KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica27. 11. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/30/2014 z 27. 11. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2014, sp. zn. 24S/30/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6014200324.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/30/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200324
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200324.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, Partizánska
cesta 1, 975 62 Banská Bystrica proti žalovanému: Daňový úrad Banská Bystrica, Nová ulica 13, 974
04 Banská Bystrica v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 14.02.2014 sa žalobca domáhal, aby súd vydal uznesenie podľa § 250t ods.
2 O. s. p. o uložení povinnosti Daňovému úradu Banská Bystrica v lehote 30 dní od doručenia tohto
uznesenia konať a rozhodnúť o oznámení daňového subjektu ARMERIA s. r. o., Vajanského nám. 13,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 819 878 o vzniku skutočností podľa § 4 ods. 6 zák. č. 224/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty z 12.10.2012 rozhodnutím s náležitosťami podľa § 63 ods. 1 a nasl.
Daňového poriadku, alebo vydať daňovému subjektu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty
(DPH), po jeho zaregistrovaní. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici
bol doručený podnet daňového subjektu ARMERIA s. r. o. Banská Bystrica namietajúci nesprávny
úradný postup Daňového úradu Banská Bystrica spočívajúci najmä v nečinnosti, konkrétne v nevydaní
osvedčenia o registrácii daňového subjektu ako platcu DPH v zákonnej lehote 7 dní podľa § 4 ods. 6
zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „Zákon o DPH“). Žalobca zistil, že daňový
subjekt ARMERIA s.r.o. podaním doručeným 12.10.2012 oznámil Daňovému úradu Banská Bystrica
(ďalej aj „správca dane“) vznik skutočností podľa § 4 ods. 6 Zákona o DPH spolu so zmluvou o predaji
časti podniku a s účtovným dokladom o príjme z predaja časti podniku. Správca dane vykonal miestne
zisťovanie a v spise sa nachádza úradný záznam zo dňa 31.10.2012 sp. zn. 9600200/5/3170426/2012/
Vaj, ktorého predmetom je preverenie skutočností, ktoré súvisia s podaným oznámením daňového
subjektu z 12.10.2012. Oznámením o nevydaní osvedčenia o registrácii pre daň z 31.10.2012 sp. zn.
9600301/5/3178773/2012 správca dane daňovému subjektu oznámil, že sa nestal platiteľom dane zo
zákona a z tohto dôvodu mu nebude vydané osvedčenie o registrácii pre DPH. Dôvodom, pre ktorý
sa daňový subjekt nestal platiteľom dane podľa § 4 ods. 6 Zákona o DPH bola podľa správcu dane
skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal naplnenie skutkovej podstaty kúpy časti podniku v súlade s
§ 476 a § 488 Obchodného zákonníka a vykonávanie ekonomickej činnosti.

Žalobca v žalobe poukázal na ust. § 4 ods. 6 Zákona o DPH, podľa ktorého sa platiteľom stáva aj
právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa
tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, a to odo dňa nadobudnutia
podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa,
ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Títo platitelia sú povinní
oznámiť daňovému úradu skutočnosti, na základe ktorej sa stali platiteľom, do 10 dní odo dňa vzniku
tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii
pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia
oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom. Ďalej poukázal na ustanovenia zák. č.



563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), konkrétne
§ 3 ods. 1, 2, 3, 6, 7, § 63 ods. 2, 3, 5, § 65 ods. 1, 2, § 67 ods. 1, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, ktoré
žalobca v žalobe odcitoval a tvrdil, že správca dane sa po doručení Oznámenia podľa § 4 ods.
6 Zákona o DPH uvedenými ustanoveniami Daňového poriadku neriadil, naopak, zostal nečinný.
Podľa žalobcu je podstatou problému právne posúdenie otázky, ako sa mal správca dane súladne so
zákonom vysporiadať s uvedeným oznámením podľa Zákona o DPH. Správca dane podľa žalobcu
nepostupoval v súlade so zákonom, ak za predpokladu, že podľa neho neboli splnené podmienky na
registráciu a nemienil preto daňový subjekt zaregistrovať, nevydal rozhodnutie o tom, že podmienky
na registráciu nie sú splnené, ale túto skutočnosť daňovému subjektu oznámil len neformálnym listom.
Takýto postup nie je súladný s § 63 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca argumentoval, že v danom
prípade nejde o štandardné konanie na základe žiadosti platiteľa DPH, čo však neznamená, že sa
naň neaplikujú všeobecné zásady daňového konania podľa § 3 Daňového poriadku, ako aj princíp
dobrej správy (čl. 41 Charty Európskej únie). Postup podľa § 4 ods. 6 Zákona o DPH má povahu sui
generis, ktorý napriek tomu, že formálne nie je zákonom upravený ako daňové konanie, má s ním
mnoho spoločných čŕt, najmä tú, že jeho ukončenie je výsledkom rozhodovacieho procesu orgánu
verejnej správy ukončeného deklaratórnym rozhodnutím. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu
je individuálny správny akt v zjednodušenej forme - osvedčenie o registrácii. V negatívnom prípade
postup nie je zákonom precizovaný, preto bolo potrebné uplatniť všeobecné zásady daňového konania
a ust. § 84 Zákona o DPH v nadväznosti na § 1 ods. 2 a § 63 Daňového poriadku. Uvedený
postup bol žiaduci, nakoľko v podstate išlo o daňové konanie v širšom zmysle (v rámci správy daní),
ktoré sa začína ex lege na podklade oznámenia a ktoré bolo potrebné postupom konformným so
zákonom ukončiť. Nebol logický, ani zákonný dôvod jeho ukončenia individuálnym správnym aktom
iba v pozitívnom prípade. Naopak, bolo dôležité tak urobiť i v prípade negatívnom. Rozhodnutie v
oboch prípadoch má deklaratórnu povahu, pretože navonok autoritatívne vyjadruje právny stav (status
registrovaného platiteľa DPH), ktorý zákon spája s určitou skutočnosťou (právne nástupníctvo platiteľa
DPH). Záruku preskúmateľnosti, správnosti a zákonnosti by postup správcu dane získal vydaním
rozhodnutia v podobe formalizovanej Daňovým poriadkom, pripúšťajúcej riadne, ako i mimoriadne
opravné prostriedky, vrátane preskúmania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom. Ak tomu tak nie
je, nejde o právny stav v demokratickom a právnom štáte akceptovateľný, pretože reálna ochrana
práv daňových subjektov, právna istota a rovnosť pred zákonom nie sú zaručené. Správcom dane
nebol podľa žalobcu postup pri registrácii daňového subjektu zvládnutý v súlade so zákonom, pretože
v zákonnej lehote nevydal vo veci registrácie podľa § 4 ods. 6 Zákona o DPH rozhodnutie, naopak,
zostal nečinný. Neformálne oznámenie nemožno považovať za rozhodnutie vo veci, nakoľko neobsahuje
zákonné náležitosti a nie je možné sa voči nemu účinne brániť. Preto bolo potrebné použiť právny
prostriedok dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a za účelom
ochrany práv osoby, ktorá sa jej poskytnutia podnetom podaným orgánom prokuratúry domáhala, ako aj
za účelom ochrany objektívneho práva (zákonnosti) vo verejnom záujme, uplatniť voči postupu správcu
dane (jeho nečinnosti) upozornenie prokurátora. Preto bolo prokurátorom krajskej prokuratúry za účelom
odstránenia porušovania zákonnosti spočívajúcej v nečinnosti dňa 20.12.2013 podané upozornenie sp.
zn. Kd 216/13-8 podľa § 28 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o prokuratúre“). Správca dane nemienil upozorneniu prokurátora vyhovieť, preto
ho predložil na rozhodnutie Finančnému riaditeľstvu SR, čo oznámil listom z 08.01.2014. Finančné
riaditeľstvo SR listom z 27.01.2014 krajskej prokuratúre oznámilo nevyhovenie upozorneniu prokurátora,
pretože sa nestotožnilo s právnym názorom uvedeným v upozornení prokurátora o potrebe vydania
rozhodnutia o odmietnutí registrácie alebo o nezaregistrovaní daňového subjektu ako platiteľa DPH,
s náležitosťami podľa § 63 Daňového poriadku. Nevyhovenie upozorneniu prokurátora v podstate
odôvodnilo tým, že z právnych predpisov nevyplýva pre správcu dane povinnosť vydať vo veci formálne
rozhodnutie so zákonom stanovenými náležitosťami. Keďže upozorneniu prokurátora nebolo vyhovené,
nečinnosť správcu dane podľa žalobcu pretrváva. Daňový úrad Banská Bystrica bez vážneho dôvodu
nekoná, pretože doposiaľ nerozhodol zákonom predpísaným spôsobom o odmietnutí registrácie, resp.
o nezaregistrovaní daňového subjektu ako platiteľa DPH napriek tomu, že mu bol oznámený vznik
skutočnosti podľa § 4 ods. 6 Zákona o DPH. Postup správcu dane tak naráža na ústavou garantované
právo na inú právnu ochranu (Slovenská republika prijala pozitívny záväzok na jeho ochranu vyjadrený
v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), ktoré nesmie byť bez vážnych dôvodov odopreté (denegatio iustitiae).
Vzhľadom na to, že ide o zásah zo základného práva, nebol na mieste uplatnený reštriktívny výklad
zákona, naopak, okolnosti si vyžadovali skôr ústavne konformný prístup. Úlohou orgánov verejnej správy
nie je odstraňovať nedostatky právnej úpravy, ale aplikovať všeobecne záväzné právne predpisy v znení
platnom a účinnom tak, aby bola zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a



právnických osôb. Nečinnosť správcu dane - udržiavanie daňového konania, resp. postupu sui generis
v rámci správy dane (DPH) v neskončenom stave, spôsobuje stav právnej neistoty.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo 16.04.2014, v ktorom navrhol, aby súd návrh
zamietol ako nedôvodný. Poukázal na to, že daňový subjekt ARMERIA s. r. o. Banská Bystrica podal
na Daňovom úrade v Banskej Bystrici dňa 12.10.2012 oznámenie, že sa stal platiteľom v zmysle §
4 ods. 6 Zákona o DPH z dôvodu, že je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie.
Nepožiadal teda o registráciu, ale oznámil, že sa stal platiteľom dane v zmysle § 4 ods. 6 Zákona o
DPH a to dňom, kedy sa stal právnym nástupcom, t. j. daňový subjekt nepredložil žiadosť o registráciu
pre DPH podľa § 67 ods. 1 Daňového poriadku, alebo žiadosť podľa § 4 ods. 1 a 4, ale oznámil, že sa
stal platiteľom DPH podľa § 4 ods. 6 Zákona o DPH. Správca dane postupuje podľa § 63 ods. 1, 3, 4,
5, 6 Daňového poriadku vtedy, ak daňový subjekt predloží žiadosť o registráciu. Podľa predložených
dokumentov a vyjadrenia právneho zástupcu spoločnosti bolo zistené, že nenastali skutočnosti, na
základe ktorých sa mal daňový subjekt stať platiteľom DPH a že daňový subjekt t. č. nevykonáva
ekonomickú činnosť. O tom, že skutočnosti uvedené v oznámení daňového subjektu nenastali a neboli
pravdivé, bol daňový subjekt informovaný písomným oznámením z 31.10.2012 a to v primeranej 30-
dňovej lehote. Zároveň bol daňový subjekt upozornený, že v prípade, ak začne vykonávať ekonomickú
činnosť, môže požiadať o registráciu pre DPH podľa § 4 ods. 4 Zákona o DPH. Z uvedeného vyplýva,
že Daňový úrad Banská Bystrica dodržal postup vyplývajúci z ustanovení Zákona o DPH a Daňového
poriadku. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 4 ods. 6 Zákona o DPH platného do 31.12.2013
niektoré právnické alebo fyzické osoby sa stávajú platiteľom dane zo Zákona o DPH dňom stanoveným
v cit. ustanovení. Tieto osoby nepredkladajú daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň, ale majú
povinnosť oznámiť skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľmi dane zo zákona do 10 dní odo
dňa vzniku tejto skutočnosti. V predmetnom ustanovení sa uvádza, že platiteľom sa stáva zdaniteľná
osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa. Z uvedeného vyplýva, že daňový úrad je povinný preveriť, či
nástupca platiteľa je zdaniteľnou osobou. Vzhľadom na uvedené Daňový úrad Banská Bystrica pristúpil k
prevereniu pravdivosti oznámenia a prevereniu skutočností, na základe ktorých bolo oznámenie podané,
t. j. preukázanie postavenia zdaniteľnej osoby. Poukázal na to, že ak by daňový subjekt začal vykonávať
ekonomickú činnosť, zákon by mu umožnil požiadať o registráciu k DPH na základe § 4 ods. 2 Zákona
o DPH (dobrovoľná registrácia), takže žalovaný tým nezamedzil navrhovateľovi svojím postupom stať
sa platiteľom DPH. Pri posudzovaní vykonávania ekonomickej činnosti má finančná správa v zmysle
záverov judikatúry Súdneho dvora EÚ právo vyžadovať, aby deklarované vykonávanie ekonomickej
činnosti bolo potvrdené objektívnymi dôkazmi (C-255/02, C-223/03). Ak žiadateľ o registráciu postavenie
zdaniteľnej osoby a vykonávanie ekonomickej činnosti nepreukáže, prípadne ak daňovým subjektom
predložené dôkazy tieto skutočnosti preukazujú nedostatočne, prípadne ak sú aktivity žiadateľa o
registráciu vykonávané iba formálne, s cieľom získať daňovú výhodu bez iného podnikateľského zámeru,
žiadosti o registráciu pre DPH sa nevyhovie. Automatická registrácia bez akéhokoľvek preskúmania nie
je teda žiaduca, nebola by v súlade s cieľom sledovaným Smernicou č. 2006/112/ES a v konečnom
dôsledku by mohla mať negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu. Ak daňový úrad zistí, že osoba,
ktorá deklaruje formou oznámenia, že sa stala platiteľom dane zo zákona podľa § 4 ods. 6, pričom jej
postavenie zdaniteľnej osoby je deklarované formálne z dôvodu získania výhody, registrácie pre DPH,
osvedčenie o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 6 Zákona o DPH nevydá. Z predložených dôkazov
podľa žalovaného teda jednoznačne vyplýva, že Daňový úrad Banská Bystrica listom z 25.01.2013
dal jednoznačne písomne na vedomie, že daňový subjekt sa nestal zo zákona platiteľom DPH a že
mu osvedčenie o registrácii pre DPH nevydá, pretože nespĺňa podmienky kladené Zákonom o DPH
na platiteľa tejto dane. Oznámenie daňového subjektu bolo teda Daňovým úradom Banská Bystrica
vybavené spôsobom, z ktorého je zrejmé, že záležitosť registrácie pre DPH považuje za skončenú.
Daňový úrad ako orgán verejnej správy nebol nečinný, a preto mu súd nemôže uložiť povinnosť v danej
veci konať, pretože daňový úrad konal spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom. Súd nie
je v tomto konaní oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do spôsobu posúdenia v danej veci
príslušným orgánom, prípadne mu prikázať rozhodnúť vo veci určitým spôsobom. Daňový úrad Banská
Bystrica dal daňovému subjektu jednoznačne písomne na vedomie, že sa nestal platiteľom dane zo
zákona a z uvedeného dôvodu mu nebolo vydané osvedčenie o registrácii pre daň z DPH. Keďže z
právneho poriadku SR nevyplýva odporcovi povinnosť vydať vo veci formálne rozhodnutie so zákonom
stanovenými náležitosťami, nemôže súd odporcovi z tohto pohľadu nič vytknúť, ani konštatovať jeho
nečinnosť.



Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o žalobách podaných
podľa § 250t O. s. p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žalobe nie je
možné vyhovieť.

Podľa § 244 ods. 1, 3 O. s. p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

Podľa § 250t ods. 1, 2, 4, 7, 8 O. s. p. (1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom
tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo
veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis.

(2) Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po
upozornení prokurátorom.

(4) Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie
označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu,
nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh
orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

(7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

(8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak
v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa § 35 ods. 1 písm. c/ O. s. p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o nečinnosť
orgánu verejnej správy v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo upozorneniu prokurátora, za podmienok
ustanovených v tomto zákone.

Podľa § 1 ods. 2 Daňového poriadku podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy
neustanovujú inak.

Podľa § 63 ods. 1, 2 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.

(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti
ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 65 ods. 1, 2 Daňového poriadku (1) Orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne
bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak
možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa
začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.

(2) Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu
prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán,



môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo,
a ak rozhoduje ministerstvo, minister.

Podľa § 66 Daňového poriadku ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní
nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť
inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán.

Podľa § 67 ods. 1, 4, 6 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane
podľa osobitných predpisov, je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého
vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v
predpísanej forme.

(4) Správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách podľa odseku 3, a ak má
pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil
alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť.

(6) Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v ktorom žiadosť
o registráciu zamietne, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať
odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach sťažnosť je podanie fyzickej osoby
alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým

a/ sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli
porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy,

b/ poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je
v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy

a/ preskúmavaním zákonnosti

1. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy,

2. smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov vydaných na zabezpečenie plnenia úloh
v oblasti verejnej správy (ďalej len "opatrenie"),

3. rozhodnutí vydaných v jednotlivých veciach 13) v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie"),

4. postupu orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení a rozhodnutí,

b/ vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti,

c/ uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.

Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej
správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo
rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.



Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení do 31.12.2013 ekonomickou činnosťou (ďalej len
"podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov,
obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť
vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú
činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel
dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje
sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov,
ak sa manželia nedohodnú inak.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení do 31. 12. 2013 platiteľom sa stáva aj právnická
osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu
samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku
alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý
zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná
osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a
to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania
stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia
sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich
dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu
osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do
siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom.

Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení zák. č. 360/2013 Z.z. úč. od 01.01.2014 platiteľom sa
stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný
majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú
zložku podľa všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom
sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo
dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej
časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr,
ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného
pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému
úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a
v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový
stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé
a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné
číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto
skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu
nemožno podať odvolanie.

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote 30 dní od doručenia
uznesenia súdu konať a rozhodnúť o oznámení daňového subjektu ARMERIA s.r.o. Banská Bystrica
o vzniku skutočností podľa § 4 ods. 6 Zákona o DPH z 12.10.2012 rozhodnutím s náležitosťami podľa
§ 63 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku, alebo vydať daňovému subjektu osvedčenie o registrácii pre
DPH po jeho zaregistrovaní. Podľa § 46 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánov verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Domáhať sa tohto práva možno podľa čl. 51 Ústavy SR len v
medziach zákonov, ktoré práva zakotvené v čl. 46 Ústavy SR vykonávajú. Rozsah a spôsob súdneho
prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je upravený v piatej časti O. s. p. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a
postup orgánov verenej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. postupom správneho
orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti
O. s. p. je poskytnúť fyzickej osobe alebo právnickej osobe účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou
orgánu verejnej správy. V prípade, že sa žalobca domáha ochrany pred nečinnosťou orgánov verejnej
správy, súd skúma, či správny orgán bol povinný v zmysle zákona konať určitým spôsobom a či
túto povinnosť splnil. Predpokladom úspešnosti návrhu proti nečinnosti orgánov verejnej správy je, že
príslušný správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom tým, že bol nečinný, napriek tomu, že



mu zákon (konkrétna právna norma) určil rozsah a spôsob, akým má konať, prípadne lehotu, v ktorej
má konať a rozhodnúť (vydať rozhodnutie). „ Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným
ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné
úkony a rozhodovať.“ (Uznesenie ÚS SR sp.zn. I.ÚS 225/08). Nečinnosť je teda pasivita správneho
orgánu vo veci, ktorá mu bola predložená na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej
prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. V prípade, že súd v konaní zistí, že správny orgán
bol nečinný, uloží správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť v lehote, ktorú v rozhodnutí určí.
Súd je oprávnený takto rozhodnúť v prípade, ak zistí, že správny orgán nezákonne postupuje tým, že
nekoná vôbec, t. j. je nečinný a pasívny.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal návrh podľa § 35 ods. 1 písm. c/ O. s.
p. v spojení s § 250t ods. 2 O. s. p. potom, ako na základe podaného podnetu daňového subjektu
ARMERIA s. r. o. Banská Bystrica zistil, že pri registrácii tohto daňového subjektu žalovaný ako
správca dane nepostupoval zákonným spôsobom, pretože v zákonnej lehote nevydal vo veci jeho
registrácie podľa § 4 ods. 6 Zákona o DPH rozhodnutie a zostal nečinný, a to napriek tomu, že žalobca
uplatnil voči postupu žalovaného (jeho nečinnosti) upozornenie prokurátora, ktorému nebolo vyhovené,
a teda tvrdená nečinnosť žalovaného pretrváva, pretože žalovaný ako správca dane bez vážneho
dôvodu nekoná - doposiaľ nerozhodol zákonom predpísaným spôsobom o odmietnutí registrácie, resp.
o nezaregistrovaní daňového subjektu ako platiteľa DPH, hoci mu bol týmto daňovým subjektom
oznámený vznik skutočností podľa § 4 ods. 6 Zákona o DPH.

Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že daňový subjekt ARMERIA s. r. o. Banská Bystrica
doručil 12.10.2012 žalovanému oznámenie o vzniku skutočností podľa § 4 ods. 6 Zákona o DPH. Z
oznámenia vyplýva, že daňový subjekt na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 02.10.2012
nadobudol časť podniku CONECOM s. r. o. - samostatnú organizačnú zložku -Divízia ARMERIA. V
dôsledku tejto skutočnosti mal daňový subjekt za to, že sa stal platiteľom DPH zo zákona dňom
02.10.2012 (v čase vyhotovenia predmetného oznámenia ešte nebola uvedená skutočnosť zapísaná
v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica). Žalovaný na základe podaného oznámenia
vykonal miestne zisťovanie, o čom vyhotovil Zápisnicu zo dňa 26.10.2012, prílohu ktorej tvorilo
vyjadrenie konateľa daňového subjektu ku zisťovaným skutočnostiam. V doplňujúcom podaní konateľa
žalobcu zo dňa 26.10.2012 sa uvádza, že Okresný súd v Banskej Bystrici vykonal zápis do obchodného
registra o predaji časti podniku. Žalovaný vykonal preverovanie rozhodných skutočností v súvislosti s
predmetným oznámením, o čom spísal úradný záznam dňa 31.10.2012, z ktorého vyplýva, že žalobca
nie je zdaniteľnou osobou a nevykonáva ekonomickú činnosť v zmysle Zákona o DPH. Žalovaný
ukončil konanie Oznámením o nevydaní osvedčenia o registrácii pre daň z 31.10.2012, ktoré bolo
doručené daňovému subjektu 07.11.2012. Z predmetného oznámenia žalovaného vyplýva, že dôvodom
nevydania osvedčenia je skutočnosť, že daňový subjekt sa nestal platiteľom dane, pretože podľa
zistenia žalovaného nenadobudol časť podniku v súlade s § 476 a § 488 Obchodného zákonníka,
pretože časť podniku nespĺňa náležitosti podľa § 7,476 a 488 Obchodného zákonníka, teda ju nemožno
predať ako samostatnú časť podniku a súčasne žalobca nie je zdaniteľnou osobou a nevykonáva
ekonomickú činnosť. Žalovanému bolo dňa 30.12.2013 doručené Upozornenie prokurátora Kd 216/13-8
z 20.12.2013, ktorému žalovaný nevyhovel a odstúpil ho Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica,
ktoré listom z 27.01.2014 informovalo žalobcu, že upozorneniu nie je možné vyhovieť. Z podnetu
daňového subjektu adresovanému žalobcovi vyplýva, že v mesiaci júl 2013 podávateľ podnetu podal
sťažnosť proti nečinnosti žalovaného podľa § 5 zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších
predpisov, ktorá bola vybavená s tým, že je neopodstatnená.

Správny orgán je v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený konať len na základe
Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správny orgán je oprávnený ale
aj povinný konať v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to určil zákon. Spoločnosť ARMERIA s. r.
o. doručila žalovanému oznámenie podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom
v čase doručenia oznámenia. Doručením takéhoto podania správnemu orgánu začalo osobitné daňové
konanie o registrácii žalobcu ako platiteľa DPH. V zmysle § 58 ods. 1, písm. a) Daňového poriadku
daňové konanie začína na návrh účastníka daňového konania. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia je
daňové konanie začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci
alebo dňom, kedy daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie. Podľa



§ 62 Daňového poriadku, ktorý upravuje zastavenie daňového konania v odseku 1 sú dané dôvody na
zastavenie konania, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Takýmto dôvodom uvedeným v ods. 1,
písm. d) je, že sa zistí v priebehu daňového konania, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou (žalovaný
tvrdí, že žiadateľ nie je zdaniteľnou osobou). Medzi účastníkmi nebolo sporné, že spoločnosť ARMERIA
s. r. o. doručila žalovanému oznámenie podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení
účinnom v čase doručenia oznámenia. Doručením takéhoto podania správnemu orgánu začalo osobitné
daňové konanie o registrácii žalobcu ako platiteľa DPH. Začaté daňové konanie je možné ukončiť v
zmysle daňového poriadku buď zastavením konania podľa Daňového poriadku alebo rozhodnutím o
veci. V registračnom konaní možno rozhodnúť o žiadosti žiadateľa v zmysle § 67 Daňového poriadku,
ktorý upravuje postup pri registrácii dvomi spôsobmi. Prvým tak, že správny orgán žiadosť zamietne, ak
má pochybnosti o správnosti údajov a tieto sa nepodarí odstrániť ani na výzvu správcu dane. Druhou
možnosťou v prípade, že sú splnené podmienky na registráciu je zaregistrovať žiadateľa ako platiteľa
dane z pridanej hodnoty. Žalovaný sa Daňovým poriadkom neriadil, keď o podaní spoločnosti ARMERIA
s. r. o. nerozhodol ani z jedným z troch uvedených spôsobov, ale jej oznámil, že ju odmieta zaregistrovať
ako platiteľa DPH.

Z ustanovenia § 250t O. s. p. vyplýva, že žalobca sa môže v konaní o nečinnosť orgánu verejnej
správy domáhať nápravy nezákonného stavu, ak tvrdí, že správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu
spôsobom ustanoveným príslušným predpisom a že je v konaní nečinný. Ako už bolo vyššie uvedené,
predpokladom úspešnosti návrhu v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy je, že tento orgán
nekoná, je pasívny. To znamená, domáhať sa ochrany pred nečinnosťou správneho orgánu v zmysle
§ 250t O.s.p. a nápravy nezákonného stavu vtedy, ak správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu
spôsobom ustanoveným príslušným predpisom tým, že je v konaní nečinný. V tomto prípade žalovaný
konal inak, ako predpisuje zákon. Nezákonný postup nie je možné považovať za nečinnosť. Podľa
názoru súdu žalovaný nebol nečinný. Je nepochybné, že oznámenie, ktorým žalovaný odmietol vykonať
registráciu žiadateľa ako platiteľa DPH je takým opatrením správneho orgánu, ktoré nie je rozhodnutím,
avšak je takým opatrením, ktoré malo spôsobilosť zasiahnuť do práv žiadateľa o registráciu. Takéto
opatrenia správnych orgánov, ktoré nie sú rozhodnutiami s náležitosťami stanovenými Daňovým alebo
Správnym poriadkom, sú preskúmateľné súdom a to v závislosti od ich charakteru buď postupom
podľa druhej alebo piatej hlavy piatej časti O. s. p.. V zmysle ustálenej judikatúry „za spôsobilý predmet
súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia, vydané príslušným orgánom verejnej
správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov“ (pozri napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Sžp 5/2011). Pre prípady zásahov namierených priamo proti fyzickým alebo právnickým osobám
opatreniami, ktoré nie sú rozhodnutiami, zákon umožňuje domáhať sa ochrany prostredníctvom úpravy
obsiahnutej v § 250v Občianskeho súdneho poriadku. Podmienkou je vyčerpanie iných prostriedkov
nápravy. Proti nezákonnému zásahu sa možno brániť žalobou podanou na súd v stanovenej 30-
dňovej lehote od momentu, kedy sa zasiahnutá osoba dozvedela o tomto zásahu. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/00 z 19. júna 2003, ktorý v prípade odmietnutia
vykonania záznamu do katastra nehnuteľností, (t. j. do zákonom stanovenej evidencie zákonom
určených právnych a iných skutočností) považoval odmietnutie uskutočnenia takéhoto záznamu za iný
zásah správneho orgánu (orgánu verejnej moci), ktorým môže byť porušené základné právo.

Súd sa zaoberal otázkou, či možno považovať za nečinnosť taký postup správneho orgánu, ktorý nie je
v súlade so zákonom tým, že zákon predpokladá iné konanie správneho orgánu. Súd dospel k záveru,
že každý postup, ktorý nie je v súlade so zákonom, je potrebné považovať za nezákonný, avšak nie
je možné ho zameniť s nečinnosťou. Nečinnosť znamená žiadne konanie. Kým v zmysle § 244 ods.3
veta in fine O.s.p. sa za postup správneho orgánu považuje aj jeho nečinnosť, žiadnym výkladom tohto
ustanovenia nie je možné dospieť k záveru, že nečinnosťou je každé iné konanie správneho orgánu,
ako konanie, ktoré je súladné so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh zamietol, nakoľko žalovaný nebol v konaní vo veci
registrácie daňového subjektu za platiteľa DPH nečinný.

Pre úplnosť súd považuje za potrebné poukázať na to, že s účinnosťou od 01.01.2014 bol Zákon o DPH
č. 222/2004 Z. z. zmenený a doplnený zák. č. 360/2013 Z. z. tak, že došlo o. i. k zmene a doplneniu §



4 s tým, že žalovanému sa ukladá, aby vydal rozhodnutie aj v prípade, ak nie sú splnené podmienky
na registráciu, t. j. v prípade, keď žiadateľa nezaregistruje ako platiteľa DPH. Proti tomuto rozhodnutiu
nemožno podať odvolanie. Ide teda o jednostupňové konanie a jeho výsledok - rozhodnutie môže
dotknutý daňový subjekt napadnúť žalobou na správnom súde.

O náhrade trov konania súd nerozhodoval, pretože žalobca si ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 O.s.p. a § 250t ods. 7 O.s.p.).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)