Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/40/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115200245 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115200245.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu C.. O. G., L.. U. XXX, XXX XX, T. E., správca konkurznej podstaty úpadcu D. L. - Mäsko v konkurze, so sídlom Svätoplukova 1339, Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 480 773 proti žalovanému Slovenská pošta a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 366 311 24, o zaplatenie 705,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/5/2015-59 zo dňa 12. novembra 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/5/2015-59 zo dňa 12. novembra 2015 potvrdzuje. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 705,- Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 01.01.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvá výroková veta), rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva (druhá výroková veta) a žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 42,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (tretia veta výroku). 2. Žalobou podanou na súd dňa 12.01.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 705,- Eur s príslušenstvom titulom nájomného za užívanie nebytových priestorov. Uviedol, že žalobca ako správca konkurznej podstaty sa domáha úhrady nájomného za október 2014 na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 06.08.2009, podľa ktorej prenajal žalovanému nebytový priestor nachádzajúci sa v Stredisku obchodu a služieb Bánovce nad Bebravou na Svätoplukovej ulici , súpisné číslo XXXX, presne identifikovaný v žalobe, pričom výška dohodnutého nájomného činila sumu 1.162,- Eur mesačne a na základe dodatku č.1 zo dňa 16.09.2011 bola platba za služby spojené s nájmom vymedzeným v bode 4.1.2 zmluvy ako nájomné stanovená na sumu 705,- Eur vrátane DPH. Žalobca žalovanému faktúrou č. 20140194 zo dňa 01.12.2014 vyúčtoval nájomné za mesiac október 2014 vo výške 705,- Eur, žalovaný však úhradu nevykonal. 3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil uzavretie zmluvy o podnájme nebytových priestorov medzi účastníkmi konania a uviedol, že podľa zmluvy a dodatku k nej žalovaný uhrádzal vystavené faktúry až do momentu podpísania podnájomnej zmluvy so spoločnosťou JF Konsulting, s. r. o. žalobcovi. Žalobca mal s vlastníkom nehnuteľnosti, spoločnosťou CORTE spol. s r. o. uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorá bola ukončená dňa 31.05.2011 výpoveďou a týmto dňom podľa žalovaného skončila aj platnosť zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 06 08.2009. Žalovaný mal preto dôvodné pochybnosti o tom, na základe akého právneho titulu sa žalobca domáha voči nemu zaplatenia platby spojenej s podnájmom nebytových priestorov. Poukazoval tiež na to, že v konaní 1R/8/2009 bolo správcovi konkurznej podstaty úpadcu CORTE spol. s r. o. v konkurze uložené uzatvoriť nájomnú zmluvu na prenájom nehnuteľností, v ktorej sa nachádzal aj predmet podnájmu, ktorého úhrady nájomného a služieb s tým spojených sa žalobca domáha, a na základe tohto bola dňa 28.08.2014 so spoločnosťou JF Konsulting s.r.o. Bánovce nad Bebravou uzatvorená podnájomná zmluva, pričom žalovaný od 01.07.2014 uhrádzal nájomné aj úhrady za služby spojené s podnájmom obchodnej spoločnosti JF Konsulting s.r.o. Bánovce nad Bebravou. 4. Žalobca v konaní ďalej uviedol, že platnosť zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 06.08.2009 neskončila ani po výpovedi z nájomnej zmluvy, ktorú mal žalobca uzavretú so spoločnosťou CORTE s.r.o. ohľadne nájmu týchto priestorov, nakoľko úpadca D. L. - Mäsko odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej s kupujúcim CORTE s.r.o. a preto sa dňom 20.11.2006 obnovilo vlastnícke právo úpadcu D. L. - Mäsko k predmetným nehnuteľnostiam, nastal teda právny stav, ako keby k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi predávajúcim D. L. - Mäsko a kupujúcim CORTE s.r.o. vôbec nedošlo. Vlastnícke právo úpadcu k predmetným nehnuteľnostiam preukazoval rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou vydanom v spore vedenom žalobcom (C.. O. G., SKP úpadcu D. L. - Mäsko) proti žalovanému Správcovská reštrukturalizačná k.s., SKP úpadcu CORTE s.r.o. v konkurze, o určenie vlastníckeho práva pod sp.zn. 5C/80/2011, ktorým súd určil vlastnícke právo úpadcu D. L. - Mäsko k predmetným nehnuteľnostiam a rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/1151/2014 zo dňa 01.07.2015. 5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými v konaní. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že po odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim D. L. - Mäsko so spoločnosťou CORTE s.r.o. ako kupujúcim sa obnovilo vlastníctvo k nehnuteľnostiam, v ktorých sa nachádzajú nebytové priestory, v súvislosti s podnájmom ktorých žalobca vymáha svoj nárok zo zákona D. L. - Mäsko tak, ako to vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou a Krajského súdu v Trenčíne. Potom aj keď účastníci konania označili predloženú zmluvu uzavretú dňa 06.08.2009 ako zmluvu o podnájme nebytových priestorov, súd ju vyhodnotil ako zmluvu o nájme nebytových priestorov, nakoľko spĺňala všetky náležitosti takejto zmluvy, pričom v čase jej uzavretia bol subjekt označený ako nájomca v skutočnosti vlastníkom týchto priestorov. Keďže predložená zmluva spĺňa všetky potrebné náležitosti v zmysle § 3 zák.č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov, súd z nej pri posúdení nároku žalobcu vychádzal. Žalobcov nárok titulom zaplatenia faktúry za október 2014 považoval s poukazom na dodatok č.1 k zmluve o nájme zo dňa 06.08.2009 za oprávnený. Obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že cenu služieb za nájom predmetných priestorov uhrádzal spoločnosti JF Konsulting s.r.o. Bánovce nad Bebravou v zmysle zmluvy uzavretej s touto spoločnosťou, považoval za právne irelevantnú, nakoľko uvedenú zmluvu súd posúdil ako zmluvu absolútne neplatnú a neplatnosť tejto zmluvy odvodil od zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 12.05.2014 medzi spoločnosťou CORTE s.r.o. v konkurze, Banská Bystrica, zastúpenej správca konkurznej podstaty a spoločnosťou JF Konsulting s.r.o. Bánovce nad Bebravou. Vychádzal zo záveru, že potom, čo žalobca odstúpil od zmluvy uzavretej so spoločnosťou CORTE s.r.o., nemala táto oprávnenie s nehnuteľnosťami disponovať ako ich vlastniť. Všetky právne úkony, ktoré spoločnosť CORTE s.r.o. ohľadne predmetných nehnuteľností vykonala, preto súd považoval podľa § 39 Obč. zák. za absolútne neplatné. 6. Okresný súd považoval nárok žalobcu ohľadne zaplatenia ceny služieb za príslušný mesiac vo výške uplatnenej žalobným návrhom za dôvodný, a to aj s príslušenstvom, úrokom z omeškania, a preto žalobcovmu návrhu vyhovel. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý má plný úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca súdny poplatok za návrh z dôvodu oslobodenia od platenia súdnych poplatkov neuhrádzal. V zmysle § 2 ods.2 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol okresný súd o povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok za návrh vo výške 42,- Eur na účet súdu. 7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a žalovaný ich bez svojej viny nemohol označiť ani predložiť. 8. Žalovaný namietal, že pokiaľ okresný súd na viacerých miestach konštatoval, že právne úkony medzi D. L. a spoločnosťou CORTE s.r.o. týkajúce sa sporných nehnuteľností, v ktorých spoločnosť CORTE s.r.o. vystupovala ako vlastník, teda nájomné zmluvy, zmluvy o prevode nehnuteľností sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, mal odvodiť zároveň aj absolútnu neplatnosť Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 06.08.2009. Pokiaľ je neplatná nájomná zmluva, na základe ktorej bola uzavretá zmluva podnájomná, musí byť neplatná aj táto zmluva, a to od začiatku. Žalovaný nesúhlasí s postupom okresného súdu, ktorý vyhodnotil Zmluvu o podnájme nebytových priestorov zo dňa 06.08.2009 automaticky ako nájomnú zmluvu. 9. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 26Cbi/63/2011 konanie o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty spoločnosti CORTE s.r.o. v konkurze, ktoré sa týka práve nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú žalovaným užívané nebytové priestory. Podľa názoru žalovaného mal súd prvej inštancie konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. 26Cbi/63/2011. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd neprihliadol na znenie § 67 ods.1 písm.a/ zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu (v tom čase to bola spoločnosť CORTE s.r.o.) a že v zmysle § 86 ods.3 cit. zák. môže správca prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu. Zmluva tak bola uzavretá v zmysle uznesenia konkurzného súdu č.k. 1R/8/2009 zo dňa 29.04.2014 a na jej základe bola následne uzavretá dňa 28.08.2014 podnájomná zmluva so spoločnosťou JF Konsulting s.r.o., pričom príjem z nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Podľa názoru žalovaného sa mal preto žalobca domáhať svojho nároku od spoločnosti CORTE s.r.o. v konkurze, resp. od spoločnosti JF Konsulting s.r.o., žalovaný sa v tomto spore necíti byť pasívne legitimovaný. Uviedol tiež, že dňa 08.12.2015, teda po rozhodnutí vo veci samej sa do dispozície žalovaného dostalo uznesenie č.k. 1R/8/2009 zo dňa 09.11.2015, ktorým sa žalobcovi zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom sporu, nakoľko je zapísaná v súpise majetkovej podstaty správcu konkurznej podstaty úpadcu CORTE s.r.o. v konkurze. Z uvedeného dôvodu žalovaný zastáva názor, že žalobca napriek existencii vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je oprávnený ju prenajímať, a teda ani prijímať úhrady vyplývajúce z disponovania s touto nehnuteľnosťou. 10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 04.02.2016 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Uviedol, že žalovaný mohol predložiť všetky dôkazy v priebehu konania, čo aj urobil. Zmluva o nájme zo dňa 06.08.2009 je zmluvou, ktorú pri hodnotení podľa jej obsahu treba hodnotiť aj podľa toho, čo svojim obsahom sleduje. V zmluve dáva D. L. - Mäsko žalovanému - Slovenskej pošte do nájmu svoju nehnuteľnosť. Táto nehnuteľnosť mu po odstúpení od zmluvy o kúpe a predaji patrí a na stav, ktorý nastal po tomto úkone sa hľadí, ako keby zmluva nebola uzavretá. D. L. sa stal majiteľom nehnuteľnosti zo zákona, nepotreboval k tomu žiadnu nájomnú zmluvu uzavretú so spoločnosťou CORTE s.r.o. Nájomná zmluva uzavretá medzi D. L. a žalovaným je platná a súd ju nehodnotil automaticky, ako to uviedol žalovaný v odvolaní, ale vyhodnotil ju v súlade so zákonom podľa jej obsahu a účelu, pričom na túto zmluvu žalovaný od podpisu zmluvy plnil 5 a pol roka. V čase vyhlásenia konkurzu v konaní sp.zn. 1R/8/2009 bol vlastníkom prenajímaného majetku D. L., a to od 20.11.2006. Listina o odstúpení doručená spoločnosti CORTE s.r.o. nebola konkurzným správcom rešpektovaná, rovnako ani právny stav, ktorý po odstúpení nastal, keď správca zapísal majetok do súpisu podstát bez poznámky. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom v zmysle § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP bol rozsudok odvolacím súdom verejne vyhlásený, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 12. Žalovaný podal v tejto veci odvolanie ešte za účinnosti zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený a plne nahradený zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). S poukazom na § 470 CSP rozhodoval odvolací súd o odvolaní žalovaného už podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. 13. V priebehu odvolacieho konania doručil dňa 15.07.2016 žalobca odvolaciemu súdu okrem iných listín aj uznesenie NS SR ako súdu dovolacieho sp.zn. 7Cdo/1360/2015-588 zo dňa 25.05.2016, ktorým NS SR odmietol dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/1151/2014 zo dňa 01.07.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 11.09.2014 sp.zn. 5C/80/2011 o určení vlastníckeho práva D. L. - Mäsko k nehnuteľnostiam, v ktorých sa nachádzajú prenajaté priestory. Žalobca predložil aj LV č. XXXX k.ú. R. U. R. zo dňa 24.11.2015, na ktorom je ako vlastník dotknutých nehnuteľností uvedený D. L.. Dňa 17.08.2016 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalobcu, ktorým zaslal rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, Katastrálny odbor č. V 615/10zm zo dňa 05.08.2016, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad podaný spoločnosťou CORTE s.r.o. v konkurze. 14. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď návrhu žalobcu vyhovel. 15. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov účinnom k 06.08.2009, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). 16. Podľa § 3 ods.2 cit. zák. nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 17. Podľa § 3 ods.3 cit. zák. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na 2 roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 3 ods.4 cit. zák. ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods.3, je neplatná. 19. Súd prvej inštancie rozhodoval v tejto veci o nároku žalobcu na zaplatenie služieb spojených s nájmom nebytového priestoru, ktorý sa nachádzal v Stredisku obchodu a služieb Bánovce nad Bebravou na Svätoplukovej ulici 1339. Základná prejudiciálna otázka posúdenia nároku žalobcu na úhradu spojenú s nájmom nehnuteľností bola právoplatne rozhodnutá rozhodnutím Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5C/80/2011-333 zo dňa 11.09.2014, ktorým okresný súd určil, že vlastníkom prenajatej nehnuteľnosti je žalobca. Rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 17Co/1151/2014-480 zo dňa 01.07.2015 a dovolanie žalovaného voči rozsudku odvolacieho súdu bolo odmietnuté uznesením NS SR č.k. 7Cdo/1360/2015-588 zo dňa 25.05.2016. Žalobca ako vlastník prenajatej nehnuteľnosti je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním spôsobom, ktorý uzná za vhodný, môže predmet svojho vlastníctva prenajať a poskytnúť ho do užívania inému subjektu za odplatu. 20. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase uzavretia Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 06.08.2009 sa žalobca domnieval, že nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva o podnájme nebytových priestorov týkala, je vo vlastníctve spoločnosti CORTE s.r.o. a žalobca má postavenie nájomcu. Aj keď právne vzťahy medzi spoločnosťou CORTE s.r.o. a žalobcom v tom čase neboli vysporiadané, z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5C/80/2011-333 zo dňa 11.09.2014 vyplýva, že spoločnosť CORTE s.r.o. fyzicky nehnuteľnosť nikdy neprebrala, neplatila za žiadne služby spojené s touto nehnuteľnosťou a budovu užíval stále D. L.. Predmetom sporu v tejto veci je platba za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti, pričom od uzavretia Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 06.08.2009 žalovaný tieto platby pravidelne uhrádzal. V dodatku č.1 k Zmluve o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.09.2011 sa žalovaný tiež zaviazal uhrádzať platbu za poskytované služby, teda za spotrebovanú vodu a teplo žalobcovi. Zmluva je uzavretá na dobu určitú, a to do 30.09.2016, a aj keď si strany dojednali možnosť ukončenia nájmu na základe výpovede, v konaní nebolo ukončenie zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou preukázané. 21. Skutočnosť, že žalovaný dňa 28.08.2014 uzavrel Zmluvu o podnájme nebytových priestorov k tej istej nehnuteľnosti so spoločnosťou JF Konsulting s.r.o., nemá za následok ukončenie jeho zmluvného vzťahu so žalobcom. Žalovaný bol viazaný Zmluvou o podnájme nebytových priestorov uzavretou dňa 06.08.2009 so žalobcom, mal si byť preto vedomý, že nie je možné uzavrieť zmluvu o nájme alebo podnájme toho istého nebytového priestoru s dvoma rôznymi prenajímateľmi. Ak sa žalovaný domnieval, že žalobca ako prenajímateľ už nedisponuje právom k prenajatej nehnuteľnosti, mal možnosť podať výpoveď z nájmu, k čomu však nedošlo. Pokiaľ žalovaný uzavrel paralelne k zmluvnému vzťahu so žalobcom k tomu istému nebytovému priestoru aj ďalšiu nájomnú zmluvu, v ktorej sa tiež zaviazal na platenie služieb spojených s využívaním nebytového priestoru, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcu. 22. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, keď Zmluvu o podnájme nebytových priestorov zo dňa 06.08.2009 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným posudzoval podľa jej obsahu, a nie podľa jej názvu. Zo znenia Zmluvy o podnájme nebytových priestorov jednoznačne vyplýva vôľa prenajímateľa poskytnúť do užívania nebytový priestor, obsah tejto zmluvy je v súlade s § 3 zák.č. 116/1990 Z.z., nakoľko je z nej zrejmý predmet a účel nájmu, výška a splatnosť nájomného a aj spôsob jeho platenia. Žalobca svoj záväzok z uvedenej zmluvy splnil, žalovanému umožnil užívať nebytový priestor od uzavretia zmluvy, pričom žalovaný využíval aj služby spojené s užívaním tohto nebytového priestoru (dodávka tepla a vody). Žalovaný v konaní nepoprel, že by mu dodávka vody a tepla nebola riadne poskytovaná, nenamietal ani množstvo spotrebovaných energií a výšku ceny za tieto energie. Žalovaný je preto povinný tiež splniť svoj záväzok zo zmluvy a za spotrebované služby žalobcovi ako poskytovateľovi týchto služieb riadne zaplatiť. 23. K námietkam žalovaného v odvolaní, že okresný súd mal s ohľadom na konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 26Cbi/63/2011 o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu CORTE s.r.o. v konkurze, toto konanie prerušiť až do právoplatného skončenia uvedeného konania, odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie vo veci samej je právne relevantné rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu, a napokon aj výsledok dovolacieho konania na Najvyššom súde SR. Pre rozhodnutie v tejto veci bolo podstatné zistenie, komu svedčí vlastnícke právo k prenajatej nehnuteľnosti. Výsledok konania o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty nemá podľa názoru odvolacieho súdu vplyv na rozhodnutie v tejto veci, kde súd posudzuje, či žalovanému vznikla povinnosť uhradiť platby za služby prijaté v súvislosti s užívaním nebytového priestoru žalobcovi, ktorý bol rozsudkami súdov právoplatne určený za vlastníka týchto nehnuteľností. V tejto veci nebol teda dôvod na prerušenie tohto konania až do skončenia konania vedeného pod sp.zn. 26Cbi/63/2011. 24. Z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu je mu známe, že konania vedené medzi totožnými účastníkmi týkajúce sa tej istej právnej veci (len rôzneho obdobia prenájmu), boli Okresným súdom Banská Bystrica prerušené a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenia okresného súdu o prerušení konania potvrdil, v tom čase však ešte nebolo právoplatne ukončené dovolacie konanie vedené na Najvyššom súde SR pod sp.zn. 7Cdo/1360/2015, čím nebola zodpovedaná otázka určenia vlastníckeho práva k prenajatým nehnuteľnostiam, od ktorej záviselo rozhodnutie v tejto veci. 25. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobca sa mal svojho nároku domáhať od spoločnosti CORTE s.r.o. v konkurze, resp. od spoločnosti JF Konsulting s.r.o., pretože žalovaný sa necíti byť pasívne legitimovaný v tomto spore, odvolací súd poukazuje na to, že v čase vyhlásenia konkurzu prenajatá nehnuteľnosť nepatrila úpadcovi - spoločnosti CORTE s.r.o., preto aj odkaz na § 67 ods.1 písm.a/ zák.č. 7/2005 Z.z. je v tomto prípade irelevantný. Žalovaný je povinný zaplatiť za poskytnuté služby podľa platnej zmluvy, ktorú mal uzavretú so žalobcom, a nie so spoločnosťou CORTE s.r.o., právny vzťah žalovaného k uvedenej spoločnosti sa netýka právneho vzťahu žalovaného so žalobcom, založeného Zmluvou zo dňa 06.08.2009. 26. Na základe uvedených záverov odvolací súd považoval rozsudok okresného súdu za správny, a to vrátane výroku rozsudku, ktorým mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 42,- Eur. Okresný súd rozhodol podľa § 2 ods.2 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, žalobca ako správca konkurznej podstaty bol od zaplatenia súdneho poplatku za návrh oslobodený a v konaní bol úspešný, súd preto zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku žalovaného, ktorý od povinnosti zaplatiť súdny poplatok oslobodený nie je. 27. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil. 28. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd v zmysle § 396 ods.1 a § 255 ods.1 CSP priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením (§ 262 ods.2, § 251 CSP). 29. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).