Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 5To/97/2024 6624010258 06. 11. 2024 JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M. ECLI:SK:KSBB:2024:6624010258.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, sp.zn.: 29T/14/2024 zo dňa 28. 08. 2024 na verejnom zasadnutí dňa 06. 11. 2024, takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn.: 29 T/14/2024 zo dňa 28. 08. 2024 v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX vo Veľkom Krtíši, trvale bytom C. A. XXX/XX, XXX XX D. E. uznáva
v i n n ý m , že
dňa 30. 07. 2023 v čase okolo 17:00 hod na chodníku pred vstupnou bránou na pozemok k nehnuteľnosti na adrese B. F. XX, G. H. I., teda na mieste verejnosti prístupnom, pristúpil k J. I., narodenému XX. XX. XXXX, o ktorého veku vedel a bez varovania ho udrel päsťou ľavej ruky do pravej časti tváre, načo z miesta odišiel so slovami "to máš za to, že si povedal, že som špina a že chodím pytliačiť", čím svojím konaním podľa vypracovaného znaleckého posudku A. K. K., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, spôsobil poškodenému J. I., narodenému XX. XX. XXXX zranenia a to trieštivú zlomeninu nosových kostí bez posunu, zlomeninu nosovej priehradky s minimálnym posunom, zlomeninu hornej čeľuste v oblasti prednej steny pravej čeľustnej dutiny s minimálnym posunom bez zakrvácania do čeľustnej dutiny, pomliaždenie tváre vpravo s okoloočným hematómom a zakrvácaním očného bielka, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečby a práceneschopnosti v trvaní 5 týždňov teda 35 dní, teda - inému úmyselne ublížil na zdraví, - dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest 1 000,-eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodeným: J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, H. I. spôsobenú škodu vo výške 3 129,60 eur (slovom: tritisícstodvadsaťdeväť eur a šesťdesiat euro centov) a H. L. B., a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35937874 spôsobenú škodu vo výške 219,15 eur (slovom: dvestodevätnásť eur a pätnásť eurocentov). odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp.zn.: 29T/14/2024 zo dňa 28. 08. 2024 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 30. 07. 2023 v čase okolo 17:00 hod na chodníku pred vstupnou bránou na pozemok k nehnuteľnosti na adrese B. F. XX, G. H. I., teda na mieste verejnosti prístupnom, pristúpil k J. I., narodenému XX. XX. XXXX, o ktorého veku vedel a bez varovania ho udrel päsťou ľavej ruky do pravej časti tváre, načo z miesta odišiel so slovami "to máš za to, že si povedal, že som špina a že chodím pytliačiť", čím svojím konaním podľa vypracovaného znaleckého posudku A. K. K., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, spôsobil poškodenému J. I., narodenému XX. XX. XXXX zranenia a to trieštivú zlomeninu nosových kostí bez posunu, zlomeninu nosovej priehradky s minimálnym posunom, zlomeninu hornej čeľuste v oblasti prednej steny pravej čeľustnej dutiny s minimálnym posunom bez zakrvácania do čeľustnej dutiny, pomliaždenie tváre vpravo s okoloočným hematómom a zakrvácaním očného bielka, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečby a práceneschopnosti v trvaní 5 týždňov teda 35 dní. Za toto konanie bol obžalovanému uložený podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), 37 písm. h) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu jeden rok. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému J. I. spôsobenú škodu vo výške 3 129,60 eur a poškodenému Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. spôsobenú škodu vo výške 219,15 eur. Podľa § 557 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku. O výške nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom uviedol, že v zápisnici o pojednávaní je uvedené, že sa pojednávania zúčastnil prokurátor M. A. N. čo nie je pravdou, pretože na pojednávaní bol prítomný M. E. O.. Ďalej uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je len v rovine indícií a špekulácií a súd sa nevysporiadal so skutkovým stavom a dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní. Až na hlavnom pojednávaní súd vypočul svedkov obhajoby, ktorí boli navrhovaní už v prípravnom konaní. Súd akceptoval návrh zástupcu poškodeného a vypočul svedkov, ktorých tento navrhoval až na poslednú chvíľu. Súd nevykonal také dôkazy, ktoré by preukazovali, kedy sa poškodený dostavil na políciu v Dolnej Strehovej, kto fotografoval poškodeného a kedy. Súd si nevyžiadal spisy týkajúce sa podaní poškodeného, respektíve jeho manželky, kde títo krivo obvinili viackrát obžalovaného zo spáchania rôznych deliktov. Samotný výrok rozsudku o tom ako sa mal skutok stať nie je presne špecifikovaný ohľadne času ako aj miesta. Skutočnosť, že skutok sa mal stať v obci Prieloh pred vstupnou bránou k nehnuteľnosti číslo 40 je len tvrdenie poškodeného, ktoré nebolo nijako verifikované. Poukázal na to, že samotný poškodený nezavolal na tiesňovú linku, že bol napadnutý, ale odišiel z miesta skutku cca 10 kilometrov na policajnú stanicu, kde tvrdil najprv, že vo veci bol vypočutý a fotografovaný a neskôr tvrdil, že musel zháňať
policajtov, ktorí ho len odviezli do nemocnice a na druhý deň sa dostavil s manželkou podať trestné oznámenie. Je nelogické, že ak bol poškodený tak zranený tak po vykonaní ošetrenia miesto toho, aby išiel domov si zavolal známych, ktorých požiadal aby ho zaviezli do Dolnej Strehovej, kde riešil parkovanie auta, následne do Prielomu, kde fotografoval údajné poškodzovanie vecí a vykonával neznámu činnosť v rodinnom dome a následne mal ísť na návštevu k osobe menom A. v Dolnej Strehovej. Poškodený zháňal ľudí, ktorí by vedeli potvrdiť, že mal byť údajne napadnutý obžalovaným. Poukázal na rozpory vo výpovediach poškodeného z prípravného konania a konania pred súdom. Súd uveril výlučne tvrdeniu poškodeného a nebral do úvahy obranu obžalovaného, ani výpovede svedkov zo strany obhajoby. Ďalej uviedol, že znalec nevylúčil, že zranenie poškodeného mohli súvisieť aj s iným mechanizmom ich vzniku, hoci to vyhlásil za nepravdepodobné, ale nie nemožné. Poukázal na to, že poškodený tvrdil, že po incidente nemohol šoférovať a na druhej strane bezprostredne po skutku mal viesť motorové vozidlo. Obžalovaný jednoznačne tvrdil, že zranenia, ktoré boli poškodenému spôsobené mu on nespôsobil a preukázal, že v čase, keď sa mal skutok stať bol na úplne inom mieste. Poškodený umelo vytváral situáciu ohľadne predmetného skutku a doteraz nikto neverifikoval, kde sa mal skutok stať, akým spôsobom a či následky, ktoré mal poškodený sú následkom konania samotného obžalovaného. Záverom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný doplnil svoje odvolanie ďalším písomným podaním, v ktorom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Uviedol, že jediným priamym dôkazom, o ktorý sa opiera výrok o vine je výpoveď svedka - poškodeného J. I., pričom tento dôkaz považuje za nedostatočný na vyslovenie záveru o jeho vine. Dal do pozornosti osobné spory medzi poškodeným a obžalovaným, ktoré sa týkali vlastníctva susediacich nehnuteľností a ich užívania a tieto rozpory, podľa jeho názoru, vytvorili pochybnosti o vierohodnosti svedka poškodeného. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybnosti o vine obžalovaného je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak. Ak ide o svedka, ktorý má nesporne negatívny vzťah k obžalovanému, je potrebné sa pri posúdení takéhoto dôkazu zamerať aj na ich vzťah a možné motivácie poškodeného vypovedať v prospech alebo neprospech obžalovaného. Poukázal na výpovede svedkov, ktorí uviedli, že obžalovaný sa v čase, keď malo dôjsť k spáchaniu skutku nachádzal na streche v Dolnej Strehovej. Spochybňovanie dôveryhodnosti výpovede týchto troch svedkov iba na základe toho, že sú v príbuzenskom vzťahu s obžalovaným považoval za neprijateľné. Poukázal na to, že sa okresný súd jednoznačne nevysporiadal s možnou motiváciou poškodeného klamať. Skutočnosť, že poškodený mal kde poľovať, nakoľko bol členom poľovníckeho združenia, zatiaľ čo obžalovaný nie, nijakým spôsobom nevyvracia to, že vzťah medzi poškodeným a obžalovaným bol plný rozporov. K predloženému znaleckému posudku poukázal, že dokazuje iba to ako došlo k opísaným zraneniam, avšak v žiadnom prípade nemôže dokázať, že k úderu došlo zo strany obžalovaného. Záverom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol K podanému odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril poškodený J. I. prostredníctvom svojho splnomocnenca, v ktorom vyjadrení poukázal na to, že ihneď po udalosti, ktorá je opísaná v rozsudku kontaktoval políciu za účelom trestného oznámenia a vykonania potrebných úkonov v danej veci. Jeho výpoveď bola autentická, potvrdená fotografiami, obhliadkou tela ako aj vyšetrením zdravotného stavu a poranení ihneď po udalosti. Reťaz dôkazov potvrdzujú aj nepriami svedkovia, ktorých ihneď po udalosti kontaktoval a boli riadne vypočutí na hlavnom pojednávaní. Popis zranení ako aj príčinná súvislosť ich vzniku bola zdokumentovaná a popísaná súdnym znalcom, pričom iná verzia bola znalcom stanovená ako veľmi málo pravdepodobná. Vyvrátil tvrdenia, podľa ktorých prípravnom konaní nežiadal vypočuť svedkov. Táto skutočnosť sa nachádza vo vyšetrovacom spise, pričom táto jeho požiadavka bola zamietnutá. Poukázal na, že súdnemu znalcovi nebola uložená úloha ohodnotiť výšku škody spôsobenej úrazom. Túto skutočnosť musel z vlastnej iniciatívy doplniť bodovým ohodnotením úrazu u A. P.. Záverom navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 26. 09. 2024. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného a poškodeného J. I.. Obžalovaný požiadal písomným podaním zo dňa 28. 10. 2024 aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. Poškodený J. I. sa na verejné zasadnutie nedostavil, o termíne verejného zasadnutia bol riadne a včas upovedomený, svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil. Verejného
zasadnutia sa zúčastnil obhajca obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry a splnomocnenec poškodeného J. I. . Prokurátorka na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že skutkový stav bol okresným súdom správne a náležite zistený. Napadnutý rozsudok považovala za zákonný a správny, preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť. Splnomocnenec poškodeného sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pripojil k písomnému vyjadreniu poškodeného. Napadnutý rozsudok považoval za zákonný a správny, odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považoval napadnutý rozsudok za nesprávny. Okresný súd nesprávne vyhodnotil zabezpečené dôkazy v neprospech obžalovaného a nelogicky, preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku a vec vrátiť okresnému súdu aby ju znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Preskúmaním napadnutého rozsudku a spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd porušil ustanovenie Trestného zákona pri právnej kvalifikácii skutku uvedeného v napadnutom rozsudku a zároveň uložil obžalovanému neprimeraný trest. Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podal dňa 04. 04. 2024 pod číslom Pv 408/23/6610 obžalobu na obvineného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní poprel svoju vinu, následne bolo okresným súdom vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, výsluchom svedka A. B. mladšieho, svedka M. O., svedka B. O., svedka A. O., manželky poškodeného A. L. I., svedkyne Q. R. ako aj výsluchom znalca, prečítaním listinných dôkazov a správ k osobe obžalovaného. Vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná vykonaným dokazovaním, predovšetkým výpoveďou poškodeného ako aj odborným vyjadrením a výpoveďou znalca k rozsahu zranení a mechanizmu ich vzniku. Poškodený popísal ako, kde a kedy ku skutku došlo, zranenia boli popísané znalcom, bolo teda bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že sa stal skutok a že tento je trestným činom. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že nebolo preukázané, že by to bol on, kto skutok spáchal, tu je potrebné poukázať na to, že napriek tomu, že mali medzi sebou s poškodeným spory, zo žiadneho dôkazu nevyplynula motivácia poškodeného krivo obviniť obžalovaného, čím by zároveň kryl inú osobu, ktorá mu predmetné zranenia spôsobila. Takéto konanie poškodeného by naviac nedávalo žiadny zmysel. Z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by sa na mieste skutku v čase jeho spáchania nachádzal ešte niekto iný, okrem obžalovaného a poškodeného a zároveň zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že tieto zranenia neboli spôsobené pádom, ale úderom tupým predmetom a teda inou osobou. Rovnako nebolo nijako preukázané, že by poškodený „zháňal“, svedkov, ktorí by potvrdili, že bol napadnutý obžalovaným. Výpoveď poškodeného potvrdzuje, ohľadom vzniku zranení výpoveď znalca. Ostatní svedkovia poškodeného vedeli o skutku od samotného poškodeného (manželka L. I.) alebo od manželky poškodeného (Q. R. a A. O.). Naopak, práve svedkovia, ktorých navrhol vypočuť obžalovaný, mali potvrdiť, že sa v čase skutku nachádzal s nimi na inom mieste, čo sa však vo svetle vyššie uvedených dôkazov a skutočností ukázalo ako nepravdivé. Krajský súd sa stotožňuje s presvedčivým odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovedí svedkov, rodinných príslušníkov obžalovaného, na ktoré zároveň poukazuje.
Vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku „chránená osoba“ sa krajský súd nestotožnil s názorom okresného súdu. Je pravdou, že obžalovaný napadol poškodeného, ktorý je osobou vyššieho veku, avšak nebolo ničím preukázané, že tak urobil z dôvodu, že práve tento vyšší vek a s tým spojený menší odpor bol motívom jeho konania. Pre uznanie tohto kvalifikačného znaku nestačí skutočnosť, že obžalovaný mal o veku poškodeného vedomosť. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné upraviť právnu kvalifikáciu konania obžalovaného tak ako je vyššie uvedené, teda na prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona . K ďalším námietkam obžalovaného krajský súd uvádza nasledovné: Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 28. 08. 2024 je medzi prítomnými ako prokurátor uvedený M. A. N., avšak na strane 2 zápisnice, v rámci zisťovania totožnosti osôb, ktoré sa ustanovili na hlavné pojednávanie je uvedený ako prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš M. E. O.. Z uvedeného je zrejmé, že došlo iba ku chybe v písaní na prvej strane zápisnice pod nápisom „Prítomní“. Pokiaľ ide o vyjadrenie znalca, že vznik zranení pádom poškodeného nie je pravdepodobný, alebo že nie je nutné pochybovať o spôsobe, ktorý popísal poškodený, tu krajský súd uvádza, že znalec nie je svedkom udalosti, nebol fyzicky prítomný na mieste v čase spáchania skutku, a preto mohol vychádzať iba zo zranení poškodeného. Znalec, ako odborník vo svojom odvetví, nemôže nikdy úplne vylúčiť iný spôsob vzniku zranení, keďže nebol na mieste spáchania trestného činu a tento nevidel, avšak vzhľadom na odborné znalosti potrebné pre posúdenie mechanizmu vzniku zranení, je takéto vyjadrenie znalca v rámci záverov odborného vyjadrenia absolútne dostačujúce. Okresný súd pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 Trestného zákona s prihliadnutím na zásady individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadol najmä na osobu obžalovaného, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. U obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/) a priťažujúcu okolnosť, že spáchal dva trestné činy (§ 37 písm. h/). Okresný súd pri ukladaní trestu pochybil, keď neukladal trest úhrnný podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona, avšak vzhľadom k tomu, že odvolanie proti rozsudku podal len obžalovaný, nemohol mu krajský súd priťažiť a uvedené pochybenie okresného súdu napraviť, preto toto ponechal bez zásahu. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe. Krajský súd pri ukladaní trestu vychádzal okrem zásad ukladania trestov z osoby obžalovaného, z jeho doterajšieho života. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. V odpise registra trestov má jeden záznam, a to podmienečné zastavenie trestného stíhania Okresnou prokuratúrou Veľký Krtíš, zo dňa
13. 08. 1999, pričom sa v skúšobnej dobe, určenej do 13. 02. 2000 osvedčil. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov nemá obžalovaný žiadny záznam. Obžalovaný je zamestnaný s čistým mesačným príjmom 900 eur. Po zvážení všetkých uvedených skutočností považoval krajský súd peňažný trest vo výške 1 000 eur spolu s náhradným trestom odňatia slobody dva mesiace za primeraný a spravodlivý pre obžalovaného, pričom pri ukladaní peňažného trestu zobral do úvahy aj čistý mesačný príjem obžalovaného ako aj možnosť zaplatiť peňažný trest v splátkach (pokiaľ si obžalovaný požiada o povolenie zaplatiť peňažný trest v splátkach), a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol zároveň zaviazaný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, ktorá v celkovej výške presahuje sumu 3 000 eur. Nároky na náhradu škody boli uplatnené riadne a včas, čo do dôvodu a výšky zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako aj poškodeného J. I., o výške ktorých nemal krajský súd pochybnosti, preto o škode rozhodol rovnako ako okresný súd. Z napadnutého rozsudku musel krajský súd vypustiť výrok o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenému trovy spojené s uplatnením jeho nároku. Trovy poškodeného nemožno považovať za "škodu spôsobenú trestným činom", a preto na ich náhradu nemožno zaväzovať v rozsudku. Podľa § 557 ods. 1 Trestného poriadku, ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribratím splnomocnenca. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že o tomto nároku možno rozhodnúť až po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného a bola mu uložená povinnosť nahradiť škodu. Z uvedeného dôvodu nie je možné na túto povinnosť obžalovaného zaväzovať neprávoplatným rozsudkom, ale až samostatným uznesením po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku. Na základe uvedeného krajský súd postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a rozhodol vo veci sám. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Banská Bystrica pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.