Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/221/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6909213547 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6909213547.6 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky: O. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. V., Š. M. U. č. XX/X, zast. Štefanom Molnárom, bytom R. V., Š. M. U. č. XX/X, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.667,12 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 9C/117/2010 - 106 zo dňa 28. mája 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.667,12 Eur s 9%- tným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.667,12 Eur od 05. 09. 2009 až do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 264,84 Eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca bol ďalej zaviazaný zaplatiť Slovenskej republike na účet tamojšieho súdu súdny poplatok vo výške 100,- Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Okresný súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky, ktorým žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcu podľa výšky zrazenej sumy, ktorú oznámila Sociálna poisťovňa a to 2.198,22 Eur, z ktorej sumy odpočítala čistý úver 531,10 Eur, teda bezdôvodné obohatenie, ktoré mal odporca získať na jej úkor činilo sumu 1.667,12 Eur. Uvedenú sumu žiadala priznať s príslušnými úrokmi z omeškania a trovami konania. Odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľky. Okresný súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia ani z časti nie je premlčaný a odporca je povinný podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať navrhovateľke celú sumu bezdôvodného obohatenia, ktorá jej bola zrazená z dôchodku vo výške 2.198,22 Eur po odpočítaní sumy čistého úveru 531,10 Eur, teda je povinný vydať sumu 1.667,12 Eur. Keďže k bezdôvodnému obohateniu došlo od právoplatnosti rozsudku o vyslovení neplatnosti úverovej zmluvy až od tej doby začala plynúť premlčacia lehota na podanie návrhu. Návrh bol podaný dňa 30. 11. 2009, rozsudok o vyslovení neplatnosti úverovej zmluvy nadobudol právoplatnosť dňa 20. 02. 2009, preto nemohlo dôjsť k premlčaniu platieb poukázaných na účet oprávneného pred 30. 11. 2007. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľke aj úroky z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 prvá veta O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V prípade, že by odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu navrhoval, aby pripustil dovolanie proti rozsudku podľa § 238 ods. 3 O. s. p. v platnom znení, nakoľko považuje otázku určenia začiatku plynutia premlčacej doby, ako aj otázku posúdenia bezdôvodného obohatenia v časti plnenia, ktoré neprijal za otázku zásadného právneho významu. Podľa názoru odporcu napadnuté rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožňuje sa s názorom okresného súdu, že sa bezdôvodne obohatil vo výške 1.667,12 Eur. Z ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci neplatnej zmluvy sú si povinní vzájomne vrátiť všetko, čo podľa takejto neplatnej zmluvy dostali a nie čo mali dostať. Predmetná zmluva bola vyhlásená za neplatnú rozhodnutím súdu zo dňa 02. 07. 2008. Na základe neplatnej zmluvy bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 531,10 Eur a on ako odporca na základe neplatnej zmluvy o úvere prijal v rámci exekučného konania platby v celkovej výške 1.766,- Eur. Je irelevantné, aká suma bola navrhovateľke zrazená z dôchodku Sociálnou poisťovňou. Pre posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia je rozhodujúca výška, ktorú odporca prijal v súvislosti s neplatnou zmluvou o úvere v rámci exekučného konania. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka je navrhovateľka povinná vrátiť mu čistú sumu úveru vo výške 531,10 Eur a oproti tomu on je povinný vrátiť jej všetko, čo obdržal v rámci exekúcie zrážkami z dôchodku, t. j. sumu 1.766,- Eur. Bol by teda povinný vydať navrhovateľke sumu 1.234,90 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi sumou úveru 531,10 Eur a sumou prijatou z jeho strany vo výške 1.766,- Eur a nie sumu ako ustálil okresný súd, nakoľko sa v takejto výške bezdôvodne neobohatil. Neprijal zo zmluvy o úvere platby vo výške 2.198,22 Eur, ale len vo výške 1.766,- Eur. Rozdiel medzi uvedenými sumami predstavujúci sumu 432,22 Eur si ponechal súdny exekútor. Odporca sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že k bezdôvodnému obohateniu došlo až od právoplatnosti rozsudku o neplatnosti úverovej zmluvy a že len od tejto doby možno uvažovať o premlčaní uplatňovaného nároku podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Je toho názoru, že ak ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu treba rozlišovať prípady relatívnej a absolútnej neplatnosti. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu a teda objektívna premlčacia doba začne plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu a subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. V rámci trojročnej objektívnej premlčacej lehoty však plynie dvojročná subjektívna lehota, ktorá objektívnu trojročnú lehotu nemôže prekročiť. Bezdôvodné obohatenie v danom prípade vzniklo na základe absolútne neplatného právneho úkonu a to absolútne neplatnej zmluvy o úvere, ktorá bola vyhlásená za absolútne neplatnú rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/418/2005 - 88 zo dňa 02. 07. 2008. K bezdôvodnému obohateniu teda došlo už od prvej platby, ktorá bola poukázaná exekútorským úradom na účet odporcu a pri každej platbe, ktorá bola poukázaná na účet odporcu exekútorským úradom beží samostatne objektívna premlčacia lehota v trvaní troch rokov, ktorá začína plynúť od okamihu, kedy boli platby poukázané na jeho účet, kde v rámci tejto trojročnej objektívnej premlčacej lehoty plynie dvojročná subjektívna lehota. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol podaný navrhovateľom dňa 30. 11. 2009 sú premlčané všetky platby poukázané na účet odporcu pred 30. 11. 2007. Navrhovateľka žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny, potvrdiť s tým, že v ďalšom odvolací súd vylúči možnosť napádať jeho rozhodnutie riadnym opravným prostriedkom, zároveň rozhodne aj o neprípustnosti dovolania odporcu, keďže nie sú dané dovolacie dôvody v zmysle § 238 ods. 5 O. s. p. a pôvodcom sporu je tiež súdom zrušená spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľné podmienky. Je toho názoru, že medzi exekútorom a odporcom (oprávneným z exekúcie) zmluvou o vykonaní exekúcie vznikol nový právny vzťah, na základe ktorého bola dojednaná aj odmena exekútora za výkon exekúcie, resp. dojednaný preddavok, ktorá exekúcia však súdom bola zastavená, nakoľko exekučný titul sa stal neúčinným a ona nebola povinnou stranou z exekučnej činnosti, teda odmenu exekútora je povinný zaplatiť odporca, keďže na spôsobenie škody na jej strane použil exekútora. Nestotožňuje sa s výrokom odporcu uvedeným v odvolaní, podľa ktorého na vydanie bezdôvodného obohatenia je irelevantné, aká suma jej bola zrazená z dôchodku Sociálnou poisťovňou a že je rozhodujúca výška, ktorú prijal v súvislosti s neplatnou zmluvou o úvere v rámci exekučného konania. Keďže podľa § 38 zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že na neho prešlo právo z rozhodnutia odporca má dostatok procesných možností na zamedzenie a ovplyvnenie výšky spôsobenej škody na jej strane, keď minimálne na základe jej návrhu na vyslovenie absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy exekúciu mohol zastaviť, keďže ju aj navrhol. Exekúciu však zastavil súd na základe vyslovenia absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy od samého počiatku a rozhodol aj o trovách, kto a v akej výške platí trovy exekúcie a to v neprospech odporcu. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p., napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vracia na ďalšie konanie. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 1.667,12 Eur, neskôr na pojednávaní konanom dňa 11. 10. 2010 v časti o zaplatenie sumy 35,39 Eur vzala návrh späť, v tejto časti bolo konanie zastavené. Navrhovateľka si teda uplatňovala potom zaplatenie sumy 1.631,73 Eur od odporcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný súd naposledy rozhodoval vo veci rozsudkom zo dňa 11. 10. 2010, kedy odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu 1.631,73 Eur s príslušenstvom. Po zrušení veci odvolacím súdom uznesením č. k. 15Co/315/2010 zo dňa 04. 04. 2011 navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 28. mája 2012 uviedla, že žiada, aby súd pripustil zmenu návrhu v tom smere vychádzajúc zo sumy, ktorú zrazila Sociálna poisťovňa z jej dôchodku vo výške 2.198,22 Eur, z ktorej odpočíta sumu čistého úveru vo výške 531,10 Eur, že bezdôvodné obohatenie, ktoré si uplatňuje predstavuje sumu 1.667,12 Eur, ktoré si uplatňuje spolu s 9%-tným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 05. 09. 2009 až do zaplatenia. Okresný súd zmenu návrhu pripustil. Odporca vzniesol námietku čiastočného premlčania nároku navrhovateľky. Podľa jeho názoru nedošlo k premlčaniu nároku len vo výške 509,76 Eur, ktorá suma bola priznaná posledným rozhodnutím okresného súdu. Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (1), cit, ods. 1 „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.“ cit. ods. 2 „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“ Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V danom prípade je nesporné, že zmluva o úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi, na základe ktorej bol navrhovateľke zo strany odporcu poskytnutý úver vo výške 531,10 Eur bola vyhlásená za neplatnú rozhodnutím súdu, preto je podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Zo správy súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, ktorý na základe návrhu oprávneného terajšieho odporcu vykonával exekúciu proti povinnej terajšej navrhovateľke pre vymoženie istiny 24.830,- Sk na zrážkach z dôchodku povinnej prijal sumu 2.162,83 Eur. Táto suma bola rozúčtovaná pre oprávneného nasledovne: 824,20 Eur istina, 2,99 Eur zmluvná pokuta, 79,57 Eur trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, 49,72 Eur trovy právneho zastúpenia, 16,60 Eur súdny poplatok za vydanie poverenia a suma 753,99 Eur úroky z omeškania, spolu suma 1.727,07 Eur. Z uvedenej sumy v prospech exekútora ako trovy exekúcie bola zrazená suma 435,76 Eur (suma 345,41 Eur zákonná odmena exekútora, suma 65,62 Eur DPH z odmeny exekútora a suma 24,73 Eur náhrada hotových výdavkov). Z uvedeného vyplýva, že odporca mal prijať platbu v celkovej výške 1.727,07 Eur. Na základe neplatnej zmluvy bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 531,10 Eur. Keďže účastníci sú si povinní vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostali odporca by mal vydať navrhovateľke rozdiel medzi sumou 1.727,07 Eur, ktorá suma mu mala byť súdnym exekútorom poskytnutá, ktorú mal prijať a sumou 531,10 Eur - sumou, ktorá bola poskytnutá navrhovateľke z titulu úveru. Okresný súd zaviazal odporcu vydať - zaplatiť navrhovateľke sumu 1.667,12 Eur po odpočítaní úveru vo výške 531,10 Eur od sumy, ktorá jej bola celkovo zrazená z dôchodku Sociálnou poisťovňou a to vo výške 2.198,22 Eur. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že suma 1.667,12 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré malo na strane odporcu vzniknúť. Ak totiž zodpovedá skutočnosti údaj uvedený na rozpise vymoženej čiastky od súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, že z dôchodku navrhovateľky, ktorý prijal od Sociálnej poisťovne vo výške 2.162,83 Eur bola odporcovi poukázaná len suma 1.727,07 Eur, potom po odpočítaní úveru, ktorý bol poskytnutý navrhovateľke odporcom, ktorý je povinná z titulu neplatnej zmluvy odporcovi vydať, nemôže byť odporca zaviazaný na zaplatenie sumy 1.667,12 Eur navrhovateľke, pretože v takejto výške sa bezdôvodne neobohatil. Trovy exekúcie, ktoré si zrazil súdny exekútor zo sumy, ktorá mu bola poukázaná Sociálnou poisťovňou si z titulu zrážok na dôchodku navrhovateľky spolu vo výške 435,76 Eur nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, pretože túto sumu od súdneho exekútora nedostal. Vydanie tejto sumy by si mohla navrhovateľka uplatňovať len z titulu náhrady škody. O túto sumu sa totiž odporca bezdôvodne neobohatil. Okresný súd teda podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne postupoval a nesprávne rozhodol, keď zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke aj trovy súdneho exekútora. Keďže však z odvolania odporcu vyplýva, že v rámci exekučného konania mal prijať celkom platby vo výške 1.766,- Eur, pričom z rozpisu zrážok od súdneho exekútora vyplýva, že mu mala byť poukázaná suma celkom 1.727,07 Eur bude potrebné, aby okresný súd zistil, akú platbu v rámci exekučného konania súdny exekútor poukázal odporcovi, teda aby odstránil rozpory v tvrdeniach súdneho exekútora a odporcu. Súdny exekútor musí uviesť, kedy a v akej výške aké platby poukázal terajšiemu odporcovi. Až po odstránení uvedených nedostatkov bude môcť okresný súd znovu rozhodnúť o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ odporca uvádza, že sa nestotožňuje s názorom súdu, že k bezdôvodnému obohateniu došlo až od právoplatnosti rozsudku o vyslovení neplatnosti úverovej zmluvy odvolací súd poukazujúc na svoj právny názor, ktorý vyslovil v zrušujúcom uznesení zo dňa 27. 10. 2011 opätovne uvádza, že keďže k bezdôvodnému obohateniu došlo od právoplatnosti rozsudku o vyslovení neplatnosti úverovej zmluvy, teda od 20. 02. 2009, len od tejto doby možno uvažovať o premlčaní uplatneného nároku. Nestotožňuje sa preto s názorom odporcu, že k bezdôvodnému obohateniu došlo už od prvej platby, ktorá bola poukázaná exekútorským úradom na jeho účet. Navrhovateľka sa totiž dozvedela o tom, že zo strany odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil, teda až od právoplatnosti rozsudku, ktorým súd vyslovil neplatnosť úverovej zmluvy. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie. Keďže odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu s tým, že okresný súd bude ďalej vo veci konať povinný vo veci konať, nerozhodoval potom o prípustnosti dovolania. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.) Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.