KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica9. 10. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/54/2017 z 9. 10. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. októbra 2017, sp. zn. 14CoP/54/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6115220109.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/54/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115220109
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115220109.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého Q., bytom u otca, zastúpeného opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica, dieťa rodičov: matka D., zast. JUDr. Beáta Polyáková, advokátka, so sídlom Štefánikova 7,
Nitra, otec D., zast. JUDr. Gabriela Strýčeková, advokátka, so sídlom Gladiolova 12, Nitra, o zmenu
výchovného prostredia, o odvolaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/246/2015 - 385 zo dňa 28. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/246/2015 - 385 zo dňa 28. 03. 2017 vo výroku,
ktorým súd rozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku
počas utorka od 14.00 h do 15.00 h na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok vo zvyšnej časti zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd schválil dohodu rodičov v znení, že maloletý Sebastián Koprda,
nar. 25. 05. 2006 sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok v bežných veciach. Osobitným výrokom súd uložil matke povinnosť prispievať
na výživu maloletého Q. výživným vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k
rukám otca, počnúc dňom 01. 12. 2015. O zročnom výživnom za obdobie od 01. 12. 2015 do 28. 03.
2017 na maloletého Q. vo výške 760,- Eur súd rozhodol tak, že toto uložil matke splácať v 20,- Eur
mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok,
počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Osobitným výrokom upravil styk matky s maloletým, a to tak,
že: 1. táto je oprávnená stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v roku počas soboty od 10.00 h,
kedy je oprávnená maloletého od otca prevziať pred vchodom do jeho obytného domu, do 18.00 h, kedy
je povinná maloletého otcovi odovzdať pred vchodom do jeho obytného domu a: 2. každý nepárny týždeň
v roku počas utorka od 14.00 h do 15.00 h styk realizovaný na Referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra. Otcovi súd vo výroku uložil povinnosť zabezpečiť
prítomnosť maloletého na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Nitra v stanovený deň a hodinu a taktiež mu uložil povinnosť maloletého na styk s matkou pripraviť
a styk matke s maloletým umožniť. Uvedeným rozsudkom došlo k zmene k zmene rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 11P/260/2012 - 311 zo dňa 08. 11. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
č. k. 25CoP/8/2014-375 zo dňa 09. 04. 2014 vo výroku o výchove, výžive, styku s maloletým. O trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.



2. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania, pričom v danej veci zistil, že maloletý
pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené. Na čas po rozvode bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky. Odo dňa 20. 10. 2015 otec na základe neodkladného opatrenia zabezpečuje
starostlivosť o maloletého. V starostlivosti otca o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, otec podľa
vlastného vyjadrenia starostlivosť o maloletého zvláda, nemá s ním žiadne výchovné problémy, maloletý
ho rešpektuje. Maloletý domácnosť otca pozná. Na základe sociálneho šetrenia bolo konštatované, že
otec má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého. Maloletý sa v domácnosti otca
zadaptoval, v jeho prostredí v mieste súčasného bydliska navštevuje školu, kde má kamarátov, zlepšil si
výsledky v škole, má mimoškolské aktivity. Otec maloletému zabezpečil i lekársku starostlivosť. Matka
potvrdila, že zo strany otca je o maloletého riadne postarané. Nevzniesla výhrady voči starostlivosti otca
o maloletého. S maloletým bol na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra opakovane vykonaný
pohovor, z ktorého vyplynula vôľa maloletého zotrvať v domácnosti otca z dôvodu, že sa s ním cíti
dobre, je o neho postarané, má tam kamarátov, zlepšil si výsledky v škole a s otcom spoločne trávia
voľný čas. Návrat do domácnosti matky maloletý apriórne neodmietal. V domácnosti matky však býva
starší, nevlastný brat maloletého, voči ktorému bola podaná na tamojší súd obžaloba podľa § 208 ods.
1 písm. a/ a ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby,
uvedené konanie doposiaľ nie je skončené. Vzhľadom na uvedený zistený skutkový stav súd dospel k
záveru, že sú naplnené podmienky podľa § 26 Zákona o rodine, a preto návrh otca o zmenu výchovného
prostredia považoval za podaný dôvodne a v časti zmeny výchovného prostredia rodičmi navrhnutú
dohodu schválil.

3. Pokiaľ sa týka úpravy styku matky s maloletým dieťaťom, tu súd poukázal na to, že styk oprávneného
rodiča s maloletým dieťaťom musí byť v záujme maloletého, nesmie ohrozovať jeho zdravie, psychiku
a byť preň traumatizujúci, čo prevažuje nad zabezpečením výkonu rodičovského práva, zároveň
povinnosti oprávneného rodiča, v danom prípade matky, podieľať sa na výchove maloletého. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že na návrh matky bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým
jej bol upravený styk s maloletým na každú párnu sobotu v čase od 10.00 h do 18.00 h a ktorý sa od
vykonateľnosti neodkladného opatrenia, t. j. od 04. 08. 2016 vôbec nerealizoval, čo matka odôvodnila
tým, že maloletého po všetkom nechcela traumatizovať, nevedela ako sa má k maloletému priblížiť,
keďže ju odmietal. Otec zase uviedol, že matka o maloletého neprejavila záujem. Z vyjadrení oboch
rodičov však vyplynulo, že vzťah matky s maloletým je narušený. Maloletý pri pohovore odmietol
akýkoľvek kontakt s matkou, avšak neuviedol žiadny taký dôvod, pre ktorý by aspoň v minimálnom
rozsahu jeho styk s matkou nemohol byť upravený. Súd preto upravil styk matky s maloletým každý párny
týždeň v roku počas soboty od 10.00 h do 18.00 h tak, aby maloletý s matkou mohol tráviť čas v jeho
prostredí, kde v súčasnosti žije, mohol matke ukázať kde chodí do školy, kde trávi voľný čas. Súd zároveň
upravil aj styk matky s maloletým na každý nepárny týždeň v roku počas utorka od 14.00 h do 15.00 h
s tým, že bude realizovaný na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra. Takouto úpravou súd sledoval potrebu za odbornej pomoci nadviazania kontaktu
matky s maloletým, maloletému za pomoci odborníkov získať vo vzťahu k matke pocit istoty a bezpečia.
Počas takto stráveného času má matka možnosť s maloletým za pomoci odborníka naplánovať si ich
stretnutie počas soboty párneho týždňa v roku tak, aby maloletý bol naň pripravený.

4. Voči rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým bol upravený styk matky s maloletým, podal
odvolanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolízny opatrovník maloletého
dieťaťa, ktorý uviedol, že odvolanie podáva len do časti výroku rozsudku, ktorou bol upravený styk matky
s maloletým na každý nepárny týždeň v roku počas utorka od 14.00 h do 15.00 h, pričom tento má
byť realizovaný na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra.

5. ÚPSVaR v podanom odvolaní namietal, že na pôde úradu, referátu poradensko - psychologických
služieb (RPPS) , ktorého je súčasťou, je možné poskytovať rodine, rodičom i dieťaťu odborné
psychologické, prípadne odborné sociálne poradenstvo. Toto prostredie nie je vhodné ako miesto styku
rodiča s dieťaťom s predpokladom vytvárania a zlepšovania pozitívneho vzťahu dieťaťa k rodičovi.
V súčasnom období je možné zo strany ÚPSVaR Nitra zabezpečiť poskytovanie odbornej pomoci
dieťaťu, jeho rodičom i prostredníctvom akreditovaného subjektu o. z. Familiam, ktorý môže byť dieťaťu
nápomocný pri zvládnutí situácie v rodine, kedy by sa po dlhšom čase mal realizovať styk dieťaťa s
matkou a rozvíjať či reparovať ich vzájomný vzťah. Vzhľadom na uvedené ÚPSVaR v podanom odvolaní
navrhol, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/246/22015 - 385 zo dňa



28. 03. 2017 zmenil v časti, ktorou bol upravený styk matky s maloletým dieťaťom na každý nepárny
týždeň v roku počas utorka od 14.00 h do 15.00 h, realizovaný na Referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra tak, že styk matky s maloletým bude realizovaný
každý nepárny týždeň počas utorka od 14.00 h do 15.00 h bez určenia miesta realizácie RPPS. V
predmetnej súvislosti úrad poukázal tiež na skutočnosť, že styk matky maloletého počas víkendov bol
upravený bez účasti tretej osoby a určenia miesta jeho realizácie, z čoho možno usudzovať, že súd
nemal pochybnosť, že dieťa takto upravený styk zvládne a je v jeho záujme.

6. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril otec dieťaťa, ktorý
uviedol, že sa nestotožňuje s takto navrhnutým výrokom rozhodnutia, pretože matka maloletého
nerešpektuje ani v súčasnosti právoplatnú dočasnú úpravu jej styku s maloletým, keď súd upravil
uznesením č. k. 32P/246/2015 - 291 zo dňa 20. 07. 2016 styk matky na každý párny týždeň v
sobotu od 10.00 h do 18.00 h. Napriek tomu, že predmetné uznesenie, ktorým súd takmer pred
rokom vyhovel návrhu matky a nariadil neodkladné opatrenie, za celú dobu sa styk matky s maloletým
nerealizoval. Matka sa v stanovenom čase na miesto prevzatia maloletého nedostavila vôbec, pričom
otec v stanovený deň a hodinu si svoju povinnosť pripraviť maloletého na styk s matkou splnil a márne
v dohodnutom čase na matku aj maloletým čakal. Otec opätovne poukázal aj na správu kolízneho
opatrovníka, pred ktorým sa maloletý vyjadril, že: „s maminou sa stretávať nechce“. Nakoľko matka
maloletého počas celého roka neprejavila opravdivý záujem, aký má matka voči svojmu maloletému
synovi prejavovať, otec maloletého nesúhlasil s odvolaním kolízneho opatrovníka, aby styk matky bol
rozsudkom odvolacieho súdu rozšírený o úpravu na každý nepárny utorok bez súčinnosti RPPS ÚPSVaR
Nitra. Medzi synom a matkou došlo k vážnemu citovému odcudzeniu a bez poskytovania odbornej
pomoci dieťaťu a jeho rodičom, ktorou by sa postupne reparovali ich vzájomné vzťahy, nepovažuje
prípadné vydanie pozmeňujúceho rozhodnutia odvolacím súdom v zmysle návrhu kolízneho opatrovníka
za správne a realizovateľné. Vydanie rozhodnutia tak, ako ho v podanom odvolaní navrhol kolízny
opatrovník, otec maloletého dokonca považuje v rozpore so záujmami maloletého Q.. Z uvedených
dôvodov otec maloletého dieťaťa navrhol, aby odvolací súd nevyhovel odvolaniu kolízneho opatrovníka
a vydal také rozhodnutie, ktoré bude v záujme a na prospech maloletého Sebastiána.

7. Na vyjadrenie otca k odvolaniu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa vyjadril Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ktorý uviedol, že svoje odvolanie nesmeroval voči súdom
schválenej rodičovskej dohode, ale voči miestu realizácie styku, t. j. namieta pôdu Referátu poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra. Uviedol, že úradu je zrejmé, že
znovuobnovenie vzťahu matky a syna odôvodňuje potrebu prítomnosti odborníka, ktorú je možné na
pôde služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra i RPPS poskytovať rodine, rodičom i dieťaťu,
a to formou odborného psychologického poradenstva, prípadne odborného sociálneho poradenstva.
Úrad trval na svojom vyjadrení, že prostredie RPPS nie je vhodné ako miesto styku rodiča s dieťaťom
s predpokladom vytvárania a zlepšovania pozitívneho vzťahu dieťaťa k rodičovi. Vzhľadom na uvedené
opätovne navrhol, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/246/2015 - 385
zo dňa 28. 03. 2017 zmenil v časti, ktorou by bol upravený styk matky s maloletým dieťaťom na každý
nepárny týždeň v roku počas utorka od 14.00 h do 15.00 h bez určenia miesta realizácie RPPS.

8. Matka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66
Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa §
387 ods. 1 a ods. 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti v napadnutom výroku potvrdil.

10. Podľa § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.



12. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od
01. 07. 2016 nadobudli právnu účinnosť nové procesné predpisy, a to Zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok a Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré sa v zmysle
vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použijú aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti týchto zákonov.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí,
ako aj s jeho dôvodmi sa stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací
súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci o zmenu výchovného prostredia maloletého
na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom súd pri rozhodovaní prihliadol predovšetkým
na záujem maloletého dieťaťa a súd dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Námietku
obsiahnutú v podanom odvolaní úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd nepovažuje za prijateľnú a
odôvodnenú práve z dôvodov, že okresný súd vo veci vykonal náležité dokazovanie vec správne právne
posúdil, pričom odvolateľ, t. j. ÚPSVaR Banská Bystrica, neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by
boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Odvolateľ vo svojom odvolaní
zároveň neuviedol žiadnu takú podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade
v procesnoprávnom postupe súdu prvej inštancie alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom
odvolací súd preskúmaním veci takúto vadu ani nezistil.

17. Okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu za účelom zistenia skutočného stavu veci
v súlade s ustanovením § 35 CMP, pričom svoje rozhodnutie aj náležite podľa ustanovenia § 220 ods. 2
CSP odôvodnil. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú výstižné, zrozumiteľné a jasné. Súd prvej
inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne aplikoval ustanovenie§ 24 a §25
ods. 1, § 26, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

18. Pokiaľ Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolízny opatrovník maloletého
podal odvolanie proti rozsudku a odvolacou námietkou bolo miesto realizácie styku matky s maloletým
na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - Referátu poradensko-psychologických služieb, v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 11 a nasl. Zákona č. 305/2005 Z.z, o sociálnoprávnej ochrane
detí a o sociálnej kuratele podľa ktorého jednou zo základných odborných činností Referátov poradensko
- psychologických služieb, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradov práce,
sociálnych vecí a rodiny je o.i. práve poradenská a psychologická pomoc dieťaťu pri úprave styku s
rodičmi po rozvode a základná poradensko - psychologická pomoc dieťaťu, rodičom a plnoletej fyzickej
osobe v krízových situáciách, nešťastiach a závažných životných zmenách. Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny, plniac úlohu kolízneho opatrovníka má tak vyvíjať činnosť, ktorá sleduje najlepší záujem
maloletého dieťa a to i formou odbornej pomoci pri obnovení komunikácie maloletého dieťaťa s rodičom,
čo v praktických podmienkach znamená i účasť a prítomnosť odborne vyškoleného pracovníka pri
realizácii styku rodiča a maloletého dieťaťa. V prejednávanej veci z predloženého spisového materiálu
- a to predovšetkým zo správ zo zisťovania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - vyplýva, že maloletý
Q.ije od 20. 10. 2015 v domácnosti otca. I napriek uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica o úprave
styku matky s maloletým sp. Zn. 32P/246/2015 - 291 zo dňa 20. 07. 2016 sa tento od augusta 2016
nerealizoval, maloletý sa návštev domácnosti matky nedožadoval a ani matka nevyvinula žiadnu snahu
o stretávanie sa so svojím maloletým synom, keď sa v čase na to určenom na styk nedostavovala.



Podľa jej vlastných vyjadrení, maloletého nechcela traumatizovať, nevedela, ako sa k nemu priblížiť,
keďže ju odmietal. Taktiež vzhľadom k tomu, že vzťahy medzi matkou a otcom dieťaťa sú vážne
narušené a problematická je i vzájomná komunikácia (a to ako medzi maloletým a matkou, ako aj
medzi rodičmi navzájom), je v danej veci žiaduca a na mieste prítomnosť pracovníka úradu práce, aby
tento svojím odborným prístupom dopomohol k znovuobnoveniu komunikácie medzi matkou a dieťaťom.
Neplnenie úlohy zastávať záujmy maloletých detí, resp. jej prenášanie na iný subjekt (napr. občianske
združenie) nemožno odôvodňovať nedostatkom kapacitných možností, resp. nevhodnosťou prostredia
na pôde referátu poradensko - psychologických služieb. Uvedená argumentácia nie je opodstatneným
odvolacím dôvodom. Riadne plnenie zákonom zverenej úlohy v oblasti opatrení sociálnoprávnej ochrany
detí predpokladá i náležité vybavenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pokiaľ sa týka priestorov,
zariadenia, personálu a pod. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že styk má byť
podľa úpravy súdu prvej inštancie realizovaný počas pracovného dňa (v utorok) od 14. 00 hod do 15. 00
hod, teda počas úradných hodín úradu a nekladie tak zvýšené požiadavky na personálne či materiálne
zabezpečenie realizácie styky zo strany kolízneho opatrovníka.
Odvolací súd tiež uvádza, že pokiaľ kolízny opatrovník v podanom odvolaní navrhol zmeniť výrok
rozsudku v časti o úprave styku matky s maloletým v odseku 2 výroku, tak že styk matky s maloletým
bude realizovaný každý nepárny týždeň v roku počas utorka od 14. 00 do 15. 00 hod bez určenia
miesta realizácie RPPS, kolízny opatrovník v odvolaní a ani v následnom stanovisku k vyjadreniu otca
k odvolaniu neuviedol a nenavrhol konkrétne miesto, kde by sa styk matky s dieťaťom v daný čas
mohol realizovať. Takto navrhované rozhodnutie o úprave styku rodiča s dieťaťom bez uvedenia miesta
realizácia nespĺňa požiadavky na materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý kolíznym opatrovníkom len vo výroku o úprave styku
matky s maloletým dieťaťom označeným ako ods. 2. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. Zvyšné výroky
rozsudku odvolaním napadnuté neboli, preto zostávajú nedotknuté.

20. Pokiaľ sa týka rozhodnutia o trovách odvolacieho konania, odvolací súd postupoval podľa § 57 CMP,
podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na
návrh. Žiaden z účastníkov konania nepodal návrh na náhradu trov konania, v dôsledku čoho odvolací
súd o nich nerozhodoval. Okrem toho odvolací súd poukazuje na ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6115220109)