Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/1230/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610216397 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6610216397.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: L. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, V., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v J. O. X. Z. D. F. V. V.-M., právne zastúpeného JUDr. Milanom Franekom, advokátom, so sídlom Komenského 17, Lučenec, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, 3/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania 21C/42/2010 - 239 zo dňa 24. 03. 2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaní 1/, 2/, 3/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcu proti žalovanému 1/ zamietol a konanie voči žalovaným 2/, 3/ zastavil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania žalovanej 1/ vo výške 248,80 Eur, žalovanej 2/ v sume 448,84 Eur a žalovanej 3/ vo výške 351,68 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania nároku žalobcu na náhradu škody podľa Zákona č. 58/1969 Z. z. o zodpovednosti za škodu rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, na ktorý bolo potrebné prihliadnuť, pričom pre prípad, že by tento záver súdu prvej inštancie nebol vyhodnotený ako dôvodný, zaoberal sa aj uplatneným nárokom na náhradu škodu a dospel k záveru, že zo strany žalobcu, aj keď bol v rámci trestného konania obmedzený na osobnej slobode, nebolo preukázané, že práve žalobcovi vznikla škoda na trovách právneho zastúpenia, pretože tieto hradili rodičia žalobcu, pričom nebolo preukázané, že by tieto trovy boli nahradené žalobcom práve jeho rodičom. 2. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/, 2/, 3/ boli v konaní pred súdom prvej inštancie úspešní, priznal im súd aj náhradu trov konania. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažoval za správne. Vo vzťahu k žalovanému 1/ žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť vo výroku o náhrade trov konania, a to z dôvodu, že im trovy nemali byť priznané. Pokiaľ ide o vec samú, poukazoval na to, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď považoval uplatnený nárok zo strany žalobcu za premlčaný. Podľa jeho názoru žaloba bola podaná na náhradu škodu v zákonom určenej lehote tak, ako to vyplýva z obsahu spisu, preto nárok žalobcu nemôže byť premlčaný. Okrem toho, okresný súd nesprávne zaujal záver o tom, že finančné prostriedky zo strany žalobcu neboli jeho rodičom L. a U. Y. vrátené. V tomto smere poukazuje na to, že v konaní sa vyjadrili práve rodičia žalobcu, že žalobca im finančné prostriedky vrátil, pričom vypovedali, akým spôsobom sa tak stalo a túto okolnosť potvrdil aj samotný žalobca, ktorý v tom čase pracoval v zahraničí a finančné prostriedky obidvom rodičom zaslal. Okresný súd teda nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a zaujal v danej veci aj nesprávny právny názor, preto žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolania. 4. Na odvolanie žalobcu sa vyjadrili žalovaní 2/, 3/, ktorí žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť, a to aj vrátane priznaných trov konania. 5. Žalovaný 1/ sa na odvolanie žalobcu nevyjadril. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania žalobcu v súlade s § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 7. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. V § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. sú zakomponované prechodné ustanovenia, pričom z § 470 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Vzhľadom na to, že krajský súd v danej veci rozhodoval už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP, musel vychádzať teda z ustanovení jednak Civilného sporového poriadku, ako aj primerane z ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. - O. s. p. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že konanie pred súdom prvej inštancie spolu s vyhlásením rozhodnutia, podaným odvolaním, ako aj procesnými vyjadreniami k podanému odvolaniu žalobcu zo strany žalovaných 2/, 3/ boli podané ešte za účinnosti O. s. p. platného do 30. 06. 2016. Právne účinky uvedených procesných úkonov zostali zachované, preto krajský súd musel na ne prihliadnuť. 9. V zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadu, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Uvedené zákonné ustanovenie nepreberá úplne ustanovenie § 213 ods. 1 a nasl. O. s. p. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že účastníci v konaní pred súdom prvej inštancie v čase konania a rozhodovania dostali poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 vtedy platného O. s. p. s tým, že sú povinní všetky návrhy na doplnenie dokazovania predložiť pred vyhlásením dokazovania za skončené. Žalovaná 1/ nemala návrhy na doplnenie dokazovania, pričom právny zástupca žalobcu navrhoval výsluch svedkov G. R. a C. M., teda osoby, ktoré by mohli preukázať, že žalobca pracoval a cez S. H. vyžiadať potvrdenie o tom, že boli finančné prostriedky žalobcom zaslané jeho rodičom. 10. Súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dokazovanie, a to z dôvodu, že vykonané dokazovanie bolo dostatočné, a preto nebolo potrebné v naznačenom smere dokazovanie na základe návrhu právneho zástupcu žalobcu doplniť. 11. Aj krajský súd preto pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, keď mal za to, že neboli splnené podmienky na doplnenie dokazovania podľa ustanovenia § 384 CSP. 12. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne aj doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že okresný súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným § 132 O. s. p. a rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. 14. Krajský súd sa s dôvodmi súdu prvej inštancie stotožňuje a na tieto poukazuje. V podanom odvolaní žalobca spochybňoval záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal, že mu škoda vznikla. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorých poukazuje na to, že v tomto smere sú rozporné výpovede jednak samotného žalobcu, ako aj vypočutých svedkov, a to jeho rodičov U. Y., ako aj L. Y. F.. Aj krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že výpovede rodičov žalobcu, pokiaľ sa týka zaplatenia a následného vrátenia finančných prostriedkov zo strany žalobcu, ktoré hradili na jeho obhajobu, sú rozporné. Rozporné sú najmä v tom, koľko a kedy mali za obhajobu žalobcu zaplatiť, ale aj to, koľko a v akom rozsahu im mal žalobca finančné prostriedky vrátiť. 15. V tejto súvislosti je potrebné zo strany krajského súdu poukázať na list zaslaný žalobcom právnemu zástupcovi, ktorý je v spise na č. l. 156. Z obsahu tohto listu vyplýva, že žalobca mal vrátiť svojej matke finančné prostriedky takým spôsobom, že pracoval vo firme svojej matky a pomaly jej splácal dlh, keď za obdobie od apríla 2006 do augusta 2006 jej zaplatil celkom 2.600,- Eur, čo mu mala stŕhať z jeho výplaty. Táto jeho výpoveď však nekorešponduje s jeho výpoveďou a výpoveďou, ktorú urobila jeho matka U. Y., ako svedkyňa, pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ sa týka vrátenia finančných prostriedkov svojmu otcovi, tak uviedol, že za obdobie od septembra 2006 do decembra 2007 mu zaplatil 6.000,- Eur, pričom tieto finančné prostriedky mu posielal cez S. H., avšak o tom nedoložil žiadne doklady. Ako vyplýva z obsahu spisu, tak túto okolnosť nie je možné ani preukázať vzhľadom na systém posielania a vyberania finančných prostriedkov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukazuje aj na výpoveď právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 23. 08. 2012, kde uviedol, že žalobca svojím rodičom finančné prostriedky nezaplatil a je garantom ich zaplatenia vo vzťahu k svojim rodičom, keď sa bude uplatňovať proti nemu náhrada škody v tom čase ako žalobcovi 1/. Aj z tohto dôvodu preto podanou žalobou bol uplatňovaný nárok na náhradu škody žalobcom 1/ spolu so svojimi rodičmi, ako žalobcami 2/ a 3/. Vzhľadom na vyššie vzniknuté pochybnosti správne súd prvej inštancie ustálil, že nebolo preukázané, že žalobca svojim rodičom trovy trestného konania uhradil a nepreukázal tak základný predpoklad zodpovednosti, a to vznik škody, aj keď ostatné predpoklady objektívnej zodpovednosti podľa zákona č. 58/1965 Zb. boli splnené, a to existencia nezákonného rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutými trovami v trestnom konaní, ktoré boli vynaložené na obhajobu žalobcu. 16. Okrem toho sa súd prvej inštancie tiež vzhľadom na námietku žalovanej 1/ zaoberal premlčaním nároku žalobcu. Závery uvedené v dôvodoch rozsudku súdu prvej inštancie, považuje krajský súd za správne, a to aj s ohľadom na plynutie jednak objektívnej a subjektívnej lehoty uvedenej v § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1995 Zb. 17. V danej veci by však uvedené malo právny význam vtedy, keby žalobca nesporne preukázal, že mu škoda vznikla tým, že náklady v trestnom konaní, ktoré zaplatili jeho rodičia, týmto skutočne aj uhradil. Ako však vyplýva z dôvodov súdu prvej inštancie, toto v konaní preukázané nebolo a nezodpovedajú tomu, ani skutkové okolnosti zistené v danej veci. Ak by sa totiž vychádzalo z tvrdení samotného žalobcu, ktoré uviedol do listu, ktorý je založený na č. l. 156 spisu, tak potom po zastavení trestného stíhania a doručení tohto uznesenia žalobcovi dňa 03. 09. 2007 už najneskôr v decembri 2007 musel vedieť o vzniknutej škode. Keďže však v rámci priebehu konania bol zo strany žalobcu upravovaný návrh na začatie konania a jednoznačne až podaním zo dňa 14. 09. 2011 bol upravený návrh takým spôsobom, že si uplatňuje náhradu škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia, tak potom len za predpokladu, že žalobcovi vznikla škoda, by uplatnený nárok, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v súdnom rozhodnutí, bol premlčaný. 18. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu za vecne správne, a preto ho v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 19. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. Žalovaní 1/, 2/, 3/ mali v odvolacom konaní úspech. V zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP preto krajský súd rozhodol, že žalovaní 1/, 2/, 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).