Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/125/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010294 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6211010294.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí dňa 27. novembra 2013, v trestnej veci obžalovaného G. E. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného G. E., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 08.08.2013, sp.zn. 9T 124/2011 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Rozhodujúc sám, na základe § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného G. E. podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vo výroku o treste zákazu činnosti ponecháva napadnutý rozsudok nezmenený. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. E. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Veľký Krtíš uznal označeným rozsudkom zo dňa 08.08.2013 obžalovaného G. E. vinným zo spáchania prečinu usmrtenia (v bode 1 rozsudku) podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. a prečinu neposkytnutia pomoci v štádiu pokusu (v bode 2 rozsudku) podľa § 178 Tr. zák., § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 14. 08. 2011 o 04,00 h v Modrom Kameni, časť Prše, po požití alkoholických nápojov riadil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia EČ H.-S., pričom sa nevenoval plne vedeniu motorového vozidla a situácii v cestnej premávke, kde po vyjednaní zo zákruty ľavou prednou časťou vozidla narazil do hlavy a ľavého stehna poškodeného H. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorý sedel na ľavej strane vozovky bližšie k stredu v polohe s pokrčenou ľavou nohou smerujúcou nahor a hlavou nad úrovňou ľavého kolena, poškodený H. H. utrpel zranenia otvorenú zlomeninu lebky s rozdrvením mozgu a jeho výhrezom z dutiny lebečnej a ďalšie mnohopočetné zlomeniny, na následky ktorých poranení zomrel bezprostredne po zrazení, u obžalovaného bolo dychovou skúškou prístrojom Drager Alcotest 7410 v. č. ARJJ-0335 zistené, že v čase nehody mal v krvi 0,69 mg/l alkoholu, obžalovaný svojím konaním porušil ustanovenie § 2 ods. 1 písm. o), § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) a § 16 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, 2/ obžalovaný po zrazení poškodeného vystúpil z vozidla a keď zistil, čo urobil, nasadol naspäť do vozidla a z miesta činu ušiel bez poskytnutia prvej pomoci. Za to obžalovanému G. E. uložil podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), 1), § 37 písm. h) m), § 38 ods. 2, 3 a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na päť rokov. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný G. E. prostredníctvom svojho obhajcu, najskôr stručným písomným podaním zo dňa 16.08.2013, pričom podrobné dôvody odvolania doručil súdu prvého stupňa dňa 03.10.2013. V odvolaní argumentoval tým, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami a otázkami, ktorých náležité a správne posúdenie je nevyhnutným predpokladom pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Nebral v úvahu najmä závery znaleckého dokazovania, a to obsah písomného posudku vypracovaného Znalex, s.r.o. a posudkov z odboru zdravotníctva - psychiatrie a psychológie, autorov G.. C. R. a G.. Y. R., ktoré znalecké posudky sú obsahom spisu a boli vypracované na podklade jeho žiadosti. Zo znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy je pritom zistiteľné, že chodca sediaceho na vozovke je možné považovať za neoznačenú prekážku na ceste, pričom z technického hľadiska ide o náhlu prekážku. Takúto prekážku nemohol včas rozpoznať a nemohol ani zabrániť zrážke s poškodeným, a to ani za predpokladu, že by dodržal predpísanú rýchlosť 50 km/hod. Zo záverov tohto posudku tak logicky vyplýva, že k vzniku dopravnej nehody by došlo bez ohľadu na to, či by pred jazdou požil alebo nepožil alkoholické nápoje. Z obsahu znaleckého posudku z odboru psychológie bolo zistiteľné, že požitie alkoholických nápojov v jeho prípade nemuselo mať na jeho reakčné schopnosti významný vplyv a poškodený aj z psychologického hľadiska mu prakticky vytvoril prekážku nepredvídateľnú, náhlu a nelogickú. Pokiaľ ide o posudok z odboru psychiatrie, znalkyňa vyslovila záver, že jeho správanie, resp. konanie v dôsledku vzniknutej tragickej udalosti bolo ovplyvnené masívnym nárastom emočného stresogénneho náboja, ktoré viedlo k prchavej paralyzácii, racionálnej zložky uvažovania, v dôsledku čoho sa jeho konanie stalo zvýšene sugestibilným, čomu podľahol. Jeho správanie krátko po nehode znalkyňa hodnotila ako formu psychického automatizmu, ktorý stav u neho mohol pretrvávať 5 až 15 minút a až po jeho odznení došlo k plnej racionálnej sebakontrole a uvedomovaniu si dôsledkov tragickej nehody. Šlo tak u neho na reakciu na stres, teda akýsi psychický šok. Súd pochybil, pokiaľ túto znalkyňu nevypočul v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ďalej poukázal odvolateľ na svedeckú výpoveď G. D., ktorý uviedol, že miesto dopravnej nehody opustil obžalovaný potom, ako sa obaja presvedčili, že poškodený je mŕtvy. Táto skutočnosť vylučuje jeho trestnú zodpovednosť za prečin neposkytnutia pomoci v štádiu pokusu. Záverom svojho odvolania krajskému súdu alternatívne navrhol po zrušení napadnutého rozsudku buď postup v tom smere, aby vo veci rozhodol sám a jeho spod obžaloby oslobodil, eventuálne vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby jeho trestnú vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obsahom spisu je i vyjadrenie prokurátora k vyššie uvedenému odvolaniu obžalovaného, v ktorom zvýraznil odborné závery Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, podľa obsahu ktorých za náhlu prekážku treba považovať takú, ktorá je vodičovi vytvorená spôsobom, že vodič pri správnej technike jazdy nemôže zastaviť do miesta zrážky, resp. nemôže odvrátiť dopravnú nehodu. Pokiaľ je v znaleckom posudku vyslovený záver, že jazda obžalovaného stredom vozovky je technicky správna, také konštatovanie je v príkrom rozpore s povinnosťami vodiča, ktorý je povinný jazdiť vpravo. Poškodený tak pre obžalovaného nemohol vytvoriť náhlu prekážku, pretože obžalovaný nepoužil správnu techniku jazdy, keď preukázateľne jazdil stredom vozovky. Naviac, ak má cesta chodník, resp. dostatočne široké krajnice, z technického hľadiska nenastali také okolnosti, aby vodič musel predvídať pohyb chodca vo vozovke. Opačná situácia však nastáva, ak sa vodič pohybuje na úseku vozovky, ktorá nemá chodníky ani krajnice. V takomto prípade vodič musí vedieť, že chodci sa môžu pohybovať aj vo vozovke, keď na druhej strane nemôže vedieť, či chodci budú oblečení tmavo, kontrastne, či budú osvetlení alebo nie a teda sa musí pohybovať rýchlosťou nižšou ako je rýchlosť primeraná rozhľadu. V takom prípade sa môže vodič pohybovať len takou rýchlosťou, aby de facto zastavil pred chodcom splývajúcim s pozadím a toto bude vlastne rýchlosť vypočítaná znalcom ako rýchlosť na zabránenie nehody. Teda tieto okolnosti jednoznačne vylučujú závery znaleckého posudku z odboru dopravy tak, ako ich uvádza obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania a teda nemôžu byť braté do úvahy pri posudzovaní jeho zavinenia. Pokiaľ z iniciatívny obžalovaného boli vypracované i ďalšie posudky z odboru zdravotníctva - psychiatrie a psychológie, zotrval prokurátor na svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 19.12.2012, keď znalec z odboru psychológie G.. Y. R. konštatoval v posudku u obžalovaného ovplyvnenie alkoholom hodnotou 0,69 promile a hladina alkoholu do 0,8 promile spôsobuje minimálne narušenie výkonnosti vodiča, hoci tu zo strany znalca došlo k zrejmému omylu, pretože u obžalovaného bolo preukázateľne zistené, že v čase nehody mal v krvi 0,69 mg/l alkoholu a teda nie promile (zodpovedá to prakticky hodnote 1,4 promile alkoholu). Pokiaľ sa ďalšia znalkyňa z odboru psychiatrie G.. C. R. v záveroch svojho posudku vyjadrovala k duševnému stavu obžalovaného v čase spáchania skutku, prokurátor zvýraznil znenie zákona, že na vyšetrenie duševného stavu je vždy potrebné pribrať do konania dvoch znalcov z odboru psychiatrie, k čomu však v posudzovanom prípade nedošlo a teda také závery znaleckého posudku, ktorý bol zadovážený, sú vo veci nepoužiteľné. Z naznačených dôvodov preto prokurátor považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodne podané a navrhol odvolaciemu súdu toto zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného bolo síce podané dôvodne, avšak z iných dôvodov, než ktorými argumentoval v písomnom odvolaní. Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd považuje pritom za potrebné zdôrazniť, že prvostupňový súd venoval prejednávanému prípadu po predchádzajúcom zrušení pôvodného rozsudku zo dňa 24.09.2012 náležitú pozornosť, plne rešpektoval až na pochybenie, ktoré bude vytknuté nižšie, obsah zrušujúceho uznesenia krajského súdu zo dňa 09.01.2013, sp.zn. 4 To 103/2012, vo veci vykonal dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Žiada sa pripomenúť, že na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2012 vykonal výsluch obžalovaného, svedkov K. Y. a C. D., na hlavnom pojednávaní dňa 23.08.2012 vykonal výsluch znalca B.. D. H., ktorý vypracoval znalecký posudok za Znalex, spol. s r.o. Zvolen (č.l. 189 až 225), v tomto prípade však chybne v procesnom postavení svedka, na hlavnom pojednávaní dňa 24.09.2012 vykonal výsluch svedka G. D. a po doručení zrušujúceho uznesenia krajského súdu potom vykonal opakovane hlavné pojednávanie, dňa 23.05.2013 opätovne vypočul obžalovaného, znalcov G.. Y. R. aj znalkyňu G.. Y. R. ( nie je teda pravdivé tvrdenie odvolateľa, že táto znalkyňa súdom vypočutá nebola), dňa 27.06.2013 opätovne vykonal výsluchy svedkov C. D. a G. D., pričom dňa 08.08.2013 ešte doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne Q. D., v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por., t.j. za splnenia procesných podmienok prečítal obsah znaleckého posudku z odboru zdravotníctva - súdneho lekárstva, autorov G.. R. J. a G.. G. L., pritom v zmysle § 269 Tr. por. prečítal aj jednotlivé listinné dôkazy, z nich najmä záznam o dopravnej nehode, zápisnicu z ohliadky miesta činu s fotodokumentáciou, zápis o dychovej skúške, výpis z evidenčnej karty vodiča, správy na obžalovaného a odpis z registra trestov. Na podklade takto vykonaného dokazovania dospel tak nielen k správnemu skutkovému, ale i k správnemu právnemu záveru v tom smere, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla zn. Škoda Felícia v inkriminovaný deň v ranných hodinách spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takúto činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť a naviac ďalším konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu prečinu neposkytnutia pomoci, sa dopustil v úmysle ako vodič po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytnúť osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného G. E. krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že zisteným konaním porušil obžalovaný ustanovenia § 2 ods. 1 písm. o), § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) a § 16 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa obsahu ktorých povinnosťou vodiča je počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo, správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný vodič prispôsobiť svoje správame najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, venovať sa plne vedeniu vozidla, sledovať situáciu v cestnej premávke, nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme a vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Obžalovaný po zrazení poškodeného H. H. vystúpil z motorového vozidla spoločne s G. D., keďže ani nevedel, že prešiel človeka, tohto vôbec nezaregistroval, išiel sa iba pozrieť, čo sa vlastne stalo, zodpovedajúcim spôsobom a bez primeranej odbornej spôsobilosti sa nepresvedčil aké zranenia poškodený utrpel a či vôbec žije, ani sa nesnažil poskytnúť mu prípadnú pomoc, najmä privolaním rýchlej zdravotnej pomoci a polície, pričom až neskôr na číslo 112 telefonoval C. D.. Správne v tejto súvislosti súd prvého stupňa argumentoval nielen čiastočným priznaním obžalovaného, ale i výpoveďami svedkov K. Y., G. M., G. D., C. D., Q. D., znaleckým posudkom znalcov G.. J. a G.. L.. Obžalovaný býva na adrese trvalého bydliska, kam sa vracal v čase, keď došlo k nehode, bola mu známa situácia na ceste, ktorá vedie k rodinnému domu, kde žije. Obžalovaný za danej situácie mal za volantom motorového vozidla na vozovke bez chodníkov v nočných hodinách byť obzvlášť opatrný a venovať sa vedeniu motorového vozidla v plnej miere a samozrejme bolo jeho povinnosťou vôbec neriadiť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov (pivo, víno), ktoré v noci požíval na diskotéke. Pokiaľ napriek tomu sadol za volant motorového vozidla a toto riadil, takým spôsobom prakticky prevzal na seba zodpovednosť za dodržanie základných ustanovení Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Ohľadne ďalších odvolacích námietok obžalovaného sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil s obsahom vyjadrenia prokurátora k odvolaniu obžalovaného, ktoré je citované vyššie, na jeho obsah v plnom rozsahu odkazuje a bolo by nadbytočné na tomto mieste uvedené argumenty opakovať. Žiada sa len pripomenúť, že znalci riešia v trestnom konaní podaním posudkov len otázky odborné, otázky právne sú výlučnou právomocou súdu. Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému napadnutým rozsudkom, i tento považoval krajský súd za primeraný a to nielen pokiaľ ide o trest odňatia slobody, ale i o trest zákazu činnosti. Čiastočné pochybenie súdu prvého stupňa, pokiaľ v rozpore s odôvodnením napadnutého rozsudku v jeho výroku ustálil okrem iného to, že obžalovanému priťažovala okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený), toto pochybenie týmto rozhodnutím krajský súd napravil. Obžalovaný síce bol v minulosti odsúdený trestným rozkazom zo dňa 23.06.2005 na podmienečný trest odňatia slobody, v skúšobnej lehote podmienečného odsúdenia sa však osvedčil a hľadí sa na neho, akoby odsúdený nebol. Trestný zákon v sankcii ust. § 149 ods. 4 Tr. zák. (je prísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa prečinov) umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody od štyroch do desiatich rokov. Povinnosťou súdu tak bolo ukladať mu trest v upravenej sadzbe pri prevahe poľahčujúcich okolností od štyroch do ôsmich rokov. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Rešpektujúc obsah citovaného ustanovenia Trestného zákona považoval aj krajský súd štvorročný trest odňatia slobody, uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a päťročný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu za zodpovedajúci všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré bol súd pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému povinný prihliadnuť. V takom treste je zohľadnená i miera zavinenia poškodeného na vzniku dopravnej nehody. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozsudkom odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol, keď rešpektujúc znenie zákona čiastočne upravil iba výrok o treste v časti týkajúcej sa priťažujúcich okolností. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.