Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3Tos/83/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010331 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6211010331.4 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Petra Chovanku, v trestnej veci obžalovaného D. O., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. c) Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 11. októbra 2012, prejednal sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 24.09.2012, sp.zn. 9T 138/2011 a takto r o z h o d o l : I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e v celom rozsahu. II. Podľa § 80 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 Tr. por. p r i j í m a sa písomný sľub obžalovaného a súčasne sa mu tiež u k l a d á dohľad probačného a mediačného úradníka, čím sa nahrádza jeho väzba z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a zároveň sa mu u k l a d á povinnosť oznámiť súdu, ktorý vedie konanie každú zmenu miesta pobytu, dostavovať sa na všetky úkony súdu a povinnosť preberať úradné zásielky. III. Podľa § 82 ods. 1 písm. h) Tr. por. sa mu u k l a d á zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenému Q.. H. Q., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. IV. Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obžalovaný D. O., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V. č. 6, t.č. v ÚVV Banská Bystrica, sa p r e p ú š ť a z v ä z b y na s l o b o d u. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením zo dňa 24.09.2012, sp.zn. 9T 138/2011 rozhodol tak, že podľa § 72 ods. 1 písm. f) a § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosti obvineného o prepustenie z väzby vyhovel, a prepustil ho z väzby na slobodu. Súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd prijal písomný sľub obžalovaného a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. určil probačný dohľad nad obžalovaným. Podľa § 80 ods. 2 Tr. por. súd obžalovanému uložil tiež povinnosť oznámiť súdu každú zmena miesta pobytu a dostavovať sa na všetky úkony súdu. Podľa § 80 ods. 2 Tr. por. súd obžalovanému uložil aj povinnosť oznámiť súdu každú zmenu miesta pobytu a dostavovať sa na všetky úkony súdu. Podľa § 82 ods. 1 písm. h) Tr. por. mu uložil zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenému Q.. H. Q. na vzdialenosť menšiu ako 5 m. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný prokurátor. V písomných dôvodoch okrem iného uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí. Podľa jeho názoru dôvody preventívnej väzby u obžalovaného D. O. trvajú aj naďalej, pričom poukázal na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného, ako aj na jeho postihnutie pre priestupok podľa § 50 ods. 1 Zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zmien. Poznamenal, že tak osoba obžalovaného, ako aj jeho predchádzajúci život, ako aj skutok, ktorého sa mal dopustiť 21.09.2011 nedávajú záruku v tom, že u obžalovaného by bolo možné preventívnu väzbu nahradiť určením probačného dohľadu nad obžalovaným, ako aj povinnosťou oznámiť súdu každú zmenu miesta pobytu a dostavovať sa na všetky úkony súdu, resp. zákazom úmyselne sa priblížiť k poškodenému Q.. H. Q. na vzdialenosť menšiu ako 5 m. Záverom poznamenal, že podľa § 72 ods. 1 písm. e) Tr. por. rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o prepustení zatknutého obvineného na slobodu a tak jeho aplikácia zo strany prvostupňového súdu nebola správna. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil, písomný sľub obžalovaného D. O. neprijal a žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Podľa § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora vo vzťahu k prepusteniu obžalovaného z väzby na slobodu, a to prijatím písomného sľubu a určením probačného dohľadu nad obžalovaným, ako aj povinnosťou oznámiť súdu každú zmenu miesta pobytu a dostavovať sa na všetky úkony súdu, ako aj v zákaze úmyselne sa priblížiť k poškodenému Q.. H. Q. na vzdialenosť menšiu ako 5 m, nie je dôvodná, pričom však dôvodná je len vo vzťahu k ust. § 72 ods. 1 písm. f) Tr. por., na ktoré okresný prokurátor vo svojej sťažnosti poukazuje. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že námestníčka Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši podala na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši dňa 21.12.2011 obžalobu na D. O. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. c) Tr. zák., prečiny krádeže podľa § 212 ods. 1,2 písm. b), c) Tr. zák. a ublíženie na zdraví podľa § 256 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to podrobne uvedené v predmetnej obžalobe. Obžalovaný D. O. bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 0Tp 29/2011 zo dňa 23.09.2011 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pričom väzba začala u obžalovaného plynúť dňa 21.09.2011 o 20.20 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Naposledy o žiadosti obžalovaného bolo rozhodnuté jednak uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 9T 138/2011 zo dňa 25.07.2011 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 3 Tos 69/2012 zo dňa 15.08.2012, kedy bola podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného D. O. zamietnutá a súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. písomný sľub nebol prijatý. Odvolací súd poznamenáva, že v terajšom štádiu trestného konania doposiaľ zabezpečené dôkazy nasvedčujú dôvodnosť trestného stíhania, pričom u obžalovaného aj naďalej pretrváva dôvodná obava v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., teda, že po prepustení z väzby na slobodu bude pokračovať v trestnej činnosti. Na druhej strane je treba zdôrazniť tú skutočnosť, že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obžalovaný má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie z väzby na slobodu: Ak v prípravnom konaní prokurátor takejto žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a záverom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť. Väzba je zaisťovací procesný úkon, ktorý predstavuje najzávažnejší zásad do osobnej slobody obvineného a má preto trvať len nevyhnutne potrebnú dobu. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene (§ 2 ods. 6 Tr. por.). Podľa § 80 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por., ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c) Tr. por., môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu ak obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä, že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným. Odvolací súd po zvážení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo v danom prípade zákonné, nakoľko použitie vyššie spomenutých inštitútov, nahradzujúcich väzbu, prichádza do úvahy. Správne teda postupoval, keď prijal písomný sľub obžalovaného podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por., priložený k predmetnej žiadosti o nahradenie väzby zo dňa 24.09.2012, pričom mu tiež uložil dohľad probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por., čím nahradil jeho väzbu z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a súčasne mu uložil povinnosť oznámiť súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu (na takúto zmenu je pritom potrebný súhlas príslušného orgánu) povinnosť preberať úradné zásielky ako aj povinnosť dostavovať sa na všetky úkony súdu. Okrem toho mu v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. h) Tr. por. uložil zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenému Q.. H. Q., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 m. Čo sa týka argumentácie okresného prokurátora, v tomto smere treba poznamenať, že skutočne je pravdou to, že prvostupňový súd pochybil, keď v rozhodnutí, ktorým prepustil obvineného z väzby, použil ust. § 72 ods. 1 písm. f) Tr. por., nakoľko predmetné ustanovenie sa týka prepustenia zatknutého obvineného na slobodu. Taktiež pochybenie odvolací súd videl aj v tom, keď vo výroku, ktorým postupoval okresný súd v zmysle ust. § 80 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. neuviedol ust. § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., z ktorého možno vyvodiť, že väzobné dôvody u obžalovaného síce existujú, ale sa nahrádzajú inštitútmi prijatia písomného sľubu ako aj dohľadom probačného a mediačného úradníka. Súčasne odvolací súd upresnil povinnosti vo vzťahu k úkonom prvostupňového súdu uvedené v bode 2/ výroku tohto uznesenia. Záverom odvolací súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o väzbe vzal do úvahy aj dĺžku času, ktorá uplynula od doby vzatia obžalovaného do väzby. Vzhľadom na toto pochybenie odvolací súd svojím rozhodnutím v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil inak v podstate správne rozhodnutie prvostupňového súdu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.