Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/131/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201064 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6015201064.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: R.. O. Z., Y. XX, XXX XX K., zastúpený právnym zástupcom: PRO iURE - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Zámocká 32, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Chemko, a.s. Slovakia, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený právnym zástupcom: Advokát Pirč s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, 2. R.. B. N., bytom U. XX, XXX XX W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. PP 1631-2003/P 287841 II/50-2015 zo dňa 05. júna 2015, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. PP 1631-2003/P 287841 II/50-2015 zo dňa 05. júna 2015 predseda žalovaného, po podaní rozkladu žalobcom, potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR sp. zn. PP 1631-2003/P 287841 I/123-2013 zo dňa 31.10.2013, ktorým bolo v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „patentový zákon“) o žiadosti spoločnosti Chemko, a.s. Slovakia (ďalej v texte aj „navrhovateľ“ alebo „žiadateľ“) o určenie rozhodnuté tak, že predmet určenia „B. O. J.R.“ podľa pripojeného opisu predmetu určenia nepatrí do rozsahu ochrany Patentu č. XXXXXX s názvom „M. B. J.R.“ (ďalej v texte len „patent“), ktorého spolumajiteľmi sú žiadateľ určenia spoločnosť Chemko, a.s. Slovakia a R.. B. N. (v procesnom postavení ďalší účastníci konania). 2. Žiadosť o určenie žiadateľ odôvodňoval tým, že na Okresnom súde v Košiciach 1 prebieha konanie vedené pod sp. zn. 31CbPv/3/2008 vo veci priznania zamestnaneckej odmeny R.. O. Z. (v procesnom postavení žalobca), ktorý je jedným z pôvodcov vynálezu, na ktorý bol udelený patent, pričom pre určenie odmeny je potrebné ustáliť, či do rozsahu ochrany patentu patrí aj postup výroby podľa predmetu určenia. 3. Dôvodom rozhodnutia žalovaného, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, bola skutočnosť, že predmet určenia neobsahuje všetky podstatné znaky spôsobu prípravy fenolformaldehydovej živice podľa patentového nároku č. 1 tohto patentu, tzn. hlavného patentového nároku. Keďže predmet určenia nepatrí do rozsahu nezávislého (hlavného) patentového nároku, potom nemôže patriť ani do rozsahu závislých patentových nárokov predmetného patentu, v dôsledku čoho na záver, ku ktorému dospel prvostupňový orgán, nemali vplyv ani závislé patentové nároky č. 2 a 3, ktoré len špecifikujú ďalšie znaky spôsobu prípravy fenolformaldehydovej živice (ďalej v texte aj J.R.). 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom súde žalobu podľa druhej hlavy V. časti O.s.p., ktorou sa domáhal, aby súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupu administratívneho konania, zrušil druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal najmä skutočnosti, že: - žiadateľ v žiadosti o určenie predložil opis predmetu určenia týkajúci sa obdobia od roku 2009 napriek tomu, že žiadosť bola podaná žiadateľom z podnetu príslušného obchodného súdu, ktorý prejednáva súdny spor vo veci žalobcových nárokov v súvislosti s využitím Patentu č. XXXXXX v období rokov 2006 a 2007, - úrad nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k finálnemu opisu predmetu určenia, ktorý bol viackrát zo strany žiadateľa menený, čím došlo k pochybeniu zo strany úradu, ktorý konal v rozpore s § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, - žiadateľ do opisu predmetu určenia zahrnul aj využitie tepla z S. L., ktoré však spoločnosť začala využívať až v roku 2009; S. L. nie je pre obdobie do roku 2009 odlišujúcim znakom pre výrobný postup J.R.; z opisu bolo potrebné vylúčiť využitie S. L., inak rozhodnutia úradu nevyriešili otázku, ktorá bola potrebná pre rozhodnutie prebiehajúceho súdneho konania vedenom na obchodnom súde, - že rozhodnutia vydané v oboch stupňoch nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom nesúhlasil so záverom žalovaného, že úrad v určovacom konaní vychádza len z tých dôkazov, ktoré predložil žiadateľ, pričom sa venuje výlučne zisteniu, či znaky predmetu určenia sa zhodujú so všetkými podstatnými znakmi predmetu ochrany patentu a tvrdil, že postup žalovaného je rozporný s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku; za účelom správneho zistenia skutkového stavu mal žalovaný v prípade potreby ustanoviť znalca, - žalovaný vychádzal pri dokazovaní výlučne z návrhov žiadateľa a ignoroval návrhy žalobcu a spolumajiteľa R.. B. N. na odborné posúdenie veci; ustanovenie § 79 ods. 3 patentového zákona nevylučuje použitie ustanovenia § 34 a § 36 Správneho poriadku o dokazovaní, - v konaní úradu vidieť snahu nájsť rozdiely v porovnávaných postupoch, čo bolo aj dôvodom nepribratia znalca do administratívneho konania, - úrad nedoručil žalobcovi vyjadrenie R.. B. N., ako aj podania žiadateľa, ktorými postupne menil opis predmetu určenia, čo je vadou v konaní, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal najmä na to, že správny súd nie je súdom skutkovým a jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Posúdenie technického stavu veci spadá do povolenej voľnej úvahy správneho orgánu. Žalobca v podanej žalobe síce uvádza, že určovacie konanie bolo iniciované v súvislosti s prebiehajúcim súdnym sporom, avšak neuvádza, akým spôsobom napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zasahuje do jeho práv, preto chýba žalobe formálnoprávna podmienka, v dôsledku čoho žalobca nie je aktívne legitimovaným vo veci. Podľa žalovaného skutočnosť, že určovacie konanie sa začalo v súvislosti so súdnym konaním ohľadom zamestnaneckej odmeny žalobcu, sa v zmysle § 49 ods. 3 patentového zákona odzrkadlila v tom, že žalovaný popri žiadateľovi konal so žalobcom i spolumajiteľom patentu ako s účastníkmi určovacieho konania a v konaní postupoval primerane podľa § 47 ods. 1 až 6 patentového zákona v zmysle § 49 ods. 4 patentového zákona. 6. Zdôraznil, že základom určovacieho konania je návrh na určenie a jeho obsah, a to bez ohľadu na to, či sa určovacie konanie začne aj v súvislosti so súdnym konaním. Východiskom sú tie skutočnosti, ktoré sú uvedené v žiadosti o určenie. Žiadateľ podal žiadosť na základe povinnosti uloženej mu súdom, pričom pokiaľ súd bližšie nešpecifikoval náležitosti takejto žiadosti, jej špecifikácia je na uvážení žiadateľa, a táto je potom podstatná pre predmet určovacieho konania. Žalovaný považoval za bezpredmetné námietky žalobcu, ktorý vytýkal úradu, že opis predmetu určenia sa netýka rokov 2006 a 2007, a preto je irelevantný pre súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice 1. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že cieľom určovacieho konania je vyriešiť otázku, ktorá je potrebná na rozhodnutie súdu, pričom pokiaľ žalovaný nerozhodne tak, ako si to želá žalobca, je potrebné takéto rozhodnutie žalovaného odmietnuť, pretože nesplnilo svoj účel. Uviedol, že za podstatné považuje tiež to, že výsledok určovacieho konania nie je pre súd záväzný. 7. Žalovaný ďalej uviedol, že úrad je oprávnený požadovať od podávateľa žiadosti, aby predmet určenia upravil do podoby umožňujúcej jeho porovnanie s patentom. Žiadateľ je povinný opísať predmet určenia takým spôsobom, aby ho bolo možné vecne správne porovnať vo vzťahu k patentu, ktorý je v žiadosti označený. 8. Podľa žalovaného v konaní o určenie nebola predmetom posúdenia skutočnosť, kedy sa pri O. J. začalo využívať teplo z S. L., ale jeho podstatou bolo vecne porovnať podstatné znaky predmetu určenia s hlavným patentovým nárokom patentu a na základe tohto porovnania rozhodnúť o tom, či predmet určenia opísaný v žiadosti spadá do rozsahu ochrany daného patentu. 9. K návrhu ustanoviť znalca v administratívnom konaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžh/1/2010 zo 07.12.2010, z ktorého vyplýva záver, že posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti Úradu priemyselného vlastníctva SR, je zákonnou kompetenciou Úradu priemyselného vlastníctva SR, a preto nie je možné na tento patent ustanoviť znalca. Znalca v administratívnom konaní nie je možné ustanoviť na posúdenie tých skutočností, ktoré patria do správnej úvahy správneho orgánu. Úrad je oprávnený na posúdenie podstatných otázok pre rozhodnutie vo veci samej, t. j., či určité riešenie uvedené a opísané v žiadosti o určenie patrí do rozsahu ochrany úžitkového vzoru, vykonať takéto posúdenie sám, keď v zmysle § 32 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je ústredným orgánom štátnej správy, ktorému je zo zákona zverená právomoc rozhodovať o tejto otázke. 10. K vytýkaným procesným vadám žalovaný uviedol, že úrad komunikoval so žiadateľom za účelom odstránenia vád žiadosti. Žiadosť bola upravovaná piatimi podaniami žiadateľa, naposledy podaním z 26.02.2013, ktoré bolo zaslané na vyjadrenie žalobcovi, rovnako mu bolo zaslané aj upresnené znenie poslednej žiadosti zo dňa 05.03.2013. Tvrdenia žalobcu považuje za zavádzajúce. Zo žiadneho zákonného ustanovenia žalovanému nevyplýva povinnosť doručovať aj vyjadrenie ostatných účastníkov určovacieho konania. Žalobca mohol využiť svoje právo informovať sa o stave veci, požiadať o zaslanie dokumentov, nahliadať do spisu, avšak tieto možnosti nevyužil. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej podania by mali byť doručované na vyjadrenie vtedy, pokiaľ majú zásadný vplyv na rozhodnutie, inak by realizácia práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany mohla v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania. Žalovaný uzavrel, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrozumiteľným a náležitým spôsobom odôvodňujú rozdielnosť spomínaných znakov porovnávaných riešení, preto je nutné tvrdenie žalobcu, že predmet určenia využíva postup spadajúci do rozsahu ochrany patentu považovať za nepreukázané. Podotkol však, že žalobca v podstate v podanej žalobe ani nenamietal voči záverom vecného posúdenia žiadosti o určenie. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/131/2015-109 zo dňa 13. apríla 2016 podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. rozhodnutie predsedu žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd vychádzal zo záverov, že považoval za splnenú formálnu podmienku žaloby, t. j. tvrdenia žalobcu o zásahu do jeho subjektívnych práv, a to práv patentových, ako aj práv na odmenu z využívania patentu; ďalej zo záveru, že ak určovacie konanie začalo na základe žiadosti o určenie podanej v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého predmetom je právo chránené patentovým zákonom, potom by úrad v rámci posudzovania splnenia náležitosti návrhu na určenie mal trvať na tom, aby žiadosť korešpondovala s predmetom prebiehajúceho súdneho konania; k eventuálnemu znaleckému dokazovaniu vychádzal zo záverov, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR sa v obdobných konaniach posunula v tom zmysle, že za účelom posúdenia správnosti rozhodnutia žalovaného súd môže vykonať znalecké dokazovanie (rozsudok sp. zn. 3Sžhuv/1/2014 zo dňa 02.12.2015) s tým, že ak súdy nenahrádzajú rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, nie je vylúčené, aby znalecké dokazovanie bolo nariadené už v administratívnom konaní; pri namietanom nedoručovaní všetkých podaní ostatných účastníkov konania súd vychádzal z judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej v texte len „ESĽP“), v zmysle ktorej pre zachovanie princípu rovnosti zbraní a práva na kontradiktórne konanie sa vyžaduje doručovať také podania, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci, pričom v prípade pochybností, či sa jedná o takého podanie, je vhodné ho doručiť v zmysle zásady poskytnúť radšej viac práv. 12. Najvyšší súd SR, na základe podaného odvolania žalovaného, uznesením sp. zn. 5Sžh/2/2016 zo dňa 13. decembra 2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/131/2015-109 zo dňa 13.04.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol prvostupňovému súdu vady v odôvodnení rozsudku, ktoré nespĺňalo náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. 13. V intenciách záverov Najvyššieho súdu SR vyslovených v zrušujúcom uznesení, keď Najvyšší súd SR jednoznačne neuviedol svoj právny názor k meritórnemu posúdenie veci, Krajský súd opätovne posúdil žalobné námietky, vyjadrenia žalovaného a ďalších účastníkov konania, všetky ich písomné podania v tomto konaní, ako aj v administratívnom konaní a po prejednaní veci na pojednávaní nariadenom v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), dospel správny súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 14. Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti ďalšieho účastníka konania R.. B. N., ktorý požiadal o ospravedlnenie a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. 15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na svedeckú výpoveď svedka R.. V. N., ktorý bol vypočutý pre účely konania vedeného Okresným súdom Košice 1 vo veci žalobcu R.. X. K. proti žalovanému Chemko, a.s. Slovakia, ako hlavný chemik bývalého zamestnávateľa žalobcu. Z tejto svedeckej výpovede vyplynul nesprávny záver vecného posúdenia tejto veci, teda, že konštatovaný rozdielny znak úradom nebol určený správne, keď úrad založil rozhodnutie na tom, že pridávanie B. bolo rozdielnym znakom. Poukázal na to, že vec nebola správne právne posúdená v dôsledku neodbornosti a pre ignorovanie otázky, pre ktorú malo určovacie konanie prebehnúť, ktorú malo zodpovedať. Zastával názor, že bola preukázaná nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, pokiaľ sa konštatujú rozdielové znaky s poukazom na pridávanie B. a exotermickú reakciu. Uviedol, že konanie ohľadom uplatnenej odmeny za roky 2006-2007 vedené na Okresnom súde Košice 1 doposiaľ nebolo ukončené, konajúci súd pokračuje v prerušenom konaní s tým, že zrejme mieni nariadiť znalecké dokazovanie, pretože žalobca, ako účastník konania bol vyzvaný na položenie odborných otázok znalcovi. Zotrvával na stanovisku, že vo veci malo byť nariadené znalecké dokazovanie, pričom z dôvodov, na ktoré poukázal v žalobe, mohol tak urobiť aj žalovaný v administratívnom konaní, ale môže tak urobiť aj správny súd. Namietal aj nesprávny postup úradu, ktorý mohol zvolať ústne pojednávanie, na ktoré by prizval osoby znalé problematiky a v podstate by došlo k dohode na opise predmetu určenia, čo by mohlo viesť k zodpovedaniu relevantnej otázky, či podlieha predmet určenia pod patentovú ochranu. Iný postup žalovaného označil za prísne formalistický, pričom vôbec nedôjde k naplneniu účelu určovacieho konania, pre ktoré vôbec prebehlo. K námietke, že žalobca v administratívnom konaní sám nepredkladal znalecké posudky uviedol, že žalobca si z finančných dôvodov takýto dôkaz nemohol dovoliť predložiť. Potvrdil, že prvostupňový súd Okresný súd Košice 1 rozhodol ohľadom žalobcom uplatňovanej odmeny za roky 2004-2005, podkladom ktorého bol znalecký posudok znalca R.. Q., z ktorého vyplýva, že J. XXX nepatrí pod patentovú ochranu. Proti rozhodnutiu sa žalobca odvolal, namietajúc proti záverom znaleckých posudkov (vrátane kontrolného) s tým, že v súčasnosti prebieha odvolacie konanie. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť v zmysle petitu žaloby. 16. Poverená zástupkyňa žalovaného navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznila, že predmet určenia vždy vymedzuje navrhovateľ. V administratívnom konaní mal žalobca možnosť predložiť napríklad znalecký posudok, ktorým by spochybňoval závery vecného posúdenia veci, ak s ním nesúhlasil, avšak žalobca takto nepostupoval. Nesúhlasila s tým, že by si sám úrad mohol nariadiť v administratívnom konaní znalecké dokazovanie na otázku, ktorú je oprávnený sám riešiť, keďže do kompetencie úradu patrí posudzovanie aj predmetnej technickej otázky. Nie je vylúčené, že na preverenie správnosti posúdenia odbornej technickej otázky, ktorá bola predmetom administratívneho konania, môže správny súd sám nariadiť znalecké dokazovanie. Uviedla, že pre úrad je rozhodujúci predmet určenia tak, ako bol daný navrhovateľom, hneď na začiatku určovacieho konania, pričom žiadne ďalšie okolnosti úrad nemôže zohľadňovať, najmä reálnu stránku veci, či súvisí s konaním pred obchodným súdom, resp. či bude ním využiteľný záver úradu atď. Pokiaľ žalobca sám tvrdí, že to, o čom rozhodol úrad, je nepoužiteľné pre neho z hľadiska rozhodnutia o jeho uplatnenej odmene, potom je otázne, či vôbec rozhodnutím úradu bol dotknutý na jeho právach a či má aktívnu legitimáciu pre podanie takejto žaloby. Poukázala tiež na zmenu právnej úpravy patentového zákona účinnú od 01.01.2018, v zmysle ktorej patentový zákon vzhľadom na novelizované znenie § 49 už nepredpokladá podanie návrhu na určovacie konanie v súvislosti s iným súdnym konaním, účastníkom konania pred úradom je už len navrhovateľ určenia. 17. Právny zástupca ďalšieho účastníka Chemko, a.s. Slovakia sa pripojil k stanovisku žalovaného a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K svedeckej výpovedi R.. V. N. uviedol, že tento dôkaz bol zabezpečený pre iné konanie, navyše, svedok nie je hlavným chemikom, ako tvrdil žalobca. Poukázal na závery znaleckého posudku znalca R.. Q. č. 2/2010, podaný v konaní o nároku na odmenu za roky 2004-2005, z ktorého vyplýva že J. XXX nepatrí pod patentovú ochranu, preto o to viac závery úradu, čo sa týka obdobia 2006-2007 sú správne. Závery tohto znaleckého posudku boli kontrolované kontrolným znaleckým posudkom s rovnakým výsledkom. Uvádzal, že žalobca v podstate v administratívnom konaní nebol dostatočne činný, aktívny, nepredkladal sám znalecké posudky, ktoré by svedčali v jeho prospech. Celé určovacie konanie prebiehalo s vedomím žalobcu. Žiadal priznať ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. 18. Krajský súd v Banskej Bystrici, po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie, postupoval v zmysle § 492 ods. 1 SSP, účinného od 01.07.2016, v zmysle ktorého, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 21. Podľa § 178 ods. 1 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 22. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 23. Podľa § 134 ods. 2 SSP; správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 24. Podľa § 135 ods. 1 SSP; na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 119 SSP; správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 26. Podľa § 120 SSP; správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 27. Podľa § 121 ods. 1 SSP; účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 28. Podľa § 123 ods. 2 SSP; dôkazným prostriedkom je najmä výsluch účastníka konania, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, posudok a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho správny súd. 29. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. (v znení platnom v rozhodujúcom čase); úrad na žiadosť určí, či predmet uvedený a opísaný v návrhu patrí do rozsahu ochrany určitého patentu (ďalej len "žiadosť o určenie"). 30. Podľa § 49 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z.; v prípade, ak žiadosť o určenie bola podaná v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého predmetom je právo chránené týmto zákonom, účastníkmi určovacieho konania sú všetci účastníci súdneho konania, ktorých práva a povinnosti môžu byť konaním a rozhodovaním vo veci dotknuté. 31. Podľa § 49 ods. 4 zákona č. 435/2001 Z.z.; na určovacie konanie, ktorého účastníkom je výlučne navrhovateľ, sa primerane použije ustanovenie § 47 ods. 1, ods. 5 prvá veta a ods. 6, inak sa na určovacie konanie primerane použije ustanovenie § 47 ods. 1 až 6. 32. Podľa § 47 ods. 5 zákona č. 435/2001 Z.z.; ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa o návrhu. 33. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z.; účastník konania pred úradom (ďalej len "účastník") je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 34. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z.; úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté. 35. Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z.; na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. 36. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho postupu správneho orgánu podľa Správneho súdneho poriadku posudzuje, či správny orgán konal v súlade s procesnými predpismi platnými pre dané konanie, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, ako aj či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré boli namietané v žalobe, a to z hľadiska, či správny orgán porušil procesný predpis a či takéto porušenie predstavovalo takú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 37. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia tak, ako to vyplýva z § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy v zmysle § 119 ods. 1 SSP. Úlohou súdu v správnom súdnictve v zásade nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu doplnením dokazovania, ale preskúmať zákonnosť rozhodnutia. To znamená zistiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie založil na príslušných hmotnoprávnych predpisoch. V danom prípade súd nezistil niektorý z dôvodov v zmysle § 120 SSP, pre ktoré by pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie nepovažuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. 38. Rozsah súdneho prieskumu je daný dôvodmi uplatnenými v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP). Súd nepreskúmava rozhodnutie v plnom rozsahu, ani predchádzajúci postup, ale len z dôvodov, ktoré ako dôvody spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia boli uplatnené v zákonom stanovenej lehote v podanej žalobe. Súd teda nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, resp. všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať alebo dopĺňať a ani nemôže prihliadnuť na dôvody žaloby, ktoré boli uplatnené po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V prejednávanej veci súd nezistil niektorý z dôvodov v zmysle § 134 ods.2 SSP, pre ktoré by nemal byť viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. 39. K námietke žalobcu ohľadom predmetu určovacieho konania, správny súd zastáva názor, že predmet určovacieho konania vedeného úradom podľa § 49 patentového zákona v znení platnom do 31.12.2017 (vrátane) je závislý od obsahu žiadosti žiadateľa, od opisu predmetu určenia, t. j. ako v zmysle ods. 1 tohto ustanovenia žiadateľ predmet určenia opíše; predmet určovacieho konania je teda vymedzený žiadateľom. 40. Ak určovacie konania začalo v zmysle § 49 ods. 3 patentového zákona, aj v takomto prípade pre navrhovateľa určovacieho konania sa aplikuje § 49 ods. 1 patentového zákona. Zo žiadneho z ustanovení patentového zákona nevyplýva ani v takomto prípade možnosť úradu odkloniť sa od tohto ustanovenia, t. j., že by úrad mohol sám nejakým spôsobom vstupovať do opisu predmetu určenia, nemôže z vecného hľadiska korigovať žiadosť. Určovacie konanie je návrhovým konaním, v ktorom sa prísne uplatňuje dispozičná zásada. Úrad, ako tomu bolo aj v tejto veci, len usmerňuje žiadateľa odstrániť vady žiadosti, vrátane opisu predmetu určenia a označenia určitého patentu spočívajúce vo formálnych nedostatkoch, v neurčitosti a nejasností tak, aby bol predmet konania zrejmý, aby bol spôsobilým pre posúdenie v určovacom konaní. Nie je možné proti vôli žiadateľa korigovať vecný obsah ním podanej žiadosti. Správny súd poukazuje na novelizované znenie § 49 patentového zákona (určenú od 01.01.2018), ktorý už precíznejšie upravuje náležitosti opisu predmetu určenia, teda neskoršia právna úprava dala za pravdu takémuto výkladu právnej normy. 41. To, či výsledok určovacieho konania bude použiteľný pre konanie o nárokoch žalobcu, ktoré uplatnil ako pôvodca zamestnaneckého patentu voči spoločnosti Chemko, a.s. Slovakia v súvislosti s využitím Patentu č. XXXXXX je pre konanie úradu, ale aj správneho súdu, v rámci súdneho prieskumu, t. j. posudzovania zákonnosti rozhodnutia úradu, irelevantné. Je vecou príslušného obchodného súdu, na ktorom prebieha spor medzi žalobcom a spoločnosťou Chemko, a.s. Slovakia ohľadom nárokov z využívania patentu posúdiť, či rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané na základe žiadosti žiadateľa podanej z podnetu obchodného súdu, bude použiteľným pre jeho rozhodnutie, t. j., či zodpovedalo otázku potrebnú pre tento súd, ktorú si nemohol vyriešiť sám a odkázal žiadateľa na podanie návrhu na začatie určovacieho konania v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním v zmysle § 49 ods. 3 patentového zákona. 42. K znaleckému dokazovaniu, ktorého sa dožadoval žalobca s odkazom na nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne posúdenie odborných otázok orgánom verejnej správy, správny súd uvádza, že nezistil dôvody, pre ktoré by mal sám (v rámci správneho súdnictva) v zmysle § 120 SSP takéto dokazovanie nariadiť, a to aj s poukazom na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/1/2014. Žalobca relevantným spôsobom nespochybnil záver vecného posúdenia veci žalovaným, nepredložil dôkaz vo forme iného znaleckého posudku s opačným názorom, ktorý by vyvracal odborné zistenia úradu. Žalobca tak neurobil ani v konaní pred úradom, ale ani v konaní pred súdom. Oboznámenie s listinou, na ktorej bola zaznamenaná svedecká výpoveď svedka R.. V. N., nie je dôkazom takej sily, aby boli dostatočne spochybnené závery úradu ohľadom vecného posúdenia veci, najmä ak znalecký posudok znalca R.. X. Q. (ako aj kontrolný znalecký posudok) vyznel v neprospech žalobcu. Žalobca teda nepreukázal nesprávnosť záveru vecného posúdenia veci žalovaným. 43. Pokiaľ žalobca tvrdil, že opis predmetu určenia nebol taký, aby výsledok určovacieho konania mohol byť použiteľný pre konanie na príslušnom obchodnom súde o jeho nárokoch vyplývajúcich z využívania patentu, ktorého je jedným zo spolupôvodcov, súd sa stotožnil s posúdením veci žalovaným, ktorý zohľadnil predmet určovacieho konania vymedzený žalobcom. Správny súd nemal dôvod pochybovať o správnosti rozhodnutia ohľadom vecného posúdenia technickej stránky veci, ktorá prináleží do rámca zákonnej kompetencie žalovaného, pričom rozhodnutie bolo vydané v rámci správnej úvahy orgánu verejnej správy zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom orgán verejnej správy v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. 44. V súlade s ustanovením § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Žiadne pochybenie v tomto smere súd nezistil. Výsledok správnej úvahy bol náležite, zrozumiteľne odôvodnený. 45. Súd konštatuje, že ani vytýkané procesné vady v postupe orgánu verejnej správy neboli spôsobilé privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že nie je účelom, aby sa zrušovali rozhodnutia žalovaného pre procesné vady, pokiaľ by v ďalšom konaní, ani po ich odstránení, nemohlo byť vydané iné, t.j. priaznivejšie rozhodnutie namietateľa procesných vád. Navyše, súd má za to, že úrad ani nepochybil, ak nedoručil žalobcovi, ako účastníkovi administratívneho konania vyjadrenie iného účastníka administratívneho konania (nie žiadateľa, navrhovateľa určovacieho konania), nakoľko zo žiadneho z ustanovení patentového zákona, resp. Správneho poriadku takáto povinnosť žalovanému nevyplýva. Ustanovenie § 47 ods. 5 patentového zákona (navyše sa má použiť len primerane pre určovacie konanie) upravovalo len doručenie zo strany úradu vyjadrenia majiteľa o návrhu navrhovateľovi. Žalobca, ako účastník administratívneho konania mohol nahliadnuť do správneho spisu, informovať sa o stave konania, čo však neurobil. V zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR a ESĽP za vadu spočívajúcu v nedoručení podania by bolo možné považovať to, ak by nebolo doručené také vyjadrenie protistrany, ktoré svojím obsahom by sa stalo podkladom pre rozhodnutie orgánu, pričom účastník konania by pred rozhodnutím nemal možnosť vyjadriť sa k takémuto vyjadreniu protistrany, teda by išlo o vyjadrenie podstatné. V predmetnej veci sa však o takýto prípad nejedná. 46. K tvrdenej možnosti nariadenia pojednávania úradom, za účelom dohody - upresnenia opisu predmetu určenia, správny súd má za to, že z hypotézy ustanovenia § 47 ods. 5 patentového zákona vyplývala takáto možnosť len ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov. V danom prípade, po odstránení formálnych vád návrhu, bolo možné o návrhu v určovacom konaní rozhodnúť. Navyše, z dôvodov uvedených vyššie, jedine navrhovateľ určenia je oprávnený vymedziť predmet určenia, a to formulovaním opisu predmetu určenia v návrhu. 47. Z vyššie uvedených dôvodov, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných bodov, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP, keď žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal. 49. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal aplikujúc ustanovenie § 169 SSP, pretože ďalším účastníkom konania nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil, na náhradu ktorých by mohol súd zaviazať neúspešného účastníka konania. Samotná účasť na pojednávaní, resp. právne zastúpenie a s tým vzniknuté trovy ďalšieho účastníka konania nemožno považovať za trovy vzniknuté v súvislosti s plnením povinnosti uloženej súdom. 50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.