Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115220109 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115220109.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloletého Q. A., nar. XX.XX.XXXX, v súčasnosti bytom v Z., B. č. XX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky D.. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. B., A. č. XXD, zastúpenej JUDr. Beátou Polyakovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Štefánikova č. 7, a otca D.. L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., B. č. XX, zastúpeného JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Gladiolová č. 12, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/246/2015-194 zo dňa 14.03.2016, takto: r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti matky platiť maloletému výživné (prvý výrok) a v závislom výroku o určení trvania predbežného opatrenia (tretí výrok) p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd uložil matke povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého výživným v sume 70,- € mesačne vždy do 15. Dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom doručenia uznesenia (prvý výrok), v prevyšujúcej časti návrh zamietol (druhý výrok) a určil, že predbežné opatrenie trvá do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 32P/246/2015 (tretí výrok). V odôvodnení uznesenia uviedol, že rozhodoval o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa tento domáhal uloženia povinnosti matke platiť maloletému výživné v sume 100,- € mesačne. Poukázal na to, že maloletý bol v prebiehajúcom konaní predbežným opatrením dočasne odovzdaný do starostlivosti otca; predbežné opatrenie nemá vplyv na vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému, preto považoval návrh za dôvodný; výživné určil v sume 70,- € mesačne tak, aby spolu s rodinnými prídavkami zodpovedalo výške životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, keď mal za to, že takto určené výživné zodpovedá predpokladu nevyhnutnej miery a je možné z neho zabezpečiť základné potreby maloletého; z uvedeného dôvodu preto návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia v prevyšujúcej časti zamietol a určil trvanie predbežného opatrenia do právoplatného skončenia konania v prejednávanej veci. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 102 ods. 1 prvá veta, § 76 ods. 1písm. a), § 76 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Proti uzneseniu okresného súdu podala matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 19.04.2016 (čl. 198-199 spisu). Domáhala sa zmeny napadnutého uznesenia a určenia výživného v sume 27,126 € mesačne. Uviedla, že sa nebráni prispievaniu na výživu maloletého, avšak otec nepreukázal potrebu predbežnej úpravy vyživovacej povinnosti v súdom určenej výške. Považovala za krajne nespravodlivé, aby bola dočasne zaviazaná na platenie výživného, keďže do času kým bol maloletý v jej starostlivosti, otec na jeho výživu tri roky neprispieval a bola nútená výživné vymáhať cestou exekúcie. Deklarované príjmy a výdavky otca vrátane výdavkov na maloletého považovala za zavádzajúce a vyjadrila názor, že je v jeho aktuálnych možnostiach a schopnostiach zabezpečovať výživu maloletého na rozdiel od nej s priemerným príjmom v sume 589,71 € mesačne. Poukázala aj na skutočnosť, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, ktorá je v jej starostlivosti. Nesúhlasila s názorom okresného súdu, že suma 70,- € mesačne spolu s rodinnými prídavkami predstavuje nevyhnutné výživné, pretože každý rodič je bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v rozsahu 30 % zo sumy životného minima, t.j. v sume 27,126 € mesačne. Nakoľko predbežným opatrením je možné určiť výživné iba v nevyhnutnej miere a najmä s ohľadom na skutočnosť, že zo strany otca má znemožnený akýkoľvek kontakt s maloletým považovala výživné v sume 70,- € mesačne za neprimerane vysoké a za primerané považovala vzhľadom na svoje pomery minimálne výživné v sume 27,126 € mesačne. Poukázala aj na to, že na rozdiel od otca si svoju vyživovaciu povinnosť plní a na jeho účet poukázala sumu 70,- €, kým otec na maloletú dcéru od augusta 2015 výživné vôbec neplatí. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu určenom § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolanie matky nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Okresný súd si v nevyhnutnej miere zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. V prejednávanej veci ide o predbežné opatrenie počas konania vo veci samej, ktorým je konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 32P/246/2015 o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému; je zrejmé, že maloletý pochádza z rozvedeného manželstva matky a otca; v súčasnosti sa na základe predbežného opatrenia zo dňa 12.10.2015 dočasne nachádza v starostlivosti otca. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje suma 70,- € mesačne nevyhnutné výživné vzhľadom na v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia deklarované výdavky otca na maloletého (odvolací súd pritom vzal do úvahy len nevyhnutné výdavky na základné životné potreby, bez výdavkov na záujmovú a športovú činnosť a kultúrne aktivity); s ohľadom na príjmové pomery matky (589,71 € mesačne) je v jej možnostiach a v záujme maloletého takto určené výživné platiť. Skutočnosť, že otec si v minulosti neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na maloletého dobrovoľne, resp. si v súčasnosti neplní vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru, nemôže mať žiadny vplyv na rozhodnutie v prejednávanej veci. Argumentácia matky minimálnym výživným je nenáležitá, pretože aplikácia ustanovenia o minimálnom výživnom (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine) prichádza do úvahy v prípade, že pomery povinného rodiča nie je možné zistiť, resp. povinný rodič je bez príjmu (čo nie je prípad prejednávanej veci). Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.