Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/53/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200331 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200331.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Banská Bystrica, Nová ul. 13, 974 04 Banská Bystrica, v konaní o nečinnosti žalovaného č. 9600301/5/3179431/2012, takto r o z h o d o l : I./ Súd u k l a d á žalovanému: Daňovému úradu Banská Bystrica, so sídlom Nová ul. 13, 974 04 Banská Bystrica, v konaní vo veci oznámenia daňového subjektu ACINOS, s.r.o., Vajanského námestie 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 818 472 zo dňa 10.10.2012, skutočnosti, na základe ktorej sa spoločnosť stala platiteľom DPH podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z., vybavenej Oznámením žalovaného o nevydaní osvedčenia o registrácii pre daň listom č. 9600301/5/3179431/2012 zo dňa 31.10.2012, v y d a ť r o z h o d n u t i e , a to v lehote 30 dní od doručenia spisov správneho orgánu pripojených k prejednávanej veci. II./ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Dňa 06.03.2014 bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručená žaloba Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, v ktorej žalobca navrhoval vydať uznesenie podľa § 250t ods. 4 O.s.p. o uložení povinnosti Daňovému úradu Banská Bystrica v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia konať a rozhodnúť o oznámení daňového subjektu ACINOS, s.r.o., Vajanského námestie 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 823 140 o vzniku skutočností podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty z 12.10.2012 rozhodnutím s náležitosťami podľa § 63 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku alebo vydať daňovému subjektu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, po jeho registrovaní. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že Okresnej prokuratúre Banská Bystrica bol dňa 23.10.2013 doručený podnet daňového subjektu ACINOS, s.r.o., Vajanského námestie 13, Banská Bystrica. Daňový subjekt namietal nesprávny postup Daňového úradu Banská Bystrica spočívajúci najmä v nečinnosti, konkrétne v nevydaní osvedčenia o registrácii daňového subjektu ako platcu dane z pridanej hodnoty v zákonnej lehote 7 dní podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Daňový subjekt ACINOS, s.r.o. podaním zo dňa 12.10.2012 oznámil Daňovému úradu Banská Bystrica (ďalej len správca dane) vznik skutočností podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty spolu so zmluvou o predaji časti podniku. V úradnom zázname správcu dane z 31.10.2012 sp. zn. 9600200/5/3170889/2012/Vaj o miestnom zisťovaní správca dane konštatoval nepreukázanie naplnenia skutkovej podstaty kúpy časti podniku v súlade s § 476 a § 488 Obchodného zákonníka a dokonca konštatoval, že sa jedná o právny úkon, ktorý obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Oznámením o nevydaní osvedčenia o registrácii pre daň z 31.10.2012 sp. zn. 9600301/5/3179431/2012 správca dane daňovému subjektu oznámil, že sa nestal platiteľom dane zo zákona a z toho dôvodu mu nebude vydané osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Dôvodom, pre ktorý sa daňový subjekt nestal platiteľom dane podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH bola podľa správcu dane skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal naplnenie skutkovej podstaty kúpy časti podniku v súlade s § 476 a 488 Obchodného zákonníka a vykonávanie ekonomickej činnosti. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom do 10 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na základe ktorej sa stal platiteľom. Podstatou problému v danom prípade je právne posúdenie otázky, ako sa má správca dane v súlade so zákonom vysporiadať s oznámením podľa právneho predpisu hmotného práva (zákon o DPH). Správny orgán (správca dane) nepostupoval v súlade so zákonom, ak za predpokladu, že podľa neho neboli splnené podmienky na registráciu a nemienil preto daňový subjekt zaregistrovať, nevydal rozhodnutie o tom, že podmienky na registráciu nie sú splnené, ale túto skutočnosť daňovému subjektu oznámil len neformálnym listom. Takýto postup nie je v súlade s § 63 ods. 1 daňového poriadku. V danom prípade nejde o štandardné konanie na základe žiadosti o registrácii platiteľa DPH, čo však neznamená, že sa naň neaplikujú všeobecné zásady daňového konania podľa § 3 Daňového poriadku, ako aj princíp dobrej správy (čl. 41 Charty Európskej únie). Postup podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH má povahu sui generis, ktorý napriek tomu, že formálne nie je zákonom upravený ako daňové konanie, má s ním mnoho spoločných čŕt, najmä tú, že jeho ukončenie je výsledkom rozhodovacieho procesu orgánu verejnej správy ukončeného deklaratórnym rozhodnutím. V negatívnom prípade postup nie je zákonom precizovaný, preto bolo potrebné uplatniť všeobecné zásady daňového konania a ustanovenie § 84 zákona o DPH v náveznosti na § 1 ods. 2 a § 63 Daňového poriadku. Uvedený postup bol žiaduci nakoľko v podstate išlo o daňové konanie v širšom zmysle. Záruku preskúmateľnosti správnosti a zákonnosti by postup správcu dane získal vydaním rozhodnutia v podobe formalizovanej daňovým poriadkom, pripúšťajúce riadne ako i mimoriadne opravné prostriedky, vrátane preskúmania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom. Ak tomu tak nie je, nejde o právny stav v demokratickom a právnom štáte akceptovateľný, pretože reálna ochrana práv daňových subjektov, právna istota a rovnosť pred zákonom nie sú zaručené. Správcom dane nebol postup pri registrácii daňového subjektu zvládnutý v súlade so zákonom, pretože v zákonnej lehote nevydal vo veci registrácie podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH rozhodnutie, naopak ostal nečinný. Neformálne oznámenie nemožno považovať za rozhodnutie vo veci, nakoľko neobsahuje zákonné náležitosti a nie je možné sa voči nemu účinne brániť. Preto bolo prokurátorom krajskej prokuratúry za účelom odstránenia porušovania zákonnosti spočívajúcej v nečinnosti dňa 20.12.2013 podané upozornenie sp. zn. Kd 210/13-8 podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Správca dane nemienil upozorneniu prokurátora vyhovieť, preto ho predložil na rozhodnutie Finančnému riaditeľstvu SR, čo oznámil listom z 08.01.2014. Finančné riaditeľstvo SR listom z 27.01.2014 krajskej prokuratúre oznámilo nevyhovenie upozorneniu prokurátora, pretože sa nestotožnil s právnym názorom uvedeným v upozornení prokurátora o potrebe vydania rozhodnutia o odmietnutí registrácie alebo o nezaregistrovaní daňového subjektu ako platiteľa DPH s náležitosťami podľa § 63 Daňového poriadku. Postup správcu dane naráža na ústavou garantované právo, na inú právnu ochranu (SR prijala pozitívny záväzok na jeho ochranu vyjadrený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), ktoré nesmie byť bez vážnych dôvodov odopreté (denegatio iustitiae). Vzhľadom na to, že ide o zásah do základného práva, nebol na mieste uplatnený reštriktívny výklad zákona, naopak okolnosti si vyžadovali skôr ústavne konformný prístup. Úlohou orgánu verejnej správy nie je odstraňovať nedostatky právnej úpravy, ale aplikovať všeobecne záväzné právne predpisy v znení platnom a účinnom tak, aby bola zabezpečená ochrana práva a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Nečinnosť správcu dane - udržiavanie daňového konania, resp. postupu sui generis v rámci správy dane (DPH) v neskončenom stave, spôsobuje stav právnej neistoty. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný zo dňa 19.03.2014, v ktorom navrhoval, aby krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. K veci ďalej uviedol, že je pravdou, že daňový subjekt ACINOS, s.r.o., podal na Daňovom úrade v Banskej Bystrici dňa 12.10.2012 oznámenie, že sa stal platiteľom v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt nepožiadal o registráciu, ale oznámil, že sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v zmysle § 4 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty a to dňom, kedy sa stal právnym nástupcom, t.j. daňový subjekt nepredložil žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty podľa § 67 ods. 1 Daňového poriadku, alebo žiadosť podľa § 4 ods. 1 až 4, ale oznámil, že sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1, 3, 4, 5, 6 Daňového poriadku, správca dane postupuje vtedy, ak daňový subjekt predloží žiadosť o registráciu. Daňový úrad Banská Bystrica listom zo dňa 31.10.2012 dal jednoznačne písomne na vedomie, že daňový subjekt sa nestal zo zákona platiteľom dane z pridanej hodnoty a že mu osvedčenie o registrácii pre DPH nevydá, pretože nespĺňa podmienky kladené zákonom o DPH na platiteľa tejto dane. Oznámenie daňového subjektu bolo teda Daňovým úradom Banská Bystrica vybavenú spôsobom, z ktorého je zrejmé, že záležitosť registrácie pre DPH považuje za skončené. Daňový úrad Banská Bystrica ako orgán verejne správy nebol nečinný, preto mu súd nemôže uložiť povinnosť v danej veci konať, pretože daňový úrad konal spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom. Súd nie je v tomto konaní oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do spôsobu posúdenia v danej veci príslušným orgánom, prípadne mu prikázať rozhodnúť vo veci určitým spôsobom. Daňový úrad Banská Bystrica dal daňovému subjektu jednoznačne písomne na vedomie, že sa nestal platiteľom dane zo zákona a z uvedeného dôvodu mu nebolo vydané osvedčenie o registrácii pre daň z DPH. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p.; rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p.; fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p.; súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o žalobe podanej v zmysle § 250t O.s.p. dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v konaní správne, ak vo veci žalobcu nevydal rozhodnutie, ale konanie považoval za ukončené zaslaním písomného Oznámenia o nevydaní osvedčenia o registrácii pre daň. Podľa § 250t ods. 8 O.s.p.; na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Z ustanovenia § 250t ods. 1 O.s.p. vyplýva, že konanie sa začína na návrh (nazýva sa žalobou v zmysle § 249 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250t ods. 8 O.s.p.), v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Postupom správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, pričom činnosť predstavuje aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a súčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania. Z ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že pod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu. Nečinnosťou je jednak pasivita správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté správne konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol, ale aj situácia keď správny orgán síce koná, avšak nie spôsobom, ktorý predpokladá právna úprava.. Úlohou správneho súdu je preskúmať zákonnosť postupu správneho orgánu, t.j. či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Súd sa zameriava najmä na posudzovanie otázky, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon. Za takýto možno považovať písomné oznámenie o vybavení veci tam, kde vzhľadom na okolnosti veci je potrebné vydať rozhodnutie. Predpokladom úspešnosti návrhu proti nečinnosti správneho orgánu je preukázanie jeho prípustnosti z hľadiska, či žalobca už vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Až v prípade splnenia týchto podmienok prípustnosti návrhu, súd posudzuje dôvodnosť návrhu z hľadiska vecnej stránky, t.j. posudzuje postup správneho orgánu upravený konkrétnymi príslušnými procesnými, resp. hmotnoprávnymi predpismi tej-ktorej veci. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok; ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok; rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok; orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní (1); ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister (2). Podľa § 66 zákona č. 563/2009 Z.z. „Opatrenia proti nečinnosti"; ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. Ustanovenie § 66 Daňového poriadku upravuje opatrenia proti nečinnosti tým, že zavádza kompetenciu druhostupňového orgánu na rozhodnutie v prípade, ak je správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nečinný, a to s cieľom predísť dôsledkom nečinnosti, ktorým sa predlžuje daňové konanie a vnáša nedôvera voči orgánu príslušnému na rozhodnutie. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach; sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len sťažovateľ), ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy (a) a ktorým poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy (b). Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre; prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z.; právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú: a/ protest prokurátora, b/ upozornenie prokurátora, c/ návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z.; prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. Podľa § 250t ods. 2 O.s.p.; prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.; zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.; ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z.; platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom. Podľa § 67 ods. 1, 4, 6 zákona č. 563/2009 Z.z.; daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov, je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme (1); správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách podľa odseku 3, a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť (4); ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v ktorom žiadosť o registráciu zamietne, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie (6). Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.; podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Ustanovenie § 67 Daňového poriadku upravuje postup pri registrácii daňových subjektov, ktorým táto povinnosť vyplýva z hmotnoprávnych predpisov. Postup pri registrácii je všeobecný, t.j. platí pre všetky dane, ak osobitný hmotnoprávny daňový predpis neustanovuje inak; vtedy sa postupuje podľa tohto hmotnoprávneho predpisu, a to napr. aj pri registrácii pre DPH. Ustanovenie § 67 Daňového poriadku umožňuje žiadosť o registráciu aj zamietnuť, ak má správca dane pochybnosti o správnosti alebo úplnosti údajov a túto pochybnosť daňový subjekt neodstráni vysvetlením, resp. doplnením relevantných skutočností. Zákon o DPH v ustanovení § 4 ods. 6 výslovne rieši len situáciu v prípade pozitívneho rozhodnutia, za predpokladu splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok, a to formou vydania osvedčenia o registrácii pre daň. Keďže osobitný hmotnoprávny daňový predpis - zákon o DPH neupravuje iný postup pre prípad preukázaných pochybností o správnosti alebo úplnosti oznámených skutočností pre registrovanie podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, postupuje sa podľa Daňového poriadku. Z uvedeného možno vyvodiť, že daňový úrad nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom ( § 63 ods. 1, 2; § 65 ods. 1, 2; § 67 ods. 6 ) ak za predpokladu, že podľa neho neboli splnené podmienky na registráciu a nemienil preto daňový subjekt registrovať pre daň, majúc za to, že sa nestal platiteľom DPH ex lege, nevydal o tom rozhodnutie, ale túto skutočnosť daňovému subjektu oznámil len listom. Takýto postup nie je súladný s § 63 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého priznávať práva možno len rozhodnutím. Podľa názoru súdu je potrebné toto ustanovenie vykladať extenzívne tak, že rozhodnutie sa vyžaduje nielen v prípade priznania práv, ale aj ich nepriznania ( v danom prípade nepriznania postavenia platiteľa dane a neregistrovania pre daň), čo je pre účastníka konania často krát významnejšie z hľadiska poznania dôvodov negatívneho rozhodnutia (odôvodnenie rozhodnutia sa stáva podkladom protiargumentácie) a prípadného využitia opravných prostriedkov. Nevydať rozhodnutie v prípade neopodstatneného oznámenia skutočnosti, na základe ktorej sa stal daňový subjekt platiteľom, by bolo porušením článku 46 Ústavy SR, ktorý upravuje právo na súdnu a inú právnu ochranu. Tým, že nie je vydané rozhodnutie, daňový subjekt nemá možnosť brániť sa zákonnými prostriedkami proti postupu správcu dane (podaním opravných prostriedkov, prípadne podaním žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.), kde by sa mohla posudzovať správnosť záveru správcu dane o neexistencii daňovým subjektom oznámenej skutočnosti, na základe ktorej sa mal stať platiteľom DPH. Takýto záver nie je v rozpore ani s rozhodovaním Ústavného súdu SR, podľa ktorého sa v stavebnom konaní považuje za formu rozhodnutia aj písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu ohlásenej drobnej stavby nemá námietky, keďže sa v podstate rozhoduje o subjektívnych právach a povinnostiach stavebníka. Na rozdiel od právnej úpravy v Stavebnom zákone ( § 57 ods. 2 ), kde priamo zákon predpokladá rozhodnúť písomným oznámením, z Daňového poriadku, ani zo zákona o DPH nevyplýva, že by v prípade negatívneho stanoviska správcu dane (zistenia nenaplnenia hypotézy § 4 ods. 6 zákona o DPH), mal rozhodnúť písomným oznámením. Potom je potrebné vydať rozhodnutie. Ak žiadny právny predpis v tejto veci priamo neukladá daňovému úradu, aby vec vybavil písomným oznámením, potom dotknutý oznamovateľ nemusí považovať takéto oznámenie daňového úradu za rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť žalobou. Takýto záver nie je v rozpore ani so staršou judikatúrou súdov, ktorá považuje za rozhodnutie vo veciach sociálneho poistenia, aj písomné oznámenie o nepriznaní nároku, avšak sledujúc zabezpečenie práva dotknutého účastníka správneho konania brániť sa proti obsahu písomného oznámenia podaním opravného prostriedku, t.j. sledujúc možnosť preskúmať ho súdom. V predmetnej veci zabezpečiť právo na súdnu ochranu ( t.j. mať možnosť preskúmať správnosť záveru správcu dane) možno len na základe vydania rozhodnutia, keďže sa nejedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov). Záver o nutnosti vydať v predmetnej veci rozhodnutie zaujal súd (v dôvodoch rozhodnutia, pretože žaloby musel zamietnuť pre ich neprípustnosť) už vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. 23S/24/2013-34 zo dňa 23.04.2013, 23S/23/2013, 23S/25/2013), napriek tomu daňový úrad opakovane v obdobných veciach oznamovateľom skutočnosti, na základe ktorej sa stali platiteľmi dane v zmysle § 4 ods. 6 zákona o DPH, ktorých nemieni registrovať, zasiela len písomné oznámenie o nevydaní osvedčenia o registrácii pre daň, čo súd z dôvodov vyššie uvedených nepovažuje za správny postup. Zákon o DPH rozlišuje povinnú registráciu platiteľov DPH v závislosti od dosiahnutého obratu (§ 4 ods. 1 až 3) a dobrovoľnú registráciu (podľa § 4 ods. 4). V prípade registrácie upravenej v § 4 ods. 6 zákona o DPH ide o osobitný druh registrácie, ktorý predpokladá splnenie zákonom predvídaných skutočností. Platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom a daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na základe ktorej sa stal platiteľom. Správca dane teda registruje platiteľa pre daň, ak má preukázané splnenie zákonom predvídaných skutočností. Má oprávnenie aj povinnosť zaoberať sa tým, či došlo k naplneniu hypotézy právnej normy (§ 4 ods. 6 zákona o DPH). To, že sa tým správca dane zaoberal, považuje súd za správny postup. V plnom rozsahu sa stotožňuje aj so stanoviskom žalovaného, podľa ktorého automatická registrácia bez akéhokoľvek preskúmania skutkového stavu nie je žiadúca, nebola by v súlade s cieľom sledovaným Smernicou č. 2006/112/ES. Za nesprávny však považuje súd postup žalovaného v tom, že v prípade negatívneho zistenia o nesplnení predpokladov pre registrovanie, nevydal o tom rozhodnutie, ale vec vybavil len písomným oznámením tejto skutočnosti, doručeným žalobcovi. Primárne súd posudzoval, či návrh v tejto veci je prípustný v zmysle § 250t ods. 1 posledná veta O.s.p., v zmysle ktorého návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Z podnetu na podanie upozornenia ACINOS, s.r.o., ktorý bol adresovaný Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že v mesiaci júl 2013 podávateľ podnetu v súlade s ustanovením § 5 a nasl. zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov podal sťažnosť proti nečinnosti Daňového úradu Banská Bystrica, ktorá spočívala v tom, že Daňový úrad Banská Bystrica v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia skutočností, na ktorej základe sa podávateľ podnetu stal platiteľom dane z pridanej hodnoty, resp. ani do dňa podania podnetu, podávateľa podnetu neregistroval ako platiteľa pre daň z pridanej hodnoty, nevydal mu osvedčenie o registrácii pre daň a nepridelil mu identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad Banská Bystrica po prešetrení sťažnosti oznámil podávateľovi podnetu jeho výsledok, a to že sťažnosť (resp. námietka, ktorá bola predmetom sťažnosti) je neopodstatnená, pretože zamestnanci správcu dane postupovali v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). Z priebehu celého konania medzi daňovým subjektom ACINOS, s.r.o., správcom dane - Daňovým úradom v Banskej Bystrici a druhostupňovým správnym orgánom - Finančným riaditeľstvom SR vyplýva, že konanie o sťažnosti, prípadne konanie o nečinnosti orgánu štátnej správy by bolo v danom prípade neefektívne, spôsobuje stav právnej neistoty a zbytočne predlžuje vymožiteľnosť práva. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že prokurátor krajskej prokuratúry za účelom odstránenia porušovania zákonnosti podal správcovi dane - žalovanému upozornenie, ktorému tento orgán nemienil vyhovieť a predložil vec na rozhodnutie druhostupňovému správnemu orgánu - Finančnému riaditeľstvu SR, ktoré listom zo dňa 27.01.2014 oznámilo krajskej prokuratúre, že nevyhovie upozorneniu prokurátora. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobný návrh je prípustný, posudzoval ho z hľadiska dôvodnosti. Súd dospel k záveru o nečinnosti správneho orgánu, ktorá je daná v dôsledku nesprávneho postupu, a to nevydaním rozhodnutia. Súd preto považoval žalobný návrh v časti tvrdenej nečinnosti za dôvodný a v zmysle § 250t ods. 4 druhá veta O.s.p. vo výroku uznesenia uložil žalovanému povinnosť v predmetnom konaní vydať rozhodnutie v súdom určenej lehote, pričom za primeranú lehotu považoval lehotu 30 dní, a to v zmysle § 65 ods. 1 Daňového poriadku, zohľadniac okolnosti predmetnej veci. Súd má za to , že 7-dňová lehota uvedená v § 4 ods.6 zákona o DPH sa vzťahuje len na tie prípady, keď daňový úrad pristúpi k registrácii pre daň, t.j. keď sú splnené podmienky pre takýto postup. Z § 250t ods. 8 vyplýva, že na konanie podľa tejto hlavy (štvrtej hlavy) sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti (piatej časti) primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Vzhľadom k tomu, že vo štvrtej hlave nie je ustanovený počiatok behu lehoty na rozhodnutia správneho orgánu, súd primerane stanovil počiatok tejto lehoty podľa § 250j ods. 4 O.s.p. (druhá hlava) počiatok plynutia 30-dňovej lehoty určil odo dňa doručenia pripojených správnych spisov správnemu orgánu - žalovanému. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobcovi v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli a okrem toho náhradu trov konania ani nežiadal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.