Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 14CoCsp/32/2025 6322201672 17. 02. 2026 JUDr. Anna Snopčoková ECLI:SK:KSBB:2026:6322201672.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpený FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 7325/14, 811 08, IČO: 56 711 832, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C., D. XXXX/X, o zaplatenie 349,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. BR-5Csp/35/2023-161 zo dňa 24. januára 2025 v spojení s opravným uznesením č. k. BR-5Csp/35/2023-199 zo dňa 23. októbra 2025, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. BR-5Csp/35/2023-161 zo dňa 24. januára 2025 v spojení s opravným uznesením č. k. BR-5Csp/35/2023-199 zo dňa 23. októbra 2025 potvrdzuje. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 349,85 eur, spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 349,85 eur od 13.09.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na bankový účet vedený v E. E., F., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: G., VS: XXXXXXXXXX (výrok I.), žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.). 1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 349,85 eur s úrokom z omeškania, čo odôvodnil povinnosťou žalovaného do zániku poistenia zaplatiť poistné. 1.2 Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou vzniku zmluvného vzťahu uzavretím poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú pri výkone z povolania zo dňa 10. septembra 2019 (ďalej len „poistná zmluva“). Žalovaný sa bránil, že podpis na poistnej zmluvy nie je jeho. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že pre tvrdenie žalobcu o uzavretí poistnej zmluvy svedčia okolnosti, ktoré vyplývajú z doložených listinných dôkazov. Okrem podpisov, ktoré sa vizuálne podobajú na podpisy žalovaného na podaniach voči súdu v tomto konaní, sú tu aj podrobné osobné údaje žalovaného, ktoré boli vyplnené do tlačív k informáciám pre klienta pred uzavretím poistnej zmluvy a do návrhu poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie nezistil, že by občiansky preukaz žalovaného bol odcudzený či stratený. Z týchto okolností súd prvej inštancie prijal záver, že finančný agend dojednávajúci poistnú zmluvu mal k dispozícii také údaje o žalovanom, ktoré mu mohol poskytnúť len žalovaný. Na zistenie
pravosti podpisu žalovaného na poistnej zmluve bolo nevyhnutné vykonanie znaleckého dokazovania, ako navrhoval žalovaný. Žalovaný však nesplnil súdom uloženú preddavkovú povinnosť, a preto súd prvej inštancie znalecké dokazovanie nevykonal. Následkom toho bolo, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o nepravosti podpisu na poistnej zmluve. Súd prvej inštancie mal z výsledkov dokazovania za preukázané, že poistná zmluva bola riadne uzavretá, na strane žalovaného vznikla povinnosť platiť dohodnuté poistné plnenie. Pre neuhradenie poistného zaniklo predmetné poistenie dňa 12. septembra 2020 v zmysle ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ročné poistné v sume 349,85 eur bolo rozložené na splátky po 87,46 eur, posledná z nich bola splatná dňa 12. júla 2020, a keďže do 3 mesiacov odo dňa tejto splatnosti nebolo poistné zaplatené, poistenie zaniklo. V zmysle ust. § 803 Občianskeho zákonníka však žalobca ako poisťovateľ má právo na zaplatenie poistného do zániku poistenia, a to v sume, ktorá ako určené poistné zaplatené alebo doplatné poistníkom nebola, v tomto prípade ide o celé ročné poistné v sume 349,85 eur. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorý bol uplatnený odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, teda od 13. septembra 2020. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznala nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej aj len ako „odvolateľ“) odvolanie, a to z dôvodu zaujatosti príslušného súdu, ktorý absolútne neberie jeho vyjadrenia, stanoviska do úvahy. Dodal, že dňa 11. septembra 2019 bol vo H. I. H. J. K. na týždennej skúške. Pri tejto príležitosti ho aj oslovil agent poisťovne, ale on mu povedal, že poistku už má urobenú s D. L. F.. O tom, že podpísal poistnú zmluvu so žalobcom vo H. I. sa dozvedel až z napadnutého rozsudku. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a žiadal o právneho zástupcu, ktorý s ním prehodnotí ďalší postup. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi uvádzanými v napadnutom rozsudku a odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné. 4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý nad rámec argumentov produkovaných v odvolaní tvrdil, že na kópii poistnej zmluvy nie je jeho podpis. 5. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie je prípustné (§ 358 CSP „a contrario“), bolo podané včas, oprávnenou stranou, (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 „a contrario“ rozsudok okresného súdu vo výroku I. a II. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd uvádza, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie; neboli naplnené procesné predpoklady pre postup v zmysle ust. § 384 ods. 1 až 3 CSP v spojení s ust. § 366 CSP, a preto pri rozhodovaní o veci vychádzal odvolací súd zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného
a odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní, na základe preskúmania veci, dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie žalovaného nie je dôvodné, nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci považuje za vecne správne. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozsudku sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje, pričom k relevantným námietkam odvolateľom v podaných odvolaniach v súlade s ustanovením § 387 ods. 3 CSP uvádza nasledovné. 9. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania konštatuje, že relevantná procesná obrana žalovaného v odvolaní sa kumulovala do odvolacej námietky porušenia práva na spravodlivý proces a nesprávnych skutkových zistení. 10. Pod odvolací dôvod porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd subsumoval argumentáciu žalovaného, v zmysle ktorej vyčítal príslušnému súdu zaujatosť, a to z dôvodu, že súd nebral jeho vyjadrenia a stanoviska do úvahy, resp. namietol nesprávny procesný postup. 10.1 Vo vzťahu k námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd uvádza, že pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. 10.2 Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, a to ani v intencií prípadnej námietky zaujatosti v zmysle ust. § 52 a nasl. CSP, nakoľko dôvody uvádzané žalovaným majú spočívať v procesnom postupe súdu (§ 49 ods. 3 CSP), ktorá skutočnosť nie je dôvodom vylúčenia sudcu. 10.3 Osobitne k požiadavke žalovaného na právneho zástupcu odvolací súd uvádza, že žalovaný bol súdom prvej inštancie riadne poučený o svojich procesných právach a povinnostiach (č. l. 28), a to konkrétne aj v rozsahu práva a možnosti dať sa právne zastúpiť v predmetnom súdnom konaní. Poučenie bolo žalovanému doručené dňa 26. septembra 2022 (č. l. 32). Skutočnosť, že žalovaný svoje právo nevyužil, nemôže byť na ťarchu zákonnosti napadnutého rozsudku, a preto na túto odvolaciu argumentáciu hľadí odvolací súd ako na nedôvodnú. 11. Pod odvolací dôvod v rozsahu skutkových vád rozsudku odvolací súd subsumoval tvrdenie žalovaného o nepravosti jeho podpisu na poistnej zmluve. 11.1 K odvolaciemu dôvodu viažucim sa k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP. Odvolací súd žiadne takéto nedostatky nezistil. 11.2 Odvolací súd uvádza, že žalovaný sa v konaní bránil tvrdením o nepravosti (sfalšovaní) jeho podpisu na poistnej zmluve. Súd prvej inštancie v tomto smere správne postupoval, keď vychádzal z potreby nariadenia znaleckého dokazovania za účelom preukázania tvrdenia žalovaného, v nadväznosti na čo vyzval žalovaného na zloženie preddavku na vykonania tohto dôkazu vo výške 250,- eur. Nakoľko však žalovaný preddavok neuhradil, súd prvej inštancie postupom v zmysle § 253 ods. 3 CSP predmetný dôkaz nevykonal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v tomto
smere riadne a v súlade so zákonom odôvodil nevykonanie predmetného dôkazu, t. j. znaleckého dokazovania. Všeobecne platí, že dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu tejto skutočnosti tiež tvrdí. V danom prípade zaťažovalo bremeno dôkazu žalovaného. Nakoľko si však žalovaný nesplnil svoju preddavkovú povinnosť, následkom čoho bolo nevykonanie znaleckého dokazovania, tvrdenie žalovaného o nepravosti jeho podpisu na poistnej zmluve zostalo len vo všeobecnej rovine tvrdenia, t. j. nepreukázané. Odvolací súd poznamenáva, že v civilnom sporovom konaní dôležitú úlohu zohráva zásada procesnej zodpovednosti, v zmysle ktorej sú strany sporu povinné pre úspech v spore riadne produkovať tvrdenia a tieto po dôkaznej stránke aj riadne preukázať. Nesplnenie si tejto povinnosti vedie k strate sporu. Žalobca pre úspech v spore riadne tvrdil a aj preukázal skutočnosti odôvodňujúc mu priznanie žalovaného nároku. Na druhej strane, aby bola procesná obrana žalovaného úspešná, bolo povinnosťou žalovaného po dôkaznej stránke riadne preukázať jeho tvrdenie o nepravosti podpisu na poistnej zmluve. Žalovaný však v konaní tvrdenú procesnú obranu riadne nepreukázal, keď si nesplnil riadne preddavkovú povinnosť, v dôsledku čoho nedošlo k vykonaniu znaleckého dokazovania a ani nepredložil žiaden ďalší dôkaz v aspekte preukázania tvrdenia o nepravosti podpisu, následkom čoho bola strata sporu v jeho neprospech. Nadväzujúc na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie, zohľadňujúc povahu spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), vykonal riadne všetky dôkazy, na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne vyhodnotil a dostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého vec po právnej stránke správne posúdil a rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. 12. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nebolo spôsobilé privodiť zrušenie a ani zmenu napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 13. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, podľa § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, procesný úspech v konaní v celom rozsahu prináležal žalobcovi, preto ak súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, rozhodol vecne správne. Preto odvolací súd potvrdil ako vecne správny aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania žalovaného tento nebol úspešný ani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Procesný úspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží žalobcovi, a preto odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalovanému ako procesne neúspešnej strane sporu ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu v rozsahu 100 % , v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania. 15. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).