Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/121/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010331 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6211010331.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného D. O., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. c) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 10. decembra 2014, o odvolaní obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 25.08.2014 sp.zn. 9T/138/2011 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného D. O. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 25.08.2014 sp.zn. 9T/138/2011 bol obžalovaný D. O. uznaný za vinného, a to v bode 1/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. c) Tr. zák., v bode 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1,2 písm. b), c) Tr. zák. a v bode 3/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 21.09.2011 asi o 13.15 hod. v kancelárii č. 22 v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš požiadal Q.. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, pracovníka tohto úradu, aby mu požičal peniaze na autobus, poškodený zo svojej peňaženky vybral bankovku v hodnote 5,- Eur a podal ju obžalovanému, obžalovaný mu z ruky vytrhol peňaženku, obsah tejto vysypal na stôl a odcudzil poškodenému 62,- Eur, z pracovného stola poškodeného odcudzil 2 USB kľúče a slúchadlá od mobilného telefónu, obžalovaný potom zo skrinky zobral malú tašku poškodeného, obsah ktorej tiež vysypal na stôl, keď poškodený bránil obžalovanému v odcudzení tašky, obžalovaný ho niekoľkokrát odsotil, obžalovaný zobral občiansky preukaz poškodeného a povedal, aby nekričal, lebo už vie, kde poškodený býva a ak to ohlási na polícii, zbije ho, obžalovaný potom zo skrinky zobral tašku z PVC, v ktorej mal poškodené osobné veci, poškodený bránil obžalovanému v odcudzení tejto tašky, obžalovaný ho udrel do hrude rukou, potom z pracovného stola odcudzil pečiatky, kancelárske potreby a mobilný telefón, poškodený obžalovanému vytrhával odcudzené veci z rúk, keď poškodený bránil obžalovanému v úteku, chytil ho za krk a odsotil, kopol tiež poškodeného do brucha a povedal, že ak poškodený neprestane kričať, pôjde za jeho nariadenými a povie, že mu dával sexuálne návrhy, ďalej mu povedal, že má vo vrecku nôž a že ho doreže, obžalovaný potom z kancelárie ušiel, odcudzením dvoch USB kľúčov, slúchadiel od mobilného telefónu a hotovosti 62,- Eur obžalovaný spôsobil poškodenému škodu vo výške 80,- Eur, poškodený utrpel odreninu a krvný výron v oblasti pravej kľúčnej kosti a pomliaždenie s krvným výronom pod ľavým rebrovým oblúkom a akútnu stresovú reakciu - úzkostné depresívny syndróm s pracovnou neschopnosťou do 06.10.2011. Za to mu bol uložený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1,2 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenej Dôvere, zdravotnej poisťovni, a.s., Cintorínska 5, Nitra, škodu vo výške 7,70 Eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný D. O.. V písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nemôže stotožniť, a preto odvolanie smeruje do výroku o vine, ako aj do výroku o treste. Poznamenal, že v jeho prípade ide už o tretie rozhodnutie súdu prvého stupňa, kde prvé dva rozsudky boli vždy odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Prvýkrát bol odsúdený za ten istý skutok na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, pričom takýto trest mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu troch rokov s probačným dohľadom. Jednalo sa o rozsudok zo dňa 27.06.2013. Následne po zrušení tohto rozsudku odvolacím súdom bol znovu odsúdený súdom prvého stupňa na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a výkon trestu mu bol znova podmienečne odložený na skúšobnú dobu troch rokov s probačným dohľadom. Rozsudok bol vyhlásený 19.12.2013. Po zrušení aj tohto rozsudku odvolací súd prvého stupňa v podstate vykonal ďalšie dokazovanie zabezpečením si správ o jeho osobe, ako aj výsluchom poškodeného, avšak mu uložil už oveľa prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody. Zdôraznil, že poškodený v tomto čase už nemá psychické problémy, riadne pracuje v pôvodnom zamestnaní s tým, že pokiaľ sa týka jeho osoby, bolo konštatované, že on je riadne zamestnaný, nespáchal žiaden iný trestný čin a nie je voči nemu vedené žiadne trestné stíhanie, založil si rodinu a jeho družke sa narodilo dieťa, o ktoré sa spoločne starajú a zabezpečujú jeho výchovu a výživu. Od predmetného incidentu uplynula doba vyše troch rokov, on viacero mesiacov strávil vo väzbe, odkiaľ bol prepustený a dodržiava všetky obmedzenia súdu, ktoré mu boli uložené. Dodal, že ho celá záležitosť veľmi mrzí, pričom ku konaniu, ktoré viedlo jeho osobu k prekročeniu určitých zásad, bolo správanie sa poškodeného, ktorý mu navrhoval sexuálne služby za peniaze. Okrem toho v čase spáchania skutku bol osobou blízkou veku mladistvým a prvýkrát sa bol hlásiť na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, kde poškodený vzhľadom na jeho sexuálnu orientáciu chcel využiť jeho sociálnu závislosť, že nemal finančné prostriedky a navrhol mu, že si môže zarobiť, ak by mu poskytol také sexuálne služby, čo jeho urazilo a vyviedlo z miery, a preto jeho správanie bolo také, že sa snažil poškodeného potrestať, i keď jeho konanie prekročilo rámec obvyklého správania sa a všetky veci, ktoré si prisvojil, menovanému vrátil. On k tomu, čo urobil, sa v plnom rozsahu priznal a popísal svoje správanie. Ak poškodený tvrdí niečo iné, tak jeho výpoveď on nepovažuje za vierohodnú, lebo vo viacerých prípadoch uvádzal iné skutočnosti. Jeho výpoveď je len prispôsobovanie sa tomu, čo sa udialo z kontextu vykonaného dokazovania. Z tohto pohľadu je uloženie nepodmienečného trestu neprimerane prísne. Z jeho pohľadu išlo o mladícku nerozvážnosť a pobyt vo väzbe bol pre neho dostatočným ponaučením, aby sa obdobného alebo iného protiprávneho konania v budúcnosti nedopúšťal. Záverom dodal, že v dvoch prípadoch súd prvého stupňa mu uložil podmienečný trest odňatia slobody, avšak takýto rozsudok vždy napadol odvolaním prokurátor v jeho neprospech, kde žiadal pre jeho osobu uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo z jeho hľadiska neprispieva k správnemu vývoju jeho osobnosti, zabezpečenia jeho rodiny, nespĺňa ani účel trestu. Nesúhlasil ani s právnou kvalifikáciou jeho konania, nakoľko on sa zločinu vydierania nedopustil z osobitného motívu v zmysle § 140 Tr. zák. Nebolo preukázané, že by on chcel zakryť trestný čin krádeže iným protiprávnym konaním, ničím ani nebolo dokázané, že on mal poškodenému uviesť, že má vo vrecku nôž a že ho doreže. Žiadal preto odvolací súd, aby sa zaoberal tým, či skutočne spáchal podľa vykonaných dôkazov zločin vydierania z osobitného motívu a v konečnom dôsledku, aby nebol potrestaný v súvislosti so spáchaním zločinu vydierania s osobitným motívom, keďže z výsledku dokazovania takáto skutočnosť nevyplýva. Navrhol odvolaciemu súdu, aby prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že mu bude uložený podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného predniesol svoj návrh v súlade s písomným vyhotovením a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a pri zmene právnej kvalifikácie mu uložiť podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom. Poukázal tiež na odstup času, ktorý uplynul od spáchania trestného činu. Obžalovaný sa pripojil k tomu, čo uviedol jeho obhajca na verejnom zasadnutí. Vyslovil názor, že za protiprávne konanie bude vhodné mu uložiť podmienečný trest odňatia slobody, aby mohol odísť za svojou rodinou. Krajský súd ako súd odvolací nezistil dôvod na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 alebo 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliada len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného D. O. nie je dôvodné. Podľa názoru krajského súdu skutkové zistenia súdom prvého stupňa sú správne a zodpovedajú dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná. Dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a zároveň podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel, stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ust. 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. V odôvodnení rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. presvedčivo a v podstate aj vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a z akých dôvodov a prečo obžalovaného uznal vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1,2 písm. b), c) Tr. zák. a s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž analyzuje dôkaznú situáciu a sú v ňom uvedené aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj právnych úvahách, na to nadväzujúcich. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal nielen na rozporuplné výpovede samotného obžalovaného D. O.i už z prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania, ale aj na výpovede svedkov - poškodeného Q.. H. Q., ďalej H.. P. Q., Q. Q. a G. Q. a v neposlednom rade aj na výpovede svedkov Q. G. a R. R., nevynímajúc listinné dôkazy, ktoré v súhrne bezpochyby dokázali, že obžalovaný svojím konaním poškodeného Q.. Q. jednak pod hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul, čin spáchal z osobitného motívu, ďalej, že si prisvojil cudzie veci tým, že sa ich zmocnil a bezprostredne po čine sa pokúsil uchovať si veci násilím, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a nakoniec poškodenému úmyselne ublížil na zdraví. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o týchto skutočnostiach, ku ktorým dospel súd prvého stupňa po vyhodnotení dôkaznej situácie, a to že obžalovaný po tom, ako navštívil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, po požiadaní poškodeného Q.. H. Q., aby mu požičal peniaze na autobus, keď poškodený s tým súhlasil, obžalovaný mu vytrhol peňaženku a odcudzil mu finančnú hotovosť a po zistení z občianskeho preukazu zo strany obžalovaného, kde poškodený býva, mu uviedol, že ak jeho protiprávne konanie ohlási na polícii, tak ho zbije a následne mu odcudzil ďalšie veci a keď poškodený bránil obžalovanému v odcudzení týchto vecí, tak ho obžalovaný udrel do hrude rukou, pričom ho taktiež fyzicky napadol a to tak, že ho chytil za krk a odsotil, kopol ho tiež do brucha a následne mu uviedol, že ak neprestane kričať, pôjde za jeho nadriadeným a povie mu, že mu dával sexuálne návrhy a pri odchode mu povedal, že vo vrecku má nôž a že ho doreže. Tieto skutočnosti tak ako súd prvostupňový, ako aj súd odvolací mal za preukázané nielen z uskutočnenej výpovede zo strany poškodeného, ktorý tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne opísal protiprávne konanie obžalovaného, ale aj z ďalších dôkazov, ktoré sa v spisovom materiáli nachádzajú. Argumentácia obžalovaného v tom smere, že zo strany príslušníkov PZ v prípravnom konaní bol na neho vyvíjaný nátlak, ani odvolací súd nepovažoval za pravdivú, pretože z výpovede príslušníkov PZ, J. I. a Q. Q. vyplynulo, že donucovacie prostriedky voči obžalovanému boli použité len v súvislosti s tým, že obžalovaný sa správal agresívne, neposlúchol ich výzvu, nechcel sa legitimovať a bránil sa aj pri nasadaní do motorového vozidla. Pri samotnom výsluchu však žiadne nátlakové akcie z ich strany voči obžalovanému potvrdené neboli. Ani tvrdenie obžalovaného ohľadne zdravotného stavu poškodeného sa nezakladajú na pravde, pretože zo záverov znaleckého posudku znalca Q. U. vyplynulo, že z lokalizácie a charakteru a rozsahu poranení poškodeného bolo možné konštatovať, že poranenia boli spôsobené aktívnym konaním inej osoby voči telesnej integrite poškodeného, útok smeroval spredu, pričom podliatinu nad strednou časťou kľúčnej kosti mohol spôsobiť tlak, alebo úder ruky útočníka a podliatinu na brušnej stene popisované kopnutie. Okrem toho poškodený trpel akútnou psychickou poruchou, diagnostikovanou a liečenou psychiatrom. Tak zo správy Q.. E. ako aj z jej výpovedi vyplynulo, že u poškodeného zistila akútnu stresovú reakciu - úzkostne depresívny syndróm v dôsledku prežitej stresovej udalosti a dodala, že v minulosti sa poškodený neliečil na Psychiatrickej ambulancii vo Veľkom Krtíši. Príčinou súčasných problémov poškodeného je stresová udalosť - incident, ku ktorému došlo 21.09.2011 v zamestnaní. Doporučená práceneschopnosť vystihovala stav poškodeného, bolo u neho zistené sťažené spoločenské uplatnenie. Úzkostné stavy poškodeného pretrvávali. Samotný poškodený mal záujem zmeniť bydlisko, aj zamestnanie v súvislosti s prežitou udalosťou. Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozhodnutia logickým spôsobom vysporiadal s obranou obžalovaného a keďže zdôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je presvedčivé, nie je potrebné v danom prípade opakovať tie isté skutočnosti, ktoré uviedol súd prvého stupňa. Dôvody odvolania obžalovaného sú v podstate obdobné s tými, ktoré uvádzal v rámci svojej obhajoby či už v prípravnom konaní alebo aj na hlavnom pojednávaní. V tomto smere je nutné zdôrazniť, že v trestnom konaní, ktoré vo veci prebehlo, bolo zabezpečených dostatok dôkazov, nevyhnutných na rozhodnutie o podanej obžalobe a na preverenie obhajoby obžalovaného. Možno teda skonštatovať, že dôvody, ktoré uviedol obžalovaný v písomnom vyhotovení odvolania vo vzťahu k zdravotnému stavu poškodeného, nie sú akceptovateľné. Odvolací súd dodáva, že v konaní predchádzajúcom napadnutého rozsudku nedošlo k porušeniu práv obžalovaného či vo vzťahu k Trestnému poriadku, poprípade Ústavy SR alebo Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak boli v predchádzajúcom období zo strany odvolacieho súdu zrušené rozhodnutia súdu prvostupňového, bolo to nielen z dôvodu, že to navrhol prokurátor, ktorý nesúhlasil s výmerou trestu, ale aj z dôvodu, aby bola dôsledne preverená obhajoba obžalovaného a tým zabezpečené jeho zákonné práva, čo bolo zo strany súdu prvého stupňa dostatočným spôsobom akceptované. Ak obžalovaný v dôvodoch odvolania namietal, že nebolo dokázané, že skutok spáchal z osobitného motívu, ako aj, že odcudzené veci si chcel uchovať násilím, odvolací súd poukazuje na presvedčivosť tvrdenia poškodeného, o pravdivosti ktorej nemal pochybnosti ani odvolací súd. Tvrdenia poškodeného totiž logicky do seba zapadajú a niet pochybností o tom, že skutok sa stal tak, ako to tvrdil poškodený. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Okresný súd v súlade so stavom veci a zákonom s prihliadnutím najmä na osobu obžalovaného a jeho doterajší život, ako aj spôsob spáchania žalovaného trestného činu a jeho následkov, aj vo vzťahu k poškodenému, správne obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., že k spáchanej trestnej činnosti sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., teda, že spáchal viac trestných činov. Obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdom trestaný, a to Okresným súdom vo Veľkom Krtíši pod sp.zn. 9T/142/2008 pre prečin podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. a v súčasnej dobe sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Bol tiež postihnutý v priestupkovom konaní na Obvodnom úrade, odbor všeobecnej vnútornej správy vo Veľkom Krtíši pre priestupok proti majetku podľa § 50 Tr. zák. č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil dňa 30.05.2010. Trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (rešpektujúc obsah ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.) obsahuje v primeranom rozsahu nielen prvky represie, ale aj prvky individuálnej a generálnej prevencie. Výmera tohto trestu musí byť pre obžalovaného dostatočným ponaučením, aby sa v budúcnosti vyhol akémukoľvek protiprávnemu konaniu. Ak sa obžalovaný v odvolaní domáhal skutočnosti, že nemalo byť jeho konanie posúdené v zmysle § 189 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák., tak táto jeho obrana neobstojí, pretože aj odvolací súd dospel k záveru, že trestný čin vydierania spáchal z osobitného motívu, a to v úmysle zakryť alebo uľahčiť trestný čin krádeže. Ani argumentácia obžalovaného, ktorú uviedol v písomnom vyhotovení svojho odvolania najmä v tom smere, že trest je neprimeraný, ako aj poukázanie na rodinný stav a jeho vek neobstojí, pretože tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu boli pri ukladaní trestu zohľadnené, neopomínajúc spôsob a následok daného protiprávneho konania, vo vzťahu k poškodenému Q.. H. Q.. V súhrne všetkých týchto okolností preto trest odňatia slobody, ako je už vyššie uvedené, je správny a zodpovedajúci zákonu. Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku, keď obžalovaného v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal nahradiť škodu poškodenej strane, a to Dôvere, zdravotnej poisťovni, a.s. Cintorínska 5, vo výške 7,70 Eur, pretože táto škoda bola riadne a zákonným spôsobom vyčíslená. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom odvolací súd odvolanie obžalovaného D. O. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.