Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/58/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115220109 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115220109.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: Q. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v B. B., dieťa matky: D.. D. G., rodená G., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. B., A. Y., zastúpená splnomocnenou advokátkou JUDr. Beátou Polyákovou, so sídlom Advokátska kancelária 949 01 Nitra, Štefánikova 7, a otca: D.. L. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z., B. XX, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Gabrielou Strýčekovou, so sídlom Advokátska kancelária 949 01 Nitra, Gladiolová 12, korešpondenčná adresa: XXX XX Z., C. X, o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a o návrhu matky na zrušenie predbežného opatrenia, o odvolaniach matky aj otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 32P/246/2015-291 zo dňa 20.07.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/246/2015-66 zo dňa 12.10.2015 zamietol. Súd súčasne dočasne upravil styk matky s maloletým Q. na každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod., s povinnosťou otca v stanovený deň a hodinu maloletého na styk s matkou pripraviť a tento styk umožniť a s oprávnením matky v stanovený deň a hodinu si maloletého pred vchodom do obytného domu otca prevziať a v stanovený deň a hodinu maloletého otcovi pred vchodom do jeho obytného domu odovzdať. Súčasne súd vyslovil, že nariadené neodkladné opatrenie trvá do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej pod sp. zn. 32P/246/2015. Ohľadom prvého výroku súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia konštatoval, že od nariadenia predbežného opatrenia prišlo k zmene okolností v tom, že nevlastný brat maloletého, ktorý bol podozrivý z psychického a fyzického týrania voči maloletému Q., už v súčasnosti nežije v domácnosti matky, pretože odišiel na dlhšiu dobu do zahraničia. Napriek odchodu nevlastného brata maloletého z domácnosti matky však súd dospel k záveru, že návrh matky na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia je nedôvodný a ponechal ho v platnosti, nakoľko prihliadol na vyjadrenie samotného maloletého, ktorý uviedol, že u otca je mu dobre, chce u neho zostať a s matkou sa nechce stretávať. Súd sa nestotožnil s vyjadrením maloletého ohľadom nestretnutia s matkou, ale z pohovoru s maloletým vyplýva, že vzťah maloletého k matke je v súčasnosti narušený. Maloletý citlivo vníma veľmi narušené vzťahy medzi rodičmi a súd za daného stavu, s prihliadnutím na záujem maloletého, aby v krátkej dobe neprichádzalo k radikálnej opakovanej zmene jeho výchovného prostredia, návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia zamietol. Na základe uvedených skutočností potom súd prvej inštancie dospel k názoru, že od doby nariadenia predbežného opatrenia nenastala zmena pomerov v takom rozsahu, ani neodpadli dôvody v takom rozsahu, pre ktoré by súd predbežné opatrenie zrušil. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že keďže je medzi rodičmi veľmi narušený vzťah, majú problémy spolu komunikovať a dohodnúť sa, v záujme maloletého súd za účelom zachovania pravidelného kontaktu maloletého s matkou a súrodeneckých vzťahov upravil aj bez návrhu styk matky s dieťaťom v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením. Súd pri rozhodovaní o dobe stretávania prihliadol na vzdialenosť bydliska matky a maloletého a taktiež na skutočnosť, že maloletý má v súčasnosti odmietavý vzťah k matke. Súd preto považoval za optimálnejšie, za účelom obnovenia, zlepšenia a upevnenia styku maloletého s matkou, aby neprišlo k radikálnemu odmietaniu, aby stretávanie za účelom zlepšenia ich vzájomného vzťahu prebiehalo najskôr postupne, v kratších časových intervaloch takým spôsobom a v takom rozsahu, ako súd upravil vo výrokoch svojho uznesenia. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja rodičia maloletého dieťaťa. 3. Matka maloletého napadla odvolaním správnosť uznesenia súdu prvej inštancie v celom rozsahu a to vo všetkých výrokoch. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že doposiaľ nepominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. K zmene pomerov v danom prípade jednoznačne došlo. Uvedené konštatoval aj súd prvej inštancie, že matka v návrhu osvedčila, že osoba podozrivá z údajnej šikany, či už fyzickej alebo psychickej, ktorej sa na maloletom Q. mal dopúšťať jeho nevlastný starší brat A., odišiel žiť a pracovať do Q. A. V. B. T. Q. A.. Keď k nariadeniu predbežného opatrenia došlo z dôvodu existencie ohrozenia zdravého vývoja maloletého v domácnosti matky z dôvodu možnej šikany jeho starším nevlastným bratom, nastali také zmeny pomerov, v dôsledku ktorých už nie je potrebný prostriedok preventívneho riešenia problematiky násilia a nebolo tak potrebné ohrozenej osobe poskytnúť ochranu, nebolo potrebné opustiť jeho obvyklé obydlie. V prípade, že by sa súd napriek zisteniu, že došlo k zmene pomerov, odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a návrh na zrušenie predbežného opatrenia by zamietol, tak odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Takéto dôkladné odôvodnenie odklonu však podľa názoru matky v namietanom rozhodnutí úplne absentuje. Súd konštatoval v odôvodnení uznesenia, že prihliadol na vyjadrenie maloletého, ktorý sa pred úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vyjadril, že u otca mu je dobre, chce u neho zostať a s matkou sa nechce stretávať. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je dostatočne zrejmé, kto robil s maloletým dieťaťom pohovor, či to bol psychológ alebo len obyčajný úradník. Navyše matka poukázala na skutočnosť, že toto vyjadrenie pochádza z januára roku 2016, čiže s odstupom času je už neaktuálne. Domnieva sa taktiež, že maloletý Q. je toho času pod výrazným vplyvom otca, ktorý ho manipuluje, ovplyvňuje a hucká ho nielen proti matke, ale aj proti jeho sestre. V minulosti sa maloletý nikdy nevyjadril tak, že by sa s matkou nechcel stretnúť. Práve naopak, maloletý má k matke vybudované pozitívne citové väzby a preto je nemysliteľné, aby matka, ako prvok nenahraditeľný vo výchove dieťaťa, bola takýmto arbitrárnym spôsobom odstrihnutá od podieľania sa na riadnej výchove a starostlivosti o dieťa. Matka riadne a dôkladne zabezpečovala starostlivosť o maloletého, vozidla ho do školy a späť, brávala ho na rôzne mimoškolské aktivity v B. B., tam má maloletý aj svojich dlhoročných spolužiakov, kamarátov a rodinu. Vrátenie dieťaťa do jeho obvyklého pobytu preto za žiadnych okolností nemožno považovať za nepriaznivý vplyv na maloletého. V domácnosti matky má maloleté dieťa zaručené všetky vývinové potreby. Nastolenou situáciou taktiež dochádza k výraznému narušeniu súrodeneckých väzieb medzi Q. a M., ktoré boli až do času ich rozdelenia veľmi pozitívne. V čase predchádzajúceho rozhodnutia súd nebral ohľad ani na to, že maloleté dieťa bolo vytrhnuté uprostred školského roka z dobre známeho obvyklého miesta pobytu a v dôsledku takéhoto rozhodnutia bolo umiestnené do úplne cudzieho prostredia, mesta a školy. Návrat dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu je preto v záujme dieťaťa. Matka opätovne zdôraznila, že pominuli všetky dôvody (dlhodobý odchod osoby podozrivej z násilia na maloletom do zahraničia), pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Matka tiež tvrdí, že takéto dôvody neboli ani v čase nariadenia predbežného opatrenia. Matka taktiež namietala odôvodnenie rozhodnutia, podľa ktorého má v súčasnosti maloletý vytvorené všetky vhodné podmienky u otca, pričom v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Nie je dostatočne zrejmé, na základe čoho dospel súd 1. inštancie k takémuto záveru, pričom absencia odkazu na prameň, z ktorého súd pri svojom závere vychádzal, spôsobuje svojvoľnosť súdneho rozhodnutia. Rovnako aj u matky sú toho času plne vyhovujúce podmienky pre zdravý a všestranný vývoj dieťaťa. Ohľadom ďalších výrokov namietaného rozhodnutia, ktorými súd bez návrhu upravil stretávanie sa matky s maloletým Q., matka považuje toto rozhodnutie za nedostatočné. Súd prvej inštancie mal správne za preukázané, že je tu potreba dočasnej úpravy styku matky s maloletým dieťaťom, nakoľko tento sa nerealizuje vôbec odo dňa 12. 10. 2015 z dôvodu, že otec ho zámerne znemožňuje a bráni v ňom. Súd však nezvážil, že takouto minimálnou dočasnou úpravou bude matka radikálne obmedzená vo svojich rodičovských právach, na ktorých má záujem sa v plnom rozsahu podieľať. Vzhľadom na vek dieťaťa je dôvodná obava, že maloleté dieťa bude postupne na svoju matku zabúdať, jeho citové väzby budú postupne ochladzovať, až ju bude považovať za úplne cudziu osobu a nie blízku rodinu. Dočasnú úpravu preto matka považuje za nepostačujúcu, nakoľko 16 hodín za 1 kalendárny mesiac výrazne narúša zásadu vyjadrenú v článku 18 Dohovoru OSN o právach dieťaťa a čl. 36 a čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 4 Dohovoru o styku s deťmi. Pre matku je nepochopiteľné, prečo súd bez uvedenia dôvodu neaplikoval na daný stav aspoň bežné nepretržité stretávanie sa rodičov s maloletými deťmi, a to nepretržite počas každého druhého víkendu od piatka do nedele aj s prespaním. Matkina starostlivosť o dieťa je priam ukážková, prostredie u matky pre dieťa je plne vyhovujúce a matka má záujem o starostlivosť o dieťa. Má za to, že nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, aby sa s ním matka stretávala vo väčšom rozsahu ako doposiaľ a preto matka navrhuje, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že zruší uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12. 10. 2015, sp. zn. 32P/246/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. 11. 2015 sp. zn. 14CoP/73/2015 a v ďalších výrokoch navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že dočasne upraví stretávanie sa matky s maloletým dieťaťom vo väčšom rozsahu a to každý párny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že matka je v stanovený deň oprávnená maloletého pred vchodom do obytného domu otca prevziať a v stanovený deň a hodinu maloletého otcovi pred vchodom do jeho obytného domu odovzdať a otec je v stanovený deň povinný maloletého na styk s matkou prepraviť a matke styk s maloletým umožniť 4. Otec maloletého dieťaťa napadol odvolaním 2. až 5. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorými súd upravil aj bez návrhu neodkladným opatrením styk matky s maloletým dieťaťom. Otec v odvolaní uviedol, že bola to matka, ktorá ešte dňa 17. 1. 2012, bez vedomia otca, ktorý bol v práci, odišla zo spoločnej domácnosti v Z. a vzala so sebou aj v tom čase X ročného maloletého Q. a X ročnú M. A. a odhlásila maloleté deti bez súhlasu otca z miesta trvalého bydliska v Z. a prihlásila ich na trvalý pobyt v B. B.. Maloletý už v čase vedenia súdneho konania o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že chce bývať v Z. a žiť spolu so svojim otcom v Z., kde chodil do materskej školy, mal kamarátov a mal rád prostredie, v ktorom vyrastal a kde sa cítil dobre. Pokiaľ matka v návrhu na zrušenie predbežného opatrenia poukázala na to, že odcestovaním nevlastného brata A. pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené, otec uviedol, že v súčasnosti už plnoletý A. nemá zakázaný vstup do Slovenskej republiky, ani nebol vylúčený z miesta bydliska u matky a kedykoľvek sa tak môže do B. B. vrátiť. Okrem skutočnosti, že kedykoľvek sa v domácnosti matky môže nachádzať nevlastný brat A., otec poukázal aj na necitlivé a arogantné správanie sa matky, aké predviedla pred očami maloletého Q. pred Vianocami dňa 22.12.2015, aj spolu so starou matkou a tetou maloletého a ktoré správanie je riešené aj v priestupkovom konaní za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Matka dieťaťa spolu s uvedenými osobami nevhodne a necitlivo prišla do bytu otca so zámerom prekaziť otcovi blížiace sa vianočné sviatky, bez záujmu o maloletého a dopad na jeho zdravý psychický vývoj. Vzťah maloletého k matke je v dôsledku tohto nevhodného správania sa matky vážne narušený a maloletý v súčasnosti matku odmieta, preto je nereálne, aby sa styk s matkou realizoval tak, ako bol nariadený uznesením okresného súdu. Je potrebné brať ohľad na záujem maloletého Q. a je žiadúce, aby styk matky s maloletým bol upravený tak, aby nepoškodil už aj tak narušený zdravý vývin maloletého dieťaťa. K tomu, aby sa vzťah medzi matkou a maloletým synom zlepšil, je potrebný citlivý a vnímavý výchovný prístup, s prihliadnutím na potreby a požiadavky maloletého a postupné nadobudnutie dôvery v matku a spontánne priblíženie sa k nej. Podľa názoru otca by preto mali spočiatku stretnutia maloletého s matkou byť uskutočňované v prítomnosti kolízneho opatrovníka alebo po absolvovaní spoločných stretnutí maloletého s matkou u psychológa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Z.. Na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené ani vecné predpoklady, ani právne predpoklady, nakoľko maloletý nie je pripravený osamote sa stretnúť s matkou a s touto byť počas 8 hodín aj vzhľadom na stresové situácie, ktoré mu prepravila matka a jej blízka rodina. Na základe uvedeného potom otec navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výrokoch 2 až 5 zmenil tak, že napadnuté výroky uznesenia zruší. 5. Vyjadrenia k odvolaniam podané neboli. 6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej „CMP“ a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako vecne správne potvrdil. 7. Podľa ustanovenia § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 8. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa ustanovenia § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 10. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 11. Podľa ustanovenia § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 12. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové procesné predpisy - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, upravujúci konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých vo svojich ustanovenia § 111 až 122. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 395 ods. 1 CMP sa nová procesná úprava vzťahuje aj na konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Popri všeobecnej právnej úpravy neodkladných opatrení obsiahnutých v ustanoveniach § 324 až 342 Civilného sporového poriadku Civilný mimosporový poriadok obsahuje aj osobitnú právnu úpravu neodkladných opatrení v ustanoveniach § 360 až 369 CMP, pričom podľa intertemporálneho ustanovenia § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 13. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 32P/246/2015-66 zo dňa 12.10.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej č. k. 14CoP/73/2015-147 zo dňa 20.11.20115 nariadil predbežné opatrenie, ktorým vyhovel návrhu otca maloletého dieťaťa a dočasne odňal maloletého Q. A., narodeného XX.X.XXXX, z osobnej starostlivosti matky a odovzdal maloletého Q. dočasne do starostlivosti otca. Matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti otca a to dňom doručenia rozhodnutia. Okresný súd nariadil predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písmena b/ O.s.p., pričom súd konštatoval, že maloletý Q. žije v spoločnej domácnosti spolu s matkou, jeho sestrou a XX- ročným synom z prvého manželstva matky. Starší syn matky maloletého Q. psychicky šikanuje, je voči nemu agresívny, spôsobuje mu modriny, podliatiny, nevhodne sa na maloletého Q. vyjadruje, čo malo vplyv na správanie maloletého, ktoré podľa vyjadrenia základnej školy sa zmenilo. Súd ďalej konštatoval, že matka pre plnenie pracovných povinností nevenuje náležitú starostlivosť a dohľad pri plnení školských povinností maloletého. Súd nariadenie predbežného opatrenia za danej situácie považoval za nielenže potrebné, ale nevyhnutné pre to, aby maloletému pola poskytnutá sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie a všestranný vývoj, ktorú v domácnosti matky nemal. Súd súčasne podľa ustanovenia § 76 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že toto predbežné opatrenie trvá do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 32P/246/2015. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 32P/246/2015-194 zo dňa 14.03.2016 nariadil predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a matke maloletého uložil povinnosť dočasne prispievať na jeho výživu výživným vo výške 70 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, pričom toto predbežné opatrenie trvá do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 32P/246/2015. 14. Návrhom datovaným dňa 05.05.2016 matka maloletého navrhla zrušiť predbežné opatrenie nariadené okresným súdom pod sp. zn. 32P/246/2015-66 zo dňa 12.10.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/73/2015- 147 zo dňa 20.11.2015 a to z dôvodu, že podľa jej názoru sa podstatným spôsobom zmenili pomery od posledného zásahu súdu a pominuli dôvody pre trvanie nariadeného predbežného opatrenia, pretože A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa mal dopúšťať fyzického a psychického týrania na maloletom Q., už aktuálne nežije v spoločnej domácnosti matky, pretože odcestoval do Q. A. V. B. T. Q.J. a neplánuje sa na územie Slovenskej republiky vrátiť, najskôr tak urobí podľa tvrdenia matky po uplynutí 3 rokov. Taktiež matka v predmetnom návrhu na zrušenie predbežného opatrenia uviedla, že od 26.10.2015 nevidela maloletého Q., nemá o ňom žiadnu informáciu, pretože otec jej znemožňuje podieľať sa na výkone rodičovských práv a povinností k maloletému a to úplnou izoláciou maloletého od matky. 15. Nariadené neodkladné opatrenie možno v zmysle ustanovenia § 363 Civilného mimosporového poriadku zrušiť za zákonného predpokladu, ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že dôvody pre možné zrušenie už nariadeného neodkladného opatrenia sú totožné so zákonnými dôvodmi pre zrušenie nariadeného predbežného opatrenia tak, ako ich upravovala predchádzajúca zákonná úprava v ustanovení § 77 ods. 2 O.s.p., v znení ktorého do 30.06.2016 súd predbežné opatrenie mohol zrušiť, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 16. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a vychádzajúc z dôvodov, pre ktoré matka maloletého dieťaťa navrhla zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, ako aj vychádzajúc zo všetkých skutočností známych z obsahu spisu, sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nenastali žiadne tak zásadné a relevantné skutočnosti, ktoré by poukazovali na skutočnosť, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené predbežné opatrenie Okresným súdom Banská Bystrica uznesením č. k. 32P/246/2015-66 zo dňa 12.10.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej č. k. 14CoP/73/2015-147 zo dňa 20.11.20115, pominuli. Odvolací súd v nadväznosti na dôvody, pre ktoré matka maloletého navrhovala zrušiť nariadené predbežné opatrenie konštatuje, že len samotná skutočnosť, že nevlastný brat maloletého Q. sa v súčasnosti, a to aj s vyhliadkou niekoľkých rokov, nebude zdržiavať v domácnosti matky a tým odpadla hrozba existencie a pokračovania psychického a fyzického týrania zo strany nevlastného brata maloletého Q., ešte sama osebe nie je dôvodom na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia, ktorým sa sledoval predovšetkým záujem maloletého dieťaťa na zabezpečení jeho všestranného priaznivého a pokojného psychické, fyzického, emocionálneho a mentálneho vývoja. Pokiaľ aj v čase nariadenia predbežného opatrenia bola hlavná a zásadná práve táto okolnosť, je nutné vychádzať z odôvodnenia uznesenia súdu, že nebola jedinou skutočnosťou, pre ktorú súd považoval za potrebné a dôvodné dočasne odňať maloletého z jeho dovtedajšieho výchovného prostredia. Súd totiž v odôvodnení uznesenia, ktorým nariadil predbežné opatrenie, okrem ohrozenia zdravého psychického a fyzického vývoja maloletého Q. zo strany staršieho brata tiež konštatoval, že matka pre plnenie pracovných povinností nevenuje náležitú starostlivosť a dohľad pri plnení školských povinností maloletého. Okrem toho, je nutné si taktiež uvedomiť, že súdy rozhodujú ohľadom pomerov maloletých detí vždy a zásadne sledujúc predovšetkým ich záujem a práva a taktiež vždy vychádzajúc z aktuálneho stavu a aktuálnej situácie v čase rozhodovania súdu ohľadom starostlivosti o maloleté dieťa. V čase rozhodovania súdu bol maloletý už plne integrovaný v prostredí bydliska otca, od októbra 2015 dieťa žije v domácnosti otca v Z., je už začleňované do prostredia v mieste bydliska otca, kde si už medzičasom maloletý zvykol a nadviazal aj sociálne väzby a taktiež od obdobia nariadenia predbežného opatrenia dieťa navštevovalo a aj v súčasnosti už nastúpilo na povinnú školskú dochádzku v škole v mieste bydliska otca. Otec po nariadení predbežného opatrenia maloletého preukázateľne prihlásil na trvalý pobyt v meste Z. a taktiež preukázateľne aj prihlásil od 21.10.2015 maloletého za účelom plnenia si povinnej školskej dochádzky do I.A. V. X v Z., kde bolo dieťa prijaté do K. ročníka tejto školy. Je povinnosťou súdu, sledujúceho a hájaceho predovšetkým záujem maloletého, aby zohľadnil a vyhodnotil, kde sú vytvorené pre maloletého aktuálne vhodnejšie a ideálnejšie podmienky pre jeho priaznivý vývoj a výchovu. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B. B. zo dňa 15.01.2016 (č. l. 157 spisu), maloletý v pôvodnom prostredí v domácnosti matky spával spolu s matkou a maloletou M. A. v spálni v 3 izbovom byte vo vlastníctve matkinej sestry, pričom v spálni mal maloletý k dispozícii vlastnú posteľ a skrine na šatstvo. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Z. zo dňa 30.11.2015 uskutočnenej v domácnosti otca, obýva maloletý 4-izbový byt v osobnom vlastníctve otca, kde má maloletý samostatnú detskú izbu, ktorá je plne funkčne zariadená a prispôsobená potrebám maloletého. Podľa správy ÚPSVaR, odboru sociálnych vecí a rodiny v Z., hygiena v domácnosti bola na veľmi dobrej úrovni a neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého (č. l. 158 spisu). Je tak nutné konštatovať, že otec má v tejto dobe vytvorené vhodné podmienky a to tak materiálne, ako aj sociálne na zabezpečenie riadnej a plnohodnotnej starostlivosti o maloletého Q. a napokon ani matka žiadnou zásadnou skutočnosťou spôsobilosť otca riadne sa o maloletého postarať, nespochybnila. Okrem skúmania vhodnejšieho výchovného prostredia maloletého z hľadiska vytvorených materiálnych a sociálnych podmienok však v neposlednom rade je nutné zohľadniť aj vnútorný a názorový postoj dieťaťa k otázkam, ktoré sa ho priamo týkajú a o ktorých súd rozhoduje. 17. Nová procesná úprava v ustanovení § 38 ods. 1 CMP upravuje participačné právo maloletého vyjadriť sa k záležitostiam, týkajúcich sa jeho pomerov, v zmysle ktorého ak je účastníkom konania maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. 18. Zhodne aj ustanovenie § 43 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine upravuje, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 19. Rešpektujúc tak jednak zásadu zachovania aktuálneho výchovného prostredia dieťaťa, ktoré je vyhovujúce pre priaznivý a zdravý psychický a fyzický vývoj dieťaťa a v záujme predchádzania ďalšej radikálnej a opakovanej zmene jeho výchovného prostredia, no predovšetkým z dôvodu nutnosti zohľadniť aj názor a postoj maloletého k matke, odvolací súd ako zo zásadného vychádzal aj z vyjadrenia maloletého prezentovaného pred sociálnym pracovníkom ÚPSVaR v Z.. Zo správy ÚPSVa R v Z. zo dňa 12.01.2016 zažurnalizovanej v spisovom materiály na č. l. 160-161 spisu, vyplýva, že pohovor bol s maloletým vykonaný bez prítomnosti otca. Maloletý uviedol, že „u tatina mu je dobre a chce u neho zostať. Na otázku ako je to dobre uviedol, že sa mu konečne niekto venuje, pomáha mu s učením, vozí ho do školy a potom pre neho aj príde a zoberie ho domov. Konečne chodí aj na krúžky a to na K. a X. U.. Keď bol u maminy, tak nechodil na krúžky, pretože musel ísť sám domov, doma sa naučiť, pričom mu nikto nepomáhal a potom poupratovať po všetkých. Tiež navštevuje školský klub, kde mu je dobre. V škole mu je tiež dobre, má tam veľa nových kamarátov. Má veľmi dobrého triedneho učiteľa a aj ostané pani učiteľky sú dobré“. Maloletý Q. uviedol, že „sa mu zlepšili aj známky, má ich lepšie ako predtým, ale musí si ešte zlepšiť diktáty. Spolu s tatinom na tom pracujú, každý deň píšu diktáty, aby sa to naučil. Aj toto je lepšie ako u maminy, nakoľko sa k nemu tatino a aj jeho priateľka správajú dobre, pomáhajú mu s učením a tatino sa mu aj venuje vo voľnom čase a nosí ho na krúžky“. Ohľadom vzťahu k matke je zrejmé, že maloletého Q. výrazne ovplyvnil a traumaticky zasiahol incident, ktorý bol vyvolaný dňa 22.12.2015 neohláseným príchodom matky spolu so starou matkou maloletého a jeho tetou do domácnosti otca, kde začala vulgárne nadávať a rozhadzovať veci a vyhadzovať ich pred obytný dom, ktorého svedkom bol aj maloletý. Matka mala pri tomto incidente rozbiť sklenenú výplň dverí izby, v ktorej bol maloletý syn, tento plakal a kričal, aby matka odišla preč (č.l. 155 spisu). Podľa svedeckej výpovede príslušníka PZ OO v Nitre, ktorý bol ako hliadka privolaný v deň incidentu do bytu otca, v čase rozhadzovania a poškodzovania predmetov matkou sa v byte nachádzal aj maloletý, ktorý „bol silne rozrušený“ (č.l. 322 spisu). Uvedené sa potom odrazilo aj na výpovedi dieťaťa pred sociálnym pracovníkom, ktorý uviedol ohľadom jeho vzťahu k matke, že „mamina prišla pred Vianocami a robila im zle, zničila im skoro celý byt. S maminou nebol už dlho, prišla za ním aj dvakrát do školy, avšak nebol v škole a tak sa s ňou nestretol. Volala ho, aby sa išli prejsť, ale on sa s ňou nešiel prejsť a nechcel sa s ňou stretnúť a povedal jej, že nech sa vráti tam, odkiaľ prišla. Na otázku, prečo sa nechcel s maminou stretnúť uviedol, že pre to, že by mu rozprávala, aká by bola na neho dobrá a pritom by to tak nebolo, lebo on jej už neverí ani slovo. Aj teraz keď prišla, tak neprišla pozrieť jeho, ale robiť zle jemu a tatinovi, čo sa jej aj podarilo. Keď bola u nich, tak on bol zatvorený v izbe a plakal a bál sa, čo sa bude diať. Vedel, že tatino ho ochráni, čo sa aj stalo. Myslí si, že mamina ho chcela len pre peniaze, ale nemala ho rada, lebo sa k nemu správala nie ako k vlastnému synovi“. Na záver pohovoru maloletý uviedol, že „chce byť s tatinom a s maminou sa nechce ani stretnúť“ (č. l. 161 spisu). 20. Z vyjadrenia maloletého, aj pri zohľadnení predpokladanej miery objektívnosti jeho vnímania s ohľadom na jeho vek a psychickú vyspelosť adekvátnu dieťaťa jeho veku, je však nutné zohľadniť- a nie je možné prehliadať- že vzťah maloletého k matke je značne narušený, poznačený nedôverou a určitou obozretnosťou a rezervovanosťou k jej prejavom voči maloletému. Súd je povinný citlivo zvažovať, ktoré zásahy do pomerov dieťaťa sú vhodné a v akej miere. Aj s ohľadom na v súčasnosti značne odmietavý a skôr negatívny postoj maloletého k matke je žiaduce a vhodnejšie riešenie ponechať maloletého do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci návrhu otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti naďalej vo výchovnom prostredí otca. Ďalšie trvanie nariadeného predbežného opatrenia Okresným súdom Banská Bystrica uznesením č. k. 32P/246/2015-66 zo dňa 12.10.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej č. k. 14CoP/73/2015-147 zo dňa 20.11.20115, je v plnom a dôslednom záujme maloletého Q.. Nie je vhodné a ani účelné meniť prostredie, v ktorom v súčasnosti maloletý žije, navštevuje školu, zvykol si a podľa vlastného vyjadrenia sa cíti dobre, s plným uspokojovaním a napĺňaním jeho všestranných potrieb a v ktorom v neposlednom rade podľa vyjadrenia dieťaťa aj naďalej chce zostať. 21. Je nutné si uvedomiť, že taktiež nie je možné odvolacím súdom dodatočne, spätne, hodnotiť dôvodnosť právoplatne nariadeného neodkladného opatrenia v čase jeho nariadenia, preto argumenty matky, že nebolo dôvodné nariadiť predbežné opatrenie ani len v čase jeho nariadenia - sú v danom štádiu konania bezpredmetné. 22. Odvolací súd ohľadom ďalších výrokov odvolaním napadnutého uznesenia, v ktorých súd aj bez návrhu upravil styk matky s maloletým presne vymedzeným spôsobom a vo vymedzenom rozsahu, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením § 360 ods. 1 CMP a sledujúc plne záujmy maloletého. Rozhodne je v najlepšom záujme maloletého, aby sa s matkou stretával, postupne si sceľoval narušené a nedôverou naštrbené a súčasnosti značne komplikované vzťahy s ňou a postupne citlivým a ústretovým prístupom zo strany matky, no aj vhodným stimulačným a povzbudzujúcim pôsobením zo strany otca, sa postupne odstránila nedôvera a rezervovanosť maloletého k matke. Odvolací súd sa plne stotožňuje s konštatovaním obsiahnutým v odvolaní matky, ktorá zdôraznila nezastupiteľnú, nesmierne významnú, dôležitú a silnú úlohu a rolu matky -ženy vo výchove dieťaťa a rozhodne nie je v záujme maloletého, aby bol „odstrihnutý“ od matky. Za daného silne narušeného a odmietavého postoja maloletého k matke je však súdom 1. inštancie upravený rozsah styku matky s maloletým primeraný na to, aby sa postupne vzťahy medzi dieťaťom a matkou upravili tak, aby do budúcna bolo možné postupne rozsah stretávania sa matky a dieťaťa rozšíriť aj na nepretržité víkendy vrátane prespatia dieťaťa v domácnosti matky, čo by bolo v záujme budovania a upevňovania aj súrodeneckých väzieb medzi maloletým Q. a jeho sestrou. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s odvolacím argumentom otca, že maloletý v súčasnosti nie je pripravený na stretávanie sa s matkou vôbec. Odvolací súd zdôrazňuje aj významnú rolu otca, ktorý v záujme maloletého by mu mal byť plne nápomocný v preklenutí jeho negatívneho a odmietavého postoja k matke, pretože z vyjadrenia maloletého je zrejmé, že otec je dostatočnou a silnou autoritou pre maloletého a tak bude aj úlohou otca, aby usmerňoval jeho postoj k matke v záujme toho, aby dieťa malo pocit, že je milované, prijímané a akceptované obidvomi rodičmi. 23. Odvolací súd z uvedených dôvodov potom uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako v celom rozsahu vecne správne potvrdil, nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu v súčasnosti z hľadiska sledovania a hájenia záujmov maloletého nie sú relevantné dôvody pre možný postup súdu podľa ustanovenia § 363 Civilného mimosporového poriadku pre zrušenie nariadeného predbežného opatrenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecné správne a plne v záujme maloletého aj ohľadom ďalších výrokov, ktorými súd postupom podľa ustanovenia § 360 ods. 1 CMP upravil styk matky s maloletým. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).