Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/84/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200230 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200230.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu VEMAC trade & Gastro s.r.o., Ulica Slobody 30, 962 37 Kováčová, IČO: 31 573 649, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Dianiškom, Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica proti žalovanému Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/ BEZ/2017/3136, O-99/2017 zo dňa 13. apríla 2017 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice č. OPS/BEZ/2017/3136, O-99/2017 zo dňa 13. apríla 2017 a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 251/16-1.0/pok/r. zo dňa 2. januára 2017 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie. 1.Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal u žalobcu dňa 27.7.2016 a 2.8.2016 inšpekciu práce - kontrolu zákazu nelegálneho zamestnávania. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný Protokol č. IBB-27-15-2.2/P-F22,24,25-16 zo dňa 2. augusta 2016. Zistené nedostatky boli spísané v časti B, pričom v bode 1. bol zapísaný nedostatok spočívajúci v tom, že žalobca nezabezpečil, aby prístup k regálom bol voľný a nič nebránilo k zakladaniu a odoberaniu manipulačných jednotiek a tovaru (v uličkách medzi regálmi boli uložené palety zabraňujúce v prístupe k regálom), čo je porušením § 6 ods. 1, písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na čl. 4.5.13 STN 26 9030:1993. Žalobca sa k tomu nedostatku vyjadril písomne podaním doručeným správnemu orgánu 5.8.2016, kde uviedol, že zabezpečil, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Pracovné postupy nakladania a vykladania tovaru v priestoroch skladových regálov umiestnených v prevádzkárni sú uvedené v internej organizačnej smernici pod názvom „Prevádzkový poriadok pre skladové hospodárstvo“ v adekvátnom rozsahu tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť osôb nachádzajúcich sa v skladových priestoroch. Nesúhlasil s tým, že porušil STN s poukazom na § 7 ods. 3 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky, kde je uvedené, že dodržiavanie slovenskej technickej normy je dobrovoľné. K protokolu bol vypracovaný dodatok 8.8.2016, v ktorom inšpektor práce uviedol svoje stanovisko tak, že žalobca sa nesprávne domnieva, že ak skladuje tovar uložený na paletách v priestore pred regálom, resp. v uličkách medzi regálmi, pričom je uloženým tovarom zabránený prístup k regálom k zakladaniu a odoberaniu manipulačných jednotiek a tovaru, neohrozuje tým bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Túto skutočnosť by zistil aj sám, ak by správne zisťoval nebezpečenstvo, ohrozenie a posudzoval riziká pri skladovacích činnostiach vykonávaných zamestnancami. Ďalej odcitoval znenie § 31 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., podľa ktorého, ak zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené právnymi predpismi spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom. Ďalej k tomu dodal, že slovenská technická norma predstavuje minimálne bezpečnostné požiadavky, ktoré sa uplatňujú pri plnení požiadaviek bezpečnosti v jednotlivých odvetviach, ktoré môžu byť uplatnené presne podľa požiadaviek normy alebo iným preukázateľne primeraným spôsobom. Každá norma rieši nejakú časť technickej problematiky, a teda ponúka určitú hranicu stanovenia minimálnej technickej bezpečnosti, ktorá je z hľadiska bezpečnostných rizík pre spoločnosť považovaná za prijateľnú. Avšak nie je možné niekomu zakázať nájsť iné technické riešenie, ktoré túto hranicu dodrží, či prekročí. Žalobca v nedostatku č. 1 nedodržal ustanovenie slovenskej technickej normy a ani nepreukázal iný primeraný spôsob splnenia požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Preto je jeho argumentácia k tomuto nedostatku irelevantná. K protokolu bola pripojená aj fotodokumentácia prevádzkových priestorov zo dňa 27.7.2016, kde v uličkách medzi regálmi boli uložené palety a zo správneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca podal sťažnosť na postup inšpektorov, o šetrení ktorej mu bolo zaslané oznámenie listom zo dňa 5.12.2016, že sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená. 2. Žalobcovi bolo oznámené začatie správneho konania o správnom delikte listom zo dňa 3.11.2016 a žalobca podal písomné vyjadrenie k začatiu správneho konania. 3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím 251/16-1.0/pok/r. zo dňa 2. januára 2017 rozhodol tak, že za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1, písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce (zákon č. 125/2006 Z. z.) za porušenie § 6 ods. 1, písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na čl. 4.5.13 STN 26 9030:1993 spočívajúce v tom, že v čase výkonu inšpekcie práce dňa 27.7.2016 účastník konania ako zamestnávateľ VEMAC trade & Gastro s.r.o., ulica Slobody 30, 962 37 Kováčová, IČO: 31 573 649 nezabezpečil, aby prístup k regálom na prevádzke Stavebná ul. 26, 974 01Banská Bystrica bol voľný a nič nebránilo k zakladaniu a odoberaniu manipulačných jednotiek a tovaru (v uličkách medzi regálmi boli uložené palety zabraňujúce v prístupe k regálom) uložil pokutu vo výške 900.-Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu odstránenia nedostatkov uvedených v Protokole č. IBB-27-15-2.2/ P-F22,24,25-16 zo dňa 19.2.2016. Počas inšpekcie práce 27.7.2016 bola vykonaná fotodokumentácia prevádzkových priestorov, z ktorých vyplynuli zistené nedostatky a to, že žalobca nezabezpečil, aby prístup k regálom na prevádzke Stavebná ul. 26, Banská Bystrica bol voľný a nič nebránilo k zakladaniu a odoberaniu manipulačných jednotiek a tovaru. Takéto konanie je porušením § 6 ods. 1, písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z.. Žalobca vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania žiadal zastaviť konanie z dôvodu, že nepozná všetky doklady preukazujúce porušenie povinnosti a výsledok prešetrenia sťažnosti zamestnávateľa podľa zákona o sťažnostiach. Žalobcovi bol 5.12.2016 zaslané oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré si tento prevzal 15.12.2016, a preto dôvody, pre ktoré žiada zastaviť konanie, sú právne irelevantné. K námietkam ohľadom zabezpečenia bezpečných pracovných postupov v internej organizačnej smernici „Prevádzkový poriadok pre skladové hospodárstvo“ a že obsluha umiestňuje tovar tak, aby boli dodržané odstupové vzdialenosti paliet od regálov a nebola narušená ich stabilita a konštrukcia a tiež, že STN neuvádza, že priestor medzi regálmi sa nesmie využívať ako plocha na uloženie tovaru, ale musí ísť o trvalo voľnú plochu, žalovaný uviedol, že žalobca si nesprávne vysvetľuje obsah článku 4.5.13 STN 26 9030:1993, ktorý nepojednáva o tom, že tovar má byť umiestnený tak, aby boli dodržané odstupové vzdialenosti paliet od regálov, alebo nebola narušená stabilita a konštrukcia regálov. Tento článok znie tak, že prístup, resp. príjazd k regálom musí byť voľný a nič nesmie brániť zakladaniu a odoberaniu manipulačných jednotiek a materiálu z regálov. Preto vyjadrenie účastníka konania možno považovať za účelové, resp. s nesprávnym pochopením významu predmetného článku normy. Prístup k regálom v čase inšpekcie nebol voľný, pretože mu bránili palety umiestnené v uličke medzi regálmi, čím bolo zabránené zakladaniu a odoberaniu manipulačných jednotiek z regálov. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že znenie článku 4.5.13 STN 26 9030:1993 splnil iným preukázateľne primeraným spôsobom. Ďalej prvostupňový správny orgán v odôvodnení poukázal na znenie § 38 ods. 1, 3 zákona č. 124/2006 Z. z. a dodal k tomu, že slovenská technická norma predstavuje minimálne bezpečnostné požiadavky, ktoré sa uplatňujú pri plnení požiadaviek bezpečnosti v jednotlivých odvetviach, ktoré môžu byť zamestnávateľom uplatnené presne podľa požiadaviek normy, alebo aj iným preukázateľne primeraným spôsobom. Žalobca nepredložil žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by potvrdili neexistenciu zisteného nedostatku. Odcitoval § 6 ods. 1, písm. d) zákona č.124/2006 Z. z. a uviedol, že zamestnávateľ nesie objektívnu zodpovednosť už tým, že k porušeniu došlo bez ohľadu na to, či to bolo následne odstránené a bez ohľadu na to, či išlo o zavinené alebo o nezavinené konanie, či opomenutie. Ďalej rozhodnutie obsahuje odôvodnenie výšky pokuty s tým, že správny orgán prihliadol na závažnosť zisteného porušenia povinností, kedy konštatoval, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia, aby sa dodržiavali predpisy na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, z čoho vyplýva, že zamestnanci sú vo zvýšenej miere vystavení riziku pracovného úrazu. Ďalej prihliadal na počet zamestnancov a to 16 a tiež na to, že zistené porušenie povinností sa považuje za systematický nedostatok a dôsledok neúčinného systému riadenia ochrany práce. Tiež zobral do úvahy, že nešlo o opakované zistenie toho istého nedostatku. Konštatoval, že pokuta 900.- Eur splní nielen preventívnu ale aj represívnu funkciu, pretože bude citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, čím ho odradí od nezákonného postupu v budúcnosti. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca v odvolaní uplatnil identické námietky ako v predchádzajúcich podaniach, vytýkajúc prvostupňovému rozhodnutiu nezákonnosť v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného odôvodnenia, pričom žalovaný dospel k tomu, že prvostupňový orgán preukázal protiprávnosť konania žalobcu spočívajúcu v nezabezpečení toho, aby prístup k regálom v prevádzke Stavebná ul. XX, C. C. bol voľný a nič nebránilo k zakladaniu a odoberaniu manipulačných jednotiek a tovaru a spĺňal požiadavky stanovené predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Odcitoval § 6 ods. 1, písm. d) zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, podľa ktorého je zamestnávateľ v záujme zaistenia a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Ďalej odcitoval článok 4.5.13 STN 26 9030:1993, podľa ktorého prístup, resp. príjazd k regálom musí byť voľný a nič nesmie brániť k zakladaniu a odoberaniu manipulačných jednotiek a materiálu z regálov. Ďalej uviedol, že na základe tohto článku, je možné považovať vyjadrenie žalobcu, že obsluha prevádzky umiestňuje tovar tak, aby boli dodržané odstupové vzdialenosti paliet od regálov, aby nebola narušená stabilita a konštrukcia regálov a že v uvedenom článku STN nie je uvedené, že priestor medzi regálmi sa nesmie využívať ako plocha na uloženie tovaru a že daná plocha musí byť trvale voľná za účelové, resp. s nesprávnym pochopením významu predmetného článku normy. Ďalej zopakoval ostatné dôvody prvostupňového rozhodnutia a uviedol, že sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu. Zhrnul, čo uviedol žalobca v odvolaní, t. j. že pracovné postupy na skladovanie tovaru v priestoroch prevádzkárne na adrese Stavebná ul. 26, 974 01 Banská Bystrica sú uvedené v internej organizačnej smernici - „Prevádzkový poriadok pre skladové hospodárstvo“ v adekvátnom rozsahu tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť osôb nachádzajúcich sa v skladových priestoroch. Obsluha prevádzky umiestňuje tovar tak, aby boli dodržané odstupové vzdialenosti paliet od regálov, aby nebola narušená stabilita a konštrukcia regálov. Námietka, že v článku 4.5.13 STN 26 9030:1993 nie je uvedené, že priestor medzi regálmi sa nesmie využívať ako plocha na uloženie tovaru, a že daná plocha musí byť trvale voľná. Ďalej, že odvolateľ nesúhlasil s porušením zákona v nadväznosti na článok STN, nakoľko je v rozpore s § 7 ods. 3 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky, kde je uvedené, že dodržiavanie slovenskej technickej normy je dobrovoľné a v závere uviedol, že požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zabezpečuje iným preukázateľným spôsobom. Ďalej odvolací orgán konštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že inšpektorát práce počas výkonu inšpekcie práce dospel k správnym skutkovým záverom. Ďalej, že postih žalobcu je legitímny a vecne správne vyvodený. Výška sankcie bola primerane a vecne odôvodnená v súlade so zákonnými kritériami tak, ako to ukladá § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a aplikačná prax súdov. Uzavrel, že sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce a dospel k záveru, že argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom žalobca nepredložil nijaké nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. Žalobné body: 5. Žalobca sa v žalobe doručenej súdu v zákonnom stanovenej lehote dňa 16.6.2017 domáhal, aby súd zrušil tak napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Ak by takéto dôvody na zrušenie súd nenašiel, tak žalobca žiadal, aby súd využil možnosť sankčnej moderácie v zmysle § 198 ods. 1, písm. b) Správneho súdneho poriadku. Žalobca namietal nasledovné dôvody nezákonnosti: 1. Nesprávne právne posúdenie žalobca vytýkal už prvostupňovému rozhodnutiu, keď STN 26 9030:1993 nie je právnym predpisom a zároveň príslušný článok upravuje reguláciu prístupu a príjazdu k regálom v čase zakladania a odoberania jednotiek a materiálov z regálov, čo sa počas výkonu inšpekcie práce nedialo, a preto nebolo možné tento článok STN na daný prípad aplikovať. Ďalším dôvodom nesprávneho právneho posúdenia je, že žalobca nemá povinnosť postupovať podľa STN. Žalovaný sa s týmito jeho námietkami nezaoberal a zopakoval konštatovanie prvostupňového správneho orgánu k dodržiavaniu STN a bez bližšieho vysvetlenia konanie žalobcu považoval za pochybné plnenie povinností podľa STN. 2. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ktorá spočíva v tom, že chýba zdôvodnenie, ako sa žalovaný vyrovnal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu a tiež v tom, že z odôvodnenia nie je možné zistiť, aké boli skutočné dôvody napadnutého rozhodnutia. 3. V konaní boli porušené ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy tým, že inšpektor vyhotovil fotodokumentáciu bez vedomia žalobcu a po ukončení výkonu inšpekcie práce žalobcovi poslal tri rôzne varianty protokolu zo súkromnej e-mailovej adresy. Inšpekciu práce vykonal bez účasti a vedomia príslušného zodpovedného zamestnanca, čím porušil § 12 ods. 5, neoznámil žalobcovi opätovnú prítomnosť a pohyb v priestoroch žalobcu, čím porušil § 13 ods. 1, písm. a), neoslovil a neinformoval o výsledku inšpekcie práce u žalobcu po zistení nedostatkov zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, čím porušil § 13 ods. 1, písm. c) a vyhotovil tri rôzne verzie protokolu, v ktorým menil obsah, čím porušil § 14 ods. 1. Žalovaný sa k týmto námietkam v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyjadril. Nezistil objektívne skutkový stav a odignoroval žalobcove tvrdenia a dôkazy, ktoré žalobca označoval. Podľa žalobcu bol porušený aj § 2 ods. 4 Trestného poriadku, ktorý je potrebné aplikovať aj na správne trestanie na základe zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku a žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán bol povinný vo výroku rozhodnutia vysloviť vinu žalobcu zo spáchania správneho deliktu. Takýto výrok o vine v napadnutých rozhodnutiach absentuje. 4. Zistený skutkový stav nepostačuje na riadne posúdenie veci, čo sa stalo tým, že žalovaný sa nezaoberal žalobcovými námietkami a spôsobil tým, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali z nezákonne obstaranej fotodokumentácie vzhľadom k tomu, v čase výkonu inšpekcie práce sa neuskutočňovalo zakladanie a odoberanie z regálov, nemohol správny orgán vychádzať z toho, že umiestnenie paliet v uličke bráni zakladaniu a odoberaniu jednotiek a materiálu z regálu. Žalobca namietal aj to, že odstup od regálov bol, resp. jeho primeranosť bola vyhodnotená len voľným okom inšpektora práce bez merania vzdialenosti. Vyjadrenie žalovaného: 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k námietkam uviedol, že obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia. Uviedol, že námietku, že rozhodnutie nemá dostatočné odôvodnenie, považuje za právne bezvýznamnú, ktorá nemá dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie je presvedčivé, sú v ňom zhodnotené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré tvoria podklad rozhodnutia a poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, a teda má všetky obsahové náležitosti uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a ktoré dôkazy potvrdzujú zistený skutok. Tiež je v ňom uvedené, aký postoj bol zaujatý ku skutočnostiam a argumentom žalobcu uplatneným v konaní. Žalovaný ďalej vo vyjadrení odcitoval ustanovenia zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré mali byť podľa žalobcu porušené a uviedol, že postup inšpektora bol plne v súlade s týmito ustanoveniami. Protokol o výsledku inšpekcie práce má všetky náležitosti vyžadované zákonom, bol so žalobcom dňa 2.8.2018 riadne prerokovaný a žalobca sa mohol k nemu vyjadriť a predkladať dôkazy. Inšpektor uviedol aj svoje stanovisko k vyjadreniu žalovaného a spracoval ho vo forme dodatku k protokolu. K námietkam nesprávneho právneho posúdenia žalovaný uviedol, že slovenskú technickú normu možno charakterizovať ako dokument, ktorý určuje všeobecné technické veci a ustanovuje požiadavky na výrobky, na technické a technicko-ekonomické činnosti, najmä z hľadiska kvality výrobkov, ochrany zdravia a bezpečnosti práce, požiarnej bezpečnosti, ochrany životného prostredia a pod.. Obsah normy nesmie byť v rozpore s právnymi predpismi. STN predstavuje minimálne bezpečnostné požiadavky, ktoré sa uplatňujú pri plnení požiadaviek bezpečnosti v jednotlivých odvetviach, ktoré musia byť zamestnávateľom uplatnené presne podľa požiadaviek normy, alebo aj iným preukázateľne primeraným spôsobom. Žalobca bol sankcionovaný za porušenie § 6 ods. 1, písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na STN. K žalobnej námietke, že STN reguluje prístup a príjazd k regálom v čase zakladania a odoberania jednotiek a materiálov z regálov, žalovaný uviedol, že s ňou nesúhlasí, pretože v uvedenom článku normy nie sú uvedené bezpečnostné požiadavky len pre čas, resp. pre okamih zakladania a odoberania jednotiek a materiálov z regálov, ale je v nich vyjadrená všeobecná bezpečnostná požiadavka pre prístup a príjazd k regálom, ktorý musí byť voľný a nič nesmie brániť zakladaniu a odoberaniu manipulačných jednotiek a materiálov z regálov. Bezpečnostné požiadavky sú zaradené v podnadpise článku 4.5. Regály normy STN 26 9030:1993 a konkretizujú jednotlivé požiadavky na regály, pričom jedna z bezpečnostných požiadaviek je vymedzená v článku 4.5.1.3 o prístupe, resp. príjazde k regálom. K námietke, že žalovaný vychádzal z nezákonnej fotodokumentácie a že v čase výkonu inšpekcie sa neuskutočňovalo zakladanie materiálu do regálov, žalovaný uviedol, že v priebehu výkonu inšpekcie práce počas obhliadky pracoviska 27.7.2016 boli v kontakte s inšpektormi práce skladník a účtovníčka žalobcu, ktorí sa nachádzali na pracovisku, kde inšpektori vizuálne zistili stav pracoviska a vyhotovili priamo na mieste fotodokumentáciu prevádzkových priestorov žalobcu, ktorá potvrdzuje tú skutkovú okolnosť, že prístup k regálom bol založený viacerými paletami s tovarom, t. j. tri palety a viac, čo znamená, že to nebola ani náhoda ani mylné uloženie paliet ale zaužívaný spôsob práce žalobcu. Poukázal tiež na písomné vyjadrenie k podanej sťažnosti zo dňa 5.9.2016, keď konatelia sami uviedli, že plochy medzi regálmi používajú na skladovanie tovaru na paletách, o čom predložili aj grafické znázornenie. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. mája 2017 o 10.30 hod. na základe predchádzajúceho oznámenia o verejnom vyhlásení rozsudku, ktoré bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu 13.4.2018. Právny rámec: 8. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. (1) Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7) g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. 9. Podľa § 14 ods. 1, ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. (1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. (3) Inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. 10. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (1) Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, b) zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky, c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, e) zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, f) odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie, g) nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce, h) v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov, 1. prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie, 2. vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 3. zrušený od 1.9.2007, i) určovať bezpečné pracovné postupy, j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať, k) písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov, a na zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1, l) vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, m) vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk 1. zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, 2. spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy, 3. zakázaných mladistvým zamestnancom, n) viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis neustanovuje inak, o) zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, 6aa) schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, p) zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami, q) zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu 6a) vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, 6aa) a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada, r) dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u 1. zamestnancov na odlúčených pracoviskách, 2. zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami, 3. osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie, s) poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 7) t) nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie: 11. Žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia spočívajúca v tom, že žalovaný na svoje rozhodnutie aplikoval slovenskú technickú normu a žalobcu postihol za jej porušenie, bola dôvodná. Žalovaný tvrdil, že skutok za ktorý bol žalobca postihnutý je porušením § 6 ods. 1, písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z.. Vo výroku rozhodnutia však uviedol, že žalobca porušil uvedené ustanovenie zákona v nadväznosti na konkrétny článok konkrétnej slovenskej technickej normy a konanie, ktoré malo byť naplnením objektívnej stránky správneho deliktu vymedzil tak, že žalobca nezabezpečil, aby prístup k regálom bol voľný a nič nebránilo k zakladaniu a odoberaniu manipulačných jednotiek a tovaru z regálov, čo je konanie, ktoré zabezpečiť je potrebné podľa textu článku STN, na ktorý rozhodnutie odkazuje. Žalobca je v zmysle § 6 ods. 1, písm. d) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci povinný zabezpečiť, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozili bezpečnosť a zdravie zamestnancov. V preskúmavanom prípade zrejme išlo o povinnosť zabezpečiť, aby pracovisko bolo bezpečné a konkrétne, aby v sklade s regálmi žalobcu bolo nakladanie a vykladanie predmetov z regálov bezpečné. Z rozhodnutia nie je zrejmé, že kontrolované pracovisko nebolo bezpečné. Ak mal žalovaný za to, žalobca nezabezpečil, aby bolo pracovisko bezpečné, tak z rozhodnutia nie je možné zistiť, čo iné ako nedodržanie normy urobil, t. j. nie je zrejmé, či uličky pred regálmi neboli pre konkrétny tovar v ňom uložený, dostatočne priestranné pre bezpečnú manipuláciu s ním. Z formulácie výroku vyplýva, že v uličkách medzi regálmi boli uložené palety zabraňujúce prístupu k regálom, čo by malo znemožniť prístup k regálom úplne. Potom ale vyvstáva otázka, bezpečnosť ktorej práce bola ohrozená. Ak nie je prístup k regálom, nie je možné manipulovať s tovarom v nich uloženým, a teda pracovať takýmto spôsobom. Možno z tohto uzavrieť, že sa mýli žalovaný, keď má za to, ako uvádza vo svojom rozhodnutí, že žalobca nepreukázal, že znenie článku 4.5.13 STN 26 9030:1993 splnil iným preukázateľne primeraným spôsobom, a teda že žalobca mal preukazovať, že splnil normu iným spôsobom ako v nej určeným. Toto nebolo jeho úlohou, jeho úlohou bolo preukázať, že zabezpečil, aby práca s tovarom v regáloch a vôbec práca v kontrolovanom sklade bola bezpečná. 12. Žalobná námietka, že žalovaný nedal žalobcovi odpovede na odvolacie námietky a že sa nimi vôbec nezaoberal, bola dôvodná. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zopakoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré k námietkam zabezpečenia bezpečnosti práce v sklade žalobcu prevádzkovým poriadkom a tým, že voľný prístup k regálom musí byť len vtedy, keď sa manipuluje s tovarom v nich, uviedol, že vzhľadom na znenie STN je vyjadrenie žalobcu účelové a predstavuje nepochopenie normy. Ďalej konštatoval, že žalobca nepreukázal, že znenie článku 4.5.13 STN 26 9030:1993 splnil iným preukázateľne primeraným spôsobom. K tomu je potrebné uviesť, že nebolo úlohou žalobcu preukazovať, že splnil znenie článku STN, ale preukazovať to, že práca a pracovisko v sklade žalobcu sú organizované tak, že práca s tovarom v sklade je bezpečná. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a k dôvodom prvostupňového rozhodnutia nepridal nič, len uviedol, že nebol voľný prístup k regálom a žalobca nezabezpečil, aby nič nebránilo manipulácii s tovarmi, keďže tomu bránili palety naskladané v uličke medzi regálmi. Potom zhrnul námietky žalobcu a uviedol, že vzhľadom na uvedené, inšpektorát dospel k správnym skutkovým záverom. Nedal teda odpoveď na žiadnu odvolaciu námietku. Nie je možné zistiť, ako žalovaný uvažoval, keď hodnotil žalobcove tvrdenie o tom, že prevádzkovým poriadkom zabezpečil bezpečnú prácu v jeho sklade. Teda nie je možné zistiť, čo bráni tomu, aby bola bezpečnosť práce zaistená pracovnými postupmi záväznými pre zamestnancov, teda inak, ako je to upravené v STN. Žalovaný ani neskúmal, či takéto postupy naozaj existujú, či zaisťujú bezpečnosť práce a ochranu zdravia na pracovisku a sú pre zamestnancov záväzné. Žalovaný nedal odpoveď ani na to, prečo je v rozpore s povinnosťou zabezpečiť bezpečné pracovisko uskladnenie alebo vyskladnenie tovaru na paletách na plochu medzi regálmi. Je povinnosťou správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia uviesť to, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami účastníka konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že jeho rozhodnutie takúto náležitosť má, ale to nie je v súlade s obsahom napadnutého rozhodnutia. 13. Žalobné námietky smerujúce k porušeniu povinnosti v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a ktoré mali spočívať v žalobcom tvrdených chybách, výkonu inšpekcie práce, nemohli obstáť. Správne konanie začína až oznámením o začatí konania o správnom delikte. Výkon inšpekcie práce sa riadi zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce ako správne na to poukazuje žalovaný. Z obsahu správneho spisu je nepochybné, že bola vykonaná inšpekcia práce, o výsledku ktorej bol spísaný protokol, ku ktorému sa žalobca vyjadril a inšpektor práce k vyjadreniu vypracoval svoje stanovisko, ktoré zapracoval do dodatku ku protokolu. Námietky vzťahujúce sa ku vyhotovovaniu protokolu neboli dôvodné, resp. žalobcom uvádzaný postup nemohol spôsobiť nezákonnosť inšpekcie práce, či protokolu. Protokol má náležitosti podľa vyššie citovaného § 14 zákona č.125/2006 Z. z.. Podstatné je, že inšpektorát práce vypracoval protokol, ktorý so žalobcom prejednal a ktorý je žalobcom aj inšpektorátom práce podpísaný. 14. Takisto nemohli obstáť námietky, že žalovaný neaplikoval zásady trestného konania, keď nerozhodol o vine žalobcu. Administratívna zodpovednosť za protiprávne konanie je založená na objektívnej zodpovednosti. Správny orgán v konaní o správnom delikte rozhoduje o tom, či bol spáchaný správny delikt a o uložení sankcie. Výrok prvostupňového rozhodnutia má všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom v § 47 ods. 2 a zároveň je zrozumiteľný. Obsahuje špecifikáciu konania, ktorým mala byť naplnená objektívna stránka správneho deliktu, ako aj právny predpis, na základe ktorého bolo rozhodnuté, a tiež dostatočnú špecifikáciu skutku tak, aby nebolo možné ho zameniť, resp. postihnúť za ten istý skutok účastníka opakovane. 15. Nemožno súhlasiť ani s tým, že fotodokumentácia z výkonu inšpekcie práce bola získaná nezákonne. Inšpekcia práce bola vykonaná v deň 27.7.2016 a 2.8.2016 a je úplne právne bezvýznamné, či inšpektori vstúpili raz alebo niekoľkokrát do objektu žalobcu. Ako vyplýva z vyššie citovaného § 12 ods. 1, písm. a) a písm. f) inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený vstupovať kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a zhotoviť fotodokumentáciu kontrolovaného pracoviska. Z toho vyplýva, že inšpektor práce je oprávnený na kontrolované pracovisko vstupovať opakovane. Žalobné námietky, ako boli formulované v poslednom zo žalobných bodov a to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pretože žalovaný mal vychádzať z nezákonne obstaranej fotodokumentácie a stanoviť odstupy paliet od regálov voľným okom nemohli obstáť, nakoľko žalobca netvrdí, že uličky medzi paletami a regálmi boli dostatočné pre bezpečnosť práce a potom nie je podstatné, či boli odhadnuté voľným okom alebo odmerané certifikovaným meradlom. 16. Na základe uvedeného po posúdení podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov uplatnených v tomto konaní tak, ako je uvedené v bodoch 11 až 15 tohto rozsudku, správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1, písm. c) a g) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Bude úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní znovu posúdiť skutkové zistenia uvedené v protokole z hľadiska povinností žalobcu v zmysle § 6 ods. 1, písm. d) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a podľa výsledku doplniť dokazovanie o žalobcom predkladané dôkazy na jeho tvrdenie, že zabezpečil, aby práca v sklade bola bezpečná prevádzkovým poriadkom a následne podľa výsledku dokazovania rozhodnúť. Odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať aj to, ako sa správny orgán vyrovnal s námietkami účastníka konania. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.