Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/213/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110219002 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110219002.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. deti G. A. nar. XX.X.V. a A. nar. X.X.V. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov C. G. nar. X.XX.V. bývajúcej v G. Č.. XX u K. Č. a X. G. nar. V..X.V. bývajúceho v D. E. D. Q.. Č.. XX v konaní o zmenu výkonu osobnej starostlivosti a o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 6.4.2011 č.k. 21P/170/2010-32 v znení dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Košice I z 2.4.2012 č.k. 21P/170/2010-62 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného a o dlžnom výživnom a v r a c i a vec v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 16.7.2008 č.k. 20C/267/2007-55 od otca pre mal. A. zo 49,79 Eur na 55 Eur mesačne a pre mal. A. z 33,19 Eur na 44 Eur mesačne u oboch od 9.12.2010, ktoré ho zaviazal prispievať matke maloletých vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné pre mal. A. 19,32 Eur a pre mal. A. 40,10 Eur, ktoré vzniklo jeho zvýšením od 9.12.2010 do 31.3.2011 povolil otcovi splácať s bežným výživným po 10 Eur mesačne pre každé dieťa až do zaplatenia. Návrh otca na zníženie výživného zamietol a zamietol aj návrh matky na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti výroku o zvýšení výživného podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zvýši výživné od otca pre mal. A. na 75 Eur mesačne a na mal. A. na 57 Eur mesačne, aby upravil styk otca s mal. deťmi tak, ako bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I a aby rozhodol o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom. Okrem skutočností, ktoré nesúviseli s predmetom konania a týkali sa nevhodnosti starostlivosti otca o mal. deti uviedla, že ňou požadované výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí a aj pomerom otca, ktorý je zamestnaný a má pre seba rovnaký plat ako ona s dvoma mal. deťmi. Konštatovala, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne a včas. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že matka mu neprispieva na poplatky spojené s užívaním bytu, a že bol s mal. deťmi počas 170 dní v roku a počas celého júla, za ktorý matka tiež žiada o zvýšenie výživného. Konštatoval, že na výživu mal. detí prispieva nad rámec určeného výživného, preto nie je dôvod na zvýšenie výživného vo väčšom ako určenom rozsahu. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. Výroky rozsudku o zamietnutí návrhu na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, na zníženie výživného a na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd na základe takto podaného odvolania preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného a súvisiaci výrok o dlžnom výživnom aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samotným. Takýmto rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej alebo o trovách konania. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, nemá možnosť, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., pretože ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo obsahuje dôvody, ktorým sa nedá porozumieť, v takom prípade objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť, či nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Takýto postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka a dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Z § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o zvýšenie výživného pre mal. deti, kedy súd má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu, konajúci súd vykonaným dokazovaním vôbec nezistil príjmové a majetkové pomery otca a matky, významné pre rozhodnutie o rozsahu výživného voči mal. deťom a v tomto smere sa spoľahol len na vyjadrenie otca, že zarába 630 Eur mesačne v hrubom a matky, že zarába 480 Eur mesačne bez toho, aby si ich v záujme mal. detí overil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zvýšenie odôvodnených potrieb mal. detí nie je jediným limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre zvýšenie rozsahu výživného podľa § 75 ods. 1 k § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Tým sú aj pomery povinných, ktoré je potrebné v každom prípade spoľahlivo zistiť. Odvolací súd konštatuje, že vyjadrenie, resp. výsluch účastníkov konania alebo svedkov má svoje opodstatnenie len tam, kde skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania, nie je možné dokázať vykonaním iného dôkazu. Ak ale možno tvrdenie účastníka konania verifikovať listinnými dôkazmi, tak, ako v predmetnom prípade vyžiadaním opisov mzdových listov rodičov, je povinnosťou súdu prvého stupňa tak v záujme mal. detí spraviť. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, ak v súlade s § 78 Zák. o rodine neporovnal pomery rodičov v čase predchádzajúcej úpravy s tými súčasnými, v dôsledku čoho nebolo možné spoľahlivo určiť, či na ich strane vôbec došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a aký mala táto zmena vplyv na posúdenie návrhu na zvýšenie výživného. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež nie je možné zistiť, na základe akých úvah súd prvého stupňa zvýšil výživné na 55 Eur mesačne pre mal. A. a na 44 Eur mesačne pre mal. A., prečo nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného v plnom rozsahu, prečo zvýšil výživné od 9.12.2010, a prečo aplikoval výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú rozhodnutím treba splniť do 3 dní od jeho právoplatnosti (§160 ods. 1 O. s. p.) a povolil otcovi splácať dlh na výživnom v mesačných splátkach po 10 Eur. Pokiaľ ide o dlh na výživnom, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, na základe akého konkrétneho výpočtu dospel k záveru, že dlh na výživnom je pre mal. A. 19,32 Eur a pre mal. A. 40,10 Eur. Konajúci súd preto tým, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a zároveň tým, že dôsledne nevykonal dokazovanie na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o zvýšení výživného pre mal. deti, nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku čoho bolo potrebné zrušiť rozhodnutie v napadnutých výrokoch podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p.. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia vec vrátil konajúcemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou vykonať dôsledne dokazovanie v naznačenom smere, vyžiadať si opisy mzdových listov oboch rodičov, aktualizovať ich pomery a zistiť rozsah aktuálnych potrieb mal. detí, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, zistený skutkový stav posúdiť podľa všetkých relevantných ustanovení Zákona o rodine a porovnať ho so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, opäť rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného a rozsudok odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny. Odvolací súd sa nezaoberal odvolacím návrhom matky na zmenu rozsudku o úprave styku otca s mal. deťmi, pretože týmto spôsobom vybavenia veci nedošlo k zmene rozhodnutia Okresného súdu Košice I zo 16.7.2008 č.k. 20C/267/2007-55 v časti, v ktorej bol upravený styk otca s mal. deťmi a táto zostáva aj naďalej v platnosti. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.