Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/7/2025 6124208074 27. 02. 2026 JUDr. Roman Majerský ECLI:SK:KSBA:2026:6124208074.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Mlynské nivy 7816/16, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.426,70 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. 10C/31/2024-116, zo dňa 3.10.2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.426,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.426,70 eura od 15.11.2023 do zaplatenia a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude určená súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 27.2.2024 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.426,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.426,70 eura odo dňa 15.11.2023 do zaplatenia. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.1.2023 došlo v Bardejove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa U. P., Q. XX, Q., G.: XX XXX XXX (ďalej ako „poškodený“), a to prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 755/2023, zo dňa 14.6.2023, ktorej predmetom bol nájom náhradného vozidla, ktorý trval od 14.6.2023 do 28.7.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou. Po ukončení doby trvania nájmu vystavil poškodenému faktúru č. 9622023 splatnú dňa 12.8.2023 na sumu 2.012,65 eura bez DPH za 45 dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Poškodený svoju pohľadávku vo výške 2.012,65 eura bez DPH postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 na žalobcu, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu nákladov, ktorá
dňa 30.10.2023 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 585,95 eura. Krátenie poistného plnenia vyhodnotil ako nedôvodné a v rozpore so zákonnými povinnosťami. Uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovanej (tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia). Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu je doručenie Oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/85/2015). Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012, zo dňa 6.6.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/134/2014, zo dňa 5.5.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/116/2018, zo dňa 12.12.2018). S prihliadnutím na uvedené dodal, že je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby. Záverom uviedol, že žalovaná sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré mu bola povinná poskytnúť najneskôr do 14.11.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., nakoľko šetrenie poistnej udalosti skončila dňa 30.10.2023 podľa Oznámenia o poistnom plnení, a teda mu vznikol aj nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo sumy 1.426,70 eura odo dňa 15.11.2023 do zaplatenia. Ohľadom nároku na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, č. k. III. ÚS 309/2020-33. 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu považoval za nesporné skutkové tvrdenia, že dňa 31.1.2023 došlo v Bardejove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa U. P., Q.I. XX, Q., G.: XX XXX XXX. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Rovnako nebolo sporné, že po ukončení doby trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 9622023 splatnú dňa 12.8.2023 na sumu 2.012,65 eura bez DPH za 45 dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla a že žalovaná dňa 30.10.2023 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 585,95 eura. V konaní uplatnený nárok žalovaná popierala ako neúčelne vynaložené náklady. 4. Ďalej zistil, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom bola uzatvorená Zmluva o nájme č. 755/2023 zo dňa 14.6.2023, predmetom ktorej bol nájom osobného automobilu C. T., Q.: N., B.: N. na obdobie od 14.6.2023 do 28.7.2023. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 755/2023 zistil, že poškodené bolo takisto vozidlo C. T.. Poškodený v Čestnom prehlásení zo dňa 28.7.2023 uviedol, že mal od spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166 zapožičané náhradné vozidlo C. T. od 14.6.2023 do 28.7.2023, t. j. v trvaní 45 dní z dôvodu, že jeho motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9533371032 zo dňa 31.1.2023 v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Žalobca vystavil za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 755/2023 faktúru č. 9622023 na sumu 2.012,65 eura so splatnosťou dňa 12.8.2023, pričom poškodený postúpil pohľadávku vo výške 2.012,65 eura bez DPH z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 31.1.2023 na vozidle C. T., B.: O. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 na žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil poškodený listom zo dňa 28.7.2023 žalovanú a zároveň ju vyzval na zaplatenie pohľadávky vo výške 2.012,65 eura. 5. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.10.2023 vyplynulo, že poisťovňa ukončila dňa 30.10.2023 šetrenie poistnej udalosti a priznala náhradu na zapožičanie vozidla na 31 dní, počet najazdených kilometrov 574. Zníženie o opotrebenie rozdiel technických hodnôt pred najazdením km TH 1 a po najazdení 5.746 km TH 2, zníženie 0,01 Eur/km. Priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané
výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Cena denného prenájmu priznaná vo výške 33 eur bez DPH za deň, čo je primeraná cena nájmu pre danú kategóriu v danom regióne. Dňa 30.10.2023 zaplatila žalovaná žalobcovi sumu 585,95 eura. Z emailového vyjadrenia technika (č. l. 37) zistil, že uvedené vozidlo bolo značné poškodené - oprava pravého boku vozidla. Po prijatí vozidla na opravu bol vykonaný štandardný postup opravy s dodržaným všetkých technologických postupov, ktoré udáva výrobca. Vzhľadom k tomu, že bolo nutné vymeniť niekoľko dielov karosérie s nutnosťou vyrezania, bolo potrebné dodržať postup danej poisťovne. Uvedená poisťovňa prizná poškodené pevne namontované dielce v tomto prípade (prah, bočnica, rám dverí...) na výmenu až po ich vyrezaní a opätovnej montáží nových dielov. Z tohto dôvodu je nutné kontaktovať poisťovňu na doobhliadku po vyrezaní pevných dielcov - po priznaní poškodených dielov sa následne objednajú nafotené diely. Po dodaní sa diely namontujú (zváraním, lepením...). Opätovne sa kontaktuje poisťovňa a znovu nasleduje nafotenie po montáži. Tento postup značne predlžuje samostatnú dĺžku opravy (pri iných poisťovniach sa tento postup neaplikuje). Po zadaní doobhliadky technik slovexperty musí vykonať nafotenie, čo môže oddialiť opravu aj o niekoľko dní, nakoľko opravca nevie ovplyvniť rýchlosť doobhliadky a množstvo práce technika poisťovne. Pri uvedenom vozidle po oprave, výmene dielov museli jeden deň odstraňovať reklamné polepy a následne sa začali vykonávať prípravné práce lakovania. Uvedená oprava si vyžadovala výkon združených pracovných činností za súčasného dodržania postupov poisťovne vinníka a samozrejme s objednaním a dodaním poškodených náhradných dielov. Čas opravy vozidla bol štandardný a ničím iným nepredlžovaný. 6. Súd prvej inštancie uviedol, že poškodenému bola v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorá si vyžiadala opravu, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, a tým mal danú pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v konaní. Aktívnu vecnú legitimáciu mal za preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky (odsek 39. napadnutého rozsudku). Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za skutočnú škodu definovanú v § 442 Občianskeho zákonníka ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. Na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného. Poisťovňa (žalovaná) faktúru vystavenú za nájom náhradného vozidla aj v časti plnila. Procesná obrana žalovanej bola založená na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, neprimeranej odplate za nájom motorového vozidla a neprimeranej dĺžke nájmu, a krátení poistného plnenia z dôvodu rozdielnych technických hodnôt. 7. Žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie argumentujúc výkladom § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Stotožnil sa s tvrdeniami žalobcu, že započítanie pohľadávok zodpovedá potrebám praktického života (ako aj nesporne bolo cieľom zákonodarcu). Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky je jednoznačné, že poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku ohľadne náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla vo výške 2.172 eura plnenej z povinného zmluvného poistenia (pohľadávka 1), pričom súčasne žalobcovi prislúchala pohľadávka a právo na plnenie nájomného vo výške 2.172 eur voči nájomcovi - poškodenému (pohľadávka 2) a poškodený zase voči žalobcovi mal nárok na odplatu za postúpenie pohľadávky 1 vo výške 2.172 eur (pohľadávka 3). Z bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že poškodený a žalobca započítali pohľadávku 2 a pohľadávku 3, čo v žiadnom prípade nemohlo spôsobiť zánik pohľadávky 1, a ani zabrániť jej platnému postúpeniu a nešlo o konštrukciu obchádzajúcu zákon, ale práve o využitie zákonných inštitútov. Mal za to, že účelovosť argumentácie žalovanej je zrejmá aj z čiastočného plnenia poisťovňou žalobcovi. 8. Uviedol, že podnikateľský model žalobcu je v konaní irelevantný, nakoľko jeho podstatou je, že poskytne poškodenému pomoc v súvislosti s riešením poistnej udalosti, okrem iného zabezpečí poškodenému náhradné vozidlo na obdobie, kedy nemôže užívať vlastné a následne sám (na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky) vymáha od poisťovne škodcu plnenie v zostávajúcej časti, ktoré pokladá za dôvodné a ktoré poisťovňa dobrovoľne nevyplatí, pritom sa nedopúšťa obchádzania zákona a nedochádza k nelegálnemu postupu. Bol názoru, že žalovanej podnikateľský model žalobcu prekáža
najmä preto, že poškodeným sa zjednoduší proces vymáhania plnenia od poisťovní a že žalobca ako právny nástupca poškodených vymáha zvyšok poistného plnenia, ktorý by inak poškodení neuplatnili čisto z praktických dôvodov (ďalšie náklady súvisiace so súdnym sporom, vynaložený čas a pod.). Dôvodil, že tento podnikateľský model nie je v ničom horší, ako postup poisťovní, ktoré pri opravách poškodených vozidiel odporúčajú zmluvné autoservisy, s ktorými uzatvárajú rámcové zmluvy s okrem iného dohodnutou výškou odplaty a v prípade vykonania opravy v inom servise namietajú napr. výšku ceny za normohodinu práce. Potom v prípade nákladov za nájom náhradného vozidla buď namietajú neúčelnosť nákladov od vykonania opravy do vystavenia krycieho listu, prípadne namietajú cenu nájmu prenajatého vozidla. 9. K dôkaznému bremenu uviedol, že žalobcu v konaní nezaťažovalo dôkazné bremeno preukázania obvyklosti cien nájmu obdobných motorových vozidiel (na rozdiel od žalovanej, keďže krátila žalobcom uplatnenú náhradu škody z dôvodu, že cenu nájmu náhradného motorového vozidla fakturovanú poškodenému nepovažovala za obvyklú v danom čase a mieste, ale za obvyklú cenu nájmu považovala sumu 33 eur za jeden deň). Žalobca a žalovaná predložili v konaní listinné dôkazy (cenníky alebo inzercie dostupné na internete) za účelom preukázania obvyklej ceny nájmu. Ceny nájmu, ktoré žalovaná deklarovala ako primerané sú vybraté účelovo, nakoľko pokiaľ aj existuje ponuka prenájmu motorových vozidiel aj za iných podmienok (prijateľnejších pre poškodeného), nie je možné od poškodeného požadovať, aby sa pri rozhodovaní o nájme náhradného motorového vozidla riadil iba jediným kritériom, a to cenou (navyše najnižšou). V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/4/2020, zo dňa 22.4.2021, podľa ktorého „odvolací súd k výške požičovného poukazuje na to, že za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej ani najdrahšej autopožičovne. Poškodený nemá právnu povinnosť, na základe ktorej by mal hľadať najlacnejšiu autopožičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať podmienky iných požičovní automobilov.“ 10. Pokiaľ žalovaná namietala neprimeranú dĺžku nájmu, keď za účelnú považovala len dobu 31 dní a nie 45 dní, tak tento svoj názor nepodporila žiadnym dôkazom, hoci avizovala predloženie odborného posúdenia (žiadne v konaní doložené nebolo). Súd prvej inštancie považoval procesnú obranu žalovanej za tendenčnú, vychádzajúc pritom aj z vyjadrenia servisného technika (odsek 18. napadnutého rozsudku) z ktorého vyplynulo, že poškodené motorové vozidlo si vyžadovalo náročnejšiu opravu a dĺžka opravy bola zapríčinená podstatne aj postupmi, na ktorých trvala žalovaná. Rozhodne nešlo o dôvody, ktoré by mohol ovplyvniť poškodený a autoservis, naopak boli v kompetencii poisťovne (žalovanej). Za tohto stavu potom nie je namieste krátiť poistné plnenie z dôvodu neprimeranej dĺžky nájmu, ktorá závisí od dĺžky opravy poškodeného vozidla. Zároveň ide o dobu, ktorú mohla žalovaná vlastnou rýchlou a hospodárnou činnosťou minimalizovať. Dôvodil, že zo strany poisťovne ide o prenášanie zodpovednosti za svoje riadne a efektívne plnenie povinností spojených s likvidáciou na poškodeného (a následne žalobcu) a práve takáto argumentácia žalovanej je v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 381/2001 Z. z.. 11. K argumentácii žalovanej o potrebe odpočítať opotrebenie uviedol, že svoj výpočet žalovaná žiadnym spôsobom neozrejmila, hoci tak mohla urobiť ešte počas písomnej fázy konania, a preto nemohol preskúmať opodstatnenosť zníženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla o uvedenú čiastku. Motorové vozidlo stráca na hodnote bez ohľadu na to, či ho poškodený používa alebo nie. Naviac motorové vozidlo poškodené pri dopravnej nehode má samo o sebe vždy nižšiu hodnotu ako nepoškodené motorové vozidlo rovnakého veku (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/2007). Plne aplikovateľné sú aj závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2013, sp. zn. 2Obdo/48/2012, podľa ktorých „v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby sa obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou /dopravnou nehodou/ a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca nútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j. že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzky - schopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem leadere - nikoho
nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky...“ 12. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že žalovaná sa so splnením svojej povinnosti dostala do omeškania, a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 9,5 % ročne, a to v súlade so žalobou od 15.11.2023, odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní (14.11.2023) od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovanou (od 30.10.2023). 13. Na uvedenom základe za použitia § 427 ods. 1, ods. 2, § 429, § 442 ods. 1, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2, § 663, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 4, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.; súd prvej inštancie žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p. tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 14. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. Namietala nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie, nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daná aktívna vecná legitimácia. Mala za to, že posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vykazuje znaky závažnej hmotnoprávnej (meritórnej) svojvôle, a to najmä v súvislosti s výkladom zásady náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pojem skutočná škoda sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007) a nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/92/2018, zo dňa 18.12.2018. Poškodený ako nájomca faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi nikdy riadne neuhradil a teda v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 28.7.2023 tak na strane poškodeného neexistovala žiadna škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. V tejto súvislosti opätovne uviedla, že v bode 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 sa uvádza, že poškodený ako postupca má mať voči žalovanej peňažnú pohľadávku, ktorá má spočívať v nároku poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 31.1.2023. Uvedené žiadnym spôsobom nekorešponduje s tým, že k zániku (nesplneného) záväzku poškodeného ako nájomcu na úhradu nájomného voči žalobcovi ako prenajímateľovi malo dôjsť vzájomným započítaním pohľadávok podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023. V zmysle uvedeného mala za to, že poškodený (U. P.) ako nájomca pred podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi riadne nezaplatil (a teda poškodený U. P. pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 nemohol úspešne uplatňovať z titulu zodpovednosti tretej osoby nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, pretože mu v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla zatiaľ žiadna škoda nevznikla), a teda poškodený (U. P.) pred uzatvorením Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.7.2023 voči žalovanej (ako ani voči samotnému škodcovi) nemohol mať žiadnu peňažnú pohľadávku spočívajúcu v nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. Poškodený (U. P.) fakticky pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 mal len voči žalobcovi nesplnený záväzok na úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla z titulu nájomného záväzkového vzťahu existujúceho medzi nimi. Namietala, že súd prvej inštancie svojvoľne v rozpore s dlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočná škoda konštatoval, že poškodenému mala v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda už len samotným vystavením faktúry za prenájom náhradného vozidla, resp. samotným vznikom dlhu. 16. K problematike započítania uviedla, že výklad § 580 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mal byť viazaný na právny úkon započítania podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023, predstavuje neprípustné zmiešavanie, resp. zamieňanie spôsobu zániku záväzku započítaním so spôsobom zániku záväzku splnením. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.8.2023, sp. zn. 4Obdo/30/2022, z ktorého vyplýva jasne rozlíšenie medzi spôsobom zániku záväzku započítaním a spôsobom zániku záväzku splnením. Dodala, že Najvyšší súd SR zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 4MCdo/23/2008 výslovne uviedol, že z charakteristík pojmu skutočná škoda je zrejmé, že ide o ujmu nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti a z tohto dôvodu mala za to, že skutočnú škodu nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne. Vzhľadom na uvedené uviedla, že v rámci bodu 4. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 nemohla byť medzi žalobcom a poškodeným ani platne dojednaná odplata za postúpenie vo výške 2.012,65 eura, nakoľko samotná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla v rozhodnom čase, t. j. v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 neexistovala a vzhľadom na charakter uplatneného nároku tak nebolo možné priznať skutočnú škodu do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne. 17. Bola názoru, že hoci samotná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka poškodenému vzniká zaplatením nájomného, tak samotné právo na plnenie (pohľadávka) voči poisťovateľovi na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniká poškodenému v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. až vtedy, keď si poškodený u poisťovateľa aj uplatní a poisťovateľovi preukáže vznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Pokiaľ si poškodený u poisťovateľa neuplatní a nepreukáže mu vznik daného nároku na náhradu škody, tak poisťovateľovi do doby vykonania tohto jednostranného úkonu zo strany poškodeného nevzniká povinnosť (a tomu zodpovedajúce právo poškodeného požadovať náhradu škody priamo od poisťovateľa) nahradiť za škodcu (t. j. poisteného) poškodenému vzniknutú škodu. Poškodený si pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 28.7.2023 u žalovanej ako poisťovateľa nikdy neuplatnil a nepreukázal vznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, a tak poškodenému nikdy nemohla vzniknúť voči žalovanej pohľadávka na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, ktorú by poškodený mohol platne postúpiť na iný subjekt. Mala za to, že podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 sa v skutočnosti sleduje dosiahnutie výsledku, ktorý je v rozpore so základným cieľom a zmyslom (ratio legis) zákona č. 381/2001 Z. z., ktorým je odškodňovanie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla skutočná škoda na motorovom vozidle, resp. ktorým vznikla skutočná škoda aj v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, a nie „preplácanie“ neuhradeného dlžného nájomného za prenájom náhradných vozidiel obchodným spoločnostiam, s predmetom podnikania prenájom náhradných vozidiel. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 možno považovať za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemohol nikdy vyvolať žiadne právne účinky. Uzavrela, že posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany súdu prvej inštancie vykazuje znaky závažnej hmotnoprávnej (meritórnej) svojvôle, a teda pri posúdení otázky aktívnej vecnej legitimácie ide o extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi súdu prvej inštancie, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi. V dôsledku tejto závažnej meritórnej svojvôle pri výklade hmotnoprávnych ustanovení zo strany súdu prvej inštancie došlo aj k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces.
18. K nevyhnutnosti celkovej dĺžky opravy poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúcej nevyhnutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla do ukončenia opravy dňa 28.7.2023) uviedla, že počas konania rozporovala celkovú dĺžku opravy deklarovanú žalobcom a to predovšetkým s poukazom na čistý čas opravy vyplývajúci z faktúry za opravu poškodeného vozidla, ktorý mal byť celkovo 52,3 hod., t. j. niečo viac ako dva dni. Mala za to, že skutočnosti vyplývajúce z emailového vyjadrenia autoservisu sú vágne a bližšie neobjasňujú prečo sa poškodené vozidlo vzhľadom na čistý čas opravy, ktorý bol 52,3 hod. malo nachádzať v autoservise od 14.6.2023 do 28.7.2023, ako vyplýva aj z dotazníku vyplneného poškodeným. Uviedla, že bolo vecou žalobcu (a nie žalovanej), aby riadne zdokladoval, prečo oprava poškodeného vozidla mala trvať ním deklarovaných 45 dní, namiesto 31 dní uznaných v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 30.10.2023. Uzavrela, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď mal za to, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla bolo potrebné považovať celý časový úsek od prijatia vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenému, t. j. dobu od 14.6.2023 do 28.7.2023. 19. Namietala posúdenie primeranosti ceny nájmu a mala za to, že doložením cenníkov účinným spôsobom preukázala, že denná sadzba za prenájom náhradného vozidla v zmysle Zmluvy o nájme č. 755/2023 zo dňa 14.6.2023 bola neprimeraná, pričom súd prvej inštancie okrem argumentácie, že cenníky doložené žalovanou mali byť účelovo vybraté, žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil, prečo denná sadzba za prenájom náhradného vozidla mala byť primeraná. Sumarizujúc uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za to (odsek 41 napadnutého rozsudku), že denná sadzba za prenájom náhradného vozidla v zmysle Zmluvy o nájme č. 755/2023 zo dňa 14.6.2023 bola primeraná. Zároveň zdôvodnenie primeranosti ceny nájmu (odsek 41. napadnutého rozsudku) nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. 20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná neuviedla relevantné skutočnosti a nepredložila dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, pričom sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím a žiadal ho ako vecne správny potvrdiť. Bol názoru, že súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami a odôvodnenie napadnutého rozsudku plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle § 220 ods. 2 C. s. p.. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Konštatoval, že nespokojnosť odvolateľa s hodnotením priebehu a výsledku konania a s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí opodstatnený dôvod odvolania. Mal za to, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku a skutočnosť, že nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovanej nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. 21. Námietky žalovanej k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nemožnosti plnenia a k neplatnosti započítania pohľadávok považoval za účelové a zavadzajúce. Aktívna vecná legitimácia o zaplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise z dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej bola ustálená vo viacerých súdnych sporoch aj so žalovaným, napr. rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/42/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/24/2020-133, zo dňa 27.3.2020, v ktorom odvolací súd konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva nielen zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovanej, ktorá časť poistného plnenia zaplatila žalobcovi. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa
rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Rovnaké závery konštatoval rozsudkom Krajský súd v Žiline sp. zn. 8Co/53/2021, zo dňa 28.5.2021 a rozsudkom Krajský súd v Žiline sp. zn. 6Co/77/2023, zo dňa 30.4.2024. Procesná obrana žalovanej je zároveň v rozpore s jej postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže postúpenú pohľadávku žalobcovi čiastočne splnila a následne v priebehu konania spochybnila aktívnu legitimáciu a nedôvodnosť započítania pohľadávok. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Pokiaľ žalovaná svoju argumentáciu opiera o závery Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.8.2023, sp. zn. 4Obdo/30/2022, tak išlo o absolútne odlišný predmet sporu, pričom tieto závery nie je možné chápať v zmysle, aký im dáva žalovaná. Dôvodil, že započítanie je nutné chápať ako ekvivalent platby. Pokiaľ došlo k započítaniu, išlo v podstate o úhradu vzájomných pohľadávok a na žalobcu tak bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej a žalobca je oprávnený túto uplatňovať priamo voči poisťovni, t. j. žalovanej, ktorá je tak v spore pasívne vecne legitimovaná s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.. Vo vzťahu k dôvodom krátenia poistného plnenia za náhradné vozidlo, t. j. neprimeranej ceny a odpočtu prevádzkových nákladov, spornej doby nájmu náhradného vozidla a nutnosti a účelnosti doby využívania náhradného vozidla poškodeným, odkázal v plnom rozsahu na predchádzajúce písomné podania a ústne vyjadrenia a mal za to, že nárok preukázal a zo strany žalovanej nedošlo k žiadnemu relevantnému popretiu. 22. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na argumentácii uvedenej v odvolaní. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej aktívna vecná legitimácia má vyplývať aj zo správania žalovanej, ktorá časť poistného plnenia zaplatila žalobcovi dodala, že táto argumentácia je bez akejkoľvek právnej relevancie. Objasnila, že potom čo bolo žalovanej oznámené, že poškodený mal postúpiť jeho nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla na žalobcu, tak nemala žiadnu reálnu možnosť účinným spôsobom spochybniť toto postúpenie pohľadávky, resp. vyhlásiť postúpenie za neplatné, nakoľko Zmluvu o postúpení pohľadávky môže vo všeobecnosti vyhlásiť za neplatnú výlučne len súd, a preto v tomto čase nemala inú možnosť ako považovať postúpenie za platné a pristúpiť k likvidácii uplatneného nároku. Mala za to, že v danom prípade nielenže nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, ale nie je daná ani pasívna vecná legitimácia žalovanej. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2023, sp. zn. 7Cdo/52/2022 a uviedla, že poškodený je v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. povinný si nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla u poisťovateľa aj uplatniť a preukázať tento nárok poisťovateľovi. Bola názoru, že hoci samotná škoda, resp. nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči samotnému škodcovi (t. j. poistenému) vzniká poškodenému v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaplatením nájomného, tak samotné právo na plnenie (pohľadávka) voči poisťovateľovi na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniká poškodenému v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. až vtedy, keď si poškodený u poisťovateľa aj uplatní a poisťovateľovi preukáže vznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Pokiaľ si poškodený u poisťovateľa neuplatní a nepreukáže mu vznik daného nároku na náhradu škody, tak poisťovateľovi do doby vykonania tohto jednostranného úkonu zo strany poškodeného nevzniká povinnosť (a tomu zodpovedajúce právo poškodeného požadovať náhradu škody priamo od poisťovateľa) nahradiť za škodcu (t. j. poisteného) poškodenému vzniknutú škodu. 23. Žalobca na odvolaciu repliku žalovanej nereagoval. 24. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.2.2026 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.). 25. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými aspektmi predmetnej žaloby. 26. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovanej v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe na zaplatenie ceny nájmu za užívanie náhradného vozidla. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti procesnej obrany žalovanej. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku voči žalovanej založenom na závere, že žalobca ako nadobúdateľ (postupník) pohľadávky od poškodeného (nájomcu náhradného motorového vozidla; postupcu) má nárok proti poisťovni (povinne zmluvne poisteného škodcu) na úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s nájmom náhradného motorového vozidla za dobu, po ktorú bolo v dôsledku poistnej udalosti (prevádzke motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej) motorové vozidlo poškodeného v autoservise. 27. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo považoval žalobu za dôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p.. 28. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 29. Súd prvej inštancie správne posúdil, že v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky táto bola na strane žalobcu daná, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom náhradného vozidla, ktoré bola poškodená nútená si prenajať v dôsledku nemožnosti užívať svoje poškodené vozidlo pristavené na opravu. Bolo nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, ktorej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré boli obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 potom nepochybne vyplýval predmet - pohľadávka poškodeného vo výške 2.012,65 eura voči žalovanej, pričom postúpenie pohľadávky bolo aj odplatné (odplata vo výške 2.012,65 eura), ktorá suma zároveň zodpovedala nájomnému za prenájom náhradného vozidla poškodenou, ktoré nájomné bolo poškodenému vyfakturované faktúrou č. 9622023 vystavenou žalobcom ako prenajímateľom. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, započítavajú.
30. V zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka môže byť postúpená iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 165/2017 tiež vyplýva, že „podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“. V posudzovanom spore sa nejedná o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka a v zmysle záverov ustálenej súdnej praxe predmetom postúpenia môže byť aj budúca pohľadávka, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti, či pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo viazaná na vznik podmienky. Zmluvnou cesiou prakticky, reflektujúc na problémy praktického života spojené s úhradou škôd spôsobených prevádzkou motorového vozidla a krytých povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu, poškodený a postupník postúpili pohľadávku zodpovedajúcu úhrade nákladov na prenájom náhradného vozidla na žalobkyňu a zároveň si vzájomne vysporiadali záväzky, ktoré medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla a odplatným postúpením. Započítaním vzájomných pohľadávok tak fakticky došlo ich úhrade. V dôsledku uzatvoreného kontraktu bol poškodený odbremenený od fyzickej úhrady záväzku spadajúceho do vecného rozsahu poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. a následného vymáhania pohľadávky titulom náhrady škody voči poisťovateľovi, čím súčasne došlo k minimalizácii nepriaznivých následkov do majetkovej sféry poškodeného, čomu by primárne malo slúžiť práve povinne zmluvne poistených motorových vozidiel podľa zákona č. 381/2001 Z. z. zabezpečované okrem iných aj žalovanou. Zvoleným postupom sa predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného a uvedená pragmatickosť nie je v rozpore so zákonom ani ho neobchádza a nevyvoláva žalovanou namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Majetkový status poškodeného by bol celkom rovnaký aj pokiaľ by pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky fyzicky žalobkyni vyfakturovaný nájom uhradil a následne by pri rovnakej výšky odplaty ním uhradené peniaze žalobkyňa vrátila poškodenému ako odplatu za postúpenie žalovanej pohľadávky a v kontexte uvedeného uzavrel, že poškodeným postúpený nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov tak ostal zachovaný; k zmene došlo len v osobe oprávnenej domáhať sa jeho uspokojenia voči žalovanej ako poisťovateľovi. 31. Závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie nie je popretý význam a obsah inštitútu skutočnej škody; rozhodujúcim je stav v čase rozhodovania súdu, kedy celkom nepochybne náklady na nájom náhradného vozidla poškodeným boli refundované v dôsledku vzájomného započítania pohľadávky, ktorej vlastníkom je žalobca na základe platne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky, zakladajúcej jej aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie nepriznal budúcu či neexistujúcu škodu, ale len uznal legitímnosť postúpenia budúcej pohľadávky titulom škodového nároku, ktorý v čase rozhodovania súdu existoval, keď náklady na prenájom motorového vozidla boli uhradené prostredníctvom inštitútu započítania. Neobstojí preto odvolacia námietka žalovanej, že právny záver o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu je výsledkom svojvôle prvoinštančného súdu, či ničím neodôvodneného odklonu od dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná škoda. Súdom prvej inštancie prijatý záver ani nijako nespochybňuje ustálenú judikatúru všeobecných súdov, v zmysle ktorej skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel poškodený vynaložiť na požičanie/ prenájom veci, ktorá mu má suplovať vec, ktorá sa v dôsledku poškodenia stala dočasne nepoužiteľnou; skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď. 32. Prijatý právny záver nie je v rozpore ani z § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorému žalovaná pripisuje iný ako zákonodarcom sledovaný význam; zákonodarca totiž v predmetnom ustanovení vymedzil rozsah povinného zmluvného poistenia a podmienky pre úspešné uplatnenie nároku voči poisťovateľovi. Vychádzal ďalej z toho, že žiadnym logickým argumentačným výkladom nie je možné dospieť k záveru, že jediným oprávneným subjektom na uplatnenie škodového nároku je výlučne poškodený, a že predmetné ustanovenie vylučuje možnosť postúpenia pohľadávky titulom nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie následkov pre poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc z § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Uvedené nevyplýva ani z všeobecných záverov Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/52/2022 vyslovených vo vzťahu k potrebe uplatniť si a preukázať nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi. Žalobca si ako právny nástupca poškodeného v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovanej a jeho dôvodnosť a výšku aj riadne v čase rozhodovania prvoinštančného súdu preukázal. 33. V posudzovanej veci bolo nutné zodpovedať otázku, či poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) vznikol nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla po dobu do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, ktorá bola spôsobená škodcom (poisteným) alebo po dobu, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať. Aj odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného motorového vozidla považuje dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrad nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je podľa § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je bežnou a obvyklou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až (len) po zaplatení ceny opravy alebo v prípade platného povinného zmluvného poistenia po vydaní krycieho listu poisťovňou škodcu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Nemožno očakávať, že by si poškodený ako spotrebiteľ bol schopný „vyjednať“ výnimku z danej obchodnej praxe, t. j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Rovnako tak nemožno po poškodenom spravodlivo požadovať, aby si na území SR vyhľadal taký autoservis, ktorý si neuplatňuje takéto dojednanie. Nemožno teda poškodenému pričítať ani porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 Občianskeho zákonníka), t. j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (aby sa nenavyšovala). Taktiež nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému, či nedbanlivostnému konaniu poškodeného alebo tretieho subjektu (napr. servisu). Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022, zo dňa 16.2.2023, vyplýva, že do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolností jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu. 34. Preto pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj s ohľadom na celkovú dĺžku nájmu v danom prípade je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že motorové vozidlo poškodeného bolo v servise od 14.6.2023 do 28.7.2023 (45 dní), kedy došlo k ukončeniu nájmu motorového vozidla, ktoré sa ešte nachádzalo v autoservise. Žiada sa dodať, že žalovaná sa snaží navodiť dojem, že nijako nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, avšak jej ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným autoservisom na základe likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je jednoznačne daná. Je nutné vziať na zreteľ rozdielnosť postavenia žalovanej (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovanej vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným nútene v dôsledku vzniku poistnej udalosti (ako to prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. Odvolací súd je názoru, že práve vzťah poisťovateľa škodcu a autoservisu, ktorého reálnym vyjadrením o. i. je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného potom možno vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného,
príp. v rámci spolupráce s partnerským autoservisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Autoservis je vo všeobecnosti oprávnený, či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady ceny dopravy. Preto je aj podľa názoru odvolacieho súdu daná existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady vykonanej zo strany žalovanej, resp. do vystavenia krycieho listu. 35. Odvolací súd sa nestotožnil napokon ani s námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil primeranosť dennej sadzby nájomného za náhradné vozidlo; ustálená rozhodovacia prax súdov ustálila, že povinnosťou je nahradiť cenu obvyklú, nie cenu najnižšiu, o dosiahnutie ktorej sa snaží žalovaná. Obvyklosť ceny je potrebné posudzovať v kontexte porovnateľných podmienok nájmu a posúdiť sumárne ponuky od ceny najnižšej až po najvyššiu. Pokiaľ žalovaná poukázala na svoje tvrdenie z odporu proti platobnému rozkazu, že za primeranú považovala cenu nájmu vo výške 33 eur bez DPH (oproti priznanej cene 44,17 eura bez DPH), na ktorom zotrvala aj v odvolaní; odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o účelovosti tohto prostriedku procesnej obranu, nakoľko predloženie cenovo najnižších reklamných ponúk na internete, ktorých prvoradým cieľom je nalákať potenciálnych zákazníkov, relevantným spôsobom nepreukazuje neprimeranosť uplatnenej ceny za nájom. Hodno dodať, že uvedené ceny sú iba orientačným prehľadom najnižších cien a žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, či za cenu prezentovanú v internetovej ponuke bolo uvedené vozidlo možné v danom čase a mieste aj reálne požičať. Cena za prenájom v posudzovanej veci zásadným spôsobom neprevyšuje cenu obvyklú v danom mieste a čase, za motorové vozidlo rovnakej triedy, a preto cena uhradená poškodeným za prenájom náhradného vozidla je i podľa názoru odvolacieho súdu primeraná všetkým okolnostiam. 36. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na uvedenom základe neboli, z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalovanej spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).