Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/12/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200048 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200048.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu L. P., W. XXXX/XA, XXX XX C., I.: XX XXX 944, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Krutek & Kuruczová, so sídlom ul. Hlavná č. 11, 917 01 Trnava proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100238055/2020, č. 100238188/2020, č. 100238522/2020, č. 100238679/2020, č. 100238889/2020, č. 100239038/2020, č. 100239216/2020 a č. 100239371/2020, všetky zo dňa 22. januára 2020 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1.Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2014. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101021976/2019 zo dňa 2.5.2019, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole 6.5.2019. 2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. štvrťrok až IV. štvrťrok 2015. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101022192/2019 zo dňa 2.5.2019, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručeným 6.5.2019. 3. Správca dane vo vyrubovacích konaniach na základe vyjadrení žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia roku 2014 a roku 2015 vypočul žalobcu a doplnil dokazovanie žiadosťami o súčinnosť zaslanými ČSOB a.s. a Krajskému riaditeľstvu PZ v Trnave. Prvostupňové administratívne rozhodnutia 4. Správca dane rozhodnutím č. 102489732/2019 zo dňa 5.11.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2014 vo výške 13 508,20 Eur. 5. Správca dane rozhodnutím č. 102491736/2019 zo dňa 5.11.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014 vo výške 19 139,34 Eur. 6. Správca dane rozhodnutím č. 102492042/2019 zo dňa 5.11.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2014 vo výške 18 581,97 Eur. 7. Správca dane rozhodnutím č. 102492277/2019 zo dňa 5.11.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2014 vo výške 18 667,80 Eur. 8. Správca dane rozhodnutím č. 102493139/2019 zo dňa 5.11.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2015 vo výške 20 995,05 Eur. 9. Správca dane rozhodnutím č. 102493143/2019 zo dňa 5.11.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2015 vo výške 19 749.-Eur. 10. Správca dane rozhodnutím č. 102493163/2019 zo dňa 5.11.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2015 vo výške 20 605.-Eur. 11. Správca dane rozhodnutím č. 102493184/2019 zo dňa 5.11.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2015 vo výške 10 711,36 Eur. 12. Správca dane prvostupňové rozhodnutia odôvodnil zisteniami z daňových kontrol a z dokazovania vykonaného počas vyrubovacieho konania. Uviedol, že daňové kontroly začal z dôvodu, že žalobca nevykazoval žiadne hodnoty na riadku 5 a 6 daňového priznania - základ dane a daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, pričom voči žalobcovi vykazoval intrakomunitárne dodanie tovaru vo svojich súhrnných výkazoch platiteľ dane z Talianska s IČ DPH IP 01924961004, ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L. (predtým AXUS ITALIANA S.R.L.), Viale Alexandre Gustave Eiffel 15, Roma. Daňové kontroly za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2014 a roku 2015 boli u žalobcu vykonané súbežne. Úkony správcu dane a vykonávané dokazovanie sa vždy týkali oboch daňových kontrol za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok až IV. štvrťrok 2014 ako aj zdaňovacieho obdobia za I. štvrťrok a IV. štvrťrok 2015. V priebehoch daňových kontrol, ktorých predmetom bolo preverovanie nadobudnutia ojazdených motorových vozidiel z Talianska, správca dane vykonal úkony - žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, výzvy o súčinnosť a výsluchy svedkov, ktoré sa týkali vždy obidvoch daňových kontrol. Žalobca pri začatí daňových kontrol na ústnom pojednávaní 26.10.2016 správcovi dane uviedol, že dodávateľa nepoznal, neobchodoval s ním, nekupoval vozidlá z Talianska a nemal vedomosť o tom, že by niekomu dal k dispozícii kartičku s prideleným IČ DPH. Talianska daňová správa na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zaslala faktúry za predaj vozidiel pre odberateľa-žalobcu, doklady o úhrade faktúr na bankový účet dodávateľa, CMR o preprave vozidiel, faktúry od dodávateľov talianskeho daňového subjektu a súpis vozidiel s údajmi o pridelených ŠPZ v Taliansku pre každé vozidlo, identifikačné čísla vozidiel (VIN) a ďalšími údajmi vypísanými z faktúr, teda číslo faktúry, dátum a cena. V odpovedi bolo uvedené, že žalobcovi bol dodaný tovar ojazdené motorové vozidlá v období 10/2013 až 12/2013 v hodnote 61 667.-Eur, v období 1/2014 až 12/2014 v hodnote 349 491.-Eur, v období od 1/2015 až 12/2015 365 579.-Eur a v období 1/2016 až 8/2016 v hodnote 320 495.-Eur. Správca dane preverovaním, či vozidlá boli evidované na území Slovenskej republiky zistil, že všetky dovezené vozidlá boli evidované na území Slovenskej republiky. Od Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava zistil aj údaje o vlastníkoch a držiteľoch jednotlivých vozidiel, pridelené ŠPZ a zmeny týchto údajov. Správca dane miestnym zisťovaním v spoločnosti AUTO- TAMI s.r.o., Horná Kráľová 9.10.2018 preveroval prepravu podľa dodávateľom predložených CMR dokladov. Konateľ spoločnosti dopravcu L. E. po nahliadnutí do CMR dokladov uviedol, že tieto jeho spoločnosť nevystavila, pečiatka je napodobenina bez identifikačných údajov, na niektorých CMR je prepravcom jeho matka a otec T. E. a L. E., ale nie je ich podpis. Nemá vozidlá, ktoré by boli schopné previesť vozidlá. Na CMR sú uvedené vozidlá a príves, ktoré nie je možné spolu pripojiť, napr. doklad č. 1922190. Na ďalšie vozidlo Mercedes sprinter SA666BK nie je možné naložiť motorové vozidlá Volswagen Passat a Opel Insignia z dôvodu ich rozmerov a váhy. Vozidlo SA 383CJ je plachtové vozidlo a nie je ho možné použiť na prepravu motorových vozidiel. V preverovanom období bolo možné prepraviť na prívese jednou prepravou jedno auto. Konateľ dopravcu uviedol, že žalobcu nepozná a ani s ním neobchodoval a podľa neho išlo o zneužitie údajov dopravcu. Žalobca k dokladom od talianskeho dodávateľa uviedol, že ich nikdy nevidel a úhrady neboli vykonané z jeho účtu a v Taliansku nekupoval žiadne autá. Správca dane od okresných úradov, v obvode ktorých bolo najviac prvých majiteľov predmetných vozidiel a to Okresného úradu Trnava, Piešťany, Galanta, získal kópie žiadostí o schválenie dovezeného vozidla z členského štátu s prílohami. Správca dane vypočul ako svedkov L. L., I.. I. Y., C. D., T. B., L. L., T. C., A. U.. P. C. D., I.. I. Y., L. L., T. C. a A. U. boli vybratí náhodným výberom z prvých majiteľov, ktorí zakúpili len jedno vozidlo. Z ich vyjadrenia vyplynulo, že vozidlá kupovali na základe inzerátu na internete www.autobazar.sk <http:// www.autobazar.sk/>, www.autobazar.eu <http://www.autobazar.eu/>. Kúpili ho od pána L., resp. A. U. od L., pričom podľa predloženej zmluvy bol predávajúcim M. Q., ktorý im ho aj osobne odovzdal, zaplatili v hotovosti. Svedkovia mali požiadavku, aby oni boli ako prví vlastníci na území SR, z toho dôvodu nebol v evidencii uvedený pán L.. U. L. sa preukázal občianskym preukazom. Zaplatené bolo v hotovosti, auto bolo prevzaté na čerpacej stanici a žalobcu nepoznali. Svedok T. B., ktorý bol evidovaný ako prvý majiteľ na území SR pri deviatich vozidlách, uviedol, že nakupoval prostredníctvom internetu, na ktorom našiel inzeráty na stránkach www.autobazar.sk <http://www.autobazar.sk/>, www.autobazar.eu <http://www.autobazar.eu/> a www.bazos.sk <http://www.bazos.sk/> a predávajúci boli viacerí, niektorí sa opakovali. Vozidlá nedoviezol z Talianska, ale ich prevzal od predávajúcich na Slovensku. Autá boli na nemeckých dovozných značkách. Platil v hotovosti. V technickom preukaze bola uvedená nejaká talianska firma, nevedel názov. Nemal žiadne doklady. Na internete našiel službu zabezpečujúcu rýchle prihlásenie vozidla z cudziny, poskytovanú pánom L., ktorý všetko sprostredkoval a po obdržaní poznávacích značiek autá predával prostredníctvom inzerátu na facebooku. Po nahliadnutí do zmluvy so spoločnosťou talianskeho dodávateľa, na ktorej mal byť aj jeho podpis, prehlásil, že takéto zmluvy nepodpisoval. Žalobcu nepoznal. Svedok L. L. bol evidovaný ako prvý majiteľ na území SR v 20- tich prípadoch. Zabezpečoval evidenciu vozidiel v prípadoch zakúpených p. B. 9 kusov, p. L. 23 kusov, p. Q. 23 kusov a ďalšími osobami, ktoré boli evidované ako „prvý majiteľ na území SR" a nechceli, aby bol pri zápise ako prvý majiteľ uvedený p. L.. Svedok uviedol, že vozidlá z Talianska nenakupoval, mal inzerát na www.bazos.sk <http://www.bazos.sk/>, že vybaví papiere a prihlási vozidlá na slovenské ŠPZ, na čo ho oslovil L. z U. s priezviskom na „V", ktoré nevedel presne a ponúkol mu odmenu 100.-Eur za každé vozidlo, ktoré na seba prihlási. Vozidlá boli na nemeckých prenosných značkách a svedok vybavoval prepis na slovenské značky. Marek priviezol auto k Tescu na parkovisko a odišiel pešo. Svedok vozidlo vyfotil, dal inzerát na stránky www.autobazar.sk <http://www.autobazar.sk/ >, www.autobazar.eu <http://www.autobazar.eu/> a www.autovia.sk <http://www.autovia.sk/>. L. tvrdil, že je zástupcom spoločnosti uvedenej na talianskych technických preukazoch vozidiel a dal svedkovi peniaze na poplatky za prepis. Zmluvy pre kupujúcich dostával od neho podpísané od predávajúceho AXUS ITALIANA S.R.L. spolu s talianskym technickým preukazom. Kupujúci v zmluvách boli uvedení na základe toho, že po zaplatení zálohy na kúpnu cenu nahlásil ich mená L., ktorý priniesol už vyplnené zmluvy. Zápis vozidiel zabezpečoval aj pre L. L., T. B. a M. Q.. Podpisy na niektorých zmluvách sú jeho a na niektorých nie. Svedok žalobcu nepoznal. Správca dane ďalej od UniCredit Bank a. s. Bratislava zistil, že žalobca mal v tejto banke účet od 1.10.2013 do 4.11.2014, z ktorého boli uhrádzané platby talianskemu dodávateľovi, pričom úhrady boli zabezpečené hotovostnými vkladmi, kde vkladateľ bol žalobca. 13. Svedok L. Miškólci, ktorý bol evidovaný ako prvý majiteľ na území SR pri vozidlách, ktoré boli predmetom preverovania v 23toch prípadoch od 16.2.2015 do 3.10.2016. Vo svojej výpovedi uviedol, že autá nakupoval od rôznych predajcov v Galante, Nitre a Piešťanoch, ktorými boli občania. Na predajcov sa nakontaktoval na internete na základe inzerátov na stránkach www.autobazar.eu <http:// www.autobazar.eu/> alebo www.autobazar.sk . Nemal žiadne doklady, pretože mu vykradli auto, čo nahlásil aj na polícii. Autá mali talianske papiere. Nevedel uviesť, od ktorých osôb tieto autá nakúpil, pretože si ich mená nepamätal. Vozidlá preberal v Nitre, Piešťanoch a v Galante na parkoviskách obchodných domov a čerpacích staníc. Platil v hotovosti a doklad o zaplatení mu nebol vydaný. Vozidlo skladoval pred domom a následne ich predával prostredníctvom internetových inzerátov, pričom nevedel uviesť, pod akým menom sa zaregistroval na internetovej stránke. 14. Správca dane ďalej rozhodnutia odôvodnil tým, že správca dane počas daňovej kontroly zistil, že žalobca mal vedený účet v ČSOB, pričom v období od 21.11.2013 do 18.10.2016 boli z tohto účtu vykonávané úhrady pre talianskeho dodávateľa a tieto úhrady boli zabezpečené vkladmi v hotovosti, vykonanými v deň úhrady. Ako vkladateľ hotovosti na bankový účet je vždy uvedený žalobca s identifikáciou občianskeho preukazu, dátumom narodenia, rodného čísla a adresy bydliska. Účet bol zrušený 15.12.2016. Z účtu boli prevedené úhrady spoločnosti talianskeho dodávateľa v roku 2013 18 606,56 Eur, v roku 2014 349 487,12 Eur, v roku 2015 360 305,90 Eur. Dispozičné právo k účtu mal len žalobca a takisto aj s elektronickým disponovaním účtu. Na ústnom pojednávaní, ktorého predmetom bolo oboznámenie so zisteniami z medzinárodnej výmeny informácií, žalobca uviedol, že doklady od talianskeho dodávateľa nikdy nevidel a nikdy nenakupoval ojazdené vozidlá z Talianskeho a úhrady nie sú z jeho účtu. Správca dane dal možnosť žalobcovi, aby v priebehu daňovej kontroly vysvetlil rozpory medzi zisteniami správcu dane a vyhlásením žalobcu. Správca dane zistil, že úhrady faktúr pre talianskeho dodávateľa boli vykonávané bezhotovostne z účtu žalobcu, pričom pri špecifikácii platieb pre dodávateľa boli uvedené štátne poznávacie značky (IT) motorových vozidiel dovezených z Talianska a typy, ktoré sú totožné s údajmi zaslanými Talianskou daňovou správou, uvedenými pri jednotlivých vozidlách dodaných talianskym dodávateľom pre žalobcu a tieto špecifikácie platieb sú zhodné s údajmi na faktúrach a dokladoch zaslaných Talianskou daňovou správou, pričom žalobca tvrdil, že nemal k dispozícii faktúry ani žiadne iné doklady od dodávateľa. Žalobca k tomu uviedol, že nemá vedomosť o obchodoch s talianskym dodávateľom. Nie je mu zrejmé, ako bol uskutočnený prepis predmetných vozidiel, nakoľko žalobca nedisponoval žiadnym plnomocenstvom ani kúpnou zmluvou, ktorá by ho oprávňovala predmetné motorové vozidlá zaregistrovať a predať na území Slovenska. Ďalej, že mu nie je zrejmé, ako mohol byť obchod zrealizovaný bez jeho vedomosti a že má zato, že daňová povinnosť žalobcovi nevznikla. Žalobca tvrdil, že nevykonával žiadne vklady na účet, a že došlo zrejme k zneužitiu jeho osobných údajov. Zotrval na tom, že sa nestal vlastníkom motorových vozidiel a potom ani nemohol uskutočňovať ich predaj, a preto mu žiadna daňová povinnosť nevznikla. 15. Správca dane ďalej rozhodnutia odôvodnil tým, že vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie tak, že požiadal o súčinnosť Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave o oznámenie o výsledku preverovania žalobcu, o ktorom mal správca dane vedomosť a tiež o oznámenie údajov Československou obchodnou bankou vo vzťahu k žalobcovmu účtu, z ktorého boli vykonávané úhrady faktúr talianskemu dodávateľovi. Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave poskytlo správcovi dane úradný záznam spísaný Prezídiom PZ, expozitúra STRED v Banskej Bystrici dňa 5.3.2019, v ktorom bolo uvedené, že 27.2.2019 bolo vykonané so žalobcom stretnutie, na ktorom bol vypočutý k obchodom týkajúcim sa dovozu ojazdených motorových vozidiel z Talianska a kde žalobca uviedol, že podniká ako živnostník a v Seredi má halu, v ktorej vykonáva opravy vozidiel, hlavne lakovanie vozidiel. Používa mobilné telefónne číslo 0902 398 184. Zákazník žalobcu F., ktorý je z Ruska a zaoberá sa dovozom vozidiel zo zahraničia požiadal žalobcu, aby mohol na jeho IČO doviesť zo zahraničia jedno-dve autá mesačne s tým, že aj bude mať z toho províziu. Žalobca s tým súhlasil, pretože si bral úver vo výške 100 000.-Eur na dom. Vladimír ho ubezpečil, že všetky náležitosti s prihlasovaním a poplatkami uhradí, a že všetko bude legálne. Žalobca mu poskytol potrebné údaje a doklad platcu DPH. Dozvedel sa, že autá boli nakupované od aukčných spoločností. Finančné prostriedky na úhradu vozidiel mu dával F. a žalobca tieto vkladal na svoj účet vedený v ČSOB spolu aj s vypísaným prevodným lístkom. Sám peniaze na nákup motorových vozidiel nemal. Keď Daňový úrad Banská Bystrica u žalobcu vykonal miestne zisťovanie, vtedy sa dozvedel, že na jeho živnosť bolo v priebehu rokov 2013, 2014, 2015 a 2016 dovezených viac ako 100 áut nakúpených v Taliansku bez DPH. Potom volal F., ktorému mu oznámil, že správca dane požaduje zaplatiť viac ako 100 000.-Eur a žiadal ho, aby to zaplatil on. Správcovi dane zámerne uviedol, že vozidlá nedovážal a že pravdepodobne niekto zneužil jeho údaje, aby sa vyhol zaplateniu DPH, pričom si neuvedomil skutočnosť, že vykonával hotovostné vklady a prevody zo svojho účtu v prospech talianskej spoločnosti. Je si vedomý, že urobil chybu a on je ten, kto má zaplatiť DPH. Priezvisko F.. Ďalej je v úradnom zázname zaznamenané, že žalobca príslušníkovi prisľúbil, že vo vyjadrení pre správcu dane uvedie tie isté skutočnosti, ktoré uviedol v úradnom zázname. Žalobca teda sám poskytol dobrovoľne údaje potrebné na to, aby dodávateľ vozidiel dodanie týchto vozidiel oslobodiť od dane z pridanej hodnoty. Žalobca poznal okolnosti nákupu a predaja vozidiel. Zabezpečoval úhradu faktúr za jednotlivé vozidlá zo svojho bankového účtu s údajmi zhodujúcimi sa s údajmi na faktúrach za jednotlivé motorové vozidlá, t. j. výrobné čísla, typ vozidla, výšku fakturovanej sumy. Tým sa na obchode zúčastnil vedome a stal nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu. Správca dane z odpovede ČSOB a. s. zistil, že banka pri založení účtu ako aj pri každej dispozícii s účtom klienta identifikovala a totožnosť overovala v súlade so zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení. V prípade účtu žalobcu neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili zneužitiu osobných údajov klienta. Výpisy z účtu boli zasielané na adresu trvalého pobytu žalobcu. Banka priložila k svojej odpovedi písomnosti súvisiace s predmetným účtom, pričom na tlačive „Súhlas klienta" sa nachádzala kópia občianskeho preukazu klienta zhodná s občianskym preukazom, ktorý predložil správcovi dane žalobca. Tiež k dohode o aktivácii ČSOB elektronického bankovníctva je uvedené, že SMS kľúče, autorizačné kódy sa zasielajú na telefónne číslo, ktoré patrilo žalobcovi. Ďalším kontaktným údajom bol e-mailová adresa, ktorá bola zhodná s adresou uvedenou na vizitke, ktorú žalobca predložil správcovi dane. 16. Správca dane v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol vyhodnotenie vykonaného dokazovania, z ktorého mu vyplynulo, že žalobca nadobudol ojazdené vozidlá z iného členského štátu od predmetnej talianskej spoločnosti v zdaňovacích obdobiach I. štvrťrok až IV. štvrťrok 2014 v hodnote 349 486,92 Eur a v zdaňovacích obdobiach I. štvrťrok až IV. štvrťrok 2015 vo výške 356 579.-Eur. 17. Táto skutočnosť bola preukázaná identifikáciou kupujúceho na faktúrach talianskeho dodávateľa, ktorým je žalobca, identifikovaný číslom platiteľa DPH SK1074058161, potvrdeniami o vykonaní úhrady z účtu žalobcu s identifikáciou odosielateľa platby. CMR doklady preukazujú spôsob prepravy vozidiel, pričom na niektorých CMR obsahujú nielen pečiatku príjemcu ale aj žalobcov podpis. Prvé CMR boli vystavené pri preprave motorových vozidiel v mesiaci októbri 2013, kedy došlo k prvým nákupom vozidiel. Správca dane mal jednoznačne za preukázané, že údaje uvedené na faktúrach pravdivo odrážali skutočnosť, nakoľko všetky motorové vozidlá tam uvedené boli zaevidované v tuzemsku a boli im pridelené štátne poznávacie značky. Toto bolo zistené z údajov zaslaných Kriminálnym úradom finančnej správy Bratislava. Tiež bolo preukázané, že žalobca vykonal úhrady platieb z bankového účtu, ktorý bol vedený na jeho meno. Vykonával aj vklady na svoj účet s uvedením všetkých identifikačných údajov. Z účtu žalobcu boli v prospech talianskeho dodávateľa prevedené úhrady v roku 2013 vo výške 18 606,56 Eur, v roku 2014 vo výške 349 387,12 Eur, v roku 2015 vo výške 360 305,90 Eur a v roku 2016 vo výške 358 292,82 Eur. Podľa vyjadrenia banky tento účet si založil žalobca, ktorý mal ako jediný k bankovému účtu dispozičné oprávnenie aj pre elektronické disponovanie. Žalobca vo všetkých vyjadreniach popieral skutočnosť, že mal založený bankový účet a že vykonával úhrady pre talianskeho dodávateľa, avšak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto jeho vyjadrenia nie sú zhodné so skutočnosťou. Podľa vyjadrenia banky, táto pri každom úkone s klientom, teda pri založení účtu a v každej dispozícii s účtom tohto identifikuje a totožnosť overuje v súlade s príslušnými zákonmi, pričom v prípade žalobcovho účtu neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali zneužitiu osobných údajov klienta. Banke bol predložený občiansky preukaz, ktorého kópia tvorila súčasť tlačiva „Súhlas klienta", na základe dokladov predložených bankou, správca dane konštatoval, že kópia občianskeho preukazu na súhlase klienta je zhodná s občianskym preukazom, ktorý bol žalobcom predložený správcovi dane na ústnych pojednávaniach, pričom osoba uvedená na fotografii občianskeho preukazu a na predmetnej kópii je L.. Na dohode o aktiváciu služieb ČSOB bolo uvedené, že autorizačné kódy sa budú zasielať na telefónne číslo +XXXXXXX XXXXXX, čo je telefónne číslo žalobcu. V zmluve o vydaní a používaní platobnej karty je uvedený e-mail P. a telefón +XXXXXXXXXXXXX. Predmetná e-mailová adresa je totožná s adresou, ktorú žalobca uviedol na vizitke, ktorú poskytol správcovi dane. Z toho je úplne zrejmé, že nedošlo k zneužitiu osobných údajov žalobcu. Žalobca prevádzal úhrady z bankového účtu, nakoľko každá finančná transakcia prostredníctvom internetbankingu bola realizovaná len po overení kódom zaslaným prostredníctvom SMS správy na mobil žalobcu. Každý hotovostný vklad bol overený občianskym preukazom patriacim žalobcovi. Správca dane tak preukázal, že žalobca mal vedomosť o zakúpených vozidlách. Táto skutočnosť bola zistená z výpisov z bankových účtov, kde boli jednotlivé úhrady špecifikované údajmi o ŠPZ motorového vozidla v Taliansku, typom motorového vozidla a sumou zodpovedajúcou fakturovanej sume na motorové vozidlá. Správca dane ďalej v odôvodneniach uviedol v tabuľke súpis nadobudnutých vozidiel v jednotlivých štvrťrokoch za rok 2014, resp. za rok 2015 s dátumom úhrady a číslom faktúry. Správca dane ďalej dôvodil tým, že sa zaoberal aj CMR dokladmi predložených talianskym dodávateľom, ktorý musel za účelom oslobodeného dodania svojich plnení v rámci intrakomunitárneho tovaru do iného členského štátu splniť podmienku odoslania tovaru do iného členského štátu. Doložením CMR podpísaným odberateľom mal doklad o dodaní tovaru na Slovensko, pričom pravdivosť údajov o spôsobe dodania tovarov uvedeného na CMR nepreveroval. Účelom vykonania daňovej kontroly nebolo zisťovať, kto vystavil uvedené CMR, nakoľko bez ohľadu na ich existenciu bolo preukázané, že motorové vozidlá boli dodané na Slovensko a boli na Slovensku evidované v evidencii vozidiel. Správca dane k námietkam žalobcu, že podpisy odberateľa nie sú podpismi pána žalobcu a ani jeho pečiatka na CMR nie je jeho pečiatkou, uviedol, že na jednotlivých CMR je jednoznačné, že pečiatka je žalobcova, čo zistil vizuálnym porovnaním pečiatky uvedenej na zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 26.10.2016 a pečiatok uvedených na jednotlivých CMR. Takisto aj podpis prijímateľa na CMR je zhodný s podpisom žalobcu na zápisniciach o ústnom pojednávaní. Podľa správcu dane tak žalobca nemôže tvrdiť, že nevie o nákupe predmetných vozidiel. Správca dane ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že z výpovedí osôb, ktoré boli uvedené ako prví vlastníci vozidiel na Slovensku vyplynulo, že pri nákupe a predaji motorových vozidiel nadobudnutých od talianskeho dodávateľa bolo zainteresovaných viac osôb, pričom žalobca mal vedomosť o všetkých nákupoch motorových vozidiel a mal k dispozícii minimálne faktúry za tieto motorové vozidlá vystavené na jeho meno. Správca dane uviedol, že k takémuto záveru dospel na základe nasledovných skutočností: 18. V roku 2014 nákup a predaj vozidiel bol zabezpečovaný prostredníctvom dvoch osôb a to p. JJ. a v roku 2015 prostredníctvom štyroch osôb a to p. T. a M., na meno ktorých boli vozidlá zapísané pri prihlásení na dopravnom inšpektoráte a u osôb, ktoré chceli byť zapísané ako prví majitelia na území Slovenskej republiky, tak boli zapísané priamo tieto osoby. Osoby, ktoré zabezpečovali nákup a predaj vozidiel tvrdili, že tak robili s nejakými ďalšími osobami, ktoré ale nevedeli identifikovať, resp. svedok L. uviedol, že išlo o Mareka, pričom nevedel žiadne bližšie údaje o ňom. Napriek tomu, že B. tvrdili, že nakupovali vozidlá od rôznych ľudí, vždy bola k žiadosti o uznanie typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla doložená zmluva, na ktorej je ako predávajúci uvedená spoločnosť talianskeho dodávateľa, čo nemožno kvalifikovať ako náhodu. L. zabezpečoval evidenciu vozidiel na svoje meno a vždy k žiadosti o uznanie typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla doložená zmluva, na ktorej bol ako predávajúci uvedený taliansky dodávateľ, čo tiež nemožno kvalifikovať ako náhodu. Všetky vozidlá bez ohľadu na to, kto ich nakúpil boli uhradené z bankového účtu žalobcu vedeného v ČSOB. Žalobca vykonal aj každý vklad v hotovosti na tento účet, aby boli zabezpečené finančné prostriedky na realizovanie úhrad do Talianska. Z tohto účtu boli platené aj vozidlá, za ktoré hotovosť od kupujúcich prevzal svedok Matula. Platby z bankového účtu boli vo výške uvedenej na faktúre, definovanej typom vozidla a ŠPZ pridelenou v Taliansku. Podľa vyjadrení svedkov úhrady za predaj vozidiel boli realizované v hotovosti. Len úhrady do Talianska boli prevedené bezhotovostne z bankového účtu žalobcu. Žalobca bol oboznámený s tým, že správca dane má doklady preukazujúce, že nakúpil vozidlá od talianskeho dodávateľa a napriek tomu, že bol upovedomený o výsluchu svedkov a dátumy výsluchov boli s ním telefonicky odsúhlasené pred zasielaním predvolaní pre svedkov a napriek tomu, že pri výsluchu by mal možnosť klásť svedkom otázky, týchto výsluchov sa nezúčastnil. Účasťou na výsluchu svedkov bolo žalobcovi umožnené okrem kladenia otázok svedkom, aj osobná konfrontácia so svedkami, čo nevyužil a správca dane z toho dospel k záveru, že okolnosti nákupu a predaj vozidiel boli žalobcovi známe. Správca dane uviedol, že žalobca vo vyjadrení namietal, že žiadny zo svedkov nepoznal žalobcu, a že žalobca sa nezúčastnil predaja motorových vozidiel, nakoľko tento bol predávaný p. L., ktorý žalobcu rovnako ako ostatní svedkovia nepozná. Správca dane uviedol, že v predvolaniach na výsluch svedkov boli svedkovia oboznámení, za akým účelom sú predvolaní na výsluch. Žalobca bol oboznámený s tým, ktorí svedkovia sú predvolaní na výsluch, čo umožňovalo týmto osobám navzájom sa dohodnúť. Svedkovia L. tvrdili, že nepoznajú žalobcu, ale zistenia správcu dane tomu nenasvedčujú. Ostatní svedkovia, teda tí, ktorí si zabezpečovali zápis vozidiel prostredníctvom uvedených osôb L., nemali prečo žalobcu poznať. Napriek tomu, že L. tvrdili, že nepoznajú žalobcu a žalobca nepozná ich, boli finančné prostriedky, ktoré získali za predaj motorových vozidiel vložené v hotovosti žalobcom na svoj účet a následne odoslané talianskemu dodávateľovi. Z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že svedkovia a P. sa poznali. Akým menom sa však P. týmto svedkom predstavil, správca dane nezistil. Správca dane rozhodnutia odôvodnil aj tým, že žalobca spontánne pred príslušníkom Policajného zboru vypovedal dňa 5.3.2019 ku skutočnostiam súvisiacim s nadobudnutím predmetných ojazdených motorových vozidiel z Talianska, z ktorej výpovede je zrejmé, že poskytol údaje potrebné na to, aby dodávateľ vozidiel dodanie týchto vozidiel dodal ako oslobodené od dane z pridanej hodnoty z dôvodu vývozu do iného členského štátu. Sám zabezpečoval úhradu faktúr za jednotlivé vozidlá zo svojho bankového účtu s údajmi zhodnými na faktúrach za jednotlivé motorové vozidlá, teda výrobné čísla, typ vozidla, výška fakturovanej sumy. Žaloba mal príjem z predaja zakúpených motorových vozidiel. Tým sa vedome zúčastnil na tomto obchode a stal nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu. Bez toho, aby poskytol osobné údaje by nebolo možné uplatniť oslobodené dodanie a daň z pridanej hodnoty by bolo nutné zaplatiť v Taliansku, čím by sa zvýšila cena motorových vozidiel. Výpoveď žalobcu zaznamenaná políciou sa zhoduje so zisteniami správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, preto nebola žiadna pochybnosť s obsahom úradného záznamu, v ktorom bola výpoveď zaznamenaná. Správca dane vyhodnotil vyjadrenia žalobcu, uviedol, že žalobca popieral všetky aj jednoznačne zistené a preukázané skutočnosti, popieral aj dôveryhodnosť všetkých osôb, ktoré sa vyskytli v súvislosti so získavaním dôkazov, t. j. referenta NAKA, pracovníkov daňovej správy, pracovníkov ČSOB, zamestnancov správcu dane. Správca dane takéto vyjadrenia žalobcu vyhodnotil ako účelové a nedôveryhodné. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorým by bolo vyvrátené preukázané intrakomunitárne dodanie tovaru. 19. Správca dane z vykonaného dokazovania dospel k tomu, že žalobca nadobudol ojazdené motorové vozidlá od talianskeho dodávateľa. O týchto nadobudnutiach neviedol účtovnú evidenciu a nepriznal z nich daň z pridanej hodnoty v daňových priznaniach a ani daň neodviedol do štátneho rozpočtu SR. Porušil tým § 70 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Neviedol záznamy v zmysle § 76 zákona č. 222/2004 Z. z.. Pre postup zdanenia ojazdených motorových vozidiel nakúpených v inom členskom štáte a následne predávaných v tuzemsku je podstatné, aké je postavenie dodávateľa (či je vo svojom štáte registrovaný na DPH), v akom daňovom režime predaj uskutočnil. Žalobca ojazdené motorové vozidlá nadobudol z iného členského štátu z Talianska od osoby identifikovanej pre daň a to dodávateľa ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L., ktorý predaj považoval za dodanie tovaru do iného členského štátu, čo znamená, že došlo k uplatneniu mechanizmu DPH, pri ktorom je dodávka u dodávateľa oslobodená od dane, ak jej zdaneniu dôjde nadobúdateľom v Slovenskej republike v zmysle § 11 a § 20 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom nešlo o bežný režim zdanenia tovaru. Potvrdzuje to aj podanie súhrnných výkazov týmto dodávateľom s uplatneným oslobodením dodaním. Pokiaľ predávajúci v inom členskom štáte oslobodí dodanie tovaru od dane podľa obdobného ustanovenia ako je v SR § 43 zákona o DPH a uvedie dodanie aj v súhrnnom výkaze, potom je platiteľ dane v takom prípade osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH a zároveň má nárok na odpočítanie dane po splnení podmienok uvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH. Podľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. je pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a tohto predpisu. Druhostupňové administratívne rozhodnutia 20. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100238055/2020 zo dňa 22.1.2020 potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2014 vo výške 13 508,20 Eur. 21. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100238188/2020 zo dňa 22.1.2020 potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014 vo výške 19 139,34 Eur. 22. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100238522/2020 zo dňa 22.1.2020 potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2014 vo výške 18 581,97 Eur. 23. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100238679/2020 zo dňa 22.1.2020 potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2014 vo výške 18 667,87 Eur. 24. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100238889/2020 zo dňa 22.1.2020 potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2015 vo výške 20 995,05Eur. 25. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100239038/2020 zo dňa 22.1.2020 potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2015 vo výške 19 749,77 Eur. 26. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100239216/2020 zo dňa 22.1.2020 potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2015 vo výške 20 605.- Eur. 27. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100239371/2020 zo dňa 22.1.2020 potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2015 vo výške 10 711,36 Eur. 28. Žalovaný napadnuté rozhodnutia zhodne odôvodnil tým, že po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností zistil skutkový stav zhodne ako správca dane. Uviedol, že po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správcu dane a zisteného skutkového stavu zistil, že správca dane napadnutými prvostupňovými rozhodnutiami vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2014 a I. až IV. štvrťrok 2015 z dôvodu, že žalobca porušil § 11 ods. 1 v nadväznosti na § 20 ods. 1 a § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty tým, že nepriznal nadobudnutie tovarov - motorových vozidiel od dodávateľa z iného členského štátu a to od spoločnosti ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L. z Talianska. 29. Žalovaný ďalej v odôvodneniach uviedol, že žalobca namietal, že nikdy motorové vozidlá neprevzal, neboli vyhotovené preberacie protokoly alebo iné dokumenty, ktoré by ho oprávňovali nakladať s vozidlami ako vlastník, nebola preverená pravdivosť údajov na dokladoch CMR, keď dopravca AUTO- TAMI s. r. o. prepravu nevykonal a poukázal na zneužitie svojich údajov. Poukázal na § 19 ods. 1 a ods. 2 a § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/11/2016, tiež namietal, že tým že mu neboli vozidlá dodané a nevzniklo mu právo nakladať s nimi ako vlastník, nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti na jeho strane. Dôkazom nie je jednostranné vyhlásenie talianskeho dodávateľa a správca dane vypočul predstaviteľov spoločnosti dodávateľa. Skutočnosť, že žalobca mal uhrádzať ceny za motorové vozidlá, nezakladá vznik daňovej povinnosti podľa zákona o DPH. K týmto námietkam žalovaný uviedol, že zo znenia § 11 ods. 2, § 20 ods. 1, § 69 ods. 6 zákona o DPH vyplýva, že nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet z tuzemska do iného členského štátu. To znamená, že dôjde k fyzickému premiestneniu tovaru od predávajúceho z iného členského štátu do tuzemska ku kupujúcemu - nadobúdateľovi tovaru. Nadobudnutie tovaru z iného členského štátu sa zdaňuje v prípade, ak predávajúci je vo svojom členskom štáte registrovaný pre daň, to znamená, že podľa zákona o dani z pridanej hodnoty platného v jeho členskom štáte a uskutoční dodávku tovaru oslobodenú od dane. Predmetom dane je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ak sa nadobudnutie tovaru uskutoční v tuzemsku za úhradu a nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby. Pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu vzniká nadobúdateľovi daňová povinnosť 15-ty deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15-tym dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru. Deň vzniku daňovej povinnosti u nadobúdateľa tovaru je totožný s dňom dodania tovaru zo strany dodávateľa. Ak sa v tuzemsku uskutoční nadobudnutie tovaru z iného členského štátu uvedené v § 11 zákona o DPH, osobou povinnou platiť dane je nadobúdateľ, to znamená kupujúci. Zo zistení správcu dane vyplýva, že na žalobcu bolo spoločnosťou ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L. nahlásené dodanie tovaru z Talianska na Slovensko, ktoré žalobca v daňových priznaniach za príslušné zdaňovacie obdobia nepriznal. Predmetom boli ojazdené motorové vozidlá dodané na územie Slovenska, faktúry boli vyhotovené priamo na žalobcu. Úhrady vykonal žalobca. Toto vyplýva zo zistení u talianskej dodávateľskej spoločnosti, zo zistení ČSOB a. s.. Žalobca si založil účet v tejto banke, bol jeho majiteľom a disponentom, na tento účet vkladal v hotovosti finančné prostriedky, ktoré následne prevádzal na spoločnosť ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L., pričom prevody boli jasne identifikované ako úhrady faktúr vystavených talianskou spoločnosťou za dodanie motorových vozidiel. Zistenia o nadobudnutí motorových vozidiel žalobcom potvrdili aj skutočnosti zistené Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave, ktoré uskutočnilo výsluch žalobcu vo veci nadobúdania motorových vozidiel a vyhýbania sa plateniu daní z nadobudnutia a následného predaja týchto vozidiel. Aj tieto skutočnosti jednoznačne potvrdzujú, že žalobca bol priamo účastný nadobudnutia motorových vozidiel od spoločnosti ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L., poskytol svoje identifikačné údaje daňového subjektu k nadobudnutiu motorových vozidiel, vykonal vklady na jeho bankový účet a následne prevody talianskej spoločnosti ako úhrady za dodanie motorových vozidiel, prijímal finančnú odmenu za tieto činnosti, a teda vedel o každom jednom dodanom motorovom vozidle, ako aj o skutočnosti, že nadobudnutie ako aj daň z nadobudnutia týchto motorových vozidiel nebola priznaná a odvedená. Rovnako žalobca vedel aj tom, že prihlasovanie vozidiel do evidencie motorových vozidiel na Slovensku bolo zabezpečované prostredníctvom tretích osôb, pričom si bol plne vedomý toho, že bol povinný platiť daň z pridanej hodnoty. Zo zistení tiež vyplynulo, že správcovi dane v rámci vykonávanej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania zámerne uvádzal nepravdivé skutočnosti, že motorové vozidlá nenadobudol, nevedel o ich nadobudnutí a nikdy za tieto vozidlá ani nevykonal úhrady, že nebol disponentom bankového účtu, z ktorého vykonával úhrady za dodanie motorových vozidiel. Všetky skutočnosti zistené správcom dane vyhodnotené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach preukazujú, že cieľom uskutočnenia nadobudnutia motorových vozidiel od talianskej spoločnosti bolo získať tieto motorové vozidlá s oslobodením od dane a následne sa vyhnúť plateniu daní z nadobudnutia a predaja vozidiel na území Slovenskej republiky, čo potvrdzujú nakoniec a dôkazy získané správcom dane na základe výsluchu svedkov a z príslušných okresných úradov, u ktorých boli vykonávané prihlásenia vozidiel na slovenské doklady. Tieto zistenia preukazujú, že zápis vozidiel bol vykonaný prostredníctvom tretích osôb - občanov, pričom doklady predložené k registrácii vozidiel na Slovensku boli vystavené tak, aby z nich vyplynulo, že konečná osoba, ktorá sa stala vlastníkom a držiteľom vozidla, mala príslušné motorové vozidlo nadobudnúť priamo od talianskej spoločnosti ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L., čím teda došlo k vyhýbaniu sa plateniu daní jednak z ich nadobudnutia od dodávateľa a následne z ich predaja na Slovensku konečným zákazníkom. Žalobca o tom jednoznačne vedel a poskytol svoje údaje potrebné na oslobodené dodanie motorových vozidiel od talianskej spoločnosti. Vedel, že prihlasovanie vozidiel je zabezpečované tretími osobami a vedome vykonával aj úhrady za dodanie týchto motorových vozidiel. Správca dane preto správne dospel k záveru, že žalobca porušil § 11 zákona o dani z pridanej hodnoty, keď nadobudol motorové vozidlá, ktoré boli dodávané priamo na neho ako zdaniteľnú osobu, ktorý poskytol identifikačné údaje pre oslobodené dodanie motorových vozidiel z iného členského štátu. Faktúry za dodanie motorových vozidiel aj napriek tomu, že nie všetky podpísal, boli vyhotovené na neho ako zdaniteľnú osobu a daňový subjekt mal vedomosť o nadobudnutí všetkých vozidiel. Žalobcovi tak vznikla z titulu nadobudnutia motorových vozidiel aj daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 20 zákona o DPH, a preto je povinný podľa § 69 ods. 6 zákona o pridanej hodnote platiť daň z nadobudnutia tovaru. 30. Žalovaný k námietkam žalobcu, že nebolo možné ako dôkaz použiť zistenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave uviedol, že správca dane získal všetky dôkazy zákonným spôsobom v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok). Dôkazmi, ktoré potvrdzujú prijatý záver správcu dane, sú skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania. Správca dane pri dokazovaní postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Dôkazy, poskytnuté Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave sú dôkazným prostriedkom, nevyhnutným pre účely daňovej kontroly, a preto ich mal správca dane oprávnenie použiť. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa § 2 ods. 1, písm. c) zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore, Policajný zbor plní úlohy o. i. aj spolupôsobením pri odhaľovaním daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu. Podľa § 3 zákona o Policajnom zbore, Policajný zbor pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci. Policajný zbor spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, pričom patrí do kompetencie správcu dane vykonať správu dani, ktorou je zabezpečenie správneho určenia dane a zabezpečenie jej úhrady. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave odstúpilo správcovi dane pre služobné potreby - správne určenie dane z pridanej hodnoty informácie získané podľa § 76 ods.1 zákona o Policajnom zbore. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Uvedený postup správcu dane je prejavom základnej zásady správy daní ustanovenej v § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Policajné orgány, ktoré bez pochyby sú orgánmi štátu, boli povinné oznámiť správcovi dane také výsledky svojej činnosti, z ktorých vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti. Žalobca bol so všetkými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania oboznámený a bolo mu umožnené sa k nim vyjadriť. 31. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí k námietkam žalobcu v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam týkajúcim sa faktúr a CMR dokladov uviedol, že aj napriek tomu, že sa na dokladoch CMR a nie na všetkých faktúrach sa nachádzal podpis žalobcu, zistenia správcu dane jednoznačne preukázali, že daňový subjekt vedome poskytol svoje identifikačné údaje, aby sa na tieto uskutočnilo nadobudnutie motorových vozidiel, vedome vykonával úhrady týkajúce sa dodania motorových vozidiel a vedel aj tom, že evidencia vozidiel na Slovensku je zabezpečovaná prostredníctvom tretích osôb. Žalobca bol tak priamo účastný nadobudnutia tovaru, bol si vedomý aj toho, že je povinný platiť daň, pričom tieto skutočnosti zámerne pred správcom dane zatajoval. Pokiaľ žalobca namietal, že išlo o doklady vo fotokópiách, žalovaný uviedol, že doklady získal od Talianskej daňovej správy a boli ňou priamo odsúhlasené. Preto námietky neboli opodstatnené. Je plne v kompetencii správcu dane v odôvodnených prípadoch požiadať o poskytnutie medzinárodnej výmeny daňových informácií. Dôkazy získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií boli legálne získanými dôkazmi v súlade s § 24 Daňového poriadku a sú zákonnými prostriedkami získania informácií správcom dane v rámci naplnenia cieľov správy daní sledovaného zákonom, rovnako potrebným na preverovanie skutočností potrebných na správne určenie alebo preverenie základu dane. Správca dane žalobcovi umožnil do predmetných dokladov nahliadnuť a vyjadriť sa k nim. 32. Žalobca v odvolaniach namietal nedostatočné zistenia skutkového stavu z dôvodu, že neboli vypočutí predstavitelia talianskej spoločnosti, že z výpovedí svedkov vyplýva, že títo žalobcu nepoznali a nerealizovali s ním žiadne obchody. Tiež, že nie je zrejmé, na základe čoho správca dane dospel k tomu, že sa žalobca mal predstavovať pod iným menom, keď svedkom nepredložil jeho fotografiu. Žalovaný k týmto námietkam v odôvodneniach rozhodnutí uviedol, že správca dane mal pre prijaté skutkové závery zistený skutkový stav vyhodnotený v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku a zákona o dani z pridanej hodnoty. Pre zistenie skutočného stavu bolo vykonané dostatočné dokazovanie, ktorým bolo jednoznačne preukázané, že žalobca o nadobudnutí motorových vozidiel vedel, bol priamo účastný ich nadobudnutia poskytnutím identifikačných údajov a tiež sa aktívne na nadobudnutí vozidiel podieľal aj tým, že za tieto vozidlá vykonával úhrady a navyše, za túto činnosť poberal aj finančnú odmenu. Samotné tvrdenia žalobcu uvádzané aj počas daňovej kontroly, že neboli preukázané výpovede osôb, ktoré vykonali prepravu vozidiel a že vypočutí svedkovia žalobcu nepoznali a nerealizovali s ním žiadne obchody, sa stali len vyhlásením žalobcu, pretože žalobca, ako bolo už uvedené, o priebehu nadobudnutia motorových vozidiel z iného členského štátu a o ich predaji a registrácii na Slovensku vedel, pričom vedel aj to, že daň z nadobudnutia týchto vozidiel nie je priznaná a bol si vedomý toho, že on je tou osobou, ktorá má túto daň platiť. Skutočnosti, na základe ktorých správca dane dospel ku skutkovým záverom boli správcom dane správne vyhodnotené a podrobne popísané v napadnutých rozhodnutiach. Žalobca zámerne pred správcom dane uvádzal neúplné alebo nepravdivé skutočnosti a tvrdil, že o nadobudnutí motorových vozidiel nevedel, nevykonal úhrady a pod.. 33. K odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa vykonávania úhrad zo žalobcovho účtu v ČSOB a to, že mu neboli žiadne autorizačné kódy zasielané na jeho mobilný telefón, čo však správca dane neskontroloval, tiež neskúmal okolnosti úhrad a svojvoľne konštatoval, že tieto zaplatil žalobca, pričom nie je známe, či príkaz k úhradám zadával žalobca, žalovaný uviedol, že skutočnosti zistené správcom dane preukazujú, že žalobca bol majiteľom predmetného bankového účtu, ktorý sám zriadil. Pri zriadení účtu bol identifikovaný svojim občianskym preukazom, osobne podpísal doklady k vedeniu účtu a z poskytnutých bankových výpisov vyplynulo, že osobne vykonával na tento bankový účet hotovostné vklady a následne ich prevádzal na účet talianskeho dodávateľa ako úhrady za dodané motorové vozidlá. Navyše, tieto skutočnosti potvrdil, keď poskytoval informáciu policajnému orgánu. Žalobcove tvrdenia o tom, že o úhradách nevedel a nemal ani vedomosti o transakciách, sa z týchto zistení stali nepravdivými. 34. Žalobca v odvolaniach namietal, že dôkazy predkladané daňovým subjektom sú vždy vyhodnotené ako účelové a že napriek tomu, že Národná kriminálna agentúra poskytla správcovi dane informácie o osobe, ktorá zabezpečovala predaj motorových vozidiel, správca dane na túto skutočnosť nezareagoval, ani sa ňou nezaoberal. Správca dane podľa odvolateľa zaťažil žalobcu negatívnym dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktoré nevie, nebol ani ich svedkom, a ani sa ich nezúčastnil. Žalovaný k týmto námietkam uviedol, že z predloženého administratívneho spisu, odôvodnení napadnutých rozhodnutí vyplynulo, že správca dane postupoval pri dokazovaní v súlade s § 44 Daňového poriadku. V prípade dôkazov, ktoré správca dane použil, tieto boli použité správcom dane v súlade so zákonom a to aj dôkazy poskytnuté Krajským riaditeľstvom Policajného zboru. Správca dane sa riadne vysporiadal so všetkými vyjadreniami žalobcu a rozhodnutia odôvodnil logickým zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu s prihliadnutím na relevantné, hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov. Napadnuté rozhodnutia v dostatočnej miere uviedli dôvody, na ktorých sa výroky týchto rozhodnutí zakladali, pričom v odôvodneniach rozhodnutí sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvrdenými daňovníkom. Po hmotnoprávnej stránke správca dane vysvetlil podstatu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a vzniku daňovej povinnosti z takto nadobudnutého tovaru. Správca dane vychádzal z dôkazov získaných v rámci kontroly aj v rámci vyrubovacieho konania. Ako vyplýva z odôvodnení prvostupňových rozhodnutí, skutkový stav bol zistený dostatočne na vydanie prvostupňových rozhodnutí. Správca dane konal v súčinnosti s daňovým subjektom a napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi ako aj procesnými predpismi. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca porušil zákon o dani z pridanej hodnoty a žalobca ani v priebehu odvolacieho konania nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ani nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako boli zistené pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní. Žalobné body 35. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1, písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 36. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia nemajú oporu v zákone o dani z pridanej hodnoty a v Daňovom poriadku, pretože správca dane musí mať preukázané, že daňový subjekt mohol s tovarom disponovať ako vlastník. Nestačí možnosť alebo pravdepodobnosť, že sa tak stalo. Žalobca nikdy motorové vozidlá neprevzal. Nebol vyhotovený žiadny preberací protokol, ktorý by žalobcu oprávňoval nakladať s tovarom ako vlastník. Nikto zo svedkov nesplnomocnil žalobcu na prepis motorových vozidiel na príslušných dopravných inšpektorátoch. Žalobcovi neboli vozidlá dodané, a preto mu nevzniklo právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto mu nevznikla ani daňová povinnosť. 37. Žalobca namietal, že dodávateľ vo faktúrach a CMR dokladoch označil za odberateľa tovaru žalobcu, čo nie je dôkazom o tom, že žalobcovi vzniklo právo nakladať s vozidlami ako s vlastným majetkom. Nebolo zisťované a zistené, kto tovar objednal a uviedol žalobcove údaje dodávateľovi, čo je pochybením správcu dane. Nestačí vyhlásenie dodávateľa na určenie daňovej povinnosti za situácie, keď odberateľ s dodávateľom neobchodoval. 38. Žalobca v žalobe namietal, že nie je zrejmé, aké skutočnosti zistené Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave majú dostatočne preukazovať vznik daňovej povinnosti žalobcu, pričom poukazoval na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, z ktorých odcitoval: „zistenia o nadobudnutí motorových vozidiel daňovým subjektom L., nakoniec potvrdili aj skutočnosti zistené Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave, ktoré uskutočnilo výsluch L. vo veci nadobudnutia motorových vozidiel a vyhýbania sa plateniu daní z nadobudnutia a následného predaja týchto motorových vozidiel". 39. Žalobca tiež namietal postup správcu dane, keď napriek výpovedi konateľa dopravcu o tom, že prepravu motorových vozidiel jeho spoločnosť nevykonala, a že boli pravdepodobne zneužité údaje dopravcu a rodičov konateľa dopravcu, správca dane pravdivosť údajov uvedených na CMR nepreveroval a podozreniami konateľa dopravcu AUTO-TAMI s.r.o. sa nezaoberal. Podľa žalobcu nie je zrejmé, kto tovar objednal a kto zabezpečil transport vozidiel na územie Slovenska. 40. Žalobca v žalobe poukázal na to, že v odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam namietal, že úradný záznam vypracovaný príslušníkom policajného zboru nemôže byť dôkazným prostriedkom v trestnom ale ani v daňovom konaní, pretože závery judikatúry možno analogicky použiť aj pre daňové konanie. Poukázal pritom na rozhodnutia súdov v trestných veciach a v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia o priestupku. Podľa žalobcu úradný záznam nemožno použiť ako dôkaz, avšak zároveň poukázal na to, že v úradnom zázname žalobca uviedol, že vozidlá dovážal F., ktorý bol z Ruska a žalobca nevie, prečo správca dane túto osobu nevypočul. 41. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane niektoré dôkazy vyhodnotil svojvoľne ako účelové bez toho, aby to odôvodnil, a preto boli rozhodnutia nepreskúmateľné. Žalovaný akceptoval inkvizičný postup správcu dane, ktorý nepreukázal, že žalobca disponoval s vozidlami ako vlastník a bez ohľadu na to, že žalobcom boli predložené dôkazy, že žalobcovi daňová povinnosť nevznikla, prvostupňové rozhodnutia potvrdil. 42. Žalobca v žalobe tiež namietal to, že v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí nie je zrejmý dôvod, pre ktorý bola výpoveď žalobcu vyhodnotená ako nepravdivá a zavádzajúca. Podľa žalobcu táto jeho výpoveď bola potvrdená výpoveďou každého jedného vypočutého svedka. Tiež tým, že v nákupných zmluvách bol uvedený ako predávajúci taliansky dodávateľ. Podľa žalobcu je to dôkazom o tom, že žalobca vozidlá nenadobudol, a že o prepisoch vozidiel nevedel a je zrejmé, že obchody boli vykonané prostredníctvom osôb, ktoré žalobcu nepoznajú. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný vyvodil záver, že žalobca mal záujem vyhnúť sa plateniu daní. 43. Žalobca v žalobe namietal pravdivosť CMR tým, že túto namietal aj konateľ dopravcu. Tvrdil, že podpisy prijímateľa nepatria žalobcovi, lebo sú rozdielne. Úvaha žalovaného, že sa nestotožňuje so žalobcom ohľadne týchto podpisov, nebola nijako odôvodnená, a preto je podľa žalobcu irelevantná. Pravdivosť CMR bola spochybnená aj preto, že neboli predložené originály týchto dokladov. Žalobca zdôraznil, že nenamieta spôsob, akým boli doklady získané, ale ich vyhodnotenie. Aj faktúry neboli opatrené pečiatkou a ani podpisom dodávateľa (teda ich mohol vyhotoviť ktokoľvek). Podľa žalobcu mali byť v spise úradne overené kópie. Chýba aj preukázanie doručenia faktúr žalobcovi. Žalovaný a správca dane dôkazy nekriticky prijali za pravdivé napriek zrejmým pochybnostiam o ich pravdivosti. 44. Žalobca namietal, že závery o tom, že žalobca bol priamo účastný na obchodoch s ojazdenými vozidlami poskytnutím svojich identifikačných údajov, vykonávaním úhrad, poberaním finančnej odmeny sú tvrdenia nepravdivé a nepreukázané. Bez toho, aby bolo zrejmé, na základe akých dôkazov žalobca k tomuto dospel. Žalobca k tomu uviedol, že žalovaný by teoreticky kuriéra, ktorý tovar dovezie zo zahraničia odberateľovi, považoval za subjekt, ktorému vznikla daňová povinnosť, pretože bol účastný pri obchode. 45. Žalovaný neprihliadol na výpovede svedkov, čo je podľa žalobcu zarážajúce, pretože na základe ich výpovede a výpovede konateľa dopravcu je zrejmé, že žalobcovi daňová povinnosť nevznikla. Ak by sa aj potvrdilo, že žalobca uhrádzal faktúry, nedošlo k vzniku daňovej povinnosti, pretože nebolo preukázané, že žalobca mohol nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca namietal ešte aj to, že dôkazy na svoje tvrdenia predkladal, ale tieto boli zo strany žalovaného svojvoľne vyhodnotené ako účelové. Vyjadrenie žalovaného 46. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnutými rozhodnutiami boli žalobcovi za jednotlivé zdaňovacie obdobia vyrubené rozdiely dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že žalobca nepriznal a nezdanil nadobudnutie motorových vozidiel od talianskej spoločnosti ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L. podľa § 11 v nadväznosti na § 20 a § 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Daňová kontrola bola vykonaná v súlade s § 44 ods.1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok). Následné vyrubovacie konania prebehli takisto v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o dani z pridanej hodnoty. Správca dane a žalovaný rozhodli na základe správne zisteného skutkového a právneho stavu, pričom žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Zistenia a dôkazy získané v rámci daňových kontrol a vyrubovacích konaní sú dostatočne popísané v rozhodnutiach správcu dane a v napadnutých rozhodnutia žalovaného. Dôkazy boli získané zákonným spôsobom v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, pričom z nich vyplýva záver, ku ktorému dospel správca dane a žalovaný. Žalobca nepriznal a nezdanil tovar nadobudnutý od talianskej spoločnosti ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L. napriek tomu, že podľa zistených skutočností bol priamo účastný zdaniteľných plnení, mal o nadobudnutí vozidiel vedomosti, vykonával úhrady za tieto vozidlá a dodanie bolo vykonané priamo na jeho identifikačné údaje ako daňového subjektu. Žalobca vedel o tom, že prihlasovanie vozidiel do evidencie motorových vozidiel na Slovensku bolo zabezpečované prostredníctvom tretích osôb, pričom si bol plne vedomý toho, že bol povinný platiť daň z pridanej hodnoty. Z týchto skutočností vyplynulo, že žalobca porušil § 11 zákona o dani z pridanej hodnoty, keď nadobudol motorové vozidlá, ktoré boli dodávané na žalobcu ako daňový subjekt, o čom mal žalobca plnú vedomosť a bol tak povinný platiť z nadobudnutého tovaru. 47. K námietkam žalobcu, podľa ktorých mali rozhodnutia vychádzať z nezákonných dôkazov, resp. podľa ktorých dôkazy boli použité v rozpore s ustanovením Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že správca dane pri dokazovaní postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď daňovou kontrolou zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Z § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2, písm. e) Daňového poriadku vyplýva, že ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil žalobca, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie, pričom zaobstarané dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Daňové konanie nie je vyhľadávacím konaním. Z toho vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov a to sa týka aj výsluchu F. ktorého nevypočutie žalobca namietal. Žalovaný a správca dane mali na svoje závery dostatočne zistený skutkový stav o nepriznaní nadobudnutia motorových vozidiel, ktoré žalobca vedome zatajil. Dôkazy, ktoré boli použité správcom dane a žalovaným, boli vykonané v súlade so zákonom, resp. správca dane ich získal v súlade so zákonom a to platí aj o dôkaze poskytnutom Policajným zborom. Podľa § 24 Daňového poriadku správca dane môže použiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu a zisteniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, čo v predmetných prípadoch boli aj informácie poskytnuté Policajným zborom. Žalobca bol s týmto dôkazom oboznámený a bolo mu umožnené, aby sa k týmto skutočnostiam vyjadril. V prípade svedeckých výpovedí bol žalobca upovedomený o termíne výsluchu svedkov a bolo mu tak umožnené realizovať svoje právo - klásť svedkom otázky, ale žalobca toto svoje právo nevyužil. Správca dane umožnil žalobcovi, aby sa k všetkým zisteným skutočnostiam vyjadril, a preto nepostupoval ani v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku, keď dbal, aby boli práva žalobcu zachované. 48. K ďalším žalobcovým námietkam uvedeným v bode V. a VI. žaloby žalovaný uviedol, že správca dane a žalovaný vyhodnotili aj výpoveď osôb, ktoré zabezpečovali prepis vozidiel, alebo sa stali vlastníkmi týchto vozidiel. Aj keď tieto osoby žalobcu priamo nepoznali, samotný žalobca priamo vo svojej výpovedi pred Policajným zborom uvádzal, že o prepise vozidiel prostredníctvom tretích osôb vedel. Faktúry za nadobudnutie vozidiel uhrádzal priamo žalobca, čo bolo preukázané vykonaným dokazovaním, a čo žalobca vo svojom vyjadrení vo výpovedi pred Policajným zborom potvrdil. Všetky tieto skutočnosti vykonával žalobca za účelom získania finančnej odmeny. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí vyplýva, že jednotlivé dôkazy boli hodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Tak boli hodnotené aj CMR doklady, ktoré žalobca namietal. Tieto doklady boli správcovi dane poskytnuté na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií Talianskou daňovou správou, ktorá správcovi dane potvrdila, že k dodaniu motorových vozidiel dochádzalo na žalobcu L., na ktorého boli predmetné doklady aj vystavované. Aj o týchto skutočnostiach žalobca vedel a sám potvrdil, že poskytol svoje identifikačné údaje za účelom nadobúdania vozidiel z Talianska, na ktoré dochádzalo k nadobúdaniu vozidiel. 49. K námietke chýbajúcich originálov dokladov žalovaný uviedol, že doklady boli poskytnuté Talianskou daňovou správou, ktorá poskytnuté kópie vyhotovila priamo z účtovníctva talianskeho dodávateľa, čo bol dôvod, prečo neboli poskytnuté originály dokladov talianskej spoločnosti. Obsah fotokópií tak bol priamo osvedčený Talianskou daňovou správou na základe odpovede, ktorú tvoril formulár SCAC používaný v rámci medzinárodnej výmeny informácií medzi daňovými alebo finančnými správami členských štátov Európskej únie v oblasti daní. Napadnuté rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane majú všetky náležitosti stanovené Daňovým poriadkom a v odôvodneniach sa správca dane ako aj žalovaný vysporiadali so všetkými návrhmi a námietkami žalobcu, pričom uviedli všetky úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali. 50. K námietkam v bode VII. a VIII. žaloby uviedol, že dodanie motorových vozidiel talianskym dodávateľom dochádzalo na žalobcu, ktorý vedome poskytol svoje identifikačné údaje za účelom nadobúdania motorových vozidiel prostredníctvom tretích osôb, za účelom získania finančnej odmeny. Na svoj bankový účet vkladal finančné prostriedky a následne uhrádzal faktúry za predmetné motorové vozidlá od talianskeho dodávateľa. Tieto skutočnosti preukazujú, že žalobcove tvrdenia v žalobe ako aj v predchádzajúcich odvolaniach sú nepravdivé a zavádzajúce, čo potvrdil žalobca aj svojou výpoveďou pred Policajným zborom, v ktorej potvrdil, že vedel o nadobudnutí vozidiel, ich prepise prostredníctvo tretích osôb, že vykonával úhrady za dodané vozidlá, ako aj skutočnosť, že vedel o nepriznaní a neodvedení dane z nadobudnutia týchto vozidiel, a že si je týchto chýb vedomý. Nebolo pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný nebral do úvahy výpovede svedkov, ktorí žalobcu nepoznali. Z odôvodnení rozhodnutí vyplýva, že všetky dôkazy boli vyhodnotené v súvislosti aj s ostatnými zisteniami. Skutkový stav, ktorý správca dane zistil z vykonaného dokazovania, zistil na základe vyhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Na prijatý záver mal dostatočne zistený skutkový stav, dostatočne vykonaným dokazovaním. Zároveň napadnuté rozhodnutia obsahujú právne predpisy, ktoré boli žalobcom porušené, ktoré boli zhodnotené vo väzbe na kontrolné zistenia a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili to hodnotenie ako aj hodnotenie dôkazov. Správca dane pri preverovaní existencie dodania tovaru alebo existencie zdaniteľného plnenia je oprávnený vykonávať dokazovanie smerujúce k preukázaniu týchto skutočností, pričom uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou žalobcu ako daňového subjektu. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 51. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. 52. Podľa § 3 ods. 1, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (ďalej len Daňový poriadok) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 53. Podľa § 24 ods. 1, 4 Daňového poriadku 1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 54. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku (1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 55. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 56. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákona o DPH) (1) Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane. (2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja. 57. Podľa § 20 ods. 1, písm. a), b) a ods. 2 zákona o DPH (1) Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a). (2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku. 58. Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH (6) Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a. 59. V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako svoje právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. Správny súd v preskúmavaných veciach žiadne pochybenie podľa tohto ustanovenia nezistil. Predmet súdneho prieskumu je teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, v rámci ktorých potom správny súd skúma, či si správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. 60. Žalobcove námietky nezákonnosti napadnutých rozhodnutí smerovali k spochybneniu skutkových zistení, ku ktorým žalovaným dospel z vykonaného dokazovania. Žalobca v podstate namietal vo vzťahu k jednotlivým dôkazom, že sami o sebe nestačia na skutkový záver, že žalobca nadobudol právo nakladať s ojazdenými motorovými vozidlami dovezenými z Talianska, ktoré mu vyfakturoval taliansky dodávateľ ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L. (ďalej len taliansky dodávateľ), a preto žalovaný nesprávne dospel k tomu, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť. 61. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že u žalobca bola vykonaná daňová kontrola k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jednotlivé štvrťroky roku 2014 a 2015. Taliansky dodávateľ v daňových výkazoch vykázal oslobodené dodanie ojazdených motorových vozidiel z dôvodu intrakomunitárneho dodania z jedného členského štátu - Talianska do iného členského štátu na Slovensko odberateľovi - žalobcovi. Správca dane, ktorý tieto skutočnosti zistil z medzinárodného systému VIES v daňovej kontrole zisťoval rozhodné skutočnosti pre správne určenie dane z pridanej hodnoty týchto obchodov. V prípade intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru (t. j. dovozu tovaru z iného členského štátu platiteľom dane z pridanej hodnoty) je nadobúdateľ povinný zaplatiť daň z pridanej hodnoty v členskom štáte nadobudnutia tovaru. Žalobca v daňových priznaniach dane z pridanej hodnoty nadobudnutie tovaru nepriznal a daň nezaplatil. Správcovi dane počas daňovej kontroly tvrdil, že žiadne obchody s talianskym dodávateľom nevykonal. Námietky, ktoré žalobca založil na tom, že doklady predložené talianskym dodávateľom spochybňoval tým, že tieto nestačia na preukázanie, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť, podľa svojho obsahu predstavujú nesúhlas žalobcu s tým, ako boli tieto dôkazy vyhodnotené žalovaným jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi. Žalobca v žalobe neuviedol, v čom by mali byť úvahy žalovaného či správcu dane pri hodnotení dôkazov, tak ako boli prezentované v odôvodneniach prvostupňových a napadnutých rozhodnutí, v rozpore s obsahom listín, či výpovedí svedkov, alebo s logickým uvažovaním. Napadnuté rozhodnutia neboli založené len na tom, že dodávateľ vyhlásil, že dodal tovar žalobcovi. Žalobca namietal, že chýba dôkaz o tom, že vozidlá prevzal práve žalobca, čo podľa neho bolo možné preukázať protokolmi o prevzatí vozidiel. Takáto námietka nemohla obstáť. Žalovaný dospel k svojim skutkovým zisteniam z vykonaného dokazovania po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a následne všetkých vo vzájomnej súvislosti. Z vykonaných dôkazov dospel k jednoznačným skutkovým záverom, že žalobca doviezol tovar na Slovensko z Talianska, minimálne sa tak stalo s jeho súhlasom na jeho IČO (meno) a na jeho účet, a teda mu vznikla povinnosť zaplatiť daň. Správny súd z obsahu administratívnych spisov zistil, že dodávateľ predložil faktúry s jasným údajom o tom, že fakturovaná je dodávka bez dane z pridanej hodnoty. Predložil aj CMR doklady, časť pre prijímateľa zásielky, na ktorých bolo žalobcom potvrdené prevzatie tovaru v Leopoldove, teda na území SR. Pokiaľ žalobca namietal, že dopravca poprel, že by prepravu vykonal a správca dane pochybil, keď nezistil, ako bola doprava vykonaná, možno k tomu uviesť, že táto námietka nemí nič na tom, že žalobca na tlačivách CMR potvrdil prevzatie tovaru. To, že boli autá dovezené na územie SR (a neputovali ďalej mimo územia SR), bolo preukázané aj z dokazovania dokladmi okresných úradov, odborov cestnej dopravy a pozemných komunikácií o evidencii dovezených vozidiel a schválenej technickej spôsobilosti vozidla, alebo uznanie jeho typového schválenia vrátane žiadosti o prihlásenie jednotlivo dovezeného vozidla a ostatných dokladov predkladaných žiadateľom. Bolo zistené, že všetky talianskym dodávateľom vyfakturované ojazdené motorové vozidlá boli prihlásené v Slovenskej republike a na Slovensku ďalej predané ďalším osobám. Taliansky dodávateľ predložil aj doklady o bezhotovostnom prevode na jeho účet v banke, podľa ktorých platby prijal od žalobcu. Žalobca okrem iného správcovi dane tvrdil, že talianskemu dodávateľovi žiadny tovar nezaplatil. Vykonaným dokazovaním bolo nielen dokladom o prijatí platby predloženým talianskym dodávateľom ale aj dokladmi predloženými ČSOB a. s. bez pochybností preukázané, že žalobca mal vedený účet v tejto banke, vkladal na tento účet finančné prostriedky v hotovosti a následne z tohto účtu platil fakturované čiastky talianskemu dodávateľovi, pričom platby boli identifikované predmetom plnenia a to identifikačnými údajmi fakturovaných vozidiel. Žalobca teda správcovi dane klamal, že tovar nezaplatil. Potom nemožno nič vytýkať žalovanému, keď svoje skutkové zistenia založil na tom, o čom svedčili doklady predložené dodávateľom a slovné popretie obchodov žalobcom vyhodnotil len ako nedôveryhodné tvrdenie. 62. Žalobca namietal, že jeho výpoveď bola potvrdená výpoveďami všetkých vypočutých svedkov a tiež tým, že v nákupných zmluvách bol ako predávajúci uvedený taliansky dodávateľ, čo má byť dôkazom o tom, že žalobca nebol účastný predmetných obchodov. Avšak z predmetných výpovedí osôb vypočutých v daňových kontrolách nič také nevyplýva. Z výpovedí pánov L. nevyplýva žiadny údaj o tom, kto bol dovozcom tovaru ojazdených motorových vozidiel. Teda ani to, že to nebol žalobca. Svedkovia nešpecifikovali osobu, od ktorej vozidlá nadobudli, resp. svedok L. vedel len to, že vozidlá mal od L., teda osoby bez akýchkoľvek identifikačných údajov, o ktorej sa domnieval, že bola zástupcom talianskeho dodávateľa. Zmluvy, ktorými malo byť deklarované, že predávajúcim bola talianska spoločnosť, neobsahovali údaj o tom, kto za túto spoločnosť mal konať a vypočúvané osoby neuviedli žiadny údaj, ktorým by bolo možné takúto osobu identifikovať. Takže bolo v súlade s obsahom svedeckých výpovedí, keď žalovaný tieto vyhodnotil ako výpovede nedôveryhodné, keď tieto osoby nevedeli, s kým vlastne konali a od koho vozidlá nadobudli. 63. Žalobca namietal aj to, že skutočnosť, že tovar zaplatil, nestačí na preukázanie, že mu vzniklo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa vyššie citovaného § 20 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku. Podľa § 443 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo mu je dodaný tovar odovzdaný. Žalobca na dokladoch CMR - časť pre prijímateľa zásielky potvrdil, že tovar prevzal a tieto listiny mal k dispozícii dodávateľ tovaru. V zmysle § 445 Obchodného zákonníka zmluvné strany si môžu písomne dojednať, že vlastníctvo získa kupujúci aj neskôr, pričom ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny. Žalobca na tlačivách CMR písomne potvrdil dodávateľovi, že tovar prevzal a súčasne žalobca tovar zaplatil. Teda nie je najmenšia pochybnosť o tom, že na strane žalobcu bola naplnená zákonom o dani z pridanej hodnoty stanovená podmienka nadobudnutia tovaru a žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru. 64. Žalobca správcovi dane a žalovanému neposkytol žiadne racionálne vysvetlenie, resp. presnejšie neposkytol žiadne vysvetlenie toho, prečo potvrdil prijatie tovaru, a prečo tovar platil zo svojho účtu, okrem tvrdenia že sa tak nestalo, pričom bol preukázaný opak. Žalobca vysvetlenie poskytol len polícii, ktorej potvrdil, že tovar bol dovezený s jeho súhlasom na jeho IČO a tiež, že tovar zaplatil dodávateľovi. Pred políciou pritom predostrel príbeh o tom, že tovar doviezol Rus F. bez toho, aby túto osobu identifikoval a bez toho, aby niečím takéto tvrdenie preukazoval. Treba zdôrazniť, že v daňových kontrolách a ani v nasledujúcich daňových konaniach žalobca správcovi dane a ani žalovanému nič také netvrdil. Nemá preto žiadny racionálny základ námietka žalobcu, že správca dane z tohto vedel, kto tovar doviezol a mal vykonať preverovanie. Ako správne argumentoval žalovaný daňové konanie nie je ovládané vyhľadávacou zásadou. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2014 zo dňa 29.02.2016). Daňovník počas daňovej kontroly a v daňovom konaní má právo tvrdiť rozhodné skutočnosti pre správne určenie dane a následne povinnosť tieto skutočnosti preukázať. Žalobca v daňovej kontrole a v daňovom konaní ani netvrdil, že obchody na jeho IČO vykonal niekto iný a ani to v daňovom konaní nepreukazoval. Žalovaný túto jeho výpoveď pred políciou vyhodnotil v súlade s jej obsahom, keď konštatoval, že žalobca bol povinný zaplatiť daň z pridanej hodnoty z intrakomunitárneho nadobudnutia, keď tovar, ako sám tvrdí, bol dovezený s jeho súhlasom na jeho IČO, teda na jeho meno a na jeho účet, keďže tovar mu bol vyfakturovaný a žalobca faktúry za tovar zaplatil. 65. Žalobca namietal, že žalovaný založil rozhodnutie na dôkaze, ktorý nebolo možné v daňových konaniach použiť a to úradný záznam, ktorý spísal príslušník polície o vypočutí žalobcu ohľadom vykonávania predmetných dovozov ojazdených motorových vozidiel. Žalobca sa opieral o výklad, ktorý bol podaný súdmi k úprave obsiahnutej v Trestnom poriadku trestným súdom a výklad zákona o priestupkoch, ktorý bol podaný vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o priestupku Najvyšším súdom SR. Žalobca tvrdil, že rozhodnutia, na ktoré poukázal treba analogicky použiť aj v preskúmavaných veciach. Takéto tvrdenie nemá žiadny právny základ. Žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil žalobcovi, že pre vykonávanie dokazovania v daňovom konaní platí Daňový poriadok, ktorý obsahuje úpravu dokazovania, pričom podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Nebol spor o zákonnosť predmetného úradného záznamu policajta, keď žalobca výslovne uviedol, že nenamieta, že dôkaz bol získaný zákonným spôsobom. Namietal len to, že ho nemožno v daňovom konaní použiť. Právnu úpravu trestného konania ani priestupkového konania nemožno použiť na daňové konanie z jednoduchého dôvodu, že na daňové konanie sa vzťahuje Daňový poriadok a nie uvedené predpisy. Potom požiadavka, aby sa na daný prípad aplikoval výklad týchto predpisov, ktoré podali trestný súd v trestnom konaní a Najvyšší súd SR v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v priestupkovom konaní, je požiadavkou mimo práva. Navyše, Najvyšší súd SR v konaní o preskúmaní rozhodnutia v priestupkovej veci, na ktoré v žalobe žalobca poukazoval č. k. 1Sžd/12/2014 poukázal na nasledovný právny názor vyslovený v obdobnej veci 1Sžd/32/2013: „Procesná situácia pri preverovaní skutkového stavu, kedy proti sebe stoja dve rozdielne tvrdenia, tzn. tvrdenie páchateľa o tom, že mu pričítaný skutok nespáchal, a naopak tvrdenie orgánu objasňujúci priestupok, že zisteným spôsobom konal, so sebou v zmysle § 58 ods. 1 zák. č. 372/1991 Zb. prináša správnemu orgánu povinnosť zistiť hodnoverne, že skutok sa stal a že ho zavinil páchateľ priestupku. Práve možnosť osoby označenej za páchateľa od počiatku spochybňovať tvrdenia orgánu zisťujúceho konanie páchateľa je jediným dôkazným nástrojom, ktorý nielen spochybňuje tvrdenie zisťujúceho orgánu, ale aj ho zaťažuje povinnosťou logické argumenty uvedené v obrane páchateľa vyhodnotiť a uviesť dôvody ich irelevantnosti. Iba skutočnosť, že objasňujúci orgán je viazaný služobnou prísahou k riadnej aplikácii a dodržiavaniu právneho poriadku nie je postačujúca. Preto v situácii, kde voči sebe sú prezentované protikladné hodnotenia skutkového stavu tak policajtmi ako páchateľom priestupku, je nutné pomeriavať hodnovernosť tvrdení priestupkových orgánov dôkazmi, ktoré sú schopné túto hodnovernosť spochybniť. Pokiaľ je však tvrdenie policajtov podložené dôkazmi, ktoré sú spôsobilé ich obsah potvrdiť, potom sa od páchateľa legitímne očakáva, že navrhne dôkazy vo svoj prospech." Teda najvyšší súd nepovedal, že takýto dôkaz nemožno v administratívnom konaní použiť, ale že ho treba vyhodnotiť ako každý iný dôkaz a nie rezignovať na ďalšie dokazovanie, resp. na vykonanie účastníkom konania navrhnutého dôkazu len preto, že úradný záznam spísaný príslušníkmi polície obsahuje určité skutočnosti. V súvislosti s touto námietkou nezákonnosti napadnutých rozhodnutí treba tiež uviesť, že v konaniach, predmetom ktorých je rozhodnutie o správnom delikte alebo o priestupku je potrebné aplikovať základné zásady trestného konania a zásady ukladania trestov. Predmetom preskúmavaných vyrubovacích konaní nebolo rozhodovanie o správnom delikte teda správne trestanie, ale predmetom preskúmavaných daňových konaní bolo správne určenie dane. Okrem uvedeného žalobca nenamietal ani v administratívnom konaní a ani v žalobe obsah svojho vyjadrenia zaznamenaného príslušníkom polície v predmetnom úradnom zázname. Namietal len to, že úradný záznam nie je možné použiť ako dôkaz v daňovom konaní. Z uvedeného vyplýva, že táto námietka nebola dôvodná. 66. Neboli dôvodné ani námietky, že správca dane nemohol svoje rozhodnutie založiť na dokladoch, ktoré nemal v originálnej forme k dispozícii a to z dôvodov, ktoré na túto námietku podrobne zodpovedal žalovaný v napadnutých rozhodnutiach a to, že doklady boli správcovi dane predložené zahraničnou finančnou správou na základe žiadosti o výmenu informácií v daňových veciach, pričom talianska finančná správa vyhotovila kópie dokladov od dodávateľa, na základe svojich oprávnení z dokladov predložených talianskym dodávateľom. Nie je žiadny dôvod pochybovať o pravosti predložených dokladov. Žalobné námietky, ktoré boli uplatnené všeobecne, neumožnili prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal, že správca dane niektoré dôkazy vyhodnotil svojvoľne ako účelové bez toho, aby to odôvodnil. Nie je zrejmé, ktorý dôkaz mal byť takto vyhodnotený a navyše, žalovaný ako aj v prvostupňových rozhodnutiach správca dane, každý vykonaný dôkaz vyhodnotil, čo v odôvodnení uviedol. Takisto námietky, že nebolo zrejmé, z akých dôkazov žalovaný k svojim záverom dospel, nemali oporu v obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je jasné, z akých dôkazov a na základe akého ich hodnotenia žalovaný k jednotlivým skutkovým zisteniam dospel, a akou úvahou tieto skutkové zistenia právne posúdil. Správny súd z obsahu odôvodnení napadnutých ako aj prvostupňových rozhodnutí zistil, že tieto majú všetky náležitosti uvedené v § 63 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Argumentácia správcu dane a žalovaného (body 12 až 18 a 28 až 34 tohto rozsudku) ohľadom skutkových zistení a ich právneho posúdenia je výsledkom racionálneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov a správneho právneho posúdenia zistených skutočností. 67. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodu nezákonnosti uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 68. Správny súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu odôvodnene vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. V tomto prípade žalobca v konaní nemal úspech, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 69. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.