Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/335/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715201853 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715201853.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: C. P., nar. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX W. - E., na vymoženie pohľadávky vo výške 915,59,- Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Patríciusom Baďurom, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala 2, P.O.BOX 14, 841 06 Bratislava, pod spis. zn. EX 163/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 2Er/53/2015-76 zo dňa 30. augusta 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 2Er/53/2015-76 zo dňa 30. augusta 2016, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení bližšie uviedol, že súdny exekútor doručil dňa 20.02.2015 súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, so sídlom v Bratislave, sp. zn. 143/08/14 zo dňa 24.10.2014. Zo spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 2Er/53/2015-19 zo dňa 06.05.2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré odvolací súd uznesením č.k. 41CoE/493/2015-46 zo dňa 25.11.2015 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie bolo dňa 02.02.2016 doručené podanie povinného, v ktorom uviedol, že žaloba ani výzva na podanie žalobnej odpovede a ani rozhodcovský rozsudok mu nebol nikdy doručený, a teda v rozhodcovskom konaní sa ani nemohol riadne brániť. Povinný v predmetnom podaní ďalej uviedol, že nedoručený rozhodcovský rozsudok ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť, a teda nemôže byť exekučným titulom. V čase vydania rozhodcovského rozsudku mal povinný už trvalý pobyt na adrese E. XXXX/XX, XXX XX W., avšak oprávnený v rozhodcovskom konaní uviedol adresu trvalého bydliska povinného Q.G. E. XX, XXX XX W.. Rovnaká adresa je uvedená aj v rozhodcovskom rozsudku. Súd prvej inštancie zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 23.11.2011 rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Súd prvej inštancie mal na základe bodu 5 rozhodcovskej zmluvy za preukázané, že účastníci konania si dohodli spôsob doručovania v zmysle rokovacieho poriadku. Podľa bodu 5 sa písomnosti doručujú adresátovi na adresu, ktorú uviedol v písomnosti, na adresu zistenú z písomností predložených v rozhodcovskom konaní rozhodcovskému súdu alebo ktorú rozhodcovský súd zistil z verejne prístupných evidencii alebo registrov osôb. Podľa názoru súdu prvej inštancie však rozhodcovský súd listiny na adresu riadne zverejnenú vo verejnom registri - registri obyvateľov SR. Keďže súd nedoručoval na túto adresu, nemohla nastúpiť fikcia doručenia rozhodcovského rozsudku, nakoľko nevyčerpal všetky možnosti zistenia adresy podľa bodu 5 písm. b) rokovacieho poriadku. Podľa názoru súdu prvej inštancie si povinný riadne splnil svoju povinnosť oznámiť zmenu svojho pobytu v registri obyvateľov SR. Z exekučného titulu pritom taktiež nevyplýva, že by povinnému bola doručená žaloba, a teda nemal možnosť oznámiť uvedenú skutočnosť zmeny trvalého pobytu v rozhodcovskom konaní, prípadne nemusel mať ani vedomosť o jeho konaní. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu, že žaloba, výzva a rozhodcovský rozsudok neboli povinnému riadne doručené. Rozhodcovský súd postupoval v zmysle platnej právnej úpravy, ako aj v súlade s rokovacím poriadkom týkajúcim sa doručovania písomností v rozhodcovskom konaní, a teda aj rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd doručoval písomnosti na adresu, ktorú zistil z rozhodcovskej zmluvy, zmluvy o revolvingovom úvere a ďalších listín, ktoré boli obsahom rozhodcovského spisu. Zásielka sa rozhodcovskému súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, a teda z nej nevyplývalo, že by sa adresát na uvedenej adrese nezdržiaval, resp. že by miesto jeho bydliska bolo iné. Podľa zmluvy o revolvingovom úvere bol pritom dlžník povinný oznámiť veriteľovi každú zmenu adresy svojho bydliska a ostatných osobných údajov. Zmenu svojho bydliska mu však neoznámil. Podľa názoru oprávneného rozhodcovský súd po vrátení zásielky s poznámkou „neprevzal v odbernej lehote“ správne považoval zásielku za doručenú formou fikcie doručenia. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 09.02.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor následne dňa 20.02.2015 požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration sourt, s.r.o. so sídlom v Bratislave, sp. zn. 143/08/14 zo dňa 24.10.2014. Zo spisu ďalej vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa 23.11.2011 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len „zmluvné dojednania“). Dňa 23.11.2011 zmluvné strany uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 2Er/53/2015-19 zo dňa 06.05.2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré odvolací súd uznesením č.k. 41CoE/493/2015-46 zo dňa 25.11.2015 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Povinný v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 02.02.2016 namietal, že žaloba oprávneného, výzva na podanie žalobnej odpovede a ani predmetný rozhodcovský rozsudok mu nebol nikdy doručený, a teda v rozhodcovskom konaní sa nemohol riadne brániť. Riadne nedoručený rozhodcovský rozsudok nemohol zároveň nadobudnúť ani právoplatnosť a nemôže byť riadnym exekučným titulom. V čase vydania rozhodcovského rozsudku mal už povinný trvalý pobyt na adrese E. XXXX/XX, XXX XX W.. Povinný preto navrhol, aby súd preveril skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok mu nebol doručený. 6. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. 7. Podľa § 6 ods. 5 rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu (ďalej len „rokovací poriadok“), písomnosti sa doručujú na adresu: a) ktorú adresát uviedol vo svojom písomnom podaní doručenom rozhodcovskému súdu, ako sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo doručovaciu adresu najmä na účely rozhodcovského konania, pokiaľ bola takáto doručovacia adresa adresáta na základe takéhoto písomného oznámenia známa rozhodcovskému súdu aspoň tri pracovné dni pred odoslaním jeho písomnosti, b) ktorú rozhodcovský súd zistil ako adresu sídla, miesta podnikania alebo bydliska adresáta z písomností predložených v rozhodcovskom konaní rozhodcovskému súdu, predovšetkým z rozhodcovskej zmluvy alebo zo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku alebo ktorú rozhodcovský súd zistil ako adresu sídla, miesta podnikania alebo bydliska z verejne prístupných evidencií alebo registrov osôb (najmä zverejnených na internete), pokiaľ nemá dôvod pochybovať o správnosti údajov v týchto písomnostiach alebo evidenciách alebo registroch osôb. 8. Podľa § 6 ods. 8 rokovacieho poriadku, ak nie je možné doručiť písomnosť na adresu známu alebo zistenú rozhodcovským súdom v zmysle rokovacieho poriadku, považuje sa takáto písomnosť za doručenú dňom vrátenia neprevzatej zásielky, a to aj vtedy, ak sa adresát alebo osoba oprávnená konať v mene alebo za adresáta alebo osoba oprávnená preberať písomnosti za adresáta o tom nedozvie. 9. Odvolací súd z potvrdenia o trvalom pobyte vydanom ohlasovňou mesta W. zistil, že dňa 25.08.2014 sa povinný prihlásil na trvalý pobyt na adresu E. XXXX/XX, XXX XX W. - E.. Žaloba o zaplatenie pohľadávky vo výške 920,59,- Eur s príslušenstvom podaná žalobcom (oprávneným) bola rozhodcovskému súdu doručená dňa 20.08.2014, a teda predtým, ako sa povinný prihlásil na trvalý pobyt na inú adresu. Oprávnený teda v žalobe uviedol správnu adresu povinného v čase podania žaloby rozhodcovskému súdu. 10. Z bodu 8.3 zmluvných dojednaní vyplýva povinnosť oznámiť zmeny akýchkoľvek údajov, ktoré povinný poskytol oprávnenému v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere, medzi ktoré patrí aj zmena adresy trvalého pobytu. Odvolací súd je však toho názoru, že povinný si túto povinnosť nesplnil. Nie je totiž povinnosťou oprávneného zisťovať, či došlo alebo nedošlo k zmene trvalého pobytu povinného. 11. Súd prvej inštancie sa v odvolaním napadnutom uznesení odvoláva na ustanovenie § 6 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku s tým, že rozhodcovský súd nevyčerpal všetky možnosti zistenia adresy povinného. Z predmetného ustanovenia však nevyplýva povinnosť súdu použiť všetky spôsoby, resp. možnosti doručovania. Rozhodcovský súd doručoval písomnosti na adresu uvedenú povinným v rozhodcovskej zmluve, a teda postupoval v zmysle § 6 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku. Je na ujmu povinného, že si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči oprávnenému vyplývajúcu mu z bodu 8.3 zmluvných dojednaní. Rozhodcovskému súdu sa zároveň zásielka vrátila ako „neprevzatá v odbernej lehote“, preto rozhodcovský súd nemal dôvod pochybovať o tom, že by sa povinný na predmetnej adrese nezdržiaval. Iná situácia by nastala v prípade, ak by sa rozhodcovskému súdu vrátila zásielka s označením „adresát neznámy“. V tom prípade by rozhodcovský súd musel zisťovať trvalý pobyt povinného. V danej situácii však rozhodcovský súd nemohol predpokladať, že povinný zmenil adresu trvalého pobytu, resp. že sa na ním uvedenej adrese nezdržiava. Z vrátenej zásielky totiž vyplýva len tá skutočnosť, že si ju povinný neprevzal v určenej lehote, ale nie z dôvodu zmeny adresy trvalého pobytu. Z uvedeného vyplýva, že fikcia doručenia nastala. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. V ďalšom konaní musí okresný súd opätovne posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).