviedol, že situáciu ohľadom ďalšieho postupu pri vykonávaní diela plánuje doriešiť v termíne II/2009, pričom žalobcu ubezpečil, že na finalizácií konceptu výstavby vytrvalo pracuje a výsledok plánuje poznať už v prvom februárovom týždni. Žalovaný listom zo dňa 11.3.2009 žalobcovi oznámil, že projekt výstavby predmetného komplexu je vzhľadom na ekonomické a trhové zmeny nerealizovateľný, a preto je nútený ZoD ukončiť. Nerealizovateľnosť diela žalovaný zistil z rozdielu medzi predpokladanými kalkulovanými stavebnými nákladmi a rozpočtom stavby vypracovaným generálnym projektantom vo výške 150 mil. SK (4,9 mil. €) a súčasne z poklesu tržnej hodnoty bytových priestorov z dôvodu prebiehajúcej hospodárskej krízy. Žalovaný preto požiadal žalobcu o ukončenie ZoD dohodou a vyzval ho na písomné vyjadrenie k navrhnutému postupu. Žalobca listom zo dňa 7.4.2009 oznámil žalovanému, že s uzatvorením dohody o ukončení ZoD nesúhlasí a zároveň uviedol, že je pripravený dielo vykonať. Taktiež požiadal žalovaného, aby rozhodnutie o realizácií diela bez účasti žalobcu ešte prehodnotil. Žalobca vyzval žalovaného na odvolanie pokynu na prerušenie prác s tým, že ako termín začatia prác žalobca navrhol lehotu do konca mesiaca apríl 2009. Žalobca požiadal žalovaného, aby sa k tejto výzve vyjadril v lehote 7
dní. Žalovaný listom zo dňa 23.4.2009 oznámil žalobcovi, že dielo nie je možné realizovať z vyššie uvedených finančných dôvodov, ako aj z dôvodu, že uvedený projekt s jeho ekonomickými parametrami nie je ochotná financovať žiadna banka. Žalovaný, aby predišiel vzniku dodatočných nákladov a škôd, navrhol žalobcovi ukončenie ZoD a vyzval ho na písomné stanovisko, za akých podmienok je ochotný k ukončeniu ZoD pristúpiť. Žalobca listom zo dňa 23.4.2009, ešte pred oboznámením sa s vyššie uvedeným listom žalovaného zo dňa 23.04.2009, v zmysle čl. XVII. ZoD a § 346 Obchodného zákonníka odstúpil od ZoD, čo odôvodnil tým, že: poskytol žalovanému primeranú lehotu na odvolanie pokynu na prerušenie prác v trvaní 7 dní, pričom žalovaný v tejto lehote pokyn neodvolal a na list zo dňa 7.4.2009 nereagoval, pokyn žalovaného je prekážkou na strane objednávateľa, ktorá bráni zhotoviteľovi v zhotovení diela a spôsobuje omeškanie objednávateľa s poskytnutím súčinnosti na vykonanie diela, pričom podľa názoru žalobcu z listu žalovaného zo dňa 11.03.2009 malo byť zrejmé, že žalovaný už nemieni plniť voči žalobcovi svoje zmluvné záväzky vyplývajúce mu zo ZoD. 36. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie sumy 7.110,14 Eur s príslušenstvom, ktorý žalobca vyvodzuje z faktúry č. 08123 za zrealizovanie vrtu v celkovej hĺbke 125 m (§ 544 ods. 2 Obch. zák.) a či súd prvej inštancie správne právne posúdil odstúpenie žalobcu od ZoD a v nadväznosti na to nárok žalobcu podľa § 548 ods. 2 Obch. zák. 37. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v úvodnej časti odvolania zrekapituloval priebeh celého konania počnúc návrhom na vydanie platobného rozkazu, uznesením č. k. 26Cb/132/2009 zo dňa 26.9.2011 o prerušení konania do skončenia konania o návrhu žalovaného o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy v konaní sp. zn. 29Cb/1/2010, popisom zisteného skutkového stavu v konaní vedenom pod sp. zn. 29Cb/1/2010 a rozsudkom zo dňa 12.2.2014, ktorým bola predmetná žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Zhrnul závery súdu prvej inštancie v prejednávanej veci, ktorý rozhodol rozsudkom č. k. 26Cb/132/2009-286 zo dňa 2.5.2018 (ďalej aj pôvodný rozsudok) ako aj závery Krajského súdu v Bratislave, ktorý uznesením č. k. 2Cob/182/2020-467 zo dňa 22.2.2022 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie pre jeho nepreskúmateľnosť (ďalej aj zrušujúce uznesenie). V tejto časti odvolania namietol nesprávny procesný postup súdu v konaní po vrátení veci odvolacím súdom, ktorý mal spočívať vo vydaní nepreskúmateľného rozhodnutia. Žalobca ďalej zhrnul skutkový stav zo svojho pohľadu, uviedol akú súdnu judikatúru je potrebné aplikovať a konkretizoval odvolacie dôvody. 38. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.02.2014, sp. zn. 29Cb/1/2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.01.2016, č. k. 1Cob/208/2014-126, v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o dielo ,,Koliba/BA10312008" zo dňa 23.04.2009, týmto rozsudkom bola žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. V konaní vedenom pod sp. zn. 29Cb/1/2010 súd otázku platnosti odstúpenia od ZoD vôbec neposudzoval, vzhľadom na čo súd prvej inštancie v prebiehajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/132/2009 nebol viazaný výsledkom skončeného konania vedeného pod sp. zn. 29Cb/1/2010. Otázku platnosti odstúpenia od ZoD si v prebiehajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/132/2009 musel súd posúdiť nezávisle a samostatne ako prejudiciálnu otázku, čo súd jednoznačne uviedol v odseku 20. napadnutého rozsudku. 39. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/182/2020-467 zo dňa 22.2.2022, ktorým bol zrušený pôvodný rozsudok v tejto veci, odvolací súd zdôrazňuje, že odvolací súd nevyslovil záväzný právny názor, či odstúpenie od ZoD je platný právny úkon, keďže pôvodný rozsudok bol zrušený pre jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací súd v odseku 33 citovaného uznesenia uviedol, že „vidí nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia predovšetkým v tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou platnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo. Po podaní žaloby v tomto konaní, podal žalobu žalovaný, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo zo dňa 23.4.2009. Konanie prebiehalo na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 29 Cb/1/2010 a bolo dôvodom na prerušenie tohto konania (Uznesenie o prerušení konania č.k. 26Cb/132/2009-18 zo dňa 26.09.2011). Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 29Cb/1/2010 zo dňa 12.2.2014 žalobu zamietol a Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1Cob/208/2014 -126 zo dňa 28.1.2016 rozsudok okresného súdu potvrdil. Okresný ako aj krajský súd v rozsudkoch poukazovali na skutočnosť, že platnosť odstúpenia od zmluvy sa bude riešiť ako prejudiciálna otázka v spore č. k. 26 Cb/132/2009, teda v prejednávanej veci. Okresný súd sa otázkou, ktorú ten istý okresný súd a odvolací súd považovali
za prejudiciálnu, vôbec nezaoberal. Súd prvej inštancie nevyhodnotil, aké závery plynú z právoplatného rozsudku č.k. 29Cb/1/2010 pre toto konanie. V rozsudku nevyhodnotill platnosť alebo neplatnosť odstúpenia od zmluvy, ani sa o nej v odôvodnení rozsudku nezmienil, pričom ide o zásadnú otázku, nakoľko predmetom konania je nárok, ktorého podmienkou je platnosť odstúpenia zmluvy podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odôvodnenie rozsudku tak postráda právne odôvodnenie, pretože súd prvej inštancie iba citoval ust. § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale neuviedol, či žalobcovi nárok podľa tohto ustanovenia zákona patrí alebo nepatrí. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že k vykonaniu diela v žiadnom rozsahu nedošlo, nevyhodnotil však, aký vplyv má táto skutočnosť na uplatnený nárok.” Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v intenciách uvedených dôvodov odvolacieho súdu prejudiciálne posúdiť otázku platnosti odstúpenia od Zmluvy o dielo a v nadväznosti na toto zistenie posúdiť, či vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny podľa § 548 ods. 2 Obch. zák., ako aj posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie nákladov za vrt (5.974,90 EUR bez DPH) a vyhotoviť rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. s tým, že dá zrozumiteľné a jasné odpovede na relevantné právne otázky, predovšetkým ako právne posúdil otázku platnosti odstúpenia od Zmluvy o dielo, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, ktoré skutočnosti mal za preukázané a na základe čoho a ako dôkazy vyhodnotil. 40. Z dôvodov uvedených v odsekoch 38 a 39 teda odvolací súd uzatvára, že v konaní vedenom pod sp. zn. 29Cb/1/2010, ani v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 2Cob/182/2020 nebol vyslovený záväzný právny názor na posúdenie platnosti právneho úkonu odstúpenia od ZoD a súd prvej inštancie bol povinný posúdiť túto otázku v prejednávanej veci, čo aj v zmysle pokynu odvolacieho súdu vykonal. Zároveň odvolací súd pre vysvetlenie uvádza, že ak v zrušujúcom uznesení uviedol, že: „Súd prvej inštancie nevyhodnotil, aké závery plynú z právoplatného rozsudku č.k. 29Cb/1/2010 pre toto konanie.”, je potrebné mať na zreteli nasledujúcu vetu, že: “V rozsudku nevyhodnotill platnosť alebo neplatnosť odstúpenia od zmluvy, ani sa o nej v odôvodnení rozsudku nezmienil, pričom ide o zásadnú otázku, nakoľko predmetom konania je nárok, ktorého podmienkou je platnosť odstúpenia od zmluvy podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka.” Z rozsudku č. k. 29Cb/1/2010 totiž vyplýva, že otázka určenia odstúpenia od ZoD je otázkou prejudiciálnou v konaní o peňažné plnenie, t.j. v prejednávanej veci a preto bola žaloba zamietnutá bez prejednania z vecného hľadiska. 41. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacím dôvodom žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil list žalovaného z 11.3.2009, ak z neho nezistil oznámenie žalovaného o tom, že projekt je ekonomicky nerealizovateľný. Odvolací súd má za to, že ak súd prvej inštancie výslovne neuviedol pri vyhodnotení predmetného listu aj túto vetu, neznamená to, že nesprávne zistil skutkový stav. Z predmetného listu predovšetkým vyplýva, že ide o žiadosť o ukončenie ZoD dohodou z finančných dôvodov, ktoré popisuje žalovaný v liste s tým, že pri takýchto podmienkach je projekt, žiaľ absolútne nerealizovateľný. List žalovaného je potrebné vyhodnocovať ako listinný dôkaz spolu s ďalšími listinnými dôkazmi, čo vyplýva aj z odseku 8.3 napadnutého rozsudku. List je potrebné vyhodnotiť v nadväznosti na reakciu žalobcu, ktorý listom zo dňa 7.4.2009 oznámil žalovanému, že s návrhom dohody nesúhlasí a požiadal ho o prehodnotenie svojho rozhodnutia o realizácii výstavby bez účasti žalobcu a vyzval na odvolanie rozhodnutia o prerušení prác, ktoré je prekážkou v plnení zmluvy s tým, že navrhol termín začatia prác do konca mesiaca apríl 2009. Z reakcie žalobcu teda vyplýva, že zrejme nepokladal projekt za definitívne nerealizovateľný, keďže nepostupoval podľa § 346 ods. 2 Obch. zák. a od zmluvy neodstúpil bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty z dôvodu, že žalovaný vyhlásil, že svoj záväzok nesplní. Žalobca zvolil postup podľa § 346 ods. 1 Obch. zák. a napriek listu z 11.3.2009, ktorý pokladá za vyhlásenie o ukončení diela, vyzval žalovaného na odvolanie pokynu na prerušenie prác a následne odstúpil od zmluvy avšak bez toho, aby poskytol primeranú lehotu na plnenie. 42. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že ak by aj pripustil argumentáciu žalobcu, že neodvolaním rozhodnutia o prerušení prác sa dostal žalovaný do omeškania, odstúpiť by mohol jedine zo zákonných dôvodov. Podľa odvolacieho súdu omeškanie veriteľa možno považovať za zákonný dôvod na odstúpenie, pričom je potrebné dodržať zákonný postup. Ako už bolo uvedené, ak žalobca odstúpil od ZoD z dôvodu, že žalovaný neodstránil prekážku, mal mu poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že žalobca vo svojom liste neposkytol dodatočnú lehotu na odstránenie prekážky, ale lehotu na vyjadrenie k výzve. Žalobca teda zákonný postup nedodržal a odstúpenie nemohlo vyvolať zamýšľané účinky. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neposkytol lehotu na odstránenie prekážky, ale lehotu na vyjadrenie, je nadbytočné posudzovať, či by lehota 7 dní na odstránenie prekážky (resp. dodatočné splnenie povinnosti) bola primeraná.
43. Odvolací súd zdôrazňuje, že sám žalobca v odvolaní konštatuje, že udelenie pokynu na prerušenie diela bolo nesporné a teda, že žalovaný realizoval svoje oprávnenie zo zmluvy z cit. čl. III. bod 3.3. Zároveň z tohto článku vyplýva, že obidve strany sú zaviazané uzatvoriť dohodu o prípadnej zmene. Žalovaný v zmysle citovaného článku postupoval a navrhol uzatvoriť dohodu, s čím žalobca nesúhlasil. Odvolací súd preto opakovane uvádza, že ak žalobca zvolil stratégiu jednostranného odstúpenia od zmluvy, bol povinný dodržať zákonný postup. 44. V nadväznosti na uvedené závery odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu, že konanie žalobcu bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom, keď odmietol pristúpiť na uzatvorenie dohody a hľadal dôvody, resp. zákonné podmienky na uplatňovanie nárokov podľa 548 ods. 2 Obch. zák. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie neposkytol dostatočné odôvodnenie, v čom konanie žalobcu odporuje poctivému obchodnému styku. Svoju argumentáciu súd výstižne uviedol v odseku 27 napadnutého rozsudku. 45. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacím dôvodom, týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia nároku na zaplatenie ceny skúšobného vrtu vo výške 7.110,14 Eur. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie k tomuto nároku vyčerpávajúco vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku v odsekoch 12 až 15 a na správnosť odôvodnenia odvolací súd odkazuje. Sám žalobca v odvolaní uvádza, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom objednávky tohto vrtu pred uzatvorením zmluvy o dielo a pred pokynom na prerušenie diela, faktom ale podľa neho je, že žalobca okrem záujmu žalovaného nemal iný dôvod na oplotenom pozemku žalovaného vykonávať stavebné práce prostredníctvom subdodávateľa a podľa projektu žalovaného. V nadväznosti na túto úvahu žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru, že nárok podľa § 544 ods. 2 Obch. zák. žalobcovi nevznikol, keďže náklady, ktoré si žalobca uplatňuje nevznikli v súvislosti s plnením podľa uzatvorenej ZoD. Ak malo ísť o nárok zo samostatnej zmluvy, resp. iný nárok, čo naznačuje aj žalobca, bolo povinnosťou žalobcu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce tento nárok. V sporovom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020, zdroj: ustavnysud.sk). V súvislosti s prejednacou zásadou a unesením dôkazného bremena odvolací súd konštatuje, že žalobca tento nárok nepreukázal. 46. K aplikovateľnej judikatúre uvádzanej žalobcom, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ide o rozhodnutia krajských súdov a v jednom prípade rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR. Odvolací súd uvádza, že súdy majú povinnosť rozhodovať v súlade s ustálenou súdnou praxou, pričom rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v článku 2 ods. 2 základných princípov. Zdôrazňuje však, že ustálená súdna prax je vytváraná najvyššími súdnymi autoritami. Pojem ustálená súdna prax vysvetľuje Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/6/2017 <http://merit.slv.cz/3Cdo/6/2017> (bod 26.1.): „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“. 47. Je zrejmé, že rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca: Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 41Cob/162/2012 zo dňa 10. 04. 2013, Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 712/2009 zo dňa 28.07.2009, Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/50/2011 z 28.02.2012, Rozsudok
Krajského súdu Nitra sp. Zn. 6Cob/159/2011 z 27.03.2012 a Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/114/2013 z 22. 05. 2014 nepredstavujú rozhodnutia najvyššej súdnej autority a nepredstavujú ustálenú súdnu prax. Odvolací súd si je však vedomý, že je princípom požiadavky právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy nerozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom. Preto sa zaoberal tým, či rozhodnutia, na ktoré odkazuje žalobca možno považovať za obdobné veci (totožný skutkový a právny stav) a teda či boli aplikovateľné na tento prípad. Podľa odvolacieho súdu ani v jednom z týchto sporov nebol totožný skutkový stav, t.j. že objednávateľ realizoval svoje právo prerušiť práce v zmysle ZoD, toto prerušenie nastalo ešte pred začatím prác a odovzdaním staveniska a že odstúpenie zhotoviteľa nespĺňalo zákonné náležitosti podľa § 346 ods. 1 Obch. zák. Podľa odvolacieho súdu preto citované rozhodnutia neboli aplikovateľné na prejednávaný spor. 48. K odvolaniu žalobcu odvolací súd poukazuje na jeho záverečnú časť: Právne posúdenie, kde uvádza: „Ohľadom nároku zo zmluvy o dielo podľa § 548 ods. 2 Obch. zák. žalobca tvrdí, že žalovaný bol v zmysle § 370 v omeškaní s poskytnutím spolupôsobenia a v omeškaní s plnením povinnosti uzatvoriť dohodu o zmene diela. Z listu žalovaného je zrejmé, že nemal v pláne plniť svoje záväzky zo zmluvy o dielo.” Žalobca teda tvrdí, že omeškanie vidí v omeškaní s poskytnutím spolupôsobenia a v omeškaní s plnením povinnosti uzatvoriť dohodu o zmene diela, pričom toto z odstúpenia od ZoD nevyplýva. V odstúpení od ZoD zo dňa 23.4.2009 vymedzil ako dôvod omeškanie s odvolaním pokynu na prerušenie prác, ktorý bráni v zhotovení diela. Podľa odvolacieho súdu aj táto skutočnosť nasvedčuje účelovému konaniu žalobcu a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že odstúpenie od ZoD je neplatný právny úkon, v dôsledku čoho žalobcovi nárok na zaplatenie podľa § 548 ods. 2 Obch. zák. nevznikol. 49. Na záver odvolací súd uvádza, že ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Zároveň, vzhľadom na námietku žalobcu, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku uvádza, že ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 50. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania. 51. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 52. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 53. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 C.s.p.).