Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/10/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200037 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6020200037.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: POIMEX, s.r.o., so sídlom Hlavná 526, 991 26 Nenince, IČO: 36 634 361, zast. Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 849 883, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102945595/2019 zo dňa 20.12.2019, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 102945595/2019 zo dňa 20.12.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane" alebo „prvostupňový orgán verejnej správy") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie február 2018. Podľa Oznámenia o daňovej kontrole č. 100920149/2018, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 17. 05. 2018, daňová kontrola začala dňa 21. 05. 2018. O výsledku daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane vyhotovil Protokol č. 101567292/2019 zo dňa 27. 06. 2019 (ďalej len „Protokol"), ktorý doručil žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole dňa 01. 07. 2019. Žalobca sa dňa 30. 07. 2019 k Protokolu písomne vyjadril a jeho pripomienky boli prerokované na ústnom pojednávaní konanom dňa 19. 08. 2019, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101982885/2019. 2. Správca dane Rozhodnutím č. 101995368/2019 zo dňa 20. 08. 2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume dane 4 170,72 €, na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane") z dôvodu, že neboli preukázané podmienky podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v znení účinnom pre toto konanie do 31. 12. 2018 (ďalej len „Zákon o DPH") pre splnenie oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do členského štátu Európskej únie. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že daňovou kontrolou zistil, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť s hlavným predmetom činnosti nákup potravinárskeho a rozličného tovaru (papier, drogéria) zo Slovenskej republiky aj zo zahraničia a jeho predaj maloobchodným prevádzkam - 400 vidieckych predajní a dovoz tovaru do iných potravinárskych veľkoskladov. V mesiaci február 2018 žalobca vykázal intrakomunitárne dodania tovaru do iných členských štátov Európskej únie oslobodené od DPH vo výške 48 639,23 € pre odberateľov do Maďarska, Poľska, Českej republiky. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane za dodanie tovaru v zmysle faktúry č. 10202018 zo dňa 27. 02. 2018 vystavenej pre odberateľa VERTEX Group s.r.o., so sídlom Nám. Přátelství 1518/4, Hostivař, Praha 10, IČO: 04 735 757, DIČ: CZXXXXXXXX (ďalej len „VERTEX Group s.r.o.") z fakturovanej hodnoty 25 024,32 €. Správca dane po vykonanom preverovaní prijal záver, že žalobca, ako platiteľ, počas daňovej kontroly nepreukázal, že dodal do Českej republiky tovar oslobodený od DPH. K uvedenému záveru správca dane prišiel z dôvodu, že na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií česká finančná správa nepotvrdila nadobudnutie tovaru českým daňovým subjektom VERTEX Group s.r.o. od žalobcu. Odberateľská spoločnosť VERTEX Group s.r.o. nepreukázala a nepotvrdila žiadnymi listinnými dôkazmi, že jej bol tovar od žalobcu vo februári 2018 dodaný. Nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na VERTEX Group s.r.o.. Spoločnosť VERTEX Group s.r.o. žiadne doklady k preverovaniu nepredložila, vykazuje údaj o nespoľahlivom platiteľovi DPH a odo dňa 20. 03. 2019 je uvedená spoločnosť v likvidácii, takže nadobudnutie tovaru nebolo podľa názoru správcu dane preukázané. Na medzinárodnom nákladnom liste CMR č. XXXXXXX k faktúre žalobcu č. 10202018 zo dňa 27. 02. 2018 je uvedené miesto vykládky O.. P. XXXX/X, B., pričom bolo preverením zistené, že ide o virtuálne miesto bez skladových priestorov a preprava nebola vykonaná na uvedenú adresu. Žalobca predložil vystavenú faktúru pre odberateľa VERTEX Group s.r.o., vyhlásenie spoločnosti VERTEX Group s.r.o., medzinárodný nákladný list k vystavenej faktúre, na základe ktorých deklaroval riadne dodanie fakturovaného tovaru. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale existencia tovaru ešte podľa neho nie je dôkazom, že tento tovar bol dodaný spoločnosti VERTEX Group s.r.o. a žalobca spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH. Správca dane skúmal uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym, pričom dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že tovar bol dodaný konkrétnemu odberateľovi deklarovanému na vystavenej faktúre. Vykonané dokazovanie nepreukázalo, že vecné plnenie z predloženej faktúry nastalo, a preto správca dane žalobcovi neuznal oslobodenie tovaru do iného členského štátu. Z uvedených dôvodov žalobcovi vznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru z vystavenej faktúry č. 10202018 zo dňa 27. 02. 2018 pre odberateľa VERTEX Group s.r.o., v sume 4 170,72 €. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca dňa 23. 09. 2019 odvolanie, v ktorom žiadal, aby bolo rozhodnutie správcu dane zrušené v plnom rozsahu z dôvodu nesprávnych záverov správcu dane uvedených v rozhodnutí, ako aj z dôvodu nesprávneho postupu správcu dane v daňovom konaní. Rozhodnutie žalovaného 4. Žalovaný rozhodnutím č. 102945595/2019 zo dňa 20. 12. 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie" alebo „rozhodnutie žalovaného") rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný k zisteniam a záverom správcu dane a k námietkam žalobcu uviedol, že v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane, zistený skutkový stav a námietky odvolania a dospel k záveru, že správca dane sporné oslobodenie od dane uplatnené na základe odberateľskej faktúry vyhotovenej pre českého odberateľa VERTEX Group s.r.o., ktorého predmetom bolo dodanie rôznych cukroviniek, neuznal na základe kontrolných zistení získaných v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, vyhodnotených vo vzájomných súvislostiach a v zmysle ustanovení Zákona o DPH. Žalovaný posúdil, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení Zákona o DPH, pričom v celom konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade so zisteným skutkovým stavom vyhodnoteným v zmysle ustanovení Zákona o DPH. Ani v odvolaní žalobca nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vyhodnotil správca dane. Preto odvolací orgán nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia správcu dane. 5. K námietkam žalobcu o nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu zo strany správcu dane žalovaný uviedol, že Zákon o DPH vo svojich ustanoveniach stanovuje striktné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby vznikol nárok na odpočítanie dane, alebo v tomto prípade právo na uplatnenie oslobodenia od dane. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje oslobodenie od dane na ním vystavenej odberateľskej faktúre, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to práve pre osobu - platiteľa DPH v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý je uvedený na odberateľskej faktúre. Z predloženého spisu vyplýva, že žalobca deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie pre českého odberateľa VERTEX Group s.r.o. ako oslobodené podľa § 43 Zákona o DPH. Ako dôkaz preukazujúci právo na dodanie tovaru s oslobodením od dane žalobca predložil správcovi dane faktúru, doklady CMR, doklad o vložení finančnej hotovosti konateľa spoločnosti VERTEX Group s.r.o., I. M. na účet žalobcu a tvrdil, že fakturovaný tovar dodal odberateľovi VERTEX Group s.r.o., do iného členského štátu Európskej únie, do Českej republiky. Faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Uskutočnenie dodania tovaru a následne právo na oslobodenie od dane z tohto dodania tovaru nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou odberateľskou faktúrou), ale aj po stránke obsahovej (reálnym preukázaním dodania fakturovaného plnenia deklarovanému odberateľovi v inom členskom štáte Európskej únie). V súlade s ustanoveniami Daňového poriadku (§ 45 ods. 2 a § 24 ods. 1) je práve daňový subjekt ten, kto nesie dôkazné bremeno pri uplatnení oslobodenia od dane. Deklarovaný odberateľ VERTEX Group s.r.o., nepreukázal a nepotvrdil žiadnymi listinnými dôkazmi a dokladmi, že mu bol tovar od žalobcu dodaný. Nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť VERTEX Group s.r.o.. Žalobca preukazoval splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane aj predložením dokladu CMR č. XXXXXXX , na ktorom je uvedené miesto vykládky: O.. P. XXXX/X, B., pričom preverením správcu dane bolo zistené, že ide o virtuálne miesto bez skladových priestorov a preprava tovaru nebola vykonaná na uvedenú adresu (odpoveď Českej finančnej správy na MVI). Zo spisu vyplýva, že preverovaním správcu dane deklarované dodanie tovaru pre odberateľa VERTEX Group s.r.o. nebolo preukázané relevantnými dokladmi a dôkazmi o uskutočnenom dodaní tovaru do iného členského štátu práve uvedenej spoločnosti. Žalobca nepreukázal, že tovar na základe preverovanej faktúry bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre odberateľa VERTEX Group s.r.o. - osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na odberateľských faktúrach, a že na túto osobu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa žalovaného deklarované obchody a oslobodené dodanie tovaru do Českej republiky pre odberateľa VERTEX Group s.r.o. neprebehlo v skutočnosti tak, ako to odvolávajúci sa deklaruje svojimi daňovými dokladmi, daňovými priznaniami, evidenciami DPH. Na základe uvedeného odvolací orgán považoval námietky žalobcu za neopodstatnené. 6. K námietkam žalobcu, ktorými tento poukazoval na procesné pochybenia správcu dane žalovaný uviedol, že správca dane v daňovej kontrole overil skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane z pridanej hodnoty, pričom postupoval v súlade so zákonnými princípmi tak, aby nedochádzalo k neprimeraným zásahom do práv a povinností odvolávajúceho sa. Správca dane dodržal aj zásadu aktívnej súčinnosti s odvolávajúcim sa vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 2 Daňového poriadku, keď v daňovej kontrole postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom. Správca dane dodržal aj zásadu hodnotenia dôkazov a získané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku) a dospel k záveru, ktorý uviedol v napadnutom rozhodnutí. Z predloženého spisu podľa žalovaného vyplýva, že správca dane k svojmu záveru dospel na základe dostatočne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu vo veci. Predmetnou kontrolou DPH správca dane v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie jej účelu preveroval žalobcom predložené doklady o dodaní tovaru do iného členského štátu z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti, správnosti a preukázateľnosti, za účelom overenia splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tohto tovaru za kontrolované zdaňovacie obdobie. K zisteniam, ktoré viedli k samotnému výsledku daňovej kontroly, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie (zaslal žiadosti o MVI; zaslal dožiadanie na preverenie prepravy; vypočul svedkov; predvolal bývalého konateľa deklarovaného odberateľa; zaslal výzvy na súčinnosť; zaslal výzvy žalobcovi na podanie vysvetlení a predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia). Z predloženého spisu vyplýva, že správca dane podľa § 45 ods. 2 písm. e) a d) v nadväznosti na § 46 ods. 5 Daňového poriadku zaslal žalobcovi výzvu č. 100113262/2019 zo dňa 10. 01. 2019 na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam a podanie potrebných vysvetlení týkajúcich sa dodania tovaru podľa Súhrnného výkazu za zdaňovacie obdobie február 2018 pre odberateľov: VERTEX Group s.r.o., CZ a D2D BROKER SP., BIELSKO-BIALA, PL. Na uvedenú výzvu žalobca podal dňa 21. 01. 2019 vyjadrenie. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predkladal dôkazy, ktorými preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu Európske únie. Žalobca bol prítomný pri vypočutí svedkov (E. V. a L. P.) a položil svedkom otázky (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101522907/2019 zo dňa 21.06.2019, Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101526249/2019 zo dňa 21.06.2019). Správca dane s výsledkami z daňovej kontroly žalobcu oboznámil 21. 06 .2019 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101528172/2019 zo dňa 21. 06. 2019). Žalobca podal dňa 25. 06. 2019 k uvedenej zápisnici písomné vyjadrenie, ku ktorému správca dane zaujal svoje stanovisko a uviedol ho v Protokole z daňovej kontroly č. 101567292/2019 zo dňa 27. 06. 2019. Následne správca dane v súlade s citovaným ustanovením z daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101567292/2019 zo dňa 27. 06. 2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 101567574/2019 zo dňa 27. 06. 2019 zaslal žalobcovi. Protokol spolu s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 01. 07. 2019. Žalobca v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku využil svoje právo a v zákonom stanovenej lehote podal elektronicky dňa 30. 07. 2019 písomné Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane sa námietkami uvedenými vo vyjadrení k Protokolu zaoberal a dňa 19. 08. 2019 so žalobcom prerokoval podané vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101982885/2019 zo dňa 19. 08. 2019). Správca dane v Protokole č. 10156729212019 zo dňa 27. 06. 2019, ktorý je súčasťou spisu, opísal všetky úkony, ktoré vykonal v daňovej kontrole a uviedol všetky zistené skutočnosti, ako aj všetky vyjadrenia žalobcu, ktoré aj v Protokole vyhodnotil s uvedením konkrétnych porušení ustanovení Zákona o DPH. Protokol obsahuje všetky náležitosti § 47 Daňového poriadku a bol vydaný a doručený v súlade s ustanovením § 46 citovaného zákona. 7. K tvrdeniu žalobcu, že pri ústnom pojednávaní konanom dňa 21. 06. 2019 mu správca dane neposkytol lehotu na vyjadrenie, čím podľa odvolávajúceho sa došlo k porušeniu Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že z predloženého spisu vyplýva, že žalobcovi bola zaslaná Výzva na predloženie dôkazov č. 100113262/2019 zo dňa 10. 01. 2019, ku ktorej sa odvolávajúci sa písomne vyjadril dňa 21. 01. 2019. Správca dane vykonal ústne pojednávanie o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100416138/2019 zo dňa 08. 02. 2019 s predmetom: Priebežné oboznámenie so zisteniami správcu dane, pri ktorom si odvolávajúci sa vyžiadal lehotu na písomné vyjadrenie 10 dní, t.j. do 18. 02. 2019. Dňa 18. 02. 2019 žalobca podal písomné vyjadrenie k uvedenej zápisnici s 12-timi prílohami (e- mailová komunikácia, doklady CMR, objednávka). Správca dane na návrh žalobcu vykonal doplnenia konečných odpovedí na žiadosti o MVI a predvolal svedkov. Dňa 14. 05. 2019 bolo vykonané ústne pojednávanie (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101122248/2019 zo dňa 14. 5. 2019), pri ktorom bol žalobca oboznámený so zisteniami v daňovej kontrole a výsledkami z MVI, pričom žalobca si vyžiadal lehotu 15 dní na písomné vyjadrenie, t. j. do 29. 05. 2019. Dňa 29. 05. 2019 žalobca podal písomné vyjadrenie k uvedenej zápisnici s prílohami (faktúra za prepravu, vyhlásenie, faktúra, doklad CMR, Potvrdenie o zrealizovanej transakcii, objednávka). Dňa 21. 06. 2019 správca dane vykonal ďalšie ústne pojednávanie (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101528172/2019 zo dňa 21. 06. 2019), v rámci ktorého oboznámil splnomocneného zástupcu odvolávajúceho sa s úkonmi, ktoré správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly a s výsledkami preverovaní v predmetnej daňovej kontrole, ktoré zostávali nemenné a rovnaké. Správca dane pri ústnom pojednávaní zaujal stanovisko, že ani po vykonanom vypočutí navrhnutých svedkov nemení výsledok zistenia pri predmetnej daňovej kontrole. Splnomocnený zástupca odvolávajúceho sa nesúhlasil s výsledkom daňovej kontroly a uviedol, že sa vyjadrí do 10 dní. Správca dane neposkytol splnomocnenému zástupcovi žalobcu ďalšiu lehotu na vyjadrenie k zisteniam v daňovej kontrole z dôvodu, že išlo už o tretie ústne pojednávanie s rovnakým obsahom pojednávania ako boli vykonané predchádzajúce ústne pojednávania vykonané dňa 08. 02. 2019 a dňa 14. 05. 2019, pri ktorých bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu umožnené vyjadrovať sa k obsahu zápisníc, čo splnomocnený zástupca aj využil. Napriek tomu žalobca podal dňa 25. 06. 2019 písomné vyjadrenie k uvedenej zápisnici zo dňa 21. 6. 2019, ktorého prílohou boli doklady (faktúra za prepravu, kontrola platnosti IČ DPH, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101528172/2019 zo dňa 21. 06. 2019), ktoré už správca dane mal k dispozícii z predchádzajúcich podaní. Ďalšie nové dôkazy ani nové podklady k zisteniam správcu dane neboli žalobcom predložené. Správca dane sa s vyjadreniami zaoberal a zaujal k nim svoje stanovisko, čo uviedol v Protokole aj v napadnutom rozhodnutí. Z uvedených písomností správcu dane vyplýva, že správca dane žalobcu v priebehu daňovej kontroly priebežne oboznamoval so všetkými zistenými skutočnosťami a umožnil mu sa vyjadrovať k zisteniam v daňovej kontrole a predkladať dôkazy k jeho tvrdeniam. Správca dane žalobcovi poskytol dostatočný priestor na predloženie dôkazov a podanie vysvetlení, preukazujúcich jeho tvrdenia. Žalobcovi bolo umožnené aj nahliadnuť do spisu z predmetnej daňovej kontroly. Podľa žalovaného správca dane teda neporušil ustanovenia Daňového poriadku a žalobcovi neboli upreté žiadne práva vyplývajúce z citovaného zákona. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v rozhodnutí absentuje jednoznačné poukázanie správcu dane na presné a konkrétne porušenie Zákona o DPH, pretože ako vyplýva napadnutého rozhodnutia, správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol konkrétne ustanovenia Zákona o DPH, ktoré žalobca sa porušil. Na základe uvedených skutočností postup správcu dane nebol v rozpore s ustanoveniami § 3, § 24, § 44, § 45 a § 46 Daňového poriadku. 8. K námietkam žalobcu, ktorými tento namietal postup správcu dane v priebehu vyrubovacieho konania, žalovaný uviedol, že správca dane na základe zistení v daňovej kontrole vyhotovil Protokol zo dňa 27. 06. 2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole zaslal žalobcovi. Žalobca dňa 30. 07. 2019 podal písomné Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane sa námietkami a argumentmi uvedenými vo vyjadrení k Protokolu zaoberal a dňa 19. 08. 2019 ich prerokoval so žalobcom (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101982885/2019 zo dňa 19. 08. 2019). Správca dane v uvedenej zápisnici skonštatoval, že žalobca nepredložil také dôkazy, na základe ktorých by zmenil svoje závery, ku ktorým dospel v priebehu daňovej kontroly a s ktorými bol žalobca oboznámený dňa 21. 06. 2019. Správca dane sa s námietkami a argumentmi žalobcu uvedenými vo Vyjadrení k Protokolu, doručeného správcovi dane dňa 30. 07. 2019, podrobne vysporiadal v uvedenej Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19. 08. 2019 a tiež v napadnutom rozhodnutí. Správca dane k svojmu záveru dospel na základe kontrolných zistení. Vzhľadom k tomu, že v daňovej kontrole a ani vo vyrubovacom konaní neboli predložené také dôkazy, ktoré by mali vplyv na zmenu zistení v daňovej kontrole, správca dane zotrval na svojich zisteniach a na závere uvedenom v Protokole. Správca dane vzal do úvahy všetky žalobcom predložené dôkazy a vyjadrenia a na základe nich zaslal žiadosť o MVI Českej finančnej správe na doplnenie odpovede; vypočul svedkov, avšak ani tieto dôkazy nepreukázali, že žalobca fakturovaný tovar skutočne dodal odberateľovi VERTEX Group s.r.o. tak, ako to deklaruje preverovaná faktúra. Žalobné body 9. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby správny súd toto rozhodnutie z dôvodu nesprávneho postupu správcu dane v daňovom konaní podľa § 191 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca v bode I. žaloby namietal, že správcovi dane bolo žalobcom dokladované, že odberateľ VERTEX Group s.r.o. si tovar riadne objednal, za tovar vopred zaplatil a tovar bol prepravený na územie Českej republiky na miesto uvedené podľa pokynov odberateľa, kde bol tovar vyložený a poverenou osobou prevzatý. Medzi odberateľom ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim bolo dohodnuté, že tovar bude odoslaný prostredníctvom dopravnej spoločnosti a kupujúci si prevezme tovar v sídle predávajúceho - žalobcu a následne si kupujúci na vlastné náklady a riziká zabezpečí prevoz tovaru do Českej republiky. Tieto dodacie podmienky sú v súlade s paritou C. - W.. V medzinárodnej preprave sa pre preukázanie odoslania a prijatia tovaru používa Medzinárodný nákladný list (CMR). Dopravná spoločnosť a vodič potvrdili, že tovar prepravili podľa dispozície objednávateľa prepravy, ktorým bol odberateľ VERTEX Group s.r.o.. Skutočnosť, že vodič si presne nespomínal, na akej adrese bol tovar naložený a čo presne bolo predmetom dodania, nemení na tej skutočnosti, že v okamihu nakládky tovaru na vozidlo dopravcu, ktorého zabezpečil odberateľ, je už tovar mimo žalobcovej kontroly, predávajúci splnil dohodnuté dodacie podmienky a vlastnícke právo prešlo na odberateľa. Dopravca potvrdil, že tovar podľa objednávky VERTEX Group s.r.o. prepravili na územie Českej republiky, kde bol tovar podľa dispozície objednávateľa prepravy vyložený. Preprava bola vyfakturovaná objednávateľovi, ktorým bol odberateľ VERTEX Group s.r.o., ktorý aj uhradil sumu za prepravu tovaru v zmysle faktúry. Na predloženom prepravnom doklade CMR č. SK XXXXXXX je uvedené motorové vozidlo s EVČ: P. / P., ktoré malo prepravovať tovar z O. do P. pre odberateľa VERTEX Group s.r.o. a to dňa 28. 02. 2018. Žalobca poukázal na predloženú Knihu jázd vozidla E. P. EVČ: P. za obdobie od 27. 02. 2018 do 01. 03. 2018, v zmysle ktorej dňa 27. 02. 2018 bola nakládka tovaru v O. o 19:51 hod., odchod z O. bol dňa 28. 02. 2018 o 8:03 hod., príchod do P. bol dňa 01. 03. 2018 o 10:39 hod. a odtiaľ odchod o 11:33 hod. do O.. S touto informáciou sa správca dane nijakým spôsobom nevysporiadal a vychádzal z podkladov, kde podľa Českej finančnej správy sa plnenie neuskutočnilo. Rovnako správca dane nebral v úvahu skutočnosť, že od realizácie nakládky a prepravy tovaru až do momentu výsluchu svedkov uplynul dlhý časový úsek a pri frekvenciách nakladania a prepravy tovarov, ktoré zamestnanci prepravných spoločností pravidelne realizujú, je pochopiteľné, že si nepamätajú na jednotlivé okolnosti realizácií prepravy tovaru a nie ešte na mená a miesta jednotlivých prepráv, príp. mená osôb, s ktorými neprichádzajú pravidelne do kontaktu. 10. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH je potrebné dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať nasledovnými dokladmi: faktúra, doklad o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom v inom členskom štáte, inými dokladmi - zmluva, objednávka, doklady o platbe, dodací list. V medzinárodnej preprave sa pre preukázanie odoslania a prijatia tovaru používa Medzinárodný nákladný list (CMR). Správcovi dane boli predložené všetky doklady tak, ako ich vyžaduje Zákon o DPH a takto bolo riadne preukázané oslobodené plnenie podľa § 43 Zákona o DPH - dodanie tovaru do iného členského štátu. Podľa názoru žalobcu sa jednoznačne preukázalo, že nákladné vozidlo spoločnosti AUTODOPRAVA-U. V. s.r.o., so sídlom Záhradná 218/29, 059 39 Šuňava, IČO: 47 612 240 (ďalej len „AUTODOPRAVA-U. V. s.r.o."), realizovalo prepravu tovar zo Slovenskej republiky na územie Českej republiky a to v zmysle dohody s kupujúcim - odberateľom VERTEX Group s.r.o. Nakoľko preprava tovaru bola priamo realizovaná kupujúcim, žalobca stratil dispozičné oprávnenie k predanému tovaru hneď po úhrade kúpnej ceny a to momentom naloženia tovaru do nákladného vozidla spoločnosti AUTODOPRAVA - U. V. s.r.o., ktorá realizovala prepravu tovaru. Tým, že VERTEX Group s.r.o. nepriznal nadobudnutie tovaru dodaného z iného členského štátu, nepostupoval správne a mal by za to niesť zodpovednosť sám, avšak nemala by byť táto zodpovednosť prenášaná na predávajúceho, ktorý za tento stav nenesie žiadnu zodpovednosť. O úmysle kupujúceho, že v Českej republike neprizná nadobudnutie tovaru, žalobca nemal žiadne informácie, konal v dobrej viere, tovar po úhrade kúpnej ceny dodal kupujúcemu a následne bol prepravený na územie Českej republiky. Žalobca dodržal všetky ustanovenia a podmienky, ktoré Zákon o DPH ukladá pre účely oslobodenia pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Je absolútne nelogické, aby bol v konečnom dôsledku sankcionovaný žalobca z dôvodov, že spoločnosť VERTEX Group s.r.o. je podľa získaných informácií nespoľahlivým subjektom pre daňové účely, ako aj pre platby DPH. Je rovnako nelogické, aby správca dane vyhodnotil celú prepravu ako prepravu, ktorá sa neuskutočnila a to aj napriek tomu, že je preukázané, že motorové vozidlo prepravnej spoločnosti zrealizovalo nakládku tovaru z miesta sídla žalobcu a vykonalo priamo z tohto miesta prepravu tovaru až na miesto určenia, čo potvrdil vodič prepravnej spoločnosti, ktorý prepravoval tovar, ako aj Kniha jázd a GPS záznamy, ktoré mal žalovaný k dispozícii. 11. Podľa žalobcu bol tovar podľa požiadavky odberateľa VERTEX Group s.r.o., naložený na dopravný prostriedok identifikovaný podľa oznámenia odberateľa, vodič tovar prevzal a následne prepravil podľa požiadavky odberateľa na územie Českej republiky (dôkazom je CMR a tiež aj vyjadrenie vodiča, údaje od dopravcu a zasielateľskej spoločnosti). Tovar bol prepravený na miesto určenia, ktoré stanovil objednávateľ prepravy - odberateľ VERTEX Group s.r.o., miestom určenia bola P., tovar bol vyložený na základe pokynu objednávateľa prepravy na ním určenej adrese v P.. Český správca dane uviedol, že vozidlo dopravcu podľa mýtneho systému nemohlo dôjsť v P. na adresu O.. P., avšak vôbec nezisťoval, či mohlo dôjsť na adresu P., B. XX, kde bol v skutočnosti tovar vyložený. Bežne sa stáva, že miesto vykládky tovaru sa mení a spresňuje počas prepravy. To sa stalo aj v tomto prípade, keď vodič dostal spresňujúcu informáciu počas prepravy od kupujúceho, kde má tovar v P. dopraviť a vyložiť. Miesto vykládky určoval kupujúci. Jednoznačne sa podľa žalobcu preukázalo, že prepravovaný tovar bol prevzatý od žalobcu vodičom dopravcu, tovar bol naložený na dopravný prostriedok, následne bol prepravený na územie Českej republiky, kde bol tovar vyložený. Týmto stratil žalobca akékoľvek dispozičné oprávnenie nakladať s tovarom, nakoľko tovar sa stal vlastníctvom kupujúceho. Ako to vodič dopravcu do zápisnice uviedol, postupoval pri odovzdaní tovaru podľa pokynov svojho nadriadeného v zmysle dohody prepravcu s kupujúcou spoločnosťou VERTEX Group s.r.o.. Tu je potrebné zobrať do úvahy, že dopravca zodpovedá za tovar počas prepravy, zodpovedá zaň po jeho naložení až do momentu vyloženia a odovzdania poverenej osobe. Prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ - prepravca, ktorý riadil a organizoval prepravu, odberateľ určoval miesto, na ktoré mal dopravca prepraviť tovar a tiež určoval osobu, ktorej bolo potrebné odovzdať tovar. Tovar bol na miesto určenia prepravený a podľa dispozície odberateľa vyložený na udanej adrese. Správca dane mal pri daňovej kontrole všetky doklady k dispozícii, ktoré tieto skutočnosti dosvedčovali. Takto je postup správcu dane v rozpore so skutočným stavom vecí a tiež aj v rozpore so základnými zásadami daňového konania uvedenými v § 3 Daňového poriadku, keď správca dane je povinný hodnotiť všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a brať do úvahy všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ako aj v rozpore s ustanovením § 44 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý ukladá správcovi dane pri daňovej kontrole zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Takýmto osobitným predpisom je aj Zákon o DPH, ktorý v § 19 ods. 1 uvádza, že dňom dodania tovaru vzniká daňová povinnosť, pričom dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Ako žalobca uviedol vo svojom odvolaní, keďže v jeho prípade zabezpečoval prepravu tovaru kupujúci, a preto dňom odovzdania tovaru dopravcovi vzniklo kupujúcemu právo nakladať s tovarom ako vlastníkovi. Uvedeným dňom prešlo dispozičné právo k tovaru na kupujúceho - odberateľa. Správca dane nekonal dôsledne v súlade s platnými predpismi, a preto sú jeho závery z daňovej kontroly, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie o vyrubení sumy 4 170,72 € na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, nesprávne. 12. Žalobca tiež poukázal na všeobecné pravidlá Incoterms, ktoré stanovujú dodacie podmienky pri medzinárodnom obchode. Dodacie podmienky W. S. podľa C. - pri jej uplatnení kupujúci hradí prepravu už zo závodu predávajúceho a z miesta naloženia odovzdania tovaru dopravcovi nesie za tovar zodpovednosť - kupujúci si sám dojedná podmienky prepravy a má pod kontrolou prepravné náklady, určuje miesto vykládky ako aj všetky aspekty prepravy. V prípade zabezpečenia prepravy treťou stranou je dôležitá skutočnosť, kto objednáva a platí prepravu a kde je miesto odovzdania. V prípade, keď kupujúci zabezpečuje prepravu od predávajúceho do miesta určenia, za prepravu a aj za tovar zodpovedá kupujúci a to momentom odovzdania tovaru dopravcovi, ktorého objednal a zaplatil kupujúci. Predávajúci už nemá žiadne dispozičné právo s tovarom, tovar bol odovzdaný dopravcovi a dispozičné právo prechádza týmto momentom na kupujúceho. Pre účely dane z pridanej hodnoty pre preukázanie podmienok oslobodenia - dodanie do iného členského štátu alebo dodanie do tretieho štátu - je dôležitou podmienkou pre oslobodenie nielen tá skutočnosť, že tovar bolo odovzdaný dopravcovi, ktorého zabezpečil kupujúci z iného členského štátu alebo z tretieho štátu (týmto momentom odovzdania prechádza dispozičné právo na kupujúceho), ale aj skutočný pohyb tovaru - jeho fyzické premiestnenie na územie iného členského štátu alebo na územie tretieho štátu. V danom prípade kupujúci, ktorý si tovar u žalobcu objednal a za tovar aj zaplatil, zabezpečoval tiež prepravu tovaru, keď prepravu objednal, organizoval a riadil a táto preprava mu bola aj fakturovaná. Momentom odovzdania tovaru zo strany predávajúceho na vozidlo dopravcu za tovar zodpovedá kupujúci. Na základe dohody s kupujúcim žalobca tovar odovzdal do dispozície kupujúceho tak, že ho odovzdal dopravcovi, ktorého určil kupujúci. Týmto momentom odovzdania tovaru dopravcovi nadobudol kupujúci vlastnícke právo k tovaru. Úlohou dopravcu bolo dopravenie tovaru podľa dispozície kupujúceho na územie Českej republiky a tovar mal byť vyložený v P. na adrese, ktorú dopravcovi uviedol kupujúci. Takto boli splnené podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH v znení neskorších predpisov. Keďže v priebehu daňovej kontroly bolo potvrdené, že tovar bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu osobe uvedenej na faktúrach, bola splnená podmienka oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH. Takéto dodanie tovaru preto správca dane mal podľa žalobcu považovať za dodanie v zmysle § 8 Zákona o DPH, podľa ktorého dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Zamestnanci správcu dane spochybnili, že tovar bol reálne dodaný do iného členského štátu ako intrakomunitárna dodávka pre odberateľa uvedeného na faktúrach, pretože podľa nich nebolo preukázané jeho oslobodenie od DPH, nakoľko odberateľ nepotvrdil a žiadnym spôsobom nepreukázal, že nadobudol práve ten istý tovar od kontrolovaného daňového subjektu, ktorý bol deklarovaný na sporných odberateľských faktúrach. Ak správca dane poukazoval na skutočnosť, že za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil faktúru, toto tvrdenie je žalobcovi nie celkom jasné a zrejmé, pretože účastníci zmluvného vzťahu si dohodnú individuálne svoje podmienky s poukazom na zákonné ustanovenia, ktoré nijakým spôsobom nevyzdvihujú povinnosti predávajúceho na úkor kupujúceho, či priamo zodpovednosť predávajúceho za prípadné porušenie právnych noriem kupujúcim. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž 102-105/02, podľa ktorého jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti (§ 2 ods. 1 a § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.) a relevantnú judikatúru Súdneho dvora (rozhodnutie C-80/11 z 21. 06. 2012 vo veci U. a Y., C-285/11 zo 06. 12. 2012 vo veci V. a rozhodnutie C- 18/13 z 13. 02. 2014 vo veci U. P., v zmysle záverov ktorých nesplnenie si daňovej povinnosti iného subjektu nemôže byť žalobcovi ako daňovému subjektu na ťarchu. 13. V čl. II. žaloby žalobca namietol, že podľa neho došlo k nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu so strany žalovaného, pričom poukázal najmä na tieto skutočnosti: a) správca dane v rozhodnutí uvádza porušenie § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, pričom všetky doklady správcovi dane boli predložené tak, ako ich ukladá Zákon o DPH, dodanie tovaru do iného členského štátu bolo potvrdené tiež výpoveďami svedkov, bola preukázaná preprava tovaru na územie iného členského štátu, ako aj jeho prevzatie zástupcom odberateľa, ale správca dane na základe vlastného subjektívneho posúdenia toto dodanie odmietol uznať ako dodanie tovaru do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň, b) nejednoznačné a rozporné tvrdenia správcu dane o nesprávnom postupe daňového subjektu a nejednoznačné závery v zhrnutí a vyhodnotení dôkazov, keď na jednej strane namieta úplnosť preukázania dodania tovaru do iného členského štátu dokladmi uvedenými v § 43 ods. 5 Zákona o DPH a na druhej strane uvádza, že preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemôže správca dane považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, c) správca dane pri zamietnutí práva na deklarovanie dodania tovaru do iného členského štátu ako oslobodeného dodania tovaru nerešpektoval príslušné ustanovenia Zákona o DPH, najmä ustanovenia uvedené v § 43 ods. l až 5, d) popretie princípu DPH v rozpore so Smernicou Rady Európskej únie č. 2006/12/ES z 28. novembra o spoločnom systéme DPH. Žalobca ďalej poukázal na nasledovné procesné pochybenia správcu dane: a) správca dane pri dokazovaní nepostupoval pri kontrole podľa § 3 ods. 2 a § 24 ods. 3 Daňového poriadku, ktorý ukladá správcovi dane povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a povinnosť preukazovania skutočností o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, b) postup správcu dane pri vykonaní úkonov je v rozpore so základnými právami na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorý garantuje každému právo prerokovania veci bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a vyjadrenia ku všetkým vykonávaným dôkazom, ako aj v rozpore s ustanovením § 3 ods. l Daňového poriadku, c) správca dane v Protokole uviedol svoje kontrolné zistenia, ale vyhodnotenie dôkazov podľa § 47 písm. h) Daňového poriadku s poukázaním na porušenia konkrétnych ustanovení Zákona o DPH nie je v súlade so skutočnosťou, ide o jeho subjektívne tvrdenia, d) v rozhodnutí absentuje jednoznačné poukázanie správcu dane na presné a konkrétne ustanovenia Zákona o DPH, ktoré boli zo strany žalobcu porušené. Tvrdenie správcu dane, že konanie daňového subjektu je v rozpore s platnou legislatívou a tiež aj jeho tvrdenia o nedodaní tovaru pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte sú nejednoznačné a všeobecné. Podľa žalobcu je objektívne preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a boli zrealizované, ako aj to, že plnenie deklarované v dôkazoch produkovaných žalobcom z jeho strany bolo dodané. V preskúmavanom konaní bolo jednoznačne relevantným spôsobom preukázané, že dodávky (zdaniteľné obchody) prebehli tak, ako sa uvádza na predmetnej faktúre. Žalobca mal za to, že uniesol dôkazné bremeno, nakoľko predložil správcovi dane relevantné dôkazné prostriedky na preukázanie jeho tvrdení. 14. V čl. III. žaloby žalobca namietal, že správca dane v priebehu kontroly a ani v priebehu vyrubovacieho konania nezohľadnil vyjadrenia žalobcu a nezaoberal sa dôsledne podanými námietkami žalobcu. Tvrdil, že žalovaný nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v požadovanom rozsahu, nevysporiadal sa s dôvodmi a námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy. V napadnutom rozhodnutí žalovaného žalovaný síce podrobne uviedol všetky žalobcove námietky a ich zdôvodnenie, avšak všetky uvedené námietky zamietol, nezaoberal sa nimi alebo ich neuznal, argumenty žalobcu odmietol, považoval ich za neopodstatnené, nekonkrétne, alebo nerelevantné. Pritom žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy a tie dôkazy, ktoré boli predložené, považoval za formálne dôkazy, ktoré podľa jeho vyjadrenia nie sú vierohodným dôkazom o tom, že tovar bol dodaný a prijatý deklarovaným odberateľom uvedeným na faktúre. K tomuto žalobca uviedol, že podľa jeho názoru žalobca predložil všetky doklady, ktoré vyžaduje Zákon o DPH v ustanoveniach § 43 a zároveň bolo dodanie potvrdené dopravcom a jeho vodičom, ktorý tovar prepravil na územie iného členského štátu na dohodnuté miesto odovzdania, kde tovar následne odovzdal zástupcovi odberateľa tak, ako to bolo dohodnuté a tak, ako mu to určil jeho nadriadený. Podľa žalobcu nie je možné a potrebné dokazovať tieto skutočnosti iným dôkazmi, keď v priebehu kontroly a vyrubovacieho konania predložili všetky dôkazy tak, ako ich požaduje zákon. Ďalej poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal dôsledne jeho námietkami a vo svojom rozhodnutí len zopakoval tvrdenia a závery prvostupňového orgánu, pričom len v malej miere a okrajovo sú uvedené závery, stanoviská a zdôvodnenia žalovaného. Žalobca mal za to, že žalovaný v tomto prípade nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní a že žalovaný sa dôsledne nezaoberal námietkami uvedenými v odvolaní. Na záver žalobca uviedol, že odberateľ VERTEX Group s.r.o., ktorý je t.č. v likvidácii a má tiež pozastavené živnostenské oprávnenie, je právnickou osobou, ktorá je registrovaná v Českej republike, je zapísaná v obchodnom registri, a má platnú registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty. Skutočnosť, že je v likvidácii alebo že má pozastavenú živnosť ešte neznamená, že nemôže reálne vykonávať ekonomickú činnosť, ako to uviedol aj orgán českej daňovej správy vo svojej odpovedi k žiadosti o výmenu informácií pre slovenské daňové orgány. Teda český odberateľ bol zapísaný v obchodnom registri a mal platnú registráciu k dani z pridanej hodnoty. K tomu, že táto spoločnosť nepriznala nadobudnutie v Českej republike žalobca uviedol, že jeho postup je nesprávny, uvedenú skutočnosť mal priznať, avšak nebolo v moci žalobcu ako ani jeho povinnosťou ovplyvniť toto jeho konanie. Za svoje konanie a nesprávny postup by mal byť sankcionovaný subjekt, ktorý tento stav zapríčinil, a nie žalobca. Odvolaciemu orgánu žalobca predložil námietky voči postupu správcu dane, ktorý pri kontrole použil svedeckú výpoveď z inej daňovej kontroly iného daňového subjektu. Svedok sa pritom vyjadroval k vystaveným dokladom iného daňového subjektu a k dodaniu tovaru, ktoré uskutočnil iný daňový subjekt, pričom správca dane pri daňovej kontrole použil tvrdenia, zistenia a závery správcu dane z inej daňovej kontroly iného subjektu. Voči tomuto tvrdeniu žalobca namietal, pretože takto boli porušené jeho právo, aby, sa k tejto výpovedi mohol vyjadriť a zaujať stanovisko. Správca dane podľa žalobcu postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, najmä so základnými zásadami daňového konania, na ktoré bolo zo strany žalobcu poukázané. Žalovaný sa týmito námietkami žalobcu a vyššie uvedenými skutočnosťami, ktoré žalobca podrobne uviedol aj vo svojom odvolaní, ani nezaoberal. Na záver žalobca žiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 01. 06. 2020 navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania. K námietkam týkajúcim sa skutkového stavu žalovaný uviedol, že žalobca vyhotovil odberateľskú faktúru č. 10202018 zo dňa 27. 02. 2018, v celkovej sume 25 024,32 € za dodávku cukroviniek pre českého odberateľa VERTEX Group s.r.o., pri ktorej uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Správca dane v daňovej kontrole preveroval splnenie podmienok pre oslobodenie od dane stanovené zákonom v ustanovení § 43 Zákona o DPH. Z odpovedí Českej finančnej správy vyplýva, že nebolo potvrdené dodanie tovaru deklarovanému českému odberateľovi VERTEX Group s.r.o. tak, ako to deklaroval žalobca vyhotovenou odberateľskou faktúrou. Daň nebola priznaná a zaplatená. Spoločnosť VERTEX Group s.r.o. v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2018 nepriznala žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, takisto ani v iných zdaňovacích obdobiach neboli priznané. Spoločnosť VERTEX Group s.r.o. má prerušené živnostenské oprávnenie od 31. 01. 2017 do 31. 01. 2022. Vozidlo s EČV: P. nemohlo dôjsť na adresu P. XXXX/X, P., pretože išlo v smere na P., ale pokračovalo ďalej na P.. Nie je možné, aby za krátky časový úsek uvedený vo výpise z mýtnych brán dorazilo na uvedenú adresu a bol tam vyložený tovar. Miesto vykládky tovaru: O. P. XXXX/X uvedené na doklade CMR je iba virtuálne sídlo spoločnosti a nie sú tam žiadne skladovanie priestory. Pohyb vozidla s EČV: P. nebol zaznamenaný mýtnymi bránami, pretože pravdepodobne išlo o príves. Česká finančná správa vo svojich odpovediach nepotvrdila, že žalobcom fakturovaný tovar bol žalobcom dodaný spoločnosti VERTEX Group s.r.o.. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval aj prepravu deklarovaného tovaru a zistil, že na predloženom prepravnom doklade CMR č. SK XXXXXXX je uvedené motorové vozidlo s EVČ: P./ P., ktoré malo prepravovať tovar z O. do P. pre deklarovaného odberateľa VERTEX Group s.r.o., CZ dňa 28. 02. 2018. Správca dane preverovaním podrobne opísaným v žalobou napadnutom rozhodnutí zistil, že vlastníkom motorového vozidla RENAULT PREMIUM s EVČ: P. a nákladného návesu M. s EVČ: P. je spoločnosť AUTODOPRAVA-U. V. s.r.o.. Ďalej správca dane preverovaním zistil, že prepravu objednávala špedičná spoločnosť TIR SERVICE s.r.o., ktorej bola preprava fakturovaná faktúrou č. 20180178 zo dňa 05.03.2018. Podľa vyjadrenia W. V. bola dna 01. 03. 2018 vykonaná vykládka tovaru v P.. Vodičom bol L. P.. Bola predložená Kniha jázd za vozidlo EČV: P. vygenerovaná z monitorovacieho a riadiaceho systému Y., kde je uvedené, že dňa 01. 03. 2019 sa vozidlo pohybovalo v P. na adrese B. XX, pričom podľa dokladu CMR je uvedené miesto vykládky O. P. XXXX/X, B., P.. Správca dane na základe pripomienok žalobcu doplnil dokazovanie a vypočul svedkov: E. V. a L. P.. Svedok L. P. podľa žalovaného svojou výpoveďou nepotvrdil, že fakturovaný tovar prepravovalo vozidlo s EČV: P. zo Slovenska do Českej republiky pre spoločnosť VERTEX Group s.r.o., ako odberateľa žalobcu. 16. K námietkam týkajúcim sa práva nakladať s tovarom ako vlastník žalovaný poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04, podľa ktorého k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva, a teda k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane, dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď zároveň dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tejto prepravy tovar fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Na účely riadneho výberu DPH je nevyhnuté, aby príslušné daňové orgány overili, a to jedni nezávisle od druhých, či došlo k splneniu podmienok jednak nadobudnutia tovaru vo vnútri Spoločenstva, ako aj oslobodenia zodpovedajúcej dodávky od dane. Podľa žalovaného žalobca musí preukázať, že podmienky pre uplatnenie oslobodenia od DPH stanovené zákonom v ustanovení § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH boli splnené. Ak žalobca nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá ustanovenie § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Žalobca preukazoval splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane aj predložením dokladu CMR č. XXXXXXX, na ktorom je uvedené miesto vykládky: O.. P. XXXX/X, B., pričom preverením správcu dane bolo zistené, že ide o virtuálne miesto bez skladových priestorov a preprava tovaru nebola vykonaná na uvedenú adresu. V tomto prípade preverovaním správcu dane nebolo preukázané, že na českého odberateľa VERTEX Group s.r.o. prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, pretože uvedený odberateľ nadobudnutie fakturovaného tovaru nepriznal v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2018 a v tomto období ani nepodnikal, teda nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Teda nemohlo naňho prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný na základe uvedených skutočností a skutočností uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí trval na svojich záveroch, že žalobcom pri vyhotovení odberateľskej faktúry č. 10202018 zo dňa 27.02.2018 pre českú spoločnosť VERTEX Group s.r.o. ako odberateľa, neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH a ani sám žalobca predloženými dokladmi a svojimi vyjadreniami v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní a ani v tejto žalobe nepreukázal, že tovar fakturovaný na základe uvedenej odberateľskej faktúry aj skutočne dodal práve spoločnosti VERTEX Group s.r.o., ako odberateľovi uvedenému na predmetnej faktúre. Zároveň nebolo preukázané, že na spoločnosť VERTEX Group s.r.o. prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Spoločnosť VERTEX Group s.r.o. nepotvrdila a nepreukázala žiadnymi dokladmi nadobudnutie tovaru od kontrolovaného daňového subjektu. Spoločnosť VERTEX Group s.r.o. v čase deklarovaného obchodu nepodnikala, teda nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, pretože v tomto období mala prerušenú živnosť. 17. K tvrdeniu žalobcu, že nemôže byť za konanie kupujúceho sankcionovaný a priamo zodpovedný predávajúci žalovaný uviedol, že nesplnenie povinností deklarovaného odberateľa VERTEX Group s.r.o. neboli pripisované na ujmu žalobcu, ale bolo povinnosťou žalobcu vierohodne preukázať oprávnenosť uplatneného oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Z ustálenej judikatúry súdov nesporne vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru, resp. služieb zaťažuje daňový subjekt (žalobcu). Povinnosťou žalobcu je preukázať, že oslobodenie od dane je uplatnené dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno a vierohodnými dôkazmi nepreukázal, že fakturovaný tovar dodal práve českému odberateľovi VERTEX Group s.r.o. tak, ako to deklaroval predloženou odberateľskou faktúrou č. 10202018 zo dňa 27. 02. 2018. Správca dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu vykonal rozsiahle dokazovanie a na základe zistení z dostatočného dokazovania podľa žalovaného preukázal, že v prípade uvedenej odberateľskej faktúry neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorý žalobca v žalobe poukazuje, žalovaný uviedol, že správca dane ako aj žalovaný v daňovom konaní postupovali v súlade so zásadou zákonnosti ustanovenou v § 3 Daňového poriadku, preto poukázanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR je neopodstatnené. K rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-80/11 z 21. 06. 2012 - U. a Y., C-285/11 zo 06. 12. 2012 vo veci V. a rozhodnutie C-18/13 z 13. 2. 2014 vo veci U. P., na ktorý žalobca v žalobe poukazuje, žalovaný uviedol, že uvedený rozsudok nie je aplikovateľný na tento prípad, pretože v tomto prípade nešlo o uplatnenie odpočítanie dane, ale o oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. Na základe uvedeného žalovaný považoval námietky uvedené v časti I. žaloby za neopodstatnené. 18. K žalobným námietkam uvedeným v časti II. žaloby žalovaný uviedol, že sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný ako odvolací orgán vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, a preto žalovaný trval na svojich vyjadreniach uvedených k námietkam odvolania v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Ako dôkaz preukazujúci právo na dodanie tovaru s oslobodením od dane žalobca predložil správcovi dane faktúru, doklady CMR, doklad o vložení finančnej hotovosti konateľa spoločnosti VERTEX Group s.r.o., CZ, Františka Kvočku na účet žalobcu a tvrdil, že fakturovaný tovar dodal odberateľovi VERTEX Group s.r.o., do iného členského štátu Európskej únie (t. j. do Českej republiky). Avšak faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Uskutočnenie dodania tovaru a následne právo na oslobodenie od dane z tohto dodania tovaru nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vyhotovenou odberateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej stránke (t. j. reálnym preukázaním dodania fakturovaného plnenia deklarovanému odberateľovi v inom členskom štáte Európskej únie). V súlade s ustanoveniami § 45 ods. 2 a § 24 ods. 1 Daňového poriadku je práve žalobca ten, kto nesie dôkazné bremeno pri uplatnení oslobodenia od dane. Oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie si môže žalobca uplatniť len v prípade, že splnil podmienky podľa § 43 Zákona o DPH. Správca dane na základe preverovaní vykonaných v daňovej kontrole žalobcom uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH vyhodnotil ako neoprávnené. Napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pri ktorých si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, nebolo preukázané, že žalobca skutočne dodal fakturovaný tovar do iného členského štátu Európskej únie (do Českej republiky), a to spoločnosti VERTEX Group s.r.o., ktorá je uvedená na vyhotovenej faktúre ako odberateľ. Podľa žalovaného nebolo preukázané ani to, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť VERTEX Group s.r.o. a mal za to, že fakturovaný tovar žalobcom nebol dodaný českému odberateľovi VERTEX Group s.r.o. uvedenému na preverovanej faktúre, t. j. neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH. Na základe uvedeného žalovaný považoval uvedené námietky za neopodstatnené. 19. K námietkam týkajúcim sa procesného pochybenia správcu dane žalovaný uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole preveroval skutočnosti, ktoré uviedol žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2018, pričom, ako preukazuje predložený administratívny spis, správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade ustanoveniami Daňového poriadku a dodržal aj zásadu zákonnosti, ktorá vyplýva zo základných princípov právneho štátu zakotveného v Ústave SR. Správca dane v daňovej kontrole overil skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane z pridanej hodnoty, pričom postupoval v súlade so zákonnými princípmi tak, aby nedochádzalo k neprimeraným zásahom do práv a povinností žalobcu. Správca dane dodržal aj zásadu aktívnej súčinnosti so žalobcom vyplývajúcou z ustanovenia § 3 ods. 2 Daňového poriadku, keď v daňovej kontrole postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom. Správca dane dodržal aj zásadu hodnotenia dôkazov a získané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku) a dospel k záveru, ktorý uviedol v napadnutom rozhodnutí. Správca dane pri dokazovaní postupoval v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku a v daňovej kontrole viedol dokazovanie, pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi odvolávajúceho sa. Správca dane preveroval žalobcom deklarované dodanie tovaru pre českého odberateľa VERTEX Group s.r.o., pričom preverovaním bolo zistené, že deklarovaný odberateľ VERTEX Group s.r.o., v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2018 nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu Európskej únie, čím sa nepotvrdilo nadobudnutie tovaru od žalobcu, t. j. nepotvrdilo sa, že žalobca dodal fakturovaný tovar práve spoločnosti VERTEX Group s.r.o.. Správca dane na základe kontrolných zistení dospel k záveru, že nebolo preukázané, že žalobca dodal tovar pre českú spoločnosť VERTEX Group s.r.o., čím neboli splnené podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu Európskej únie stanovené v § 43 Zákona o DPH. Žalobca si podľa žalovaného neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Z predloženého spisu podľa žalovaného vyplýva, že správca dane k svojmu záveru dospel na základe dostatočne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu vo veci. 20. Z predloženého spisu podľa žalovaného vyplýva, že správca dane zaslal žalobcovi Výzvu č. 100113262/2019 zo dňa 10. 01. 2019 na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam a podanie potrebných vysvetlení týkajúcich sa dodania tovaru podľa súhrnného výkazu za zdaňovacie obdobie február 2018 pre odberateľov: VERTEX Groups.r.o., CZ a D2D BROKER SP., BIELSKO-BIALA, PL. Na uvedenú výzvu žalobca dňa 21.01.2019 zaslal vyjadrenie. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predkladal dôkazy, ktorými preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. Žalobca bol prítomný pri vypočutí svedkov (E. V. a L. P.) a položil svedkom otázky (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101522907/2019 zo dňa 21. 06. 2019, Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101526249/2019 zo dňa 21. 06. 2019). Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobcovi neboli upreté žiadne práva vyplývajúce z ustanovení § 45 ods. písm. e) a d) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Z predloženého spisu vyplýva, že správca dane s výsledkami z daňovej kontroly žalobcu oboznámil 21. 06. 2019 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č.101528172/2019 zo dňa 21. 06. 2019). Žalobca podal dňa 25.06.2019 k uvedenej zápisnici písomné vyjadrenie, ku ktorému správca dane zaujal svoje stanovisko a uviedol ho v Protokole z daňovej kontroly č. 101567292/2019 zo dňa 27. 06. 2019. Následne správca dane vyhotovil Protokol, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole zaslal žalobcovi. Protokol spolu s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 01. 07. 2019. Žalobca v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku využil svoje právo a v zákonom stanovenej lehote podal elektronicky dňa 30. 07. 2019 písomné Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane sa námietkami uvedenými vo vyjadrení k Protokolu zaoberal a dňa 19. 08. 2019 so žalobcom prerokoval podané vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101982885/2019 zo dňa 19. 08. 2019). Správca dane v Protokole č. 101567292/2019 zo dňa 27. 06. 2019, ktorý je súčasťou predloženého spisu, opísal všetky úkony, ktoré vykonal v daňovej kontrole a uviedol všetky zistené skutočnosti, ako aj všetky vyjadrenia žalobcu, ktoré aj v Protokole vyhodnotil uvedením konkrétnych porušení ustanovení Zákona o DPH. Protokol obsahuje všetky náležitosti § 47 Daňového poriadku a bol vydaný a doručený v súlade s ustanovením § 46 citovaného zákona. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v rozhodnutí absentuje jednoznačné poukázanie správcu dane na presné a konkrétne porušenie Zákona o DPH, pretože ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia správcu dane, správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne ustanovenia Zákona o DPH, ktoré žalobca porušil. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za to, že postup správcu dane ani žalovaného nebol v rozpore s ustanoveniami § 3, § 24, § 44, § 45 a § 46 Daňového poriadku, a preto námietky týkajúce sa procesného pochybenia žalovaný považoval za neopodstatnené. 21. Žalovaný k žalobným námietkam uvedeným v časti III. žaloby uviedol, že pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Z predloženého administratívneho spisu podľa žalovaného vyplýva, že správca dane ako aj žalovaný vzal do úvahy všetky žalobcom predložené dôkazy a vyjadrenia, o čom svedčí aj skutočnosť, že na základe námietok žalobcu správca dane zaslal žiadosť o MVI Českej finančnej správe na doplnenie odpovede; vypočul svedkov, avšak ani tieto dôkazy nepreukázali, že žalobca fakturovaný tovar skutočne dodal odberateľovi VERTEX Group s.r.o. tvrdenému na predloženej faktúre. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane, zistený skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu, námietky odvolania a zistil, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zisťoval a preveroval skutočnosti uvedené žalobcom v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2018 a dodržanie ustanovení Zákona o DPH. Správca dane sporné oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z odberateľskej faktúry vyhotovenej pre českého odberateľa VERTEX Group s.r.o. neuznal na základe kontrolných zistení získaných v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, vyhodnotených vo vzájomných súvislostiach a v zmysle ustanovení Zákona o DPH. Žalovaný po preskúmaní všetkých skutočností dospel k záveru, že správca dane v celom konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami z Daňového poriadku a zistený skutkový stav posudzoval v zmysle ustanovení Zákona o DPH a nezistil dôvody na zrušenie rozhodnutia správcu dane. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní podrobne vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí na str. 10 až 17. Podľa žalovaného jeho rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane, obsahuje všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly a všetky skutočnosti, ktoré ovplyvnili vydané rozhodnutia. Zároveň žalobou napadnuté rozhodnutia obsahujú právne predpisy porušené žalobcom, ktoré boli vyhodnotené v súvislosti s kontrolnými zisteniami, obsahujú tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalovaný, ako aj správca dane, vzali pri rozhodovaní do úvahy dôkazy predložené žalobcom a aj vyjadrenia žalobcu. Z rozhodnutia správcu dane i žalovaného jednoznačne vyplýva, že správca dane mal dostatočne zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia. Pri rozhodovaní správca dane, ako aj žalovaný, vychádzali z dôkazov predložených žalobcom a získaných správcom dane v rámci daňovej kontroly i vyrubovacieho konania a preto je rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného vydané v súlade so ustanovením § 63 Daňového poriadku. K tvrdeniu žalobcu, že odvolaciemu orgánu žalobca predložil námietky voči postupu správcu dane, ktorý pri kontrole použil svedeckú výpoveď z inej daňovej kontroly iného daňového subjektu žalovaný uviedol, že táto námietka je nekonkrétna. Žalobca neuviedol, akého svedka a v akej súvislosti mal namietaný správca dane svedeckú výpoveď vo vzťahu k spornému neuznaniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z preverovanej faktúry vyhotovenej pre českého odberateľa VERTEX Group s.r.o. použiť. Žalovaný z predloženého spisu nezistil, že by správca dane v súvislosti s neuznaním oslobodenia od dane z preverovanej faktúry vyhotovenej pre českého odberateľa VERTEX Group s.r.o. použil svedeckú výpoveď z inej daňovej kontroly iného daňového subjektu. Na základe uvedeného žalovaný považoval námietky uvedené v časti III. žaloby za neopodstatnené. Žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Replika žalobcu 22. Žalobca v replike zo dňa 01. 07. 2020 ku skutočnosti, na ktorú poukazuje žalovaný, že VERTEX Group s.r.o. nepriznal v Českej republike nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, uviedol, že takéto konanie zo strany odberateľa žalobcu nemohol tento nijakým spôsobom ovplyvniť a ani predvídať. Tento odberateľ si tovar u žalobcu objednal a dohodol sa s ním na podmienkach prepravy a to tak, že odberateľ si sám zabezpečoval prepravu tovaru do iného členského štátu. Odovzdaním tovaru v deň jeho naloženia prepravcovi, ktorého zabezpečil odberateľ žalobcu - spoločnosť VERTEX Group s.r.o., došlo k dodaniu tovaru pre kupujúceho - odberateľa. Dodanie tovaru pre uvedeného odberateľa do iného členského štátu bolo preukázané objednávkou tovaru, faktúrou, zaplatením faktúry za tovar, dokladmi o preprave tovaru, potvrdením CMR, ako aj potvrdením odberateľa o dodaní tovaru. Z Knihy jázd a mapového podkladu GPS zo systému Y. jazdy vozidla ev.č. P. z firmy AUTODOPRAVA U. V., s.r.o., vodič L. P., je zrejmé, že vozidlo sa dňa 27. 2. 2018 nachádzalo v O. a 1. 3. 2018 bolo v P. na adrese B. XX, kde sa uskutočnilo vyloženie tovaru, keď podľa tejto evidencie tam vozidlo stálo 53 minút. Vodič L. P. si síce nevedel spomenúť na túto konkrétnu prepravu, ale potvrdil, že sa stávalo, že sa menila adresa miesta vykládky. Je pochopiteľné, že vodič si nevie spomenúť na každú prepravu, keď denne vykonáva túto náročnú profesiu, má množstvo jázd, vykládok, nakládok, stretáva sa s mnohými osobami, najazdí veľký počet kilometrov v tuzemsku aj v zahraničí, a preto mu nie sú známe detaily, ktoré sú však zachytené v Knihe jázd. Žalobca tiež poukázal na to, že podľa tvrdenia žalovaného jeho odberateľ VERTEX Group s.r.o. mal v čase uskutočneného obchodu prerušené živnostenské oprávnenie a že bol nespoľahlivým platcom. K tomuto poukázal na skutočnosť, že česká daňová správa v písomnej odpovedi na medzinárodné dožiadanie pre správcu dane tiež uvádza, že tieto skutočnosti nebránia tomu, aby uvedený subjekt vykonával podnikateľskú činnosť a podľa českých daňových orgánov podnikanie s prerušeným živnostenským oprávnením nie je prekážkou pre uzatváranie obchodných transakcií, ale ide o správny delikt podľa Živnostenského zákona. K tomuto žalobca uviedol, že nemal žiadne informácie o tom, že by sa jednalo o rizikového obchodného partnera. Žalobca si overoval identifikačné údaje odberateľa a tiež platnosť prideleného identifikačného čísla pre DPH, pričom žiadny problém nezistili. Ich odberateľ bol riadne zaregistrovaný ako podnikateľský subjekt a mal platné identifikačné číslo pre daň. 23. Žalobca tiež zdôraznil, že odberateľ si u neho tovar riadne objednal a pred dodaním tovaru mu za tovar zaplatil, k čomu existujú doklady o vklade štatutárneho zástupcu odberateľa na jeho účet. Prepravu tovaru zo skladu žalobcu na miesto určenia v Českej republike zabezpečoval odberateľ, prepravu tovaru si objednal v spoločnosti TIR SERVICE s.r.o., v dohodnutý deň bolo na nakládku tovaru pristavené vozidlo, na ktoré bol tovar naložený pre odberateľa. Dodaním tovaru je podľa Zákona o DPH prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. 1) a miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný začína uskutočňovať ( § 13 ods. l písm. a)). Uvedené princípy sú v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES z 26. novembra 2006, ktorá upravuje spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Podľa pravidiel C. v prípadoch, keď kupujúci zabezpečuje prepravu tovaru, všetku zodpovednosť preberá kupujúci. V danom prípade žalobca dokladoval, že prepravu zabezpečoval kupujúci, ktorý určoval miesto, kde má byť ukončená a kde má byť tovar vyložený a kómu má byť tovar odovzdaný. Naložením tovaru v tuzemsku na dopravný prostriedok, ktorý zabezpečil kupujúci, ide o prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník a dispozičné právo má k tovaru v plnej miere kupujúci, pre ktorého toto právo zabezpečuje dopravca, ktorého zabezpečil prepravca, t.j. kupujúci. V tomto prípade je kupujúci prepravcom, nakoľko on ako odberateľ zabezpečoval prepravu tovaru na územie Českej republiky, kupujúci objednal prepravu u dopravcu, tovar bol naložený na dopravný prostriedok, ktorý zabezpečil a určil kupujúci, ktorý tiež organizoval a určoval miesto vykládky tovaru v Českej republike. 24. K rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04 žalovaný uviedol, že jeho odberateľ z iného členského štátu si tovar u neho objednal a zaplatil, pričom s týmto kupujúcim - odberateľom z iného členského štátu sa zároveň dohodli, že prepravu tovaru na územie iného členského štátu zabezpečí kupujúci na vlastný účet. Tovar bol naložený na dopravný prostriedok dopravcu, ktorého zabezpečil kupujúci a týmto došlo k dodaniu tovaru pre odberateľa v inom členskom štáte. Tento kupujúci zabezpečil prepravu, tovar bol naložený na dopravný prostriedok dopravcu (ktorého zabezpečil kupujúci) a bol prepravený na územie Českej republiky. Toto sú fakty, ktoré sú podopreté aj dokladmi, jednoznačne došlo k dodaniu tovaru a aj k preprave tovaru na územie iného členského štátu, a preto aj keď kupujúci nepriznal nadobudnutie tovaru, podmienky pre oslobodenie, od dane tak, ako ich citoval žalovaný v uvedenom rozsudku ESD, boli splnené. K dodaniu tovaru došlo podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH, miesto dodania sa určuje podľa § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, tovar bol prepravený na územie iného členského štátu podľa dispozície odberateľa, k čomu sú dôkazy - faktúry, Kniha jázd, mapa. Zástupca kupujúceho za tovar uhradil vkladom na účet žalobcu, o čom sú tiež písomné dôkazy. Kupujúci disponoval s tovarom po jeho odovzdaní dopravcovi, ktorého poveri1 prepravou tovaru na územie Českej republiky. Kupujúci po naložení tovaru, teda po jeho prevzatí dopravcom, disponoval s tovarom ako vlastník. Kupujúci VERTEX Group s.r.o., ktorý zabezpečoval prepravu, určoval miesto ukončenia prepravy a miesto, kde sa mal tovar prepraviť a vyložiť. K prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo odovzdaním tovaru dopravcovi podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH. Rovnako stanovujú dodacie podmienky a zodpovednosť kupujúceho aj medzinárodné dodacie podmienky C.. 25. Na záver žalobca uviedol, že konal v súlade s legislatívou Slovenskej republiky, tovar dodal kupujúcemu z iného členského štátu a tovar bol fyzicky dopravený na územie iného členského štátu. Žalobca podľa jeho názoru dodržal podmienky pre oslobodenie podľa príslušných ustanovení Zákona o DPH a má k dispozícii potrebné doklady, ktoré túto skutočnosť preukazujú. Konanie odberateľa a najmä skutočnosť, že VERTEX Group s.r.o. nepriznala nadobudnutie tovaru v Českej republike nemôže byť dôvodom na to, aby správca dane a žalovaný práve touto skutočnosťou zdôvodňovali svoj záver vedúci k tomu, že odmietli uznať žalobcom deklarované oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu. Takýto postup správcu dane a žalovaného je podľa žalobcu v priamom rozpore so Smernicou Európskej únie ako aj so slovenským Zákonom o DPH. Žalobca mal za to, že postupoval správne a správne si uplatnil režim oslobodenia a má k tomu relevantné doklady. Žalobca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. 26. Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol Uznesením č.k. 24S/10/2020-56 zo dňa 03. 06. 2020 tak, že návrh s poukazom na § 188 SSP zamietol. Rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 06. 2020. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe, v súlade s § 134 ods. 1 SSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože žalobca a žalovaný výslovne uviedli, že nežiadajú nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by mal na prejednanie veci samej nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 29. 10. 2020. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 12. 11. 2020 (§ 137 ods. 3 SSP). 28. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 30. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 32. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 33. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. 34. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 35. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 36. Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 37. Podľa § 3 Daňového poriadku, (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. (5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. (7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 38. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 39. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 40. Podľa § 46 ods. 1, 8, 9 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 41. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 42. Podľa § 68 ods. 1 a 3 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. (3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. 43. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie február 2018. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. 44. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno- právnymi a procesnými predpismi. 45. Žalobca podľa dôvodov uplatnených v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a žiadal aby ho správny súd zrušil. Ako prvé namietal, že skutkový stav, ktorý vzal správca dane za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Žalobca tvrdil, že predloženými dokladmi v súlade s § 43 ods. 5 Zákona o DPH preukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane, nakoľko preukázal, že odberateľ VERTEX GROUP s.r.o. si tovar riadne objednal, za tovar vopred zaplatil a tovar bol prepravený na územie Českej republiky na miesto uvedené podľa pokynov odberateľa, kde bol tovar vyložený a poverenou osobou prevzatý. Podľa názoru žalobcu sa jednoznačne preukázalo, že nákladné vozidlo spoločnosti AUTODOPRAVA - U. V. s.r.o., realizovalo prepravu tovar zo Slovenskej republiky na územie Českej republiky a to v zmysle dohody s kupujúcim (odberateľom) VERTEX Group s.r.o.. Nakoľko preprava tovaru bola priamo realizovaná kupujúcim, žalobca stratil dispozičné oprávnenie k predanému tovaru hneď po úhrade kúpnej ceny a to momentom naloženia tovaru do nákladného vozidla spoločnosti AUTODOPRAVA - U. V. s.r.o., ktorá realizovala prepravu tovaru. Podľa žalobcu je nelogické, aby správca dane vyhodnotil celú prepravu ako prepravu, ktorá sa neuskutočnila a to aj napriek tomu, že je preukázané, že motorové vozidlo prepravnej spoločnosti zrealizovalo nakládku tovaru z miesta sídla žalobcu a vykonalo priamo z tohto miesta prepravu tovaru až na miesto určenia, čo potvrdil vodič prepravnej spoločnosti, ktorý prepravoval tovar, ako aj Kniha jázd a GPS záznamy, ktoré mal žalovaný k dispozícii. Žalovaný naproti tomu v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že tovar na základe preverovanej faktúry bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre odberateľa VERTEX Group s.r.o. ako osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na odberateľských faktúrach, a že na túto osobu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Deklarované obchody a oslobodené dodanie tovaru do Českej republiky pre odberateľa VERTEX Group s.r.o., podľa žalovaného neprebehlo v skutočnosti tak, ako to žalobca deklaruje svojimi daňovými dokladmi, daňovými priznaniami, evidenciami DPH. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 „aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii." Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane preveroval žalobcom tvrdené skutočnosti na strane odberateľa a dopravcu, pričom získanými informáciami podľa neho nebolo potvrdené dodanie tovaru na adresu uvedenú v CMR a v dodacom liste. Žalovaný pri tomto zistení vychádzal najmä z informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pri ktorej z odpovedí Českej finančnej správy vyplynulo, že miesto vykládky tovaru: O. P. XXXX/X uvedené na doklade CMR, je iba virtuálne sídlo spoločnosti a nie sú tam žiadne skladovanie priestory a vozidlo dopravcu AUTODOPRAVA - U. V. s.r.o., EČV: P. uvedené v predmetnom CMR nemohlo na túto adresu dôjsť, pretože išlo v smere na P., ale pokračovalo ďalej na P., pričom nie je možné, aby za krátky časový úsek uvedený vo výpise z mýtnych brán dorazilo na uvedenú adresu a bol tam vyložený tovar. 46. Za dodanie tovaru sa v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH považuje, ak tento zákon neustanovuje inak, prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Česká obchodná spoločnosť VERTEX Group s.r.o. na základe objednávky zo dňa 27. 02. 2018 uzatvorila so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať kupujúcemu tovar (cukrovinky) a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto tovaru a záväzok kupujúceho zaplatiť za tovar dohodnutú kúpnu cenu. Zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim žalobca preukázal predložením potvrdenia X.X. V., a.s. o zrealizovaní transakcie za dňa 28. 02. 2018 na vklad vo výške 25 024,32 €, VS XXXXXXXX a identifikáciou vkladateľa. Kúpna zmluva nebola uzatvorená v písomnej forme, ale len ústne, čo je prípustný, zákonom predpokladaný a akceptovaný, v obchodnoprávnych vzťahoch často využívaný spôsob uzatvorenia takejto zmluvy. Vzhľadom k tomu, že kupujúci a predávajúci mali sídlo v rôznych členských štátoch Európskej únie, v tomto obchodno-záväzkovom vzťahu došlo k stretu právneho poriadku Slovenskej republiky a právneho poriadku Českej republiky. V dôsledku toho, že zmluvné strany neuskutočnili voľbu práva pre kúpnu zmluvu táto zmluva sa v zmysle Článku 4 ods. 1 písm. a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ako zmluva o predaji tovaru spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu, t.j. právnym, poriadkom Slovenskej republiky (k rovnakému záveru dospejeme aj v prípade určenia rozhodného práva podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v zmysle ktorého sa kúpne zmluvy spravujú právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho v čase uzavretia zmluvy). Kúpnou zmluvou sa v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Spôsob, miesto a čas dodania tovaru obvykle určuje kúpna zmluva, ale v danom prípade, keď bola kúpna zmluva nebola uzatvorená písomne a teda nemala ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim, žalobca si ako predávajúci svoju základnú povinnosť dodať (odovzdať) tovar o ktorom obidve zmluvné strany v čase uzatvorenia zmluvy vedeli, že sa nachádza v jeho sklade, kupujúcemu v súlade s ustanovením § 412 ods. 2 Obchodného zákonníka splnil tým, že kupujúcemu umožnil nakladať s tovarom v tomto mieste. Tomu zodpovedá aj žalobcom tvrdené použitie dodacej doložky používanej v zahraničnom obchode W. (W. S.) - zo závodu, v zmysle ktorej je tovar odvezený kupujúcim priamo zo závodu predávajúceho. Podľa uvedenej obchodnej doložky je predávajúci povinný dať tovar k dispozícii kupujúcemu vo svojom závode, pričom kupujúci za tovar zodpovedá od momentu prevzatia. Predávajúci nie je zodpovedný za nakládku tovaru na dopravný prostriedok, ktorý zabezpečil kupujúci, pokiaľ nie je dohodnuté inak, pričom kupujúci nesie všetky výdavky a riziká spojené s prepravou tovaru z tohto miesta až do miesta určenia. 47. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 7/2012 „V prípade dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie je tovar oslobodený od dane z pridanej hodnoty na výstupe iba v prípade ak bol skutočne prepravený z tuzemska a platiteľ je schopný túto skutočnosť správcovi dane preukázať." Vykonaným dokazovaním bolo potvrdené, že kupujúci VERTEX Group s.r.o. si v obchodnej spoločnosti TIR SERVICE s.r.o., so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, IČO: 35 790 130 objednal prepravu tovaru zo sídla žalobcu do P. v Českej republike, s dátumom nakládky 28. 02. 2018 a dátumom vykládky 01. 03. 2018, ktorá uskutočnenie prepravy zabezpečila prostredníctvom prepravcu AUTODOPRAVA - U. V., s. r. o.. Rovnako aj zmluva o preprave tovaru sa v zmysle Článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) v prípade absencie dohody o voľbe práva spravovala právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia tovaru je tiež v tejto krajine (k rovnakému záveru dospejeme aj v prípade určenia rozhodného práva podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v zmysle ktorého sa zmluvy o doprave /zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod./ spravujú právom miesta, kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy). Nakoľko miesta prevzatia zásielok a miesta dodania zásielok ležali vo dvoch rôznych štátoch (Slovenská republika a Česká republika), jedná sa o prepravnú zmluvu v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a na tento vzťah strán je nutné aplikovať v zmysle § 756 Obchodného zákonníka Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) publikovaný vo vyhláške ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor"). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že súčasťou administratívneho spisu je kópia CMR č. SK XXXXXXX, na ktorej je prevzatie tovaru potvrdené odberateľom. Jedná sa o nákladný list, ktorý sa v zmysle článku 4 Dohovoru považuje za doklad o uzavretí prepravnej zmluvy. Pokiaľ nákladný list nemá všetky podstatné náležitosti vyplnené, správca dane nemusí považovať za relevantný tento dôkaz o preprave tovaru a v takomto prípade môže pristúpiť k overovaniu dôkazov prepravy ďalšími podpornými dôkazmi ako napr. dodací list, objednávka, mailová pošta a pod.. V danom prípade však nákladný list mal všetky vyžadované podstatné náležitosti a preto sa v zmysle článku 9 ods. 1 uvedeného Dohovoru považuje za vierohodný doklad o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Žalobca uvedeným spôsobom preukázal nielen dodanie tovaru odberateľovi, t.j. preukázal, že na odberateľa previedol právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ale preukázal aj uskutočnenie fyzickej prepravy tovaru z tuzemska do Českej republiky, ako iného členského štátu Európskej únie. Uskutočnenie prepravy tovaru z tuzemska do Českej republiky potvrdzujú aj ďalšie dôkazy správcom dane získané počas daňovej kontroly a to najmä Kniha jázd motorového vozidla EVČ: P. prepravcu AUTODOPRAVA - U. V., s. r. o., za obdobie 01. 02. 2018 - 28. 02. 2018 a 01. 03. 2018, z ktorej vyplýva, že uvedené vozidlo stálo dňa 01.03.2018 na adrese B. XX, P. auto v čase od 10:39 do 11:33 a Dodací list - faktúra č. 10202017 potvrdený dňa 01. 03. 2018 kupujúcim VERTEX Group s.r.o.. Z výpovede svedka L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, G. B. - vodiča motorového vozidla EVČ: P. vyplýva, že si podrobnosti o preprave tovaru dodávaného žalobcom obchodnej spoločnosti VERTEX Group s.r.o. vo februári 2018 nepamätal, v sídle, v kancelárii ani v obchodných priestoroch spoločnosti VERTEX Group s.r.o. nebol, jej konateľa I. M. nepozná, v žiadnej firme nepozná zamestnancov odberateľa. Uviedol, že vždy dostal SMS adresu nakládky a vykládky od jeho nadriadenej. Na CMR zvyklo byť uvedené miesto vykládky alebo aj miesto fakturačné, ktoré sa nemuselo zhodovať. V súvislosti s uvedeným správny súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že odosielateľ a za určitých podmienok aj príjemca, môžu pri medzinárodnej cestnej nákladnej doprave v rámci disponovania so zásielkou požadovať od dopravcu aj zmenu miesta dodania zásielky. Je irelevantné, kde v Českej republike bol na základe dispozície kupujúceho tovar zakúpený od žalobcu a vyvezený z tuzemska vyložený (v sídle kupujúceho, v jeho vlastnej prevádzkarni resp. v cudzom sklade), podstatné je, že prevzatie tovaru kupujúci potvrdil na prepravnom doklade - CMR. Skutočnosť, že si vodič prepravcu na podrobnosti dopravy nespomína a to, že sa v rámci medzinárodnej výmeny informácií nepotvrdilo dodanie tovaru na adresu sídla obchodnej spoločnosti VERTEX Group s.r.o., hoci už v čase tohto zisťovania mal správca dane vedomosť o tom, že tovar mal byť dodaný na inú adresu v rámci mesta P., nie sú dostatočnými podkladmi na to, aby žalovaný (resp. správca dane) pri existencii vyššie uvedených dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru odberateľovi a uskutočnenie fyzickej prepravy tovaru z tuzemska iného členského štátu Európskej únie, mohlo dôjsť k spochybneniu vierohodnosti CMR a k záveru, že deklarovaný obchod a dodanie tovaru do Českej republiky pre odberateľa VERTEX Group s.r.o., v skutočnosti neprebehlo tak, ako deklaruje žalobca. Žalobcom predložené dôkazy neboli správcom dane, resp. žalovaným vyhodnotené jednotlivo a ani vo vzájomných súvislostiach, a preto správny súd ako nesprávne vyhodnotil závery žalovaného o tom, že zdaniteľný obchod bol iba formálne potvrdený a nebol hodnoverne vecne preukázaný. Z uvedeného dôvodu považoval predmetnú žalobnú námietku žalobcu za dôvodnú, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia opatrenia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, keďže žalovaný žalobcom preložené dôkazy, ako aj dôkazy, ktoré získal správca dane, vyhodnotil v rozpore s ich obsahom. Bez toho, aby správca dane i žalovaný vyhodnotili všetky dôkazy predložené žalobcom v súlade s § 43 ods. 5 Zákona o DPH, orgány verejnej správy nemôžu konštatovať bez ďalšieho, že tieto doklady sú formálne. 48. Aby sa v danom prípade jednalo o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a jednak, že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. V preskúmavanom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nadobúdateľ VERTEX Group s.r.o. bol osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte - Českej republike (IČ DPH: CZ XXXXXXXX). Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane preveroval dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu. Správca dane však v rámci medzinárodnej výmeny informácií zistil, že uvedený daňový subjekt je u správcu dane v Českej republike od 13. 10. 2018 vedený ako nespoľahlivý platca (nereagovanie na výzvy správcu dane, nedoplatok na dani), ktorý so správcom dane nespolupracuje, v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie február a marec 2018 nevykázal žiadne nadobudnutie tovaru z Európskej únie. VERTEX Group s.r.o. má od 31. 01. 2017 prerušené živnostenské oprávnenie. Žalobca namietol, že tým, že VERTEX Group s.r.o. nepriznal nadobudnutie tovaru dodaného z iného členského štátu, nepostupoval správne a mal by za to niesť zodpovednosť sám a nemala by byť táto zodpovednosť prenášaná na žalobcu, ktorý za tento stav nenesie žiadnu zodpovednosť. Žalobca argumentoval, že je absolútne nelogické, aby bol v konečnom dôsledku sankcionovaný žalobca z dôvodov, že spoločnosť VERTEX Group s.r.o. je podľa získaných informácií nespoľahlivým subjektom pre daňové účely, ako aj pre platby DPH. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že mu nemôže byť na ujmu nesplnenie si daňovej povinnosti iného subjektu (v tomto prípade nadobúdateľom tovaru v Českej republike), v tom je možné dať mu za pravdu. Rovnako možno súhlasiť aj s tvrdením žalobcu, že mu nemôže byť na ujmu nesplnenie si daňovej povinnosti iného subjektu. Žalovaný však napadnuté rozhodnutia nezaložil na tom, ako uvádza žalobca, že si nadobúdateľ tovaru v Českej republike nesplnil svoje daňové povinnosti. Rozhodnutie je založené na tom, že v daňovej kontrole (a ani počas vyrubovacieho konania), nebolo preukázané, že boli splnené podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. 49. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie a výklad § 43 Zákona o DPH, keď žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane s odôvodnením, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. „Každý má právo, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy" (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2010). Keďže náležité zistenie skutkového stavu veci úzko súvisí s otázkou rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, správny súd posudzoval, či zo skutkového stavu veci zisteného daňovými orgánmi bolo možné vyvodiť nimi prijatý záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje oslobodenie od dane, je jeho zákonnou povinnosťou preukázať, že sú splnené podmienky stanovené v Zákone o DPH a to dokladmi ustanovenými v § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Následne je správca dane oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti potrebné pre správne určenie dane a splnenie podmienok na uplatnené oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Správny súd poukazuje na to, že bez ohľadu na povahu dôkazov predložených žalobcom je len na správcovi dane, aby zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná. Skutočnosti vymedzené v § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu v prípade uplatneného oslobodenia od DPH. Správca dane v žalovaným potvrdenom rozhodnutí dospel na základe zistení v daňovej kontrole k záveru, že nebolo žalobcom preukázané, že žalobca fakturovaný tovar skutočne dodal odberateľovi VERTEX Group s.r.o., Česká republika, t.j. osobe uvedenej na faktúre, čím neboli splnené podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Žalobca namietal, že si splnil dôkaznú povinnosť a správcovi dane predložil všetky doklady tak, ako ich vyžaduje Zákon o DPH a teda riadne preukázal oslobodené plnenie - dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Predovšetkým je potrebné uviesť, že podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 je povinný preukázať platiteľ, t.j. žalobca, a to dokladmi presne vymenovanými pod písm. a) až d) § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Je teda práve na žalobcovi ako platiteľovi DPH, aby v prípade, keď v daňovom priznaní uplatnil oslobodené dodanie tovaru z dôvodu jeho vývozu do iného členského štátu Európskej únie (v tomto prípade do Českej republiky), vedel preukázať, že tovar bol dodaný (odoslaný alebo prepravený) do iného členského štátu nadobúdateľovi, ktorý je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a to niektorým z dokladov uvedených v § 43 ods. 5 Zákona o DPH (v závislosti od toho, či prepravu vykoná samotný dodávateľ alebo odberateľ, alebo či prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ treťou osobou alebo je tovar odoslaný poštovým podnikom). 50. O splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, teda v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH platí, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu Európskej únie spochybniť na taký skutkový záver, ako urobil žalovaný (i správca dane) a to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky, alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. odberateľov. Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo veci C-409/04 Teleos plc uviedol, že „Článok 28c A písm. a) prvý odsek šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65, sa má vykladať v tom zmysle, že odporuje tomu, aby príslušné orgány členského štátu dodania nútili dodávateľa, ktorý konal v dobrej viere a predložil dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňovali jeho právo na oslobodenie dodávky tovaru v rámci Spoločenstva od dane, aby následne zaplatil daň z pridanej hodnoty z tohto tovaru, keď sa zistí, že uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedôjde k preukázaniu účasti uvedeného dodávateľa na takomto podvode, pokiaľ však tento dodávateľ prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci Spoločenstva, ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode." Správny súd preto vyhodnotil predmetnú námietku žalobcu ako dôvodnú. Právny záver žalovaného i správcu dane nie sú podložené vykonaným dokazovaním, pričom v konaní žalobcom predložené CMR obsahuje predpísané náležitosti, o.i. obsahujú pečiatku a podpis českého odberateľa ako dôkaz o prevzatí tovaru odberateľom deklarovaným na CMR, na dodacom liste i na faktúre. Zákon ukladá povinnosť predloženia dokladu o preprave tovaru (CMR) v prípade uvedenom v § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH, t.j. platiteľ preukazuje splnenie podmienok oslobodenia od dane prepravným dokladom (CMR) v prípade, ak prepravu zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ osobou inou, ako poštovým podnikom, t.j. treťou osobou - dopravcom. CMR listina je doklad o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom alebo prijímateľom a dopravcom o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorý doklad obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania tovaru v inom členskom štáte. Pokiaľ teda žalobca správcovi dane za účelom preukázania splnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH predložil doklady stanovené v § 43 ods. 5 písm. a) (faktúru) a písm. b) (prepravný doklad - CMR) s vyššie uvedenými náležitosťami, zvládol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného na prepravnom doklade adresátovi a na miesto v ňom uvedenom, a teda zvládol svoje dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Pokiaľ žalobca v žalobe vo vzťahu k odberateľovi VERTEX Group s.r.o tvrdil, že preukazoval splnenie podmienok stanovených zákonom dokladmi určenými v Zákone o DPH a správca dane ani žalovaný k nim neprihliadol, resp. nevyhodnotil tieto dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu, správny súd vyhodnotil námietku nesprávneho právneho posúdenia ako dôvodnú, pretože správca dane predložené doklady v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH, konkrétne žalobcom predložený CMR doklad vyhodnotil ako formálny, tento nebol vyhodnotený v súlade s jeho obsahom. Zákon predloženie takéhoto dokladu priamo predpokladá. Predložením CMR dokladu je v prípade uvedenom v § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH splnená povinnosť preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane a v prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklad formálny. Ak za takejto dôkaznej situácie správca dane i žalovaný uviedli, že žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH, takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. 51. Ako ďalší žalobný dôvod žalobca namietol vadu konania spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe žalovaného. Ak dôjde k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, správny súd napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy rozsudkom zruší. Žalobca namietol, že postup správcu dane bol v rozpore nielen so skutočným stavom vecí, ale tiež v rozpore so základnými zásadami daňového konania uvedenými v § 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane je povinný hodnotiť všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a brať do úvahy všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ako aj v rozpore s ustanovením § 44 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý ukladá správcovi dane pri daňovej kontrole zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Žalobca okrem toho namietol aj skutočnosť, že správca dane pri dokazovaní nepostupoval pri daňovej kontrole v súlade s § 24 ods. 3 Daňového poriadku. Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. „Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov." (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/14/2016). Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Daňový subjekt v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní a c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane v zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodu deklarovaného faktúrou žalobcu, pričom, ako už správny súd skonštatoval v predchádzajúcich bodoch odôvodnenie tohto rozsudku, pochybil pri následnom vyhodnotení dôkazov, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia opatrenia, bol v rozpore s administratívnym spisom a nemal v ňom oporu a následne vec nesprávne právne posúdil, keď na základe uskutočnenej daňovej kontroly dospel k záveru, že žalobca nedodržiavanie ustanovenia osobitného predpisu (Zákona o DPH) a neoprávnene si uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Z uvedených dôvodov správny súd uvedené žalobné námietky posúdil ako dôvodné. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca namietal, že vyhodnotenie dôkazov v Protokole nie je v súlade s ich obsahom, táto námietka nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 52. Žalobca ďalej v žalobe namietal postup správcu dane pri vykonaní úkonov, ktorý je podľa neho v rozpore so základnými právami na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorý garantuje každému právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a vyjadrenia ku všetkým vykonávaným dôkazom, ako aj v rozpore s ustanovením § 3 ods. l Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Nakoľko žalobca v tomto žalobnom bode podanej správnej žaloby bližšie nekonkretizoval, v čom malo porušenie jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu spočívať, ani v čom spočívalo odchýlenie sa správcu dane od všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. od povinnosti zachovávať práva a právom chránené záujmy žalobcu ako daňového subjektu, správny súd v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia z takto vymedzeného všeobecne formulovaného dôvodu nemohol na túto časť žaloby relevantne prihliadať a v jej rozsahu preskúmať napadnuté rozhodnutie. Keďže uvedená námietka nebola zo strany žalobcu podopretá žiadnou skutkovou, ani právnou argumentáciou, správny súd ju pre jej nekonkrétnosť, resp. všeobecnosť vyhodnotil ako nedôvodnú. 53. Ako nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej ďalšie procesné pochybenie správcu dane malo spočívať v tom, že správca dane pri daňovej kontrole nepostupoval podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, ktorý ukladá správcovi dane povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správca dane zaslal žalobcovi Výzvu č. 100113262/2019 zo dňa 10. 01. 2019 na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam a podanie potrebných vysvetlení týkajúcich sa dodania tovaru podľa Súhrnného výkazu za zdaňovacie obdobie február 2018 okrem iných aj pre odberateľa VERTEX Group s.r.o., Česká republika. Na uvedenú výzvu žalobca dňa 21. 01. 2019 zaslal vyjadrenie. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predkladal dôkazy, ktorými preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. Žalobca sa zúčastňoval správcom dane vytýčených ústnych pojednávaní vykonaných (napr. dňa 08. 02. 2019, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100416138, dňa 14. 05. 2019, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101122248/2019), na ktorých bol oboznámený s dovtedajším priebehom daňovej kontroly a bol priebežne informovaný o pochybnostiach správcu dane pri deklarovanom dodaní tovaru oslobodeného od dane pre odberateľa VERTEX Group s.r.o. a bola mu poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam. Žalobca bol prítomný pri vypočutí ním navrhnutých svedkov (E. V. a L. P.) a využil právo položiť im otázky, čo vyplýva aj zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101522907/2019 zo dňa 21. 06. 2019 a Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101526249/2019 zo dňa 21. 06. 2019. Správca dane s výsledkami z daňovej kontroly žalobcu oboznámil 21. 06. 2019, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č.101528172/2019. Uvedeného ústneho pojednávania sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý s výsledkom kontroly nesúhlasil, no nevyužil možnosť priamo na ústnom pojednávaní bližšie špecifikovať dôvody svojho nesúhlasu. Z toho, že mu správca dane neposkytol dodatočnú lehotu na vyjadrenie, za situácie, že žalobca už mal z predchádzajúceho priebehu daňovej kontroly vedomosť o pochybnostiach správcu dane týkajúcich sa dodania tovaru oslobodeného od dane pre odberateľa VERTEX Group s.r.o. a mohol sa k nim vyjadriť, a za situácie, že ani po doplnení dokazovania nedošlo k zmene skutkového stavu, nemožno podľa názoru správneho súdu vyvodzovať záver, že takýto postup správcu dane mal za následok porušenie povinnosti žalobcu postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom resp. porušenie práva kontrolovaného daňového subjektu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia. Výsledok daňovej kontroly je obsiahnutý v Protokole, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole bol žalobcovi doručený dňa 01. 07. 2019. Žalobca využil svoje právo a k zisteniam uvedeným v Protokole podal v zákonom stanovenej lehote dňa 30. 07. 2019 písomné vyjadrenie. Správca dane sa námietkami uvedenými vo vyjadrení k Protokolu zaoberal a dňa 19. 08. 2019 ich so žalobcom prerokoval, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101982885/2019. 54. Ako nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí, v ktorej žalobca namietal, že v nich absentuje jednoznačné poukázanie správcu dane na presné a konkrétne ustanovenia Zákona o DPH, ktoré boli zo strany žalobcu porušené a že tvrdenia o nedodaní tovaru pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte sú nejednoznačné a všeobecné. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tak správca dane, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach konštatovali (aj keď nesprávne) nesplnenie podmienok vyžadovaných na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Podklad v napadnutom rozhodnutí nemá ani ďalší žalobcom tvrdený dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutí, ktorý žalobca vidí v tom, že správca dane v priebehu kontroly a ani v priebehu vyrubovacieho konania nezohľadnil vyjadrenia žalobcu a nezaoberal sa dôsledne podanými námietkami žalobcu a žalovaný nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v požadovanom rozsahu a nezaoberal sa dôsledne námietkami žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane konal v úzkej súčinnosti so žalobcom, jeho námietkami sa vo svojom rozhodnutí v primeranom rozsahu zaoberal a tieto vyhodnotil. Žalovaný sa žalobcom v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy vzneseným námietkam v napadnutom rozhodnutí podrobne venoval na deviatich stranách odôvodnenia, kde uviedol svoje právne posúdenie jednotlivých odvolacích námietok a to spolu aj s uvedením príslušného právneho predpisu, ako aj špecifikácie posudzovaného skutkového stavu. Nebola dôvodná ani námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, pretože rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku a v jeho odôvodnení žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu v odvolacom konaní, uviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa tento zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť". ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané". Preskúmavané rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúcou sa posúdenia ne/splnenia podmienok pre uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, ani pre nedostatok dôvodov. 55. K námietke žalobcu voči postupu správcu dane, ktorý mal pri kontrole použiť svedeckú výpoveď z inej daňovej kontroly iného daňového subjektu (svedok sa mal podľa žalobcu vyjadrovať k vystaveným dokladom iného daňového subjektu a k dodaniu tovaru, ktoré uskutočnil iný daňový subjekt), pričom správca dane mal v daňovej kontrole žalobcu použiť tvrdenia, zistenia a závery správcu dane z inej daňovej kontroly iného subjektu, čím malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu mať možnosť sa vyjadriť k tejto výpovedi a zaujať k nej stanovisko, správny súd uvádza, že sa jedná len o všeobecnú nekonkrétnu námietku žalobcu, v ktorej žalobca nekonkretizoval, o akého svedka sa jedná a v akej súvislosti mal žalovaný alebo správca dane takúto svedeckú výpoveď vo vzťahu k prejednávanej veci použiť. Toto žalobcom uvedené všeobecné tvrdenie nemá podľa správneho súdu podklad v obsahu administratívneho spisu. Takto uplatnený žalobný dôvod neumožňuje súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobná námietka je nekonkrétna a všeobecná. Správny súd je viazaný tak rozsahom, ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Nie je však ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá teda oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu (spisov) a napadnutého rozhodnutia (rozhodnutí) a ani žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny prieskum. Takto uplatnená námietka žalobcu nebola bližšie skutkovo a právne ozrejmená spôsobom, ktorý by ju individualizoval pre daný prípad. 56. Správny súd na základe dôvodov uvedených v bodoch 48. až 54. tohto rozsudku napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c), f) a g) SSP, pretože po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V ďalšom konaní orgán verejnej správy opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnené oslobodenie od dane vo vzťahu k dodaniu tovaru žalobcom do iného členského štátu odberateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte - VERTEX Group s.r.o., Česká republika v zmysle § 43 Zákona o DPH a vo veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP). Rozhodnutie pritom odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, t.j. uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 58. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov X:X (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.