Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/131/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201064 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201064.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: R.. O. Z., bytom Y. XX, XXX XX K., právne zastúpený: PRO iURE - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Zámocká 32, 811 01 Bratislava, IČO: 36 869 830, za ktorú koná JUDr. Peter Lacko, advokát, konateľ, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti: 1/ Chemko, a.s. Slovakia, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 210 625, právne zastúpený: Advokát Pirč s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, IČO: 36 855 910, za ktorú koná JUDr. Ján Pirč, advokát, konateľ, 2/ R.. B. N., bytom U. XX, XXX XX W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. PP 1631-2003/P 287841-II/50-2015 zo dňa 05. júna 2015, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. PP 1631-2003/P 287841 II/502015 zo dňa 05. júna 2015 a prvostupňové rozhodnutie č. PP 1631-2003/P 287841-I/123-2013 zo dňa 31. októbra 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu PRO iURE - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Zámocká 32, 811 01 Bratislava, IČO: 36 869 830 v sume 1321,14 Eur, z čoho sú trovy právneho zastúpenia v sume 1056,65 Eur a osobné trovy žalobcu v sume 264,49 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III/ Pribratí účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej v texte aj ÚPV) svojim prvostupňovým rozhodnutím sp.zn. PP 1631-2003/P 287841-I/123-2013 zo dňa 31.10.2013 v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj patentový zákon) rozhodol o žiadosti o určenie spoločnosti Chemko, a.s. Slovakia, Panenská 24, 811 03 Bratislava (ďalej v texte aj žiadateľ) tak, že predmet určenia „B. O. J.R.“ (ďalej v texte aj predmet určenia) podľa pripojeného opisu predmetu určenia nepatrí do rozsahu ochrany patentu č. XXXXXX s názvom „M. B. J.R.“ (ďalej patent), ktorého spolumajiteľmi sú žiadateľ a R.. B. N., U. XX, XXX XX W. (ďalej v texte aj spolumajiteľ). Žiadosť o určenie podal žiadateľ z dôvodu, že na Okresnom súde v Košiciach I prebieha konanie vedené pod sp.zn. 31Cbpv/3/2008 vo veci určenia zamestnaneckej odmeny R.. O. Z. (v procesnom postavení žalobca), ktorý je jedným z pôvodcov vynálezu, na ktorý bol udelený patent. Dôvodom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bola skutočnosť, že predmet určenia neobsahuje všetky podstatné znaky spôsobu prípravy fenolformaldehydovej živice podľa patentového nároku č. 1 tohto patentu, tzn. hlavného patentového nároku. Keďže predmet určenia nepatrí do rozsahu nezávislého (hlavného) patentového nároku, potom nemôže patriť ani do rozsahu závislých patentových nárokov predmetného patentu, v dôsledku čoho na záver, ku ktorému dospel prvostupňový správny orgán, nemali vplyv ani závislé patentové nároky č. 2 a 3, ktoré len špecifikujú ďalšie znaky spôsobu prípravy fenolformaldehydovej živice (ďalej v texte aj FF živice). Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad. V rozklade okrem iného namietal, že východiskové suroviny a konečné produkty porovnávaných spôsobov sú zhodné; že viaceré časti prvostupňového rozhodnutia sú nepreskúmateľné a namietol neodborný postup ÚPV v rozpore so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej Správny poriadok). Úrad priemyselného vlastníctva, rozhodnutím predsedu úradu sp.zn. PP 1631-2003/P 287841- II/50-2015 zo dňa 05.06.2015 (ďalej v texte aj druhostupňové rozhodnutie) podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote žalobu na tunajšom súde, ktorou sa domáha, aby súd zrušil druhostupňové i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti: 1. Nie je splnený účel určovacieho konania, nakoľko žiadosť o určenie bola podaná v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 31Cbpv/3/2008, v ktorom si žalobca ako pôvodca zamestnaneckého patentu uplatnil voči spoločnosti Chemko, a.s. Slovakia svoje nároky v súvislosti s využitím patentu č. XXXXXX spoločnosťou Chemko, a.s. Slovakia v rokoch 2006 a 2007, avšak opis predmetu určenia sa týka obdobia od roku 2009 a netýka sa obdobia 2006 a 2007, na ktoré si žalobca uplatnil svoje nároky pôvodcu v uvedenom súdnom konaní. 2. Spoločnosť Chemko, a.s. Slovakia podala na ÚPV žiadosť o určenie, pričom opis predmetu určenia bol zo strany žiadateľa viackrát menený. ÚPV nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k finálnemu opisu predmetu určenia, čo žalobca považuje za pochybenie ÚPV, za postup v rozpore so základnou zásadou správneho konania podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku. ÚPV porušil práva žalobcu, keď mu nedoručil všetky zmeny opisu predmetu určenia na vyjadrenie a nedal mu možnosť sa k nemu vyjadriť. 3. Spoločnosť Chemko, a.s. Slovakia do opisu predmetu určenia zahrnula aj využitie tepla z exotermickej reakcie, ktoré však spoločnosť začala podľa vlastného vyjadrenia využívať až v roku 2009, čo považuje žalobca za zavádzanie obchodného súdu a tiež aj ÚPV. Dovtedy spoločnosť Chemko, a.s. Slovakia pri výrobe fenolformaldehydovej živice formaldehyd zohrievala tak, ako je to uvedené v patente, pretože reakcia prebieha pri teplote 60o až 85o C a formaldehyd mal skladovú teplotu okolo 35o C. Opis predmetu určenia, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie, sa netýka rokov 2006 a 2007 a je preto irelevantný pre súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice I. Exotermická reakcia nie je pre obdobie do roku 2009 odlišujúcim znakom pre výrobný postup FF živice. Pred rokom 2009 sa formaldehyd musel klasicky zohrievať v reaktore, navyše, spoločnosť Chemko, a.s. Slovakia nevyužívala teplo z exotermickej reakcie ani po roku 2009, pretože týmto výrobným postupom sa nedala zabezpečiť rovnaká kvalita výrobku, a preto od toho upustila. Uvádzal, že je potrebné z opisu predmetu určenia vylúčiť využitie exotermickej reakcie. Rozhodnutia úradu nevyriešili otázku, ktorá je potrebná pre rozhodnutie prebiehajúceho súdneho konania. 4. ÚPV, v prvostupňovom konaní, ako aj v druhostupňovom konaní, nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav, teda rozhodnutia vydané v oboch stupňoch nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci. ÚPV nevykonal navrhnuté dôkazy a nezabezpečil si znalecký posudok na posúdenie odborných okolností. Úrad sa mal obrátiť na znalca, napr. na Fakultu chemickej a potravinárskej technológie STÚ Bratislava, ktorú navrhol účastník konania R.. B. N., prípadne na iného odborníka z oblasti chémie. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že úrad v určovacom konaní vychádza len z tých dôkazov, ktoré predložil žiadateľ o určenie, pričom úrad nemá povinnosť ani možnosť skúmať pravdivosť predložených dôkazov. Úrad sa v určovacom konaní venuje výlučne zisteniu, či sa znaky predmetu určenia zhodujú so všetkými podstatnými znakmi predmetu ochrany patentu a žalobca tvrdil, že takýto záver je rozporný s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pretože rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom úrad musí stále prihliadať, aby sa dosiahol účel určovacieho konania, t.j. bola daná odpoveď na otázku, ktorej zodpovedanie je potrebné pre rozhodnutie súdu. V prípade potreby mal správny orgán v zmysle § 36 Správneho poriadku ustanoviť znalca. 5. V zmysle § 53 ods. 3 patentového zákona úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté, pričom žalobca namietal, že mu nie je známe, prečo ÚPV v určovacom konaní vychádzal výlučne z návrhov žiadateľa a prečo ignoroval apely a návrhy žalobcu a spolumajiteľa R.. B. N. na odborné posúdenie veci. Poukázal na dokazovanie v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Patentový zákon v ustanovení § 79 ods. 3 síce vylučuje použitie niektorých ustanovení Správneho poriadku na konanie pred úradom, avšak ustanovenia § 3, § 34 a § 36 medzi vylúčenými nie sú. 6. Je nepochopiteľné, ako mohli správne orgány dospieť k takým konštatovaniam, že východiskové suroviny a konečné produkty porovnávaných spôsobov nie sú zhodné. Úrad mal posúdiť prostredníctvom znalca viaceré okolnosti, odborné otázky. V prípade ustanovenia znalca by nedošlo k pochybeniu úradu, k nesprávnym záverom, pretože úrad nedisponuje takými vedomosťami a nedokáže namietané okolnosti a tvrdenia účastníkov posúdiť. 7. Z postupu ÚPV a jeho predsedu je vidieť snahu nájsť rozdiely v porovnávaných postupoch a možno aj táto skutočnosť je dôvodom nepribratia znalca do správneho konania, pretože znalec by k záverom, k akým dospel úrad, nedošiel, v dôsledku čoho by správne orgány nemohli na základe zistení znalca rozhodnúť, že opis predmetu určenia nepatrí pod rozsah ochrany patentu. Navrhoval zrušiť rozhodnutia vydané v oboch stupňoch a uložiť správnemu orgánu nariadiť vykonať znalecké dokazovanie za účelom odborného posúdenia všetkých odborných okolností prípadu, ktoré aj konkretizoval v žalobe v piatich bodoch. 8. ÚPV nedoručil žalobcovi ako účastníkovi všetky vyjadrenia účastníkov vo veci, ani podania žiadateľa, ktorými menil opis predmetu určenia, a teda nemal možnosť sa k týmto podaniam a k ich obsahu vyjadriť, čím došlo k porušeniu základnej zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Ing. B. N. vo svojom vyjadrení zo dňa 03.04.2014 žiadal ÚPV, aby jeho vyjadrenie bolo zaslané obidvom sporným stranám, avšak ÚPV vyjadrenie žalobcovi nedoručil. Táto skutočnosť je takou vadou v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.10.2015 trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhoval ako nedôvodnú zamietnuť. S dôvodmi, na základe ktorých bola žaloba podaná, sa žalovaný nestotožnil, pričom ako prvostupňové rozhodnutie, tak aj druhostupňové rozhodnutie, spolu s postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, považoval za zákonné a náležite a zrozumiteľne odôvodnené. Poukázal na ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ním na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3SžoKS/153/2006 z 13.12.2007, podľa ktorého posúdenie technického stavu veci, ktoré je súčasne spojené s aplikáciou zákona, je nevyhnutné považovať za zákonom povolenú voľnú úvahu správneho orgánu (správne uváženie) a súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS/197/07 z 21.02.2008, z ktorého vyplýva, že správny súd nie je súdom skutkovým a jeho úlohou nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Žalovaný uviedol, že základným predpokladom pre konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. v zmysle ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. je tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach, pričom žalobca v podanej žalobe opakovane zdôrazňuje skutočnosť, že určovacie konanie bolo iniciované v súvislosti s prebiehajúcim súdnym sporom, avšak bližšie neuvádza, akým spôsobom napadnuté rozhodnutie, resp. prvostupňové rozhodnutie, zasahuje do jeho práv. Poukázal na záver vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2Scud/1/2010-50 z 22.10.2010, z ktorého vyplýva, že ak žalobca netvrdí, ako bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach, potom chýba žalobe formálnoprávna podmienka, v dôsledku čoho nie je možné žalobcu považovať za aktívne legitimovaného vo veci. K zanedbaniu súvislosti správneho konania s konaním pred Okresným súdom Košice I poukázal žalovaný na to, že predmetné určovacie konanie a súdne konanie sú dve samostatné konania, v rámci ktorých sa príslušné štátne autority zaoberajú dvomi rozdielnymi (hoci navzájom súvisiacimi) otázkami. Kým predmetom súdneho konania je určenie zamestnaneckej odmeny žalobcovi, tak predmetom určovacieho konania bolo určenie, či predmet určenia spadá do rozsahu ochrany dotknutého patentu. Skutočnosť, že určovacie konanie sa začalo v súvislosti so súdnym konaním, sa v zmysle § 49 ods. 3 patentového zákona odzrkadlila v tom, že žalovaný popri žiadateľovi konal so žalobcom i spolumajiteľom patentu ako s účastníkmi určovacieho konania a v konaní postupoval primerane podľa ustanovení § 47 ods. 1 až 6 patentového zákona (§ 49 ods. 4 patentového zákona). Nesúhlasil s názorom žalobcu, že cieľom určovacieho konania je vyriešiť otázku, ktorá je potrebná na rozhodnutie súdu, pričom pokiaľ žalovaný nerozhodne tak, ako si to želá žalobca, je potrebné takéto rozhodnutie žalovaného odmietnuť, pretože nesplnilo svoj účel. Základom určovacieho konania je návrh na určenie a jeho obsah, a to bez ohľadu na to, či sa určovacie konanie začne v súvislosti so súdnym konaním. Východiskom sú tie skutočnosti, ktoré sú uvedené v žiadosti o určenie. Žiadosť podal žiadateľ na základe povinnosti uloženej mu súdom, pričom pokiaľ súd bližšie nešpecifikoval náležitosti takejto žiadosti, jej špecifikácia je na uvážení žiadateľa a táto je podstatná pre predmet určovacieho konania. Preto je bezpredmetné tvrdenie žalobcu, ktorým žalovanému vytýka, že opis predmetu určenia sa netýka rokov 2006 a 2007, a preto je irelevantný pre súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice I. Poukázal na to, že podstatné je tiež to, že výsledok určovacieho konania nie je pre súd záväzný. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu a k nevykonaniu navrhnutých dôkazov žalovaný uviedol, že vychádzal pri rozhodovaní výlučne z návrhov žiadateľa, pričom podávateľ žiadosti o určenie predmet určenia musí opísať takým spôsobom, aby ho bolo možné vecne správne porovnať vo vzťahu k patentu, ktorý je v žiadosti označený. Odmietal tvrdenie, že by úrad predmet určenia prispôsoboval ostatným účastníkom konania alebo potrebám, či požiadavkám iných konaní. Úrad je oprávnený požadovať od podávateľa žiadosti, aby predmet určenia upravil do podoby umožňujúcej jeho porovnanie s patentom. K poukazu žalobcu na to, že žiadateľ zahrnul do opisu predmetu určenia využitie tepla z exotermickej reakcie, ktoré však začal využívať až od roku 2009, žalovaný zdôraznil, že v konaní o žiadosti o určenie nebola predmetom posúdenia skutočnosť, kedy sa pri výrobe FF živice začalo využívať teplo z exotermickej reakcie, ale jeho podstatou bolo vecne porovnať podstatné znaky predmetu určenia s hlavným patentovým nárokom patentu a na základe tohto porovnania rozhodnúť o tom, či predmet určenia opísaný v žiadosti spadá do rozsahu ochrany daného patentu. K námietke, že žalovaný nevyhovel návrhu žalobcu a spolumajiteľa patentu na pribratie znalca, žalovaný poukázal na ustanovenie § 36 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že správny orgán má povinnosť ustanoviť znalca len v takých správnych konaniach, keď sám nie je schopný odborne posúdiť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. Tvrdil, že správny orgán je oprávnený na takéto posúdenie sám, keď v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z. žalovaný je ústredným orgánom štátnej správy, ktorému je zo zákona zverená právomoc rozhodovať okrem iného aj o tom, či určité riešenie uvedené a opísané v žiadosti o určenie, patrí do rozsahu ochrany určitého patentu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžh/1/2010 zo 07.12.2010, z ktorého vyplýva záver, že „Posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti úradu priemyselného vlastníctva, je zákonnou kompetenciou úradu priemyselného vlastníctva, a preto nie je možné na tento predmet ustanoviť znalca. Znalca v administratívnom konaní nie je možné ustanoviť na posúdenie tých skutočností, ktoré patria do správnej úvahy správneho orgánu.“. K namietanému porušenie procesných práv žalobcu, že mu neboli doručené všetky vyjadrenia účastníkov vo veci, uviedol, že postupoval v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 patentového zákona, z ktorého vyplýva povinnosť žalovaného zaslať žiadosť o určenie druhej strane, avšak pred zaslaním žiadosti na vyjadrenie je potrebné, aby žiadosť spĺňala potrebné náležitosti. V predmetnej veci úrad komunikoval so žiadateľom za účelom odstránenia vád žiadosti. Žiadosť bola úradu doručená dňa 07.03.2012. Následne bola upravovaná piatimi podaniami žiadateľa, naposledy podaním z 26.02.2013, ktoré úrad ako konečné zaslal na vyjadrenie žalobcovi a spolumajiteľovi. Zaslal im aj upresnené znenie poslednej žiadosti zo dňa 05.03.2013. Po vyjadrení spolumajiteľa úrad opätovne vyzval žiadateľa o doplnenie žiadosti o určenie, na ktoré žiadateľ reagoval listami zo dňa 01.08.2013 a 28.08.2013, pričom aj tieto doplnenia boli zaslané žalobcovi, ako aj spolumajiteľovi. Tvrdenie žalobcu preto považuje za zavádzajúce. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebolo zaslané vyjadrenie ostatných účastníkov určovacieho konania (najmä vyjadrenie spolumajiteľa), žalovaný uviedol, že zo žiadneho zákonného ustanovenia žalovanému nevyplýva takáto povinnosť. Žalobca ako účastník správneho konania mohol využiť svoje práva informovať sa o stave veci, požiadať o zaslanie dokumentov, prípadne nahliadnuť do spisu. Tieto možnosti počas celého konania nevyužil. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011, z ktorého vyplýva, že podanie by malo byť doručované na vyjadrenie vtedy, pokiaľ má zásadný vplyv na rozhodnutie, inak by realizácia práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany mohla v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania. Poukázal však na to, že nie každá vada správneho konania má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a teda nie každá vada je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. K vecnému posúdeniu žiadosti o určenie, ktoré však podľa žalovaného žalobou ani nebolo napadnuté, žalovaný v plnej miere odkázal na svoje druhostupňové rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a na skutočnosti a závery v nich uvedené. Tieto zrozumiteľným a náležitým spôsobom odôvodňujú rozdielnosť spomínaných znakov porovnávaných riešení, preto je nutné tvrdenie žalobcu, že predmet určenia využíva postup spadajúci do rozsahu ochrany patentu, považovať za nepreukázané. Žalobca spolu so žalobou podal žiadosť o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorej predsedníčka senátu nevyhovela, o čom bolo žalobcovi doručené upovedomenie zo dňa 07.03.2016. Uznesením č.k. 23S/131/2015-91 zo dňa 07.03.2016 Krajský súd v Banskej Bystrici pribral do tohto súdneho konania účastníkov správneho konania Chemko a.s., Slovakia a R.. B. N. ako spolumajiteľov patentu č. XXXXXX, a to v súlade s ustanovením § 250 ods. 1, posledná veta, O.s.p.. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie v zmysle § 250g O.s.p.. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrvával na podanej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených. K stanovisku žalovaného k žalobe namietal, že dôsledkom toho, že určovacie konanie začalo na základe žiadosti podanej v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, nie je len to, že je iný okruh účastníkov konania, ale dôsledkom toho malo byť aj zohľadnenie, o čom sa koná na Okresnom súde Košice I, a teda aký bol účel samotného určovacieho konania. Namietal nesprávny výklad a aplikáciu ustanovenia § 49 ods. 3 patentového zákona, pretože ak toto ustanovenie považuje za účastníkov správneho konania všetkých účastníkov súdneho konania, je to práve preto, že by mohli byť ich práva rozhodnutím dotknuté. Ak sa porovnávanie posunulo do iného obdobia, správny orgán rozhoduje úplne mimo predmetu súdneho konania. Tvrdil, že žalobca bol rozhodnutím žalovaného dotknutý na svojich právach, pretože od počiatku tvrdí, že technológia používaná Chemkom, a.s. Slovakia, resp. spôsob výroby, patrí pod patent, ktorého on je spolutvorcom, takže je jednoznačné, že rozhodnutím úradu bol dotknutý na jeho patentových právach a tiež dotknutý na svojich právach na odmenu, ktorých sa domáha v konaní pred Okresným súdom Košice I. Trval na tom, že úrad mal do konania pribrať znalca na zodpovedanie odborných otázok, ktoré konkretizoval v žalobe, pretože zodpovedanie týchto otázok je otázkou pre odborníka - chemika, a nie je to otázkou správnej úvahy. K doručovaniu podaní účastníkom navzájom poukázal na subsidiárne použitie ustanovení Správneho poriadku, pričom zotrvával na stanovisku, že konečný opis predmetu určenia je v takej podobe, že sa to javí účelovo výhodné pre žiadateľa, aby bol úspešný aj následne v prebiehajúcom súdnom konaní pred Okresným súdom Košice I. Poukazovanie žalovaného na to, že nie v každom prípade je potrebné doručovať odvolanie na vyjadrenie protistrane, považuje za vytrhnuté z kontextu, nehodiace sa na predmetnú vec. Nesúhlasil s tým, že žalobca nenapadol vecné posúdenie žiadosti o určenie, práve naopak, má za to, že tým, že žalovaný nepribral do konania znalca, došlo k nesprávnym záverom ohľadom vecného posúdenia veci. Ak namieta nedostatočne zistený skutkový stav z dôvodu, že nebol pribratý znalec, v podstate namieta aj vecné posúdenie žiadosti o určenie. Poverená zástupkyňa žalovaného trvala v celom rozsahu na písomne podanom stanovisku k žalobe a zdôraznila, že žalovaný nemá možnosť zohľadňovať pozadie daného sporu. Základom konania je podaná žiadosť o určenie a z tejto žiadosti sa vychádzalo v celom správnom konaní. Žiadosť musí byť po formálnej stránke správna, jasná, zrozumiteľná a určitá. Až po odstránení vád žiadosti sa doručuje ostatným účastníkom konania a nastupuje vecné posúdenie žiadosti. Odmietala tvrdenie, že by úrad nedoručoval relevantné podania protistrane. Pri samotnom posúdení otázky, či predmet určenia spadá do rozsahu daného napadnutého patentu alebo do ochrany patentu, úrad postupuje iba porovnaním podstatných znakov oboch riešení. Úrad nemôže posudzovať, či to riešenie, ktoré je predmetom určenia, sa skutočne ako také, ako je opísané, aj využíva, alebo či takéto riešenie je priemyselne využiteľné. Pokiaľ predmet určenia nie je vymedzený tak, aby výsledok tohto určovacieho konania mal význam pre dané súdne konanie, v súvislosti s ktorým sa žiadosť o určenie podáva, potom nastolila otázku, či skutočne žalobca môže mať právny záujem na posúdení zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré je napadnuté žalobou, a či skutočne mohol byť na svojich právach dotknutý vydaním takéhoto rozhodnutia, resp. jeho prípadnou nezákonnosťou. Zdôraznila, že podstatné je to, ako je predmet určenia zadefinovaný v žiadosti. Uvádzala, že je nepredstaviteľné, aby žiadosť bola upravovaná v spolupráci s ostatnými účastníkmi, čo pripodobnila k situácii, že by žalovaný sa mal spolupodieľať na formulácii žaloby podávanej žalobcom na súd. Zotrvávala na stanovisku, že znalca je možné ustanoviť len v prípade, že ide o vec, ktorá nespadá do právomoci úradu. Odmietala tvrdenie žalobcu, že by úrad nemal odborníkov, ktorí takéto veci odborne posudzujú. Právny zástupca účastníka konania Chemko, a.s. Slovakia sa v celom rozsahu pripojil k stanovisku žalovaného a pripojil sa k vyjadreniu zástupkyne žalovaného. Ďalší účastník konania R.. B. N., spolumajiteľ a spolupôvodca patentu, sa pripojil k stanovisku žalobcu a rozhodnutia úradu označil za zlé, dehonestujúce tento patent. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, preto žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie súd zrušil a vrátil vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p.; pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Podľa § 248 písm. b/ O.s.p.; Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti. Úlohou súdu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posúdiť, či správny orgán konal v súlade s procesnými predpismi platnými pre dané konanie, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, ako aj či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. V rámci súdneho prieskumu správneho konania súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré boli namietané v žalobe, a to z hľadiska, či správny orgán porušil procesný predpis, a či takéto porušenie predstavovalo takú vadu v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia tak, ako to vyplýva z § 250i ods. 1, prvá veta, O.s.p.. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu doplnením dokazovania, ale preskúmať zákonnosť rozhodnutia. To znamená zistiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie založil na príslušných hmotnoprávnych predpisoch. Konanie podľa druhej hlavy piatej hlavy O.s.p. je ovládané dispozičnou zásadou, preto rozsah súdneho prieskumu je daný dôvodmi uplatnenými v žalobe. Súd nepreskúmava rozhodnutie v plnom rozsahu, ani predchádzajúci postup, ale len v medziach žaloby, t.j. relevantné sú žalobné námietky uplatnené v zákonom stanovenej lehote. Súd nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, resp. všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať, alebo dopĺňať, a ani nemôže prihliadnuť na dôvody žaloby, ktoré boli uplatnené po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým úrad rozhodol o žiadosti spoločnosti Chemko, a.s. Slovakia o určenie tak, že predmet určenia „B. O. J.R.“ podľa pripojeného opisu predmetu určenia, nepatrí do rozsahu ochrany patentu č. XXXXXX s názvom „M. B. J.R.“. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch; úrad na žiadosť určí, či predmet uvedený a opísaný v návrhu patrí do rozsahu ochrany určitého patentu (ďalej len "žiadosť o určenie"). Podľa § 49 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z.; v prípade, ak žiadosť o určenie bola podaná v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého predmetom je právo chránené týmto zákonom, účastníkmi určovacieho konania sú všetci účastníci súdneho konania, ktorých práva a povinnosti môžu byť konaním a rozhodovaním vo veci dotknuté. Podľa § 49 ods. 4 zákona č. 435/2001 Z.z.; na určovacie konanie, ktorého účastníkom je výlučne navrhovateľ, sa primerane použije ustanovenie § 47 ods. 1, ods. 5 prvá veta a ods. 6, inak sa na určovacie konanie primerane použije ustanovenie § 47 ods. 1 až 6. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 435/2001 Z.z.; ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí návrh na zrušenie majiteľovi patentu a zároveň ho vyzve, aby sa o návrhu v určenej lehote vyjadril a zároveň označil dôkazy a pripojil listiny. Podľa § 47 ods. 5 zákona č. 435/2001 Z.z.; ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa o návrhu. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z.; úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté. Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z.; na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok); Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Primárne súd posudzoval námietky žalovaného ohľadom výluky súdneho prieskumu a nesplnenia formálnoprávnej podmienky pre konanie v dôsledku chýbajúceho tvrdenia, že žalobca mal byť a ako bol ukrátený na svojich právach. Najvyšší súd SR v rozsudku 3Sžhuv/1/2014 zo dňa 02.12.2015 uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku vyplývajúcom z rozsudku sp.zn. 3Sžh/1/2010 zo dňa 07.12.2010, v zmysle ktorého rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva nepodliehajú zákonnej výluke zo súdneho prieskumu podľa § 248 písm. b/ O.s.p., pretože posudzovanie technického stavu veci je nevyhnutne spojené s právnym hodnotením pri aplikácii zákona. Proces subsumpcie zisteného technického stavu pod zákonné ustanovenie vždy vyžaduje vykonať správnu úvahu, a preto je preskúmateľný na princípoch preskúmania správneho uváženia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p.. Úrad priemyselného vlastníctva disponuje zákonom povolenou úvahou týkajúcou sa posúdenia technického stavu veci (§ 53 zákona č. 435/2001 Z.z.), ktorej rozsah súdneho prieskumu je obmedzený podľa § 245 ods. 2 O.s.p., nie však vylúčený. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že v žalobe absentuje tvrdenie žalobcu o ukrátení na jeho právach. Má za to, že z argumentácie žalobcu v žalobe je zrejmé, že sa cíti dotknutý na svojich jednak patentových právach, ale aj na svojich právach na odmenu, ktorých sa domáha v konaní pred Okresným súdom Košice I, v súvislosti s ktorým začalo predmetné správne konanie. Súd považuje túto formálnoprávnu podmienku za splnenú, a preto pristúpil k posudzovaniu opodstatnenosti jednotlivých žalobných námietok. Teda súd posudzoval, či tvrdenie žalobcu o ukrátení na jeho právach je pravdivé. Proti argumentácii žalovaného, že podstatné je to, ako je predmet určenia zadefinovaný v žiadosti, nemožno namietať, avšak súd zastáva názor, že ak určovacie konanie začalo na základe žiadosti o určenie, podanej v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého predmetom je právo chránené patentovým zákonom, potom by úrad v rámci posudzovania splnenia náležitostí žiadosti mal trvať na tom, aby žiadosť korešpondovala s predmetom prebiehajúceho súdneho konania, inak by účel určovacieho konania nebol naplnený. Súd sa stotožňuje s tvrdením v žalobe o nesprávnom výklade a aplikácii ustanovenia § 49 ods. 3 patentového zákona. Výklad, k akému sa uchýlil žalovaný, je prísne formalistický. Aj podľa názoru súdu jedinou odlišnosťou určovacieho konania, ktoré začalo na základe žiadosti podanej v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, nie je len iný okruh účastníkov určovacieho konania, ktorými v zmysle § 49 ods. 3 patentového zákona sú všetci účastníci súdneho konania a v tom, že na určovacie konanie v takomto prípade sa použijú primerane ustanovenia § 47 ods. 1 až 6, ale takéto určovacie konanie sa od iných odlišuje aj v tom, že súvisí s prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého predmetom je právo chránené patentovým zákonom, a preto je potrebné zohľadniť aj predmet súvisiaceho súdneho konania v tom zmysle, či výsledok určovacieho konania bude použiteľný pre prebiehajúce súdne konanie. Zabezpečiť to je možné v rámci komunikácie úradu so žiadateľom pri odstraňovaní vád žiadosti, vrátane príloh, či opisu predmetu určenia. Ak by nebolo možné rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov, úrad mal možnosť určiť dátum ústneho pojednávania, na ktoré by zvolal všetkých účastníkov konania (§ 47 ods. 5 patentového zákona). Ak tak nepostupoval, jeho konanie nie je súladné so všeobecnými zásadami správneho konania, najmä s § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. Súd sa stotožnil s tvrdením v žalobe o nedostatočne zistenom skutkovom stave v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov, najmä pribratia znalca do správneho konania. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR sa v obdobných konania, predmetom ktorých je posudzovanie zákonnosti rozhodnutia, ktorých vydanie závisí od posúdenia technického stavu veci, posunula v tom zmysle, že za účelom posúdenia správnosti rozhodnutia žalovaného súd môže vykonať znalecké dokazovanie v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. (rozsudok sp.zn. 3Sžhuv/1/2014 zo dňa 02.12.2015). Konajúci súd má za to, že pri dodržaní zásady, že súdy nenahrádzajú rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, nie je vylúčené, aby znalecké dokazovanie bolo nariadené už v správnom konaní, keďže ustanovenie § 79 ods. 3 patentového zákona nevylučuje v tomto druhu konania aplikovať § 34 Správneho poriadku. Súd má za to, že pre účely objektívneho zistenia skutkového stavu a odstránenia rozporov medzi tvrdeniami žalobcu a žalovaného bude potrebné v ďalšom konaní nariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom, prípadne príslušným ústavom. Až v prípade, pokiaľ by sa správnemu orgánu nariadením znaleckého dokazovania nepodarilo odstrániť rozpory medzi účastníkmi konania, súd by v rámci konania (v prípade, ak by bola podaná žaloba), v plnej jurisdikcii nariadil znalecké dokazovanie v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. za účelom posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kedy by v podstate nenahrádzal činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, len by overoval správnosť záveru úradu. K námietke žalobcu o nedoručovaní všetkých podaní ostatných účastníkov konania súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR (napr. nález II.ÚS 168/2012 zo dňa 30.04.2013, sp.zn. I.ÚS 335/06 zo dňa 30.10.2007, sp.zn. I.ÚS 100/04). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (Komanický vs Slovenská republika, rozsudok zo 04.06.2002). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Z uvedenej judikatúry možno vyvodiť záver, že aj keď žalovanému zo žiadneho ustanovenia patentového zákona jednoznačne nevyplýva povinnosť doručovať všetky podania viacerých účastníkov konania im navzájom (okrem ustanovenia § 47 ods. 2 patentového zákona, v zmysle ktorého úrad doručí návrh na zrušenie majiteľovi patentu), je v záujme rešpektovania princípu rovnosti zbraní a práva na kontradiktórne konanie doručovať také podania, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci. Úrad by preto mal individuálne posudzovať každé podanie a podľa jeho obsahu zvážiť, či sú v ňom také tvrdenia, pripomienky, či označenie dôkazov, s ktorými by sa v záujme objektívneho a nestranného konania mala protistrana oboznámiť. V prípade pochybností, či sa jedná o takéto podanie, je vhodné doručiť ho účastníkovi konania v zmysle zásady poskytnúť radšej viac práv. Samozrejme nie je potrebné doručovať každé podanie, najmä pokiaľ neobsahuje skutočnosti významné pre rozhodnutie, či postup orgánu vo veci, resp. obsahuje skutočnosti opakujúce sa v predchádzajúcich podaniach a podobne. Je potrebné však prisvedčiť aj argumentácii žalovaného, že účastník konania má možnosť nahliadať do spisu, informovať sa o stave konania, sám požiadať o zaslanie dokumentov a podobne. Za hlavný dôvod, pre ktorý súd pristúpil k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia súd považuje porušenie Správneho poriadku tým, že žalovaný neodstránil rozpory v tvrdeniach účastníkov konania minimálne zvolaním ústneho pojednávania, resp. ak by takýmto postupom nedošlo k odstráneniu rozporov, aj nariadením znaleckého dokazovania. Pokiaľ úrad vydal rozhodnutie bez odstránenia rozporov v tvrdeniach účastníkov konania, rozhodol predčasne, pretože zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce na posúdenie veci. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní bol úspešný, súd náhradu trov konania priznal. Priznané trovy konania pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1056,65 Eur a z náhrady osobných trov žalobcu 264,49 Eur, spolu 1321,14 Eur. Osobné trovy žalobcu súd priznal nasledovne: 1. Súdny poplatok .................................................................................70,- Eur 2. Náhrada cestovného za cestu zo Zubného do Banskej Bystrice a späť - 666 km, spotreba pohonných látok 5,3 l/100km, cena pohonných látok 1,009 Eur/l (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 cit.vyhl., § 7 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. Opatrenie č. 632/2008 Z.z.) - základná náhrada: 666 x 0,183 ...........................................................121,88 Eur - náhrada za spotrebované pohonné látky: 1,009 x 666 x 0,053 .............35.61 Eur Náhrada cestovného spolu: ................................................................157,49 Eur 3. Náhrada za ubytovanie v penzióne Uhliská( 1 noc dňa 12.04.2016)......37,00 Eur Spolu:...................................................................................................264,49 Eur Trovy právneho zastúpenia súd priznal vychádzajúc z vyhlášky č. 655/2004 Z.z., zohľadniac účelnosť vynaložených trov, ako aj rozsah uplatneného nároku advokátom. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v roku 2015 v sume 139,83 Eur (výpočtový základ 839,- Eur) a v roku 2016 v sume 143,- Eur (výpočtový základ 858,- Eur). Súd vyčíslil nárok na trovy právneho zastúpenia, a to odmenu za jednotlivé úkony právnej služby a na hotové výdavky a náhrady nasledovne: 1. Prevzatie a príprava zastúpenia, porada so žalobcom 03.08.2015 (§ 13a ods. 1 písm.a/ cit.vyhl.)..................................................................................139,83 Eur Režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.) ...........................................................8,39 Eur Spolu ........................................................................................................148,22 Eur 2. Podanie žaloby na súd 05.06.2015, (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit.vyhl.) .....139,83 Eur Režijný paušál ..............................................................................................8,39 Eur Spolu ........................................................................................................148,22 Eur 3. Rokovanie s klientom pred pojednávaním dňa 12.04.2016(§ 13a ods. 1 písm. b/ cit.vyhl.).........................................................................................143,00 Eur Režijný paušál......................................................................................8,58 Eur Spolu .............................................................................................151,58 Eur 4. Účasť na pojednávaní 13.04.2016, (§ 13a ods. 1 písm. d/cit.vyhl.) .........143,00 Eur Režijný paušál ..............................................................................................8,58 Eur Spolu ........................................................................................................151,58 Eur 5. Náhrada za stratu času stráveného cestou z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť na pojednávanie 13.04..2016 (§ 17 ods. 1 cit.vyhl.), 10 x 14,30 Eur .........................................................................................143,00 Eur 6. Náhrada cestovného za cestu z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť - 424 km, spotreba pohonných látok 4,5 l/100km, cena pohonných látok 1,224 Eur/l (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 cit.vyhl., § 7 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. Opatrenie č. 632/2008 Z.z.) - základná náhrada: 424 x 0,183 .............................................................77,59 Eur - náhrada za spotrebované pohonné látky: 1,224 x 424 x 0,045 .............23,35 Eur Náhrada cestovného spolu: ................................................................100,94 Eur 6. Náhrada za ubytovanie v penzióne Uhliská( 1 noc dňa 12.04.2016)......37,00 Eur Nárok odmeny a náhrad spolu (bez DPH)...............................................880,54 Eur DPH 20% (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.)...........................................................176,11 Eur Nárok odmeny a náhrad spolu (vrátane DPH)....................................1056,65 Eur Spolu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1321,14 Eur, na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaného, ktorý ich zaplatí advokátovi v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 8 O.s.p.. Súd rozhodol, že pribratí účastníci konania nemjú právo na náhradu trov konania, ktoré si uplatnili, pretože pre ich priznanie súd nemá zákonný rámec. Právna úprava obsiahnutá v piatej časti O.s.p. upravujúca náhradu trov konania osobitným spôsobom, nepočíta s priznaním náhrady trov konania pribratým účastníkom konania ani v prípade, pokiaľ by boli úspešní, zároveň právna úprava nepočíta ani so zaviazaním pribratých účastníkov konania na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi. Uvedené vyplýva z osobitosti súdneho konania podľa V. časti O.s.p. spočívajúceho v tom, že pribratí účastníci konania v zmysle § 250 ods. 1, druhá veta, O.s.p. sa stávajú účastníkmi konania rozhodnutím súdu (aj bez návrhu) hoci sami ako účastníci správneho konania nepodali žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (postupu) správneho orgánu, pričom právna úprava sleduje zabezpečiť pre nich informovanosť o predmetnom súdnom konaní, ktoré v konečnom dôsledku pri zrušení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu môže zasiahnuť do ich práv a povinností, o ktorých bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím správneho orgánu. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v štyroch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.