Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/905/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411210340 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6411210340.5 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky G. Q., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. C., č. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Baranom, advokátom so sídlom v Žiari nad Hronom, Námestie Matice Slovenskej č. 23/45, proti odporcovi A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. C., č. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/208/2011-137 zo dňa 08.07.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým účastníkom nepriznal náhradu trov konania (siedmy výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k rodinnému domu súpisné číslo XXX postavenému na parcele parc. č. KNC XXX zapísanému na LV č. XXX vedenom pre k.ú. Q. C. (prvý výrok); uvedenú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky (druhý výrok); navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi na vyrovnanie podielu sumu 2.268,71 € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok); navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi vynaložené investície v sume 655,62 € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok); navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 133,05 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (piaty výrok); rozhodol, že trovy konania v sume 158,06 € znáša štát (šiesty výrok) a účastníkom náhradu trov konania nepriznal (siedmy výrok). V odôvodnení rozsudku vo vzťahu k výroku o trovách konania účastníkov konania okresný súd uviedol, že „nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, pretože dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že toto rozhodnutie je na prospech oboch účastníkov konania, k dohode o vyporiadaní mimosúdnou cestou nedošlo a jediným riešením bolo podanie návrhu na súd“; o trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 150 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o trovách konania (siedmy výrok) podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 14.07.2015 (č.l. 145-146 spisu). Nesúhlasila s nepriznaním náhrady trov konania. Poukázala na skutočnosť, že v čase rozhodnutia okresného súdu napadnutým rozsudkom bola podielovou spoluvlastníčkou sporného rodinného domu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 11/12 k celku; odporca bol podielovým spoluvlastníkom sporného rodinného domu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/12 k celku; sporný rodinný dom užíval výlučne odporca s manželkou, o dom sa nestaral, neudržiaval ho, dom chátral, čím jej ako väčšinovej spoluvlastníčke vznikala škoda, odporca jej dokonca protiprávne znemožňoval vstup do sporného rodinného domu, fyzicky ju napádal a vyhrážal sa jej. Pred podaním návrhu na súd sa pokúsila vec vyriešiť mimosúdnou cestou a listom zo dňa 30.06.2011 vyzvala odporcu na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva; odporca s mimosúdnym riešením nesúhlasil, resp. vzniesol neprimerané finančné nároky (kúpa bytu v S. nad W.), preto bola nútená podať návrh na začatie konania na súd; s odporcom sa neúspešne pokúšala dohodnúť aj v priebehu konania a listom zo dňa 13.01.2014 ho vyzvala na uzavretie dohody s ponukou na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu za sumu 2.766,- €, odporca však na tento návrh nereagoval a v priebehu konania požadoval vyplatenie sumy 80.000,- € ako náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel; vyjadrila názor, že odporca nemal záujem uzavrieť mimosúdnu dohodu. Nesúhlasila s dôvodmi okresného súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku na nepriznanie náhrady trov konania, ktoré podľa nej nie súd v súlade so zákonom; okresný súd neskúmal výnimočné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania charakteristické najmä sociálnym aspektom, kedy účastník konania nemôže nahradiť trovy konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami, keď v takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery obidvoch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní, resp. zohľadňuje iné okolnosti dosahujúce intenzitu dôvodov hodných osobitného zreteľa; týmito sociálnymi aspektami sa však okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania nezaoberal a nezobral do úvahy fakt, že odporca spolu s manželkou sú zárobkovo činné osoby a postoj odporcu pred začatím konania ako aj v jeho priebehu bol odmietavý k uzavretiu mimosúdnej dohody, čo predstavuje dôležitú okolnosť vylučujúcu aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.; nepriznanie náhrady trov konania sa preto v prejednávanej veci javí ako odporujúce dobrým mravom a spochybňujúce zásadu občianskeho súdneho konania deklarujúcu zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv ako účastníka konania. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudok okresného súdu o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania (siedmy výrok) podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že predmetom konania bol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornému rodinnému domu; pôvodne bolo na strane odporcu viacero účastníkov konania, títo však v priebehu konania previedli svoje spoluvlastnícke podiely na navrhovateľku; navrhovateľka sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k spornému rodinnému domu a jeho prikázania v celosti do svojho výlučného vlastníctva s vyplatením odporcu za jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/12 k celku, keď pri vyplatení vychádzala z hodnoty rodinného domu určenej znalcom na sumu 30.600,- € (znalecký posudok priložila k návrhu); odporca s návrhom nesúhlasil, keď v priebehu konania najskôr žiadal prikázať sporný rodinný dom do svojho výlučného vlastníctva s tým, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie ostatných spoluvlastníkov, neskôr bezprostredne pred vyhlásením napadnutého rozsudku súhlasil s prikázaním rodinného domu do výlučného vlastníctva navrhovateľky, žiadal však vyplatenie náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel (vrátane investícií) v sume 80.000,- €; okrem uvedeného vzniesol odporca v priebehu konania v rámci vyporiadania v tzv. širšom zmysle aj návrh na zaplatenie nákladov vynaložených na investície do sporného rodinného domu v sume 3.008,05 €; na zistenie hodnoty sporného rodinného domu a vynaložených investícií nariadil okresný súd znalecké dokazovanie, podľa záverov ktorého všeobecná hodnota nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve účastníkov predstavuje 30.500,- € a hodnota investícii odporcu predstavuje v čase ohodnotenia sumu 1.447,04 €; okresný súd podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku pri rozhodovaní vychádzal z hodnoty rodinného domu a vonkajších úprav v sume 27.224,55 € (drobné stavby, vonkajšiu úprava a oporný múr nevzal pri rozhodovaní do úvahy) a zohľadnil investície odporcu v sume 655,62 €. Navrhovateľka v podanom odvolaní nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu o trovách konania a namietala aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. v prejednávanej veci zo strany okresného súdu. Odvolací súd vo všeobecnosti udáva, že účelom ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. je zmiernenie dôsledkov právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; predpokladom je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zodpovednosti za zavinenie (§ 146 ods. 1 a 2 O.s.p.), prípadne za náhodu (§ 147 ods. 1 O.s.p.). Zásada zodpovednosti za výsledok (tzv. zásada úspechu alebo tzv. princíp úspešnosti) je zakotvená v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal; uplatnenie tejto zásady prichádza do úvahy len pri rozhodovaní o trovách sporového konania (len v sporovom konaní sa dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania). Základom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je teda miera úspechu vo veci, ktorú súd zisťuje u navrhovateľa aj u odporcu. Miera úspechu vo veci sa zisťuje porovnaním uplatneného návrhu (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej; výsledkom konania z tohto hľadiska preto môže byť (1) plný úspech jedného z účastníkov vo veci, (2) čiastočný úspech obidvoch účastníkov vo veci alebo (3) neúspech niektorého z účastníkov len v pomerne nepatrenej časti predmetu konania (vždy platí, že úspech navrhovateľa vo vzťahu k predmetu konania je súčasne v rovnakom rozsahu neúspechom odporcu vo vzťahu k tomuto predmetu konania). Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na rozhodnutie, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.) a to v prípade keď pomer úspechu a neúspechu sporových strán je približne rovnaký (je zrejmé, že zákon nevyžaduje absolútnu rovnosť úspechu a neúspechu). V prípade, že niektorému z účastníkov konania vznikne na základe jeho (plného alebo pomerného) úspechu v konaní právo na náhradu trov konania od druhého účastníka konania, priznáva ustanovenie § 150 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523150'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. súdu moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich náhradu trov konania; pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže súd výnimočne nepriznať náhradu trov konania (procesne) úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal ich náhradu celkom alebo sčasti; predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na ustanovenie § 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%25231'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. napomáha zabezpečiť spravodlivú ochranu práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok, resp. zásady zodpovednosti za zavinenie vždy dôsledne neumožňuje. Citované ustanovenie § 150 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523150'&ucin-k- dni='30.12.9999'> O.s.p. umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov procesne úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v konkrétnej veci sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery (treba zdôrazniť, že všetkých) účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale súčasne aj to, aký bude dopad aplikácie § 150 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523150'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. na (medziiným tiež majetkové) pomery účastníka na opačnej procesnej strane. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka konania a podobne (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/4/2012 zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 3MCdo/30/2012 zo dňa 17.10.2013 ale aj sp. zn. 1MCdo/3/2009 zo dňa 25.06.2009). Je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii; tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Predmetné ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť; nie je možné vykladať ho tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Bez náležitého odôvodnenia splnenia výnimočných podmienok na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. je rozhodnutie nepreskúmateľné, čím dochádza k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/69/2013 zo dňa 02.10.2013). Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v konaní s tým, že je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov; je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/6/2013 zo dňa 25.11.2013, sp. zn. 4MCdo/4/2008 zo dňa 29.04.2009, sp. zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25.02.2009). Judikatúra najvyššieho a ústavného súdu v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. zdôrazňuje potrebu riadneho preukázania a odôvodnenia splnenia výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa v konkrétnom prípade, ktorý odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi konania (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/12/2008 zo dňa 14.10.2008 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/122/2009 zo dňa 10.09.2009, sp. zn. I.ÚS/109/2009 zo dňa 24.06.2009, sp. zn. I.ÚS/248/2010 zo dňa 21.10.2010, sp. zn. I.ÚS/423/2010 zo dňa 04.06.2011 alebo sp. zn. III.ÚS/212/2009 zo dňa 10.11.2009 alebo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/563/2011 zo dňa 08.12.2011). Z uvedeného výkladu ustanovenia § 150 O.s.p. predovšetkým vyplýva, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy iba výnimočne a že (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk (nie iba z jedného hľadiska). Skúmanie dôvodov hodných osobitného zreteľa len z hľadiska pozície odporcu bez toho, aby súd vec skúmal aj z ďalších do úvahy prichádzajúcich hľadísk by bolo v rozpore s ustanovením § 150 O.s.p. Súd preto musel skúmať, či tu sú (alebo nie sú) dané dôvody hodné osobitného zreteľa aj s prihliadnutím na postoj účastníkov v konaní a predovšetkým sa musel zaoberať tým, či navrhovateľka ako účastník konania, ktorému náhrada trov inak prislúcha, uviedla rozhodujúce skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril a umožnila tým odporcovi dozvedieť sa o nich ešte pred prvým pojednávaním; v súvislosti s postojom odporcu bolo nevyhnutné (okrem iného) skúmať, či väčšinu trov vzniknutých v konaní nespôsobil aj sám svojim postupom v konaní, resp. pred jeho začatím v rámci mimosúdneho rokovania s navrhovateľkou. Po zohľadnení všetkých uvedených kritérií dospel odvolací súd k záveru, že obsah spisu zatiaľ nedáva dostatočný podklad na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. v prejednávanej veci, ktorý by bol daný existenciou dôvodu hodného osobitného zreteľa s poukazom na charakter tohto konania alebo charakter procesnej situácie. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (R 54/1973; pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/10/2012 zo dňa 26.07.2012); napriek tomu, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je považované za tzv. iudicium duplex je súdna prax jednotná v tom, že rozhodovanie o trovách konania je v zásade založené na princípe procesného úspechu vo veci a to najmä v prípade, ak v konaní boli medzi účastníkmi konania odlišné názory na samotné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, prípadne na spôsob vyporiadania a súd vyhovel návrhu účastníka konania a spoluvlastníctvo vyporiadal spôsobom, aký bol navrhnutý za situácie kedy odporca navrhoval zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva alebo iný spôsob vyporiadania; aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva do úvahy predovšetkým v prípadoch, kedy odporcovia pred podaním návrhu súhlasili s navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhovateľ napriek tomu uplatnil v súdnom konaní (porovnaj Králík, M.: Podílové spoluvlastnictví v občanském zákonníku. Prvé vydanie, Praha: C.H. Beck 2008, s. 256; rovnako uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1795/2013 zo dňa 10.12.2013 alebo sp. zn. 22Cdo/4600/2015 zo dňa 24.11.2015). Pokiaľ ide o priebeh konania a postoje účastníkov v prejednávanej veci je zo spisu zrejmé, že navrhovateľka podala návrh po neúspešnom pokuse o mimosúdne vyriešenie sporu a ňou navrhovaná hodnota sporného rodinného domu približne rovnaká ako hodnota určená znalcom v rámci súdom nariadeného znaleckého dokazovania; naproti tomu bol to práve odporca, ktorý nesúhlasil s mimosúdnym vyriešením sporu, menil svoje postoje v priebehu konania a jeho návrhy na vyrovnanie hodnoty spoluvlastníckeho podielu, resp. vynaložených investícii neboli v súlade s ich zistenou hodnotou. K týmto skutočnostiam okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania žiadnym spôsobom neprihliadol. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania (siedmy výrok) podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu opätovne rozhodnúť o trovách konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v intenciách vyššie uvedených predpokladov možnosti aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.; v prípade, že okresný súd dospeje k záveru o nesplnení podmienok na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, rozhodne o trovách konania podľa pomeru úspechu účastníkov vo veci vzhľadom na výsledok konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.