Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/179/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411210340 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6411210340.7 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobkyne G. Q., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. C., č. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Baranom, advokátom so sídlom v Žiari nad Hronom, Námestie Matice Slovenskej č. 23/45, proti žalovanému A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v S. nad W., P. č. XXX/X, zastúpenému Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave, kancelária Žiar nad Hronom, so sídlom v Žiari nad Hronom, SNP č. 124, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/208/2011-159 zo dňa 31.10.2016, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), t.j. rozhodnutie o trovách konania založené na princípe procesného úspechu v spore; nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. prichádza do úvahy len výnimočne v prípadoch, kedy žalovaný pred podaním žaloby súhlasil s navrhnutým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý žalobca napriek tomu uplatnil v súdnom konaní; vzhľadom na výsledok konania a postoj žalovaného v spore dospel k záveru, že žalobkyňa mala v konaní úspech a preto jej priznal plnú náhradu trov konania. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu včas odvolanie zo dňa 19.01.2017 (č.l. 168-170 spisu). Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Domáhal sa aplikácie § 257 C.s.p. vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane; vyjadril názor, že súd nevzal do úvahy okolnosti samotného sporu a napäté rodinné vzťahy medzi ním a žalobkyňou, v ktorých možno vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa; uviedol, že sa cíti byť zo strany žalobkyne ukrivdený a z tohto dôvodu nebol ochotný pristúpiť na žiadny z návrhov žalobkyne na mimosúdne vysporiadanie; svojim konaním nemal v úmysle poškodiť žalobkyňu, ale dosiahnuť, aby sa pri finančnom vysporiadaní ich podielového spoluvlastníctva zohľadnili aj morálne aspekty, pretože predmetom podielového spoluvlastníctva bol rodičovský dom strán, v ktorom býval už od sedemdesiatych rokov a to aj so svojou mamou, ktorej poskytol potrebnú starostlivosť a súčasne sa staral o rodinný dom, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu a zníženiu trhovej hodnoty; spolu s manželkou uhrádzal všetky výdavky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti ako aj samosprávne dane a poplatky; k rodinnému domu si vybudoval silný citový vzťah a skutočnosť, že ho žalobkyňa chcela vyplatiť sumou okolo 2.000,- € nepovažoval za adekvátnu hodnote jeho spoluvlastníckeho podielu a preto nemohol pristúpiť k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou; zdôraznil, že pri aplikácii dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. treba zohľadniť osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán; jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami; vyčítal súdu, že nezobral do úvahy skutočnosť, že po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa musel vysťahovať z domu, v ktorom býval dlhé desaťročia a zabezpečiť si nové bývanie; v súčasnosti býva aj so svojou manželkou a dcérou v prenajatom dvojizbovom byte a nebyť dcéry nemal by možnosť hradiť si ani základné životné potreby; vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav si nemôže nájsť trvalé zamestnanie, privyrába si výlučne prácami vykonávanými na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru; trpí kardiovaskulárnymi ochoreniami, problémami s dýchaním a opakovane mu musela byť privolaná rýchla záchranná služba, nakoľko v dôsledku uvedených ochorení odpadol; je opätovne vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a napriek snahe sa mu nedarí nájsť si prácu; aj manželka je vedená ako uchádzač zamestnanie a to rodinného rozpočtu prispieva odmenou, ktorú zarobí na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v sume približne 80,- € mesačne; s poukazom na sociálnu, životnú a zdravotnú situáciu nie je v jeho možnostiach a schopnostiach uhradiť trovy konania žalobkyni, pretože nemá ani taký príjem, aby si mohol s rodinou zabezpečiť úhradu základných životných potrieb ako je bývanie, strava a zdravotná starostlivosť; momentálne sa ocitol v tak zložitej situácii, že nemá peniaze ani na nákup liekov, ktoré by mal pravidelne užívať; uloženie povinnosti nahradiť trovy konania žalobkyni má pre neho likvidačný charakter. Na základe uvedeného žalovaný navrhol zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie s tým, aby odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2.1 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 10.05.2017 (č.l. 187 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. 3. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalovaného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 3.1 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 3.2 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 4. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornému rodinnému domu; pôvodne bolo na strane žalovaného viacero strán, títo však v priebehu konania previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalobkyňu; žalobkyňa sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k spornému rodinnému domu a jeho prikázania v celosti do svojho výlučného vlastníctva s vyplatením žalovaného za jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX k celku, keď pri vyplatení vychádzala z hodnoty rodinného domu určenej znalcom na sumu 30.600,- € (znalecký posudok priložila k žalobe); žalovaný so žalobou nesúhlasil, keď v priebehu konania najskôr žiadal prikázať sporný rodinný dom do svojho výlučného vlastníctva s tým, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie ostatných spoluvlastníkov, neskôr bezprostredne pred vyhlásením rozsudku vo veci samej zo dňa 08.07.2015 súhlasil s prikázaním rodinného domu do výlučného vlastníctva žalobkyne, žiadal však vyplatenie náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel (vrátane investícií) v sume 80.000,- €; okrem uvedeného vzniesol žalovaný v priebehu konania v rámci vyporiadania v tzv. širšom zmysle aj návrh na zaplatenie nákladov vynaložených na investície do sporného rodinného domu v sume 3.008,05 €; na zistenie hodnoty sporného rodinného domu a vynaložených investícií nariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie, podľa záverov ktorého všeobecná hodnota nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve strán predstavuje 30.500,- € a hodnota investícii žalovaného predstavuje v čase ohodnotenia sumu 1.447,04 €; súd prvej inštancie podľa odôvodnenia rozsudku vo veci samej pri rozhodovaní vychádzal z hodnoty rodinného domu a vonkajších úprav v sume 27.224,55 € (drobné stavby, vonkajšiu úprava a oporný múr nevzal pri rozhodovaní do úvahy) a zohľadnil investície žalovaného v sume 655,62 €. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách podľa úspechu v spore (R 54/1973; pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/10/2012 zo dňa 26.07.2012); napriek tomu, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je považované za tzv. iudicium duplex je súdna prax jednotná v tom, že rozhodovanie o trovách konania je v zásade založené na princípe procesného úspechu v spore a to najmä v prípade, ak v konaní boli medzi stranami odlišné názory na samotné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, prípadne na spôsob vyporiadania a súd vyhovel návrhu strany a spoluvlastníctvo vyporiadal spôsobom, aký bol navrhnutý za situácie kedy žalovaný navrhoval zamietnutie žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva alebo iný spôsob vyporiadania; aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. prichádza v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva do úvahy predovšetkým v prípadoch, kedy žalovaný pred podaním žaloby súhlasil s navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý žalobca napriek tomu uplatnil v súdnom konaní (porovnaj B., M.: Podílové spoluvlastnictví v občanském zákonníku. Prvé vydanie, Praha: C.H. Beck 2008, s. 256; rovnako uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1795/2013 zo dňa 10.12.2013 alebo sp. zn. 22Cdo/4600/2015 zo dňa 24.11.2015). Pokiaľ ide o priebeh konania a postoje strán v prejednávanom spore je zo spisu zrejmé, že žalobkyňa podala žalobu po neúspešnom pokuse o mimosúdne vyriešenie sporu a ňou navrhovaná hodnota sporného rodinného domu sa ukázala ako približne rovnaká ako hodnota určená znalcom v rámci súdom nariadeného znaleckého dokazovania; naproti tomu bol to práve žalovaný, ktorý nesúhlasil s mimosúdnym vyriešením sporu, menil svoje postoje v priebehu konania a jeho návrhy na vyrovnanie hodnoty spoluvlastníckeho podielu, resp. vynaložených investícii boli v zjavnom nepomere s ich znalecky zistenou hodnotou. K týmto skutočnostiam súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania správne prihliadol. Z ustálenej súdnej praxe ohľadne aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. (predtým § 150 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) predovšetkým vyplýva, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy iba výnimočne a že (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk (nie iba z jedného hľadiska); skúmanie dôvodov hodných osobitného zreteľa len z hľadiska pozície žalovaného bez toho, aby súd vec skúmal aj z ďalších do úvahy prichádzajúcich hľadísk by bolo v rozpore s ustanovením § 257 C.s.p.; súd prvej inštancie preto správne skúmal, či tu sú (alebo nie sú) dané dôvody hodné osobitného zreteľa aj s prihliadnutím na postoj strán v konaní a predovšetkým sa musel zaoberať tým, či žalobkyňa ako strana, ktorej na základe výsledku sporu vznikol nárok na náhradu trov konania, uviedla rozhodujúce skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril a umožnila tým žalovanému dozvedieť sa o nich ešte pred prvým pojednávaním; v súvislosti s postojom žalovaného bolo nevyhnutné (okrem iného) skúmať, či väčšinu trov vzniknutých v konaní nespôsobil aj sám svojim postupom v konaní, resp. pred jeho začatím v rámci mimosúdneho rokovania so žalobkyňou; po zohľadnení všetkých uvedených kritérií dospel odvolací súd k záveru, že obsah spisu nedáva dostatočný podklad na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. v prejednávanom spore, ktorý by bol daný existenciou dôvodu hodného osobitného zreteľa s poukazom na charakter tohto sporu alebo charakter procesnej situácie. Podľa odvolacieho súdu ani zistené osobné a majetkové pomery žalovaného neodôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni, pretože dopad rozhodnutia o trovách konania na majetkové pomery žalovaného možno zmierniť priznaním splátok; navyše podľa rozsudku bola žalovanému priznaná suma 2.268,71 € ako náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel a suma 655,62 € ako náhrada vynaložených investícií, preto na žalovaného nemožno nazerať ako na úplne nemajetného. Súd prvej inštancie dospel preto k správnemu názoru o priznaní nároku žalobkyni na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. 5. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).