Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/190/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200837 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200837.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa J. T., nar. XX.V. XXXX, bytom B. R. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15.mája 2015 o zvýšení starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15.mája 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukazom na zákonné ust. § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zvýšila sumu starobného dôchodku navrhovateľa od 25.marca 2012 na 99,- € mesačne a na základe ďalších, vo výroku citovaných valorizačných zvýšení ho upravila od 1.januára 2015 až na 124,20 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov, tj. XX.V. XXXX,. pretože získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 25 rokov vrátane doby služby, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v súlade s ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. K uvedenému dňu získal 11 212 dní dôchodkového poistenia, čo pri jednom roku dôchodkového poistenia v rozsahu 365 dní predstavuje 30 rokov a 262 dní. Sumu jeho starobného dôchodku určila podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, vrátane doby služby, získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod po zvýšení podľa § 63 ods. 3 cit. zákona určila vo výške 1,7063, vychádzajúc z rozhodujúceho obdobia, ktoré bolo postupne rozšírené pred 1.január 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov, z ktorých bolo možné zistiť osobný mzdový bod. Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej v roku 2012, kedy navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol a určenej zákonom vo výške 9,8182 €. Takto zistila sumu starobného dôchodku navrhovateľa za obdobie jeho dôchodkového poistenia vrátane doby služby, vo výške 514,61067108 € mesačne, ktorá by navrhovateľovi patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Avšak, keďže navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sumu jeho starobného dôchodku znížila podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 o sumu, ktorá zodpovedala obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktorým bola doba jeho služby zhodnotená pre účely určenia sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Krátila ho o koeficient 0,81385770, ktorý zodpovedal podielu obdobia dôchodkového poistenia, ktorým bola doba služby zhodnotená pre určenie sumy výsluhového dôchodku (25 rokov) a úhrnu obdobia jeho dôchodkového poistenia, vrátane doby služby, ktoré bolo zhodnotené pre určenie sumy starobného dôchodku (30,7179 rokov). Takýmto spôsobom bola suma starobného dôchodku navrhovateľa, zodpovedajúca obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré doposiaľ nebolo zhodnotené určená vo výške 95,80 € mesačne. Vychádzajúc zo zákonného ust. § 274 zákona o sociálnom poistení, určila sumu starobného dôchodku navrhovateľa aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. (účinného do 31.decembra 2003), za účelom priznania vyššej sumy starobného dôchodku. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení určila sumu starobného dôchodku navrhovateľa ku dňu vzniku nároku naň ako 76 % jeho priemerného mesačného zárobku 135,- Eur zisteného z rokov 2000, 2001, 1999, 2003 a 2004 so započítaním doby zamestnania v rozsahu 28 rokov od 18.roku veku. Takto ho určila vo výške 102,60 Eur mesačne a so zvýšeniami patriacimi podľa zákona č. 306/2002 a 222/2003 vo výške 275,36107600 € mesačne. Aj takto určenú sumu starobného dôchodku navrhovateľa, ktorá by zodpovedala celému obdobiu jeho dôchodkového poistenia, vrátane doby služby, krátila v súlade s článkom 33 ods. 2 „Dohovoru“ o koeficient 0,89285914, ktorý predstavoval podiel zamestnania, ktorým bola zhodnotená doba jeho služby pre určenie sumy výsluhového dôchodku (25 rokov) a celkového obdobia jeho dôchodkového poistenia, vrátane doby služby, po dosiahnutí fyzického veku 18 rokov (28 rokov). Dospela k výslednej sume starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorá zodpovedala doposiaľ nezhodnotenému obdobiu jeho dôchodkového poistenia vo výške 29,60 Eur mesačne, z čoho vyvodila, že suma starobného dôchodku navrhovateľa určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení prevýšila sumu jeho starobného dôchodku, určenú podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, preto rozhodla o priznaní vyššej dôchodkovej dávky a následne ho na základe jednotlivých valorizačných úprav zvýšila tak, ako bolo vo výroku rozhodnutia citované. Zdôraznila, že suma starobného dôchodku navrhovateľa, pôvodne určená jej rozhodnutím z 20.marca 2014, sa zvýšila po zhodnotení správneho počtu rokov obdobia jeho služobného pomeru. Prílohou napadnutého rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia navrhovateľa, v ktorom bolo zhrnuté zistené obdobie jeho dôchodkového poistenia i osobné mzdové body, ktoré získal v rozhodujúcom období a ktoré boli zistené z prvotných evidenčných podkladov, tj. evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, potvrdených jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľa. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a namietal správnosť určenej sumy zvýšeného starobného dôchodku. Poukázal na to, že podľa výpočtu odporkyne jeho starobný dôchodok činí 514,- Eur mesačne a v tejto sume mu mal byť aj priznaný, pretože výpočet zvýšenej dôchodkovej dávky postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach nepovažoval za správny. Uviedol, že v „Dohovore“ nie je uvedený obligatórny postup krátenia a odporkyňa spôsob krátenia nijakým spôsobom v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnila. Vyjadril presvedčenie, že v prípade priznania výsluhového dôchodku a starobného dôchodku nešlo o tú istú sociálnu udalosť. Žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil, vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a aby mu bol priznaný starobný dôchodok v plnom rozsahu. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Poukázal na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a zákon č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa navzájom nevylučujú a preto nie je vylúčený ani súbeh nárokov na výsluhový a starobný dôchodok. Trval na tom, že krátenie jeho starobného dôchodku nebolo odôvodnené a odporkyňa neuviedla žiadny kľúč, akým spôsobom ku kráteniu starobného dôchodku pristúpila. Vyjadril názor, že ho uviesť ani nemohla, pretože „Dohovor č. 128“ nie je v Slovenskej republike aplikovateľný. Pokiaľ mu bol starobný dôchodok prvýkrát priznaný v roku 2014, neuvedomil si, akým spôsobom bola jeho suma určená, preto až následne podal sťažnosť na nesprávny výpočet jeho starobného dôchodku, na základe ktorej odporkyňa sumu jeho starobného dôchodku prepočítala a napadnutým rozhodnutím ho zvýšila. Zdôraznil, že výpočet jeho starobného dôchodku spôsobom krátenia nebol správny. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia z 21.júla 2015, v ktorom bola podrobne zdôvodnená aplikácia Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach s poukazom na článok 154c Ústavy SR a ratifikáciu „Dohovoru“ dňom 11.januára 1990 a poukázala tiež na dôvodovú správu k zákonu č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003, podľa ktorej výsluhový dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plní funkciu starobného dôchodku s osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Krátenie starobného dôchodku navrhovateľa pri aplikácii článku 33 ods. 2 „Dohovoru“ č. 128 bol realizovaný v súlade s ustálenou súdnou praxou. Krajský súd vo veci konal podľa doterajších predpisov, tj. Občianskeho súdneho poriadku, v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok. Preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s jeho žiadosťou o zvýšenie starobného dôchodku, s predchádzajúcim rozhodnutím odporkyne o priznaní starobného dôchodku, s rozhodnutím NBÚ zo 17.júna 2013 o zvýšení výsluhového dôchodku, s osobným listom dôchodkového poistenia, vypracovaným odporkyňou, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, s potvrdením Ministerstva vnútra SR z 26.septembra 2015 o zaradení navrhovateľa ako príslušníka Policajného zboru do I. kategórie funkcií, s jeho zárobkami, ktoré dosiahol ako príslušník Policajného zboru, s rozhodnutím NBÚ z 8.novembra 2002, ktorým bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádzalo zo skutkového stavu veci, ktorý bol v rozpore s obsahom spisu, preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. a podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od XX.V. XXXX, žiadosťou z 30.septembra 2013. Narodil sa XX.V. XXXX, tj. o priznanie starobného dôchodku požiadal dovŕšením fyzického veku 55 rokov. Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 20.marca 2014 mu bol od 25.marca 2012 priznaný starobný dôchodok vo výške 81,80 € mesačne, zvýšený na základe zákonných valorizácií od 1.januára 2014 na 101,80 € mesačne. Suma starobného dôchodku navrhovateľa bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení a v súlade s ust. § 274 cit. zákona aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože navrhovateľ vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na starobný dôchodok vo vyššej sume, pri rozdielnych spôsoboch jeho výpočtu podľa označených právnych noriem. Suma starobného dôchodku navrhovateľa podľa obidvoch právnych noriem bola určená aj spôsobom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach s tým, že obdobie dôchodkového poistenia, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania jeho výsluhového dôchodku, tj. doba jeho služby bola zistená v rozsahu 26 rokov, čo sa prejavilo pri výpočte koeficientu určeného ako podiel doby jeho služby zhodnotenej pre určenie sumy výsluhového dôchodku a celkového obdobia jeho dôchodkového poistenia, vrátane doby služby. Suma starobného dôchodku navrhovateľa určená podľa zákona o sociálnom poistení a zodpovedajúca doposiaľ nezhodnotenému obdobiu jeho dôchodkového poistenia bola určená vo výške 79,10 Eur mesačne a podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vo výške 19,70 Eur mesačne, preto bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok určený postupom podľa zákona o sociálnom poistení s príslušnými valorizačnými zvýšeniami ku dňu rozhodovania. Rozhodnutím Národného bezpečnostného úradu Č.p: PO-660/2002 z 8.novembra 2002 bol navrhovateľovi podľa § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný od 1.novembra 2002 výsluhový dôchodok vo výške 17 050,- Sk mesačne. Pre výpočet výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby v rozsahu 5 mesiacov a doba trvania služobného pomeru od 1.septembra 1976 do 31.októbra 2002 v trvaní 26 rokov a 2 mesiace, celkom s dobou náhradnej vojenskej služby v rozsahu 26 rokov a 7 mesiacov, tj. 26 skončených rokov a výsluhový dôchodok mu bol priznaný vo výške 56 % základu, tj. jeho priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období 10 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov v kalendárnom roku 2002. Rozhodnutím totožného orgánu zo 17.júna 2013 bola suma jeho výsluhového dôchodku zvýšená od 1.januára 2013 na 866,80 Eur mesačne. Aj z tohto rozhodnutia vyplynulo, že suma zvýšenia bola odvodená z trvania jeho služobného pomeru v rozsahu 26 rokov. Ministerstvo vnútra SR v podaní z 26.septembra 2013 potvrdilo, že navrhovateľ bol ako príslušník Policajného zboru v období od 1.septembra 1976 do 31.decembra 1999 zaradený do I. kategórie funkcií a v období od 1.januára 2000 do 31.novembra 2001 v III. pracovnej kategórii. Následne pracoval v NBÚ v Bratislave do 31.októbra 2002. Žiadosťou z 8.apríla 2015 požiadal navrhovateľ odporkyňu o zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku, pretože jeho sumu určenú rozhodnutím z 20.marca 2014 nepovažoval za správnu, pretože bola určená spôsobom krátenia v zmysle Dohovoru o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach č. 128. Vyjadril presvedčenie, že poberanie starobného a výsluhového dôchodku sa navzájom nevylučujú, preto má nárok na obidve dávky bez akéhokoľvek obmedzenia. Výsledkom konania odporkyne o uvedenej žiadosti navrhovateľa bolo jej rozhodnutie z 15.mája 2015, ktoré bolo predmetom tohto preskúmavacieho konania. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné zistené celkové obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa, obdobie výkonu jeho služby príslušníka Policajného zboru ani zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol. Sporný nebol ani výpočet sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení, či podľa zákona o sociálnom poistení z hľadiska aplikovaných zákonných ustanovení, určeného rozhodného obdobia pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu, či priemerného mesačného zárobku. Sporným bol postup krátenia sumy starobného dôchodku navrhovateľa, na ktorý mu vznikol nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení o sumu, ktorá zodpovedala obdobiu jeho dôchodkového poistenia a zárobkom, ktoré dosiahol počas výkonu služby príslušníka Policajného zboru a ktoré mu boli zohľadnené pre účely priznania a určenia výšky výsluhového dôchodku. Namietaná bola aplikovateľnosť Dohovoru o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach č. 128 v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, obligatórnosť jeho použitia odporkyňou pri rozhodovaní o starobnom dôchodku a konkrétny spôsob jeho aplikácie na výpočet dôchodkovej dávky. Podľa § 66 ods. 1 a 2 cit. zákona sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 cit. zákona. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, (resp. kategórie funkcií) sa priznávajú do 31.decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií. Podľa § 22 ods. 1., písm. a), ods. 2, 3, 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení základná výmera starobného dôchodku je 60 % priemerného mesačného zárobku, ku ktorej sa od 21.roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania v I. pracovnej kategórii 2 %, v III. pracovnej kategórii 1 % priemerného mesačného zárobku. Najprv sa započíta doba zamestnania III. pracovnej kategórie, naposledy I. pracovnej kategórie. Hodnotí sa len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy, majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto „Dohovore“ a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto „Dohovoru“ krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Výkladom zákonných ustanovení, týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby u príslušníkov ozbrojených zborov pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s článkom 33 ods. 2 „Dohovoru“ a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia pod č. 55 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká právna problematika ako v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplynulo, že „ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru“ a tiež, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“ (vzťahuje sa aj na výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia). Z uvedeného vyplýva jednoznačný právny záver, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, (ktorá plní funkciu zabezpečenia v starobe) a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky, (tj. výsluhového dôchodku navrhovateľa). Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať 2 dávky rovnakého druhu, (tj. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto prístupov by bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, článkom 39 ods. 1 i článkom 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Prvostupňový správny súd, tj. rozhodujúci krajský súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, pretože tieto sú podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky analogicky s § 250j ods. 6 O.s.p. záväzné nielen pre adresáta v konkrétnej rozhodovanej veci, v ktorej bol daný právny názor vyslovený, ale aj pre správny orgán a pre konajúci preskúmavací súd a to aj pri riešení iných prípadov s totožnou právnou problematikou. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom rovnakej právnej otázky. Na základe uvedeného skutkového stavu veci s poukazom na aplikovanú právnu úpravu a jej ustálený a záväzný výklad nepovažoval krajský súd odvolanie navrhovateľa, pokiaľ namietal krátenie určenej sumy jeho starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení v súlade s čl. 33 ods. 2 „Dohovoru“ za dôvodné. Výsluhový dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný od 1.novembra 2002 po skončení jeho služby v Policajnom zbore plní po dosiahnutí jeho dôchodkového veku čiastočne funkciu starobného dôchodku vo vzťahu k obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal výkonom služby, preto odporkyňa správne pristúpila ku kráteniu starobného dôchodku navrhovateľa postupom, ktorý bol vyššie konkretizovaný. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia odporkyne boli nesprávne skutkové zistenia, týkajúce sa započítaného obdobia dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhového dôchodku a určenia jeho výšky. V pôvodnom rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku odporkyňa pri výpočte jeho sumy vychádzala správne zo započítaného obdobia doby služby pre účely priznania výsluhovej dávky v rozsahu skončených 26 rokov tak, ako to vyplynulo z rozhodnutia príslušného orgánu o priznaní výsluhového dôchodku. Pokiaľ v odvolaním napadnutom rozhodnutí o zvýšení sumy starobného dôchodku navrhovateľa vychádzala z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky v rozsahu 25 celých rokov, jej skutkové zistenia nezodpovedali obsahu spisu, čo bolo dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia súdom podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. a vrátenie veci na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa bude odporkyňa žiadosťou navrhovateľa o zvýšenie sumy starobného dôchodku zaoberať opätovne s tým, že bude vychádzať z preukázaného obdobia doby služby, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky v rozsahu skončených 26 rokov a o jeho žiadosti rozhodne opätovne v súlade s vyššie uvedenými právnymi názormi, ktorými je viazaná. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.