Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 13Co/49/2026 6726200091 24. 06. 2026 JUDr. Ama Odalošová ECLI:SK:KSBB:2026:6726200091.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcov 1/ A. B., narodený XX. XX. XXXX, 2/ C. B., narodená XX. XX. XXXX, 3/ D. B., narodená XX. XX. XXXX, všetci s trvalým pobytom E. XXXX/XX, XXX XX E., všetci žalobcovia v konaní právne zastúpení JUDr. Petrom Múkerom ml., advokátom, so sídlom ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej ČSOB Poisťovňa, a. s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/1/2026-95 z 24. marca 2026, takto rozhodol: I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania (II. výrok) m e n í tak, že žalovanej náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 3/ n e p r i z n á v a . II. Žalobcovia 1/ až 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. odôvodnenie: 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením konanie zastavil (I. výrok) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o určení ich výšky (II. výrok). 2. Súd prvej inštancie zdôvodnil zastavenie konania ust. § 145 ods. 1 CSP a späťvzatím žaloby, pričom ohľadne výroku o trovách konania poukázal na skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby žalobcovia pristúpili na základe toho, že žalovaná im po začatí konania žalovanú sumu uhradila. Žalovaná tak procesne zavinila zastavenie konania a preto podľa ust. § 256 ods. 1 CSP priznal žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania. Dodal, že nebolo povinnosťou žalobcov pokúsiť sa pred podaním žaloby o mimosúdne riešenie veci so žalovanou. 3. V zákonnej lehote podala proti uzneseniu odvolanie žalovaná napádajúc výrok o trovách konania (II. výrok). Namietala, že nedala žiadnu príčinu k vzniku sporu, ku ktorému došlo výlučne kvôli postupu žalobcov, ktorí podali žalobu bez toho, aby svoje nároky vopred uplatnili u nej. Poukázala na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a na to, že pokiaľ poškodený svoj nárok neuplatnil a nepreukázal, poisťovateľ nie je povinný plniť a nemôže sa dostať ani do omeškania, pričom žaloba bola žalobcami podaná predčasne ešte pred uplynutím trojmesačnej lehoty na prešetrenie. Žalovaná potom zdôraznila, že bezodkladne po doručení žaloby ukončila likvidáciu, vyplatila poistné plnenia v rozsahu preukázaných nárokov a teda plnenie žalovanej sumy po podaní žaloby nemožno považovať za jej zavinenie na späťvzatí žaloby. Žalobcovia svojim konaním zavinili, že plnila až po podaní žaloby a preto nemajú mať nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. 4. Žalobcovia 1/ až 3/ sa k odvolaniu nevyjadrili.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil vo výroku o trovách konania (II. výrok), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP). 6. Odvolanie je dôvodné. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia ako pozostalí sa podanou žalobou domáhali náhrady nemajetkovej ujmy (žalobcovia 1/ a 2/ po 16.000,- Eur, žalobkyňa 3/ v sume 8.000,- Eur) proti žalovanej ako poisťovateľke motorového vozidla, ktorého vodička spôsobila dňa 11. 01. 2023 dopravnú nehodu, ktorej obeťou bol ich blízky príbuzný (syn žalobcov 1/ a 2/ a brat žalobkyne 3/). Nebolo sporné, že žalobcovia svoje nároky uplatnili rovno podaním žaloby na súd bez toho, aby predtým oslovili žalovanú, ktorá na doručenie žaloby dňa 20. 01. 2026 reagovala následnou úhradou nimi uplatnených nárokov tak, že žalované sumy boli v plnej výške žalobcom pripísané na účet dňa 04. 02. 2026, pod vplyvom čoho potom títo zobrali žalobu späť. 8. Za takéhoto stavu niet podľa odvolacieho súdu dôvodu pripisovať procesné zavinenie na zastavení konania žalovanej, ktorá logicky nemohla splniť nároky žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy skôr než ju títo o svojich nárokoch upovedomili, než ju na ich uspokojenie vyzvali, k čomu došlo až tým, že žalovanej bola zo strany súdu doručená žalobcami podaná žaloba. Z opačného pohľadu, žalovaná ako poisťovateľka mohla z objektívneho hľadiska poskytnúť žalobcom nimi požadované plnenie najskôr nasledujúci deň po tom, ako sa vôbec dozvedela, že nejaké nároky voči nej uplatňujú (neberúc pritom ešte do úvahy úpravu § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorej má poisťovateľ od oznámenia poškodeného 3-mesačnú lehotu na skončenie prešetrenia škodovej udalosti, v nadväznosti na čo § 11 ods. 7 cit. zákona určuje 15-dňovú lehotu na vyplatenie plnenia ako takto zákonom určený čas plnenia predpokladá § 563 OZ), k čomu došlo až tým, že prevzala podanú žalobu. Na základe toho potom žalovaná pristúpila k uspokojeniu nárokov žalobcov v plnom rozsahu. O procesné zavinenie na zastavení konania žalovanou v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcami by mohlo ísť vtedy, ak by títo pred podaním žaloby najskôr požiadali žalovanú o uspokojenie svojich nárokov (ako to vyplýva z § 15 zákona č. 381/2001 Z. z.) a táto by im plnila až po podaní žaloby (a uplynutí už spomínaných lehôt). Súd prvej inštancie si tieto okolnosti neuvedomil a preto plnenie žalovaných nárokov žalovanou po podaní žaloby žalobcami nesprávne považoval automaticky za jej procesné zavinenie na zastavení konania, hoci mal zohľadniť špecifikum tohto prípadu spočívajúce v tom, že zo strany žalovanej nešlo o splnenie dlhu, ktorého zročnosť nastala ešte pred podaním žaloby. Boli to teda podľa odvolacieho súdu žalobcovia, ktorí procesne zavinili zastavenie konania, nakoľko však žalovaná náhradu trov prvoinštančného konania nepožadovala, odvolací súd aplikujúc § 256 ods. 1 CSP vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania voči žalobcom nepriznáva. 9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná (ktorá uplatnila náhradu trov odvolacieho konania) a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ až 3/ v rozsahu 100 %. 10. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.