Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/133/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200531 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200531.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky R. D. M. XXXX, H. C. Q. M. G., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z XX. T. XXXX o odňatí invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z XX. T. XXXX potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa odňala navrhovateľke s účinnosťou od 24. januára 2011 dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia už nie je od 17. septembra 2010 invalidná podľa kritérií daných ust. § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože je schopná vykonávať sústavné zamestnanie aj bez potreby zabezpečenia celkom mimoriadnych podmienok. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s tvrdením, že jej zdravotný stav sa nezlepšil, ale sa zhoršil. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že v čase uznania jej invalidity bola rovnako chorá ako je aj teraz v súvislosti s vykonanou operáciou srdca. Z uvedeného dôvodu jej obvodná lekárka nechce dať ani doporučenie na výkon akejkoľvek práce. Na srdce ani štítnu žľazu neužíva žiadne lieky, sporadicky užíva lieky na chrbticu. Uviedla, že ju pichá na srdci, má pocit dusenia, nízky tlak, nevládze a nie je schopná nikam sama chodiť, pretože dobre nevidí a hocikedy odpadne. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s tým, že zdravotný stav navrhovateľky bol nadhodnotený už v čase uznania jej invalidity a tento nesprávny výsledok posúdenia jej zdravotného stavu je potrebné odstrániť. Poukázala na to, že navrhovateľka bola schopná pracovať ako samostatne zárobková osoba v rokoch 2008 a 2009, potom sa zaevidovala na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, tzn., že prejavila záujem o sprostredkovanie práce. Z lekárskych správ posudkových lekárov vyplynulo, že navrhovateľka je schopná pri svojom zdravotnom stave vykonávať prácu aj bez uľahčených pracovných podmienok, preto jej invalidita dňom posúdenia zdravotného stavu zanikla. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p, vypočul účastníkov, oboznámil sa s lekárskymi správami posudkových komisií sociálneho poistenia pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne v čase vzniku jej invalidity až do súčasného aktuálneho posúdenia jej zdravotného stavu, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným relevantným obsahom administratívneho spisu, oboznámil sa s navrhovateľkou predloženými aktuálnymi odbornými lekárskymi nálezmi a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Z ust. § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považujú aj po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok. Podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku, alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom, a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú podľa § 29 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 1. mája 1988, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav by výkon akéhokoľvek sústavného zamestnania vážne ohrozil jej zdravotný stav. Jej invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, preto nemohla byť vôbec zamestnaná. Jej invalidita bola uznaná na základe žiadosti z 29. júna 1992 v čase, keď bola v 6. mesiaci tehotenstva a to pre vrodenú vývojovú vadu srdca - defekt komorového septa, ktorý bol v roku 1984 operačne riešený. Podľa objektívneho kardiologického nálezu bola v tom čase hemodynamicky kompenzovaná. Kontrolná lekárska prehliadka realizovaná v októbri 1996 potvrdila trvajúci stav jej invalidizácie s tým, že ďalšia kontrolná lekárska prehliadka nie je potrebná. Po priznaní invalidity bol navrhovateľke rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX z XX. Z. XXXX priznaný od 6. júna 1992 invalidný dôchodok. Napriek určeniu kontrolnej lekárskej prehliadky za nepotrebnú, realizovala odporkyňa opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky na základe mimoriadnej kontrolnej lekárskej prehliadky v apríli 1997, kedy potvrdila trvanie jej invalidity pre stav vo vrodenej srdcovej vade - defekte komorového septa, ktorá bola hemodynamicky závažná a v roku 1984 operačne riešená. Podľa kardiológa bola navrhovateľka v tom čase hemodynamicky na únosnej hranici a bola pravidelne kontrolovaná v 6- mesačných intervaloch. Okrem toho bolo konštatované, že trpí častými recidivujúcimi bronchitídami s prolongovaným priebehom. Ďalšia kontrolná lekárska prehliadka určená na apríl 2000 sa nezrealizovala. 17. septembra 2010 vykonala posudková komisia sociálneho zabezpečenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v M. G. mimoriadnu kontrolnú lekársku prehliadku zdravotného stavu navrhovateľky za účelom posúdenia trvania kritérií jej invalidizácie. Vychádzala z vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky a z kardiologických, ergometrických, endokrinologických, neurologických a ECHOKG vyšetrenia z priebehu rokov 2003, 2004, 2009 a 2010 a konštatovala zánik invalidity navrhovateľky dňom posúdenia zdravotného stavu, pretože ju naďalej nepovažovala za invalidnú podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení konštatujúc, že je schopná vykonávať sústavné zamestnanie aj bez potreby zabezpečenia celkom mimoriadnych podmienok. V posudku bolo uvedené, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 1. mája 1988 pre defekt komorového septa po suture Dacronovou záplatou, v tom čase v 7 mesiaci gravidity. Na základe aktuálnych odborných lekárskych nálezov konštatovala, že zdravotný stav navrhovateľky je po vykonanej srdcovej operácii stabilizovaný, opakovane s normálnym echokardiologickým nálezom, s ejekčnou frakciou ľavej komory na úrovni 60%, resp. 66 % bez známok shuntu na úrovni predsiení a komôr. V posledných rokoch bola vyšetrená endokrinológom pre podozrenie na zvýšenú funkciu štítnej žľazy, ktorá nebola dokázaná, bol potvrdený normálny USG nález na štítnej žľaze a euthyreoza je bez potreby liečby. Bolesti hlavy sú bez EEG korelátu, bolesti chrbtice sú bez výraznejšieho funkčného obmedzenia. Vychádzajúc z aktuálnych odborných lekárskych nálezov potvrdzujúcich dlhodobo normálny kardiologický nález bez potreby akejkoľvek liečby konštatovala, že navrhovateľka nespĺňa predpoklady pre trvanie jej invalidity, preto konštatovala jej zánik. Dôsledkom uvedeného posúdenia zdravotného stavu bolo vydanie napadnutého rozhodnutia. Po podaní opravného prostriedku posudková komisia pobočky Sociálnej poisťovne svoje posudkové stanovisko nezmenila, preto posudzovala zdravotný stav navrhovateľky aj posudková komisia sociálneho zabezpečenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v H. H.. V posudku z 27. apríla 2011 vychádzala okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z totožných aj z doplnených kardiologických, endokrinologických, neurologických, nálezov, z FRO vyšetrenia chrbtice, z EEG vyšetrenia, z opakovaných röntgenologických vyšetrení chrbtice a z Holter vyšetrenia z priebehu rokov 2009 -2011 a dospela k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v konštatovaní zlepšenia zdravotného stavu navrhovateľky na takú úroveň, ktorá nenapĺňa zákonné kritéria pre trvanie invalidity. V posudku uviedla, že navrhovateľka bola v 10-tich rokoch veku operovaná pre vývojovú chybu srdca a v tom čase bola u nej indikovaná aj kardiotonická liečba. Operácia však bola úspešná a podľa posledných viac rokov trvajúcich kardiologických nálezov subjektívne navrhovateľka neuvádzala žiadne ťažkosti, a ani objektívne neboli dokumentované žiadne prejavy srdcovej slabosti, poruchy rytmu a jej stav nevyžadoval ani nevyžaduje žiadnu liečbu. Objektívne je hemodynamicky trvale kompenzovaná, akcia na srdci je pravidelná. Konštatovala, že operáciou srdca bola dosiahnutá normálna funkcia srdca, ktorá bola opakovane potvrdená v priebehu rokov klinickými kardiologickými vyšetreniami aj ECHOKG vyšetrením. Pri normálnej funkcii srdca, s normálnym kardiologickým nálezom nie je pretrvávanie invalidity opodstatnené, pretože ide o normálny funkčný nález a lepší už nie je možné dosiahnuť. Zároveň u navrhovateľky neboli zistené žiadne ďalšie ochorenia, ktoré by pretrvávanie invalidity odôvodňovali. Klinicky ani röntgenologicky nebola dokumentovaná porucha funkcie chrbtice ani porucha žliaz s vnútornou sekréciou. Pri tomto zdravotnom stave je schopná s ohľadom na svoje vzdelanie vykonávať jednoduché práce. Z navrhovateľkou predložených odborných lekárskych nálezov v rámci preskúmavacieho konania krajského súdu z priebehu rokov 2010 a 2011 krajský súd zistil, že z kardiologického hľadiska u navrhovateľky pretrváva normálny nález, zistená euthyreoza nevyžaduje žiadnu liečbu. Ochorenie chrbtice nedosahuje stupeň závažnosti, ktorý by pretrvávanie invalidity, prípadne čiastočnej invalidity podmieňoval. Na základe uvedených zistení, s poukazom na cit. zákonné ustanovenia dospel krajský súd k záveru, že postup správneho orgánu i napadnuté rozhodnutie boli v súlade so zákonom. Správny orgán postupoval správne, keď zdravotný stav navrhovateľky pre účely posúdenia trvania zákonných kritérií jej invalidity posudzoval podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože za invalidnú bola uznaná za účinnosti a podľa kritérií daných týmto zákonom. Predpokladom zmeny vo výplate priznanej dôchodkovej dávky je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zmena skutočností rozhodujúcich pre výplatu tejto dávky. V prípade invalidnej dávky je pre posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne podstatné zistenie, akým spôsobom bol z hľadiska medicínskeho s ohľadom na zákonné kritériá invalidity, resp. jej zmenu posúdený zdravotný stav poistenca. Zmena stupňa invalidity, prípadne jej zánik je viazaná výlučne na zmenu v zdravotnom stave poistenca v zmysle jeho objektívne preukázaného zlepšenia, či zhoršenia oproti predchádzajúcemu zhodnoteniu jeho zdravotného stavu vo vzťahu k jeho invalidizácii. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových komisií sociálneho zabezpečenia dospel krajský súd k záveru, že ich posudky boli vypracované po komplexnom zhodnotení jej zdravotného stavu a po zohľadnení predložených odborných lekárskych nálezov v celosti a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky a v rámci možností daných aplikovanou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by závery posudkových lekárov spochybnili, preto ich považoval za dostatočné, jednoznačné a pri posudzovaní správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal z ich záverov. Preskúmaním veci dospel k presvedčeniu, že posudkové závery o tom, že došlo k úprave zdravotného stavu navrhovateľky na takú úroveň, ktorá naďalej nenapĺňa zákonné kritériá invalidity považoval krajský súd za presvedčivé a správne, pretože odbornými lekárskymi nálezmi bol jednoznačne a nepochybne preukázaný dlhotrvajúci normálny kardiologický nález bez subjektívnych ťažkostí a bez potreby akejkoľvek liečby. Z toho posudkové komisie sociálneho zabezpečenia s ohľadom na trvanie tohto pozitívneho zdravotného stavu navrhovateľky vyvodili, že vykonanou srdcovou operáciou došlo k úprave zdravotného stavu navrhovateľky na normálny nález, ktorý nevyžaduje žiadne medicínske zásahy. Dobrý zdravotný stav navrhovateľky bol v konaní potvrdený i tou skutočnosťou, že bola schopná pracovať ako samostatne zárobkovo činná osoba a po ukončení tejto činnosti sa prihlásila na úrad práce ako uchádzačka o zamestnanie, čo v konaní nespochybnila. Tiež bola schopná porodiť a postarať sa o 2 deti bez akýchkoľvek prejavov zhoršenia jej kardiologického nálezu. Pridružené zdravotné ťažkosti, ktorými navrhovateľka trpí a to euthyreoza, bez potreby akejkoľvek liečby, či sporadické ťažkosti s chrbticou neodôvodňovali zachovanie obmedzenia výkonu pracovnej činnosti navrhovateľky, preto posudkové komisie správne zhodne konštatovali, že navrhovateľka je aktuálne schopná vykonávať pracovnú činnosť bez akýchkoľvek obmedzení. Keďže bola v konaní nepochybne preukázaná pozitívna dlhotrvajúca zmena v zdravotnom stave navrhovateľky, ktorá bola dosiahnutá po úspešnej srdcovej operácii, tzn. zmena rozhodujúcich skutočností pre nárok na výplatu pôvodne priznanej dôchodkovej dávky v tom zmysle, že jej zdravotný stav aktuálne nepodmieňuje trvanie invalidity ani čiastočnej invalidity podľa kritérií daných zákonom o sociálnom zabezpečení, rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne, keď navrhovateľke odňala invalidný dôchodok, pretože nárok naň jej po zániku invalidity zanikol. Odporkyňa správne rozhodla o odňatí tejto dávky odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.