Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sa/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200403 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200403.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: J.. J. F., Z. X, X. O., zastúpená: JUDr. Ladislav Pirovits, advokát, so sídlom Ľ. Štúra 29, Kráľovský Chlmec, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 23554-2/2017-BA zo dňa 10.04.2017 a rozhodnutia č. 23555-2/2017-BA zo dňa 10.04.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 23554-2/2017-BA z 10.4.2017, v spojení s rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716- GC04/16 zo dňa 4.10.2016 ako aj a rozhodnutie žalovanej 23555-2/2017-BA zo dňa 10.4.2017 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 703-3910923916 zo dňa 6.10.2016 a vec vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. II. Z a s t a v u j e konanie v časti žaloby žalobcu, doručenej súdu 1.6.2017 o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 703-3910671216-GC04/16 zo 4.8.2016 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910671316-GC04/16 zo 4.8.2016 /§ 63 SSP/. III. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou z 31. 5. 2017 podanej na správny súd 1.6. 2017 žiadala žalobkyňa preskúmanie zákonnosti označených rozhodnutí žalovanej. Žalobkyňa žiadala ako nezákonné zrušiť rozhodnutie žalovanej č. 23554-2/2017-BA z 10.4.2017, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4.10.2016 ako aj a rozhodnutie žalovanej 23555-2/2017-BA zo dňa 10.4.2017 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 703-3910923916 zo dňa 6.10.2016 a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. 2. Rozhodnutím žalovanej č. 23554-2/2017-BA z 10.4.2017, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4.10.2016 bolo rozhodnuté o tom, že sa žalobkyni nevráti zaplatené poistné na nemocenské poistenie a starobné poistenie a poistného na invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity vo výške 2545,36 Eur na základe žiadosti žalobkyne, ktorú zamietol správny orgán prvého stupňa. V odvolacom konaní žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4.10.2016, ktoré potvrdila. 3. Žalobkyňa žiadala zrušiť aj rozhodnutie žalovanej č. 2355-2/2017-BA zo dňa 10.4.2007, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa / Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov/ rozhodnutie č. 700-391093916-GC04/16 zo dňa 6.10.2016, ktorým bolo predpísané žalobkyni penále za január až december 2009 a január až jún 2010 v sume 1.727,70 Eur. 4. Žalobkyňa navrhla obidve napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj s nimi súvisiace rozhodnutia prvostupňového orgánu, zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. a/, b/, e/, f/, g/, pretože 1/ vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. a/ SSP), 2/ sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. b/ SSP), 3/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SPP), 4/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SPP) 5/ pri rozhodovaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SPP). 5. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4.10.2016 sa nevyhovelo žiadosti žalobkyne na vrátenie žalobkyňou zaplateného poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové poistenie a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity. Žiadosť žalobkyňa podala 14.9.2016 správnemu orgánu prvého stupňa a žiadala vrátenie neoprávnene a omylom zaplateného poistného a uviedla, že na základe licencie LIA/KE/0382/05 nevykonávala podnikateľskú činnosť, nemala príjmy a nemala prihlasovaciu povinnosť ani odhlasovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni. 6. V odôvodnení rozhodnutia č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4.10.2016 správny orgán prvého stupňa konštatoval, že nezistil dôvodnosť žiadosti žalobkyne o vrátenie zaplateného poistného žalobkyňou bez právneho dôvodu. Žalobkyňa podľa neho mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej činnosti č. L1A/KE/038/05 zo dňa 17.8.2005. Uvedenú licenciu Slovenská lekárska komora rozhodnutím zo dňa 8.12.2015 a zrušila ku dňu 23.1.2016. Správny orgán prvého stupňa vychádzal z príjmov uvádzaných Daňovým riaditeľstvom SR, ktorý uviedol za rok 2007 príjem žalobkyne z podnikania 1.151.502,- Sk, za rok 2008 701.116,- Sk, za rok 2009 daňové priznanie nebolo predložené. 7. Proti označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že správny orgán prvého stupňa vychádzal z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, neobstaral si potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, nepostupoval podľa § 184 a nasl. a § 195 a § 196 zákona o sociálnej poisťovni, dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, k nesprávnym skutkovým záverom a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Napokon uviedla, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľné. Dôvodila tiež, že rozhodnutie má vychádzať zo spoľahlivého zisteného skutkového stavu veci a má byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 209 ods.1 zákona o sociálnom poistení). Správny orgán prvého stupňa podľa žalobkyne neuviedol vo svojom rozhodnutí, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami a akými hodnoteniami sa spravoval pri použití citovaných právnych predpisov. Podľa žalobkyne poistné, ako dôvodí správny orgán prvého stupňa, má byť na rozdiel od dôvodenia správnym orgánom prvého stupňa má byť počítané z vymeriavacieho základu. 8. Žalobkyňa rozhodnutia považovala za nepreskúmateľné, neodôvodnené, nezrozumiteľné, arbitrárne i nezákonné a žiadala, aby odvolací správny orgán rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vyhovel jej žiadosti o vrátenie zaplateného poistného. Z jej argumentácie vplýva, že Krajský úrad v Košiciach 26.11.1996 vydal žalobkyni povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení. /právoplatne 29.11.1996/ Košický samosprávny kraj rozhodnutím z 3. 11. 2005 žalobkyni povolil prevádzkovať zdravotnícke zariadenie ambulanciu s odborným zameraním dermatovenerológia. Toto rozhodnutie súčasne zrušilo povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti služieb v neštátnom zdravotníckom zariadení, ktoré bolo vydané Krajským úradom v Košiciach 26.11.1996. Lekársku starostlivosť ako fyzická osoba poskytovala žalobkyne súvisle na základe rozhodnutia Krajského úradu v Košiciach 96/03925 zo dňa 26.11.1996, rozhodnutia KSK z 3. 11. 2005. Košický samosprávny kraj rozhodnutím z 17. 4. 2008 zrušil žalobkyni povolenie vydané podľa bodu 10 tohto odôvodnenia /z 3. 11. 2005/. Slovenska lekárska komora vydala licenciu žalobkyni 17.8.2005 na jej žiadosť, ktorú rovnako na jej žiadosť rozhodnutím 8.12.2015, zrušila. Licencia umožňovala žalobkyni vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore dermatovenerológia, ale na základe tejto nikdy neposkytovala zdravotnú starostlivosť a nemala z nej príjem, a táto bola 8.12.2015 ku dňu 23.1.2016 zrušená. Žalobkyňa podala odhlásenie 5.5.2008 z poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba s poukazom, že prešla na inú formu poskytovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom právnickej osoby. Uviedla, že preto podľa nej už odvodovú povinnosť SZČO nemala. Tvrdila, že do 1.7.2008 odvádzala poistné ako fyzická osoba riadne a včas. Po tomto období odvádzala žalobkyňa poistné ako spoločníčka právnickej osoby F.-D. s.r.o., so sídlom Q. X, X. O.. Dôvodila, že v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I. vo vložke 21272/V pod obchodným menom F.-D. Y..N..K.. s dňom zápisu 20.2.2008 žalobkyňa bola zapísaná ako spoločníčka a konateľka a v období od 20.2.2008 do 28.12.2016 vykonávala podnikateľskú činnosť, prevádzkovala zariadenie ambulanciu s odborným zameraním dermatovenerológia. Žalobkyňa bola odborným zástupcom právnickej osoby, ktorej činnosť povolil Košický samosprávny kraj rozhodnutím č. 2088/2008-RU20-10636 17.4.2008. Za rok 2007 nemala povinnosť platiť poistné za obdobie jún až december 2008 a január až december 2009, ako aj január až jún 2010, lebo nevykonávala činnosť SZČO a nemala príjem. 9. V rozhodnutí č. 23554-2/2017-BA z 10.4.2017 žalovaná dôvodí v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4.10.2016, že: Po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalovaná zistila, že žiadosť žalobkyne z 14.9.2016 o vrátenie zaplatených súm bez právneho dôvodu vyčíslených v čiastke 2.545,36 Eur, ktoré sa týkajú poistného a ktoré bolo zaplatené pred vydaním prvostupňových rozhodnutí č. 700-3910671216-GC04/16 a č. 700-3910671316-GC04/16 zo dňa 4.8.2016 a že ide o poistné za obdobie jún 2008 až december 2008 v sume 817,66 Eur a poistné za január 2009 až jún 2010 v sume 1.727,70 Eur, v súčte 2.545,36 Eur je nedôvodná. 10. Žalovaná vychádzala z toho, že Krajský úrad v Košiciach rozhodnutím 96/03925 z 26.11.1996 žalobkyni povolil poskytovať zdravotnú starostlivosť v odbore dermatovenerológia. Košický samosprávny kraj rozhodnutím z 3.11.2005 vyhovel žiadosti žalobkyne a povolil prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s odborným zameraním dermatovenerológia. Košický samosprávny kraj rozhodnutím č. 2087/2008-RU20-10633 zo dňa 17.4.2008 zrušil rozhodnutie 3795/2005-RU20-25771 zo dňa 3.11.2005. Slovenska lekárska komora vydala licenciu žalobkyni 17.8.2005 na jej žiadosť, ktorú rovnako na jej žiadosť rozhodnutím 8.12.2015, zrušila. Licencia umožňovala žalobkyni vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, čím ju považoval za SZČO s povinnosťami podľa zákona o sociálnom poistení platiť poistné. 11. Žalovaný uviedol, že podľa správy z Daňového riaditeľstva SR za rok 2006 mala žalobkyňa príjem z podnikania znížený o preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie príjmu vyšší ako je zákonom stanovená hranica v roku 2006 a hovorí o príjme 91.200, - Sk, v roku 2007 o príjme 97.200,- Sk a v roku 2008 dosiahla preukázateľne údajne príjem 701.116,- Sk. Príjmy boli vyššie ako je zákonom ustanovená hranica a za rok 2008 činili 106.800,- Sk, čo je 3.456 Eur. 12. Podľa žalovanej neobstojí tvrdenie žalobkyne o tom, že ukončila samostatne zárobkovú činnosť podľa licencie L1A vydanej Slovenskou lekárskou komorou, 1A/KE/0382/05 oprávňujúca vykonávať a poskytovať zdravotnícke služby fyzickou osobou. Žalobkyňa bola naďalej aj po máji 2008 držiteľkou licencie L1A a mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu ku dňu 31.5.2008, preto nesplnila podmienky zániku povinného sociálneho poistenia, pretože toto jej zaniklo až 30. júna 2010. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa bola povinná od júna 2008 do júna 2010 odvádzať poistné z titulu držiteľky licencie L1A zo dňa 17.8.2005. Konštatovala, že poistné sa platí preddavkovo, vychádzajúc z predchádzajúcich príjmov v predchádzajúcom období a na nemocenské, starobné a invalidné poistenie a na rezervný fond mala povinnosť platiť žalobkyňa z čiastkového základu dane na základe jej daňového priznania za rok 2006 vymeriavacieho základu 12.738,- Sk v budúcom období júl 2007 až jún 2008 mesačne 4.225,- Sk. Ďalej konštatovala, že v júli až v decembri 2008 na základe príjmu za rok 2007 čiastkový vymeriavací základ 13.287,- Sk znamená pre žalobkyňu povinnosť odvádzať poistné 4.407,- Sk a za obdobie január 2009 až marec 2009 146 Eur a od 1.4.2009 až 30.6.2009 108,60 Eur. Ďalej uviedla, že za obdobie júl 2009 až jún 2010 z príjmov za rok 2008 bol jej vypočítaný vymeriavací základ 358,33 Sk a z neho poistné. Podľa dohody o poskytovaní údajov z registra Slovenskej lekárskej komory bolo zistené, že žalobkyňa nereagovala na výzvu na predloženie dokladov a licenciu L1AKE-0382/05 zo dňa 17.8.2005. Preto jej poistenie nezaniklo 31.5.2008, ale trvalo aj po tomto dátume a dôvodne ho žalobkyňa doplatila dňa 7.7.2016 a 23.8.2016. 13. Žalovaná konštatovala, že dospela k záveru, že žalobkyňa v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a preto bola povinná platiť poistné na účet sociálnej poisťovne do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré bola povinná platiť poistné, lebo mala postavenie v registri poistencov ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1.1.2004 do 30.6.2010. Licencia vydaná žalobkyni Slovenskou lekárskou komorou L1AKE/038205 s dátumom oprávnenia od 13.9.2005 zanikla 15.12.2016. Slovenská lekárska komora licenciou L1A umožnila žalobkyni ako lekárovi poskytovať zdravotnícku prax ako fyzická osoba a bez ohľadu na to, či ju využívala, ak mala v rozhodujúcom období príjem z inej samostatne zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica, takémuto lekárovi plynie povinnosť sociálneho poistenia. Žalovaná sa odvolávala na údaje z daňového riaditeľstva, podľa ktorých žalobkyňa dosiahla v roku 2006 príjmy z podnikania v roku 2007 aj v roku 2008 príjmy z podnikania, ktoré vytvorili samostatný daňový základ. Žalobkyňa podala odhlášku z tejto registrácie poistenia s dátumom zániku povinného sociálneho poistenia 31.5.2008 nesprávne. Žalobkyňa od 1.6.2008 do 31.12.2016 bola zamestnancom zamestnávateľa právnickej osoby F.-D. Y..N..K.. T. F. s prevádzkovaním aj služieb lekára dermatovenerológa, ale toto oprávnenie bolo potrebné pre vykonávanie zdravotníckych služieb lekárom ako zamestnancom. Podľa žalovanej z pojmu definície licencie L1A Slovenská advokátska komora týmto vydaním tejto licencie umožnila žalobkyni ako lekárke poskytovať samostatnú zdravotnú prax ako fyzická osoba. Nie ako zamestnanec alebo právnická osoba. Konštatovala, že na základe dohody uzavretej medzi Slovenskou lekárskou komorou a Sociálnou poisťovňou z 21.2.2015 bolo zistené, že žalobkyni bola zaslaná 6.6.2016, na ktorú žalobkyňa reagovala predložením licencie zo 17.8.2005 č. L1AKE/0382/05. 14. Ak žalobkyňa tvrdila, že na základe tejto licencie nevykonávala poskytovanie zdravotných služieb, pretože bola jednak zamestnancom inej právnickej osoby, ako to bolo vyššie uvedené, bola zamestnancom F.-D. Y..N..K.. T. F. a neskôr samostatne zárobkovo činnou osobou, spoločníčkou a konateľkou spoločnosti poskytujúcej zdravotné služby ako právnická osoba, žalovaná dôvodila, že žalobkyňa zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I. vo vložke 21272/V pod obchodným menom F.-D. Y..N..K.. s dňom zápisu 20.2.2008 ako spoločníčka a konateľka v období od 20.2.2008 do 28.12.2016 vykonávala podnikateľskú činnosť, prevádzkovala zariadenie ambulanciu s odborným zameraním dermatovenerológia a bola odborným zástupcom právnickej osoby, ktorej činnosť povolil Košický samosprávny kraj rozhodnutím č. 2088/2008-RU20-10636 17.4.2008, čo nič nemení na skutočnosti, že bola súčasne SZČO. 15. Žalobkyňa žiadala zrušiť aj rozhodnutie žalovanej č. 2355-2/2017-BA zo dňa 10.4.2007, podľa § 191 ods. 1 písm. a/,b/,e/, f/, g/ SSP, lebo uvedeným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa /Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov/ rozhodnutie č. 700-391093916-GC04/16 zo dňa 6.10.2016, ktorým predpísala žalobkyni za január až december 2009 a január až jún 2010 penále v sume 1.727,70 Eur/. 16. Žalobkyňa pôvodne žiadala zrušiť aj dve prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov a to č. 700-3910671316-GC04/16 zo 4.8.2016 a rozhodnutie 700-3910671216-GC04/16 zo 4.8.2016, avšak žalobu v tejto časti vzala pred pojednávaním späť. 17. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že poskytovala zdravotnícku starostlivosť počnúc rokom 1996 na základe rozhodnutia v zmysle zákona č.277/1994 Z. z. v odbore dermatovenerológia v rámci neštátneho zdravotníckeho zariadenia a po nadobudnutí účinnosti zákona č. 578/2004 Z. z. tiež na základe rozhodnutia Košického samosprávneho kraja podľa § 11 v zdravotníckom povolaní lekár, študijný odbor lekár, špecializovaný odbor dermatovenerológia na základe povolenia prevádzkovať zdravotnícke zariadenie: ambulancia s odborným zameraním dermatovenerológia, miestom prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na ul. U.. Q. X, X. O., tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Košického samosprávneho kraja, číslo: 3795/2005-RU20-25771 zo dňa 03.11.2005. Neposkytovala zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkoval iný poskytovateľ, nemala z takejto činnosti ani príjem, preto sa nestala poistencom v zmysle zákona o sociálnom poistení. Samotné oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu bez výkonu činnosti a najmä bez preukázaného príjmu z podnikania, nezakladá žiadne právo ani povinnosť zo zákona o sociálnom poistení ani podľa daňových zákonov. Na základe oprávnenia LIA/KE/0382/05 sa žalobkyňa neprihlásila do sociálnej poisťovne, jednak z dôvodu, že na základe tohto oprávnenia neposkytovala zdravotnícku starostlivosť a jednak z dôvodu, že nemala ani príjem z tejto, ale ani z inej činnosti SZČO, tak nebol dôvod sa ani odhlásiť z poistenia. Organizačná zložka ako aj jej nadriadený orgán majú za povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci, k tomu podriadiť postup pri zabezpečení dôkazov a pritom nie sú viazaní len návrhmi strán. Z napadnutého rozhodnutia podľa nej nevyplýva, aké dôkazy pred vydaním rozhodnutia a počas odvolacieho konania zabezpečila organizačná zložka sociálnej poisťovne resp. žalovaný odvolací orgán. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti akoto uvádza žalovaný orgán ešte sám o sebe neznamená, že bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a že je zákonné. Podanou žalobou sa uchádzala o poskytnutie ochrany svojho práva v oblasti verejnej správy a túto ochranu na základe princípov konania vymedzených v § 5 SPP môže mi poskytnúť len súd. Žalobkyňa uviedla, že nebola v období od 1. júna 2008 do 30. júna 2010 povinná platiť a odvádzať poistné a poistné za obdobie jún 2008 až jún 2010, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, žiadala vrátiť a rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v zmysle § 191 ods. 1, ods. 3 písm. a) a b) SPP, týkajúce sa penále, rovnako ako nezákonné zrušiť. 18. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla nasledovné /čo súd uvádza takmer v celom znení, vzhľadom na nejednotnosť rozhodovacej praxe súdov a tiež opakujúce sa často spory fyzických osôb, v pozícii lekár, alebo zdravotník a problém neplatenia povinných odvodov, pre dôvod nevykonávania podnikateľskej činnosti týmito osobami/: „Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, rozhodnutím číslo: 700-3910916716- GC04/16, zo dňa 4. októbra 2016, rozhodla, že žiadosti žalobkyne o vrátenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné") v sume 2 545, 36 EUR nevyhovuje. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, rozhodnutím číslo: 700-3910923916- GC04/16, zo dňa 6. októbra 2016, predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie január 2009 až jún 2010 penále v sume 1 727,70 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné"), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila rozhodnutím číslo: 23555-2/2017-BA, zo dňa 10. apríla 2017. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. apríla 2017. V § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa presne vymedzujú podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Do 31. decembra 2010 je skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby. Osobitným predpisom pre posudzovanie statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia je zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. vykonávať :a/na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu b/ na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa zákona č. 578/2004 Z. z. vydáva a ruší Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj. Povolenie má formu rozhodnutia. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak: a/má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania § 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1 B]b/ má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať, c/ priestory podľa písmena b) spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia. V zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z. je podmienkou na vydanie povolenia okrem uvedeného aj dôveryhodnosť. Žiadne iné podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickej osobe zákon č. 578/2004 Z. z. neuvádza. S poukazom na vyššie uvedené je právne bezvýznamná námietka žalobkyne, že na licenciu na výkon samostatne) zdravotníckej praxe, na tzv. licenciu L1A. jej nebolo vydané žiadne povolenie, keďže podkladom pre vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia môže byť podľa zákona č. 578/2004 Z. z. len licencia na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom zákon č. 578/2004 Z. z. v § 68 rozoznáva štyri typy licencií, a to licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a), tzv. licencia L1A/, licencia na výkon zdravotníckeho povolania /§ 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1B/, licencia na výkon činnosti odborného zástupcu /§ 68 ods. 1 písm. c), tzv. licencia L1C/, licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti /§ 68 ods. 1 písm. d), tzv. licencia L1D/. Slovenská lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie podmienok na vydanie licencie. V zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladalo fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považovalo povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa zákona č. 578/2004 Z. z. V období do 31. mája 2008 bola žalobkyňa považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, a to na základe rozhodnutia Košického samosprávneho kraja číslo: 3795/2005-RU20-25771 zo dňa 3. novembra 2005 (právoplatné dňa 23. novembra 2005), ktorým bolo žalobkyni udelené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia: ambulancie s odborným zameraním dermatovenerológia. Toto povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bolo dňom 31. mája 2008 na žiadosť žalobkyne rozhodnutím Košického samosprávneho kraja číslo: 2087/2008-RU20-10633, zo dňa 17. apríla 2008 (právoplatné dňa 16. mája 2008), zrušené. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia číslo: 3795/2005-RU20-25771- zo dňa 3. novembra 2005, bola držiteľkou aj oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, číslo: L1A/KE/0382/05 (rozhodnutie zo dňa 17. augusta 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. septembra 2005), ktorú žalobkyni na jej žiadosť vydala Slovenská lekárska komora a ktorej existenciu nespochybňuje ani samotná žalobkyňa. Predmetná licencia L1A bola na žiadosť žalobkyne rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory číslo: LZA/KE/0382/05, zo dňa 8. decembra 2015 (právoplatné dňa 15. decembra 2015), zrušená ku dňu 23. januára 2016, ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícky pracovníci a tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke časti „Pre lekárov - Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A) nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Nie je potrebná na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z., lebo na uvedené je potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania, označovaná ako licencia L1B, ktorá nie je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, jej držiteľovi nezakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.") alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka. Rozhodujúca je skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Z údajov, ktoré poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2006 (v sume 1 002 073.00 Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 97 200.00 Sk, preto bola v období od 1. júla 2007 do 30. júna 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2007 (v sume 1 151 502.00 Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 97 200.00 Sk. a preto žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1. júla 2008 do 30. júna 2009. V období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, taktiež trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože jej príjmy z podnikania za rok 2008 (v sume 701 116,00 Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 106 826,00 Sk. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 30. júna 2010, z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2009 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2010 (žalobkyňa za rok 2009 nepodala daňové priznanie). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A). ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj po 31. máji 2008, kedy bolo žalobkyni Košickým samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žalobkyni dňom 31. mája 2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. S poukazom na uvedené má Sociálna poisťovňa za to, že aj po 31. máji 2008 žalobkyňa spĺňala právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby účinnej do 31. decembra 2010, t.j. bola držiteľkou oprávnenia podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 578/2004 Z. z.), a zároveň jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jej príjmy presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu. Vyjadrenie žalobkyne, že na základe L1A/KE/0382/05) nevykonávala zárobkovú činnosť je právne irelevantné. V danom prípade je smerodajné, že žalobkyňa bola v spornom období držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t.j. licencie L1A/KE/0382/05) a zároveň že v rozhodujúcom období dosiahla zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu. Zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako „jedno poistenie" a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (tzn. nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zmena právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie § 138 ods. 19 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade, ak odvádzateľ poistného podlieha viacerým sociálnym poisteniam. Ak žalobkyňa dňa 2. júna 2008 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Trebišov, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dátumom zániku povinného poistenia 31. mája 2008, Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov a registračný list fyzickej osoby - odhlášku prijala, v zmysle § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení bola žalobkyňa podľa žalovanej povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na zánik sociálneho poistenia. Pri predložení daného registračného listu fyzickej osoby to neurobila, hoci žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: L1A/KE/0382/05, čo zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, až z údajov jej poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona o sociálnom poistení a zánik povinného poistenia nezávisí od podania Registračného listu fyzickej osoby, ten má len deklaratórne účinky. Žalobkyni nezaniklo povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podaním Registračného listu fyzickej osoby, ale vznikom právnej skutočnosti, ktorá podmienila zánik povinného nemocenského poistenia a povinne dôchodkového; poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, dňa 30. júna 2010 pre nedosiahnutie zákonom o sociálnom poistení ustanovenej hranice príjmu za obdobie roka 2009. Po zistení, že žalobkyňa bola po 31. máji 2008 držiteľkou platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, číslo: L1A/KE/0382/05 (z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou), bola žalobkyňa listom Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, číslo: 12415-5/2016-TV, zo dňa 6. júna 2016, vyzvaná na predloženie uvedeného oprávnenia. žalobkyňa bola oboznámená s výškou dlžnej sumy poistného za obdobie jún 2008 až jún 2010, ktorú v dňoch 7. júla 2016 (v sume 2 545,30 EUR) a 23. augusta 2016 (v sume 0,06 EUR) dobrovoľne uhradila. Len z dôvodu nesprávneho zaevidovania a priradenia platby poistného zo dňa 7. júla 2016 zo strany správneho orgánu. Sociálna poisťovňa evidovala u žalobkyne dlžnú sumu poistného, ktorú jej dňa 4. augusta 2016 predpísala dvomi rozhodnutiami, a to rozhodnutím číslo: 700-3910671216-GC04/16 (predpis poistného za obdobie jún 2008 až december 2008 v sume 817,66 EUR) a rozhodnutím číslo: 700-3910671316-GC04/16 (predpis poistného za obdobie január 2009 až jún 2010 v sume 1 727,70 EUR). Proti predmetným rozhodnutiam žalobkyňa nepodala odvolanie, preto tieto nadobudli právoplatnosť dňa 26. augusta 2016. V čase vydania vyššie spomínaných rozhodnutí bola dlžná suma poistného už uhradená (t.j. Sociálna poisťovňa nemala ku dňu 4. augusta 2016 u žalobkyne evidovať dlžnú sumu poistného), preto po zistení tejto skutočnosti bola rozhodnutím číslo: 700-3910486317-GC04/17, zo dňa 26. apríla 2017, nariadená obnova konania ukončeného právoplatným rozhodnutím číslo: 700-3910671316-GC04/16 a voči danému rozhodnutiu o nariadení obnovy konania podala odvolanie, pričom odvolací orgán, o odvolaní žalobkyne nerozhodla. Rozhodnutím číslo: 700-3910871517-GC04/17, zo dňa 25. augusta 2017 nariadila obnovu aj konania ukončeného právoplatným rozhodnutím 700-3910671216-GC04/16. Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná platiť a odvádzať poistné v príslušnej percentuálnej sadzbe z vymeriavacieho základu zisteného z čiastkového základu dane dosiahnutého v rozhodujúcom období (rozhodujúcimi obdobiami na určenie výšky poistného žalobkyne za obdobie jún 2008 až jún 2010 sú v súlade s § 139 ods. 2 zákona o sociálnom poistení roky 2006 a 2008). S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa aj naďalej zastáva názor, že poistné, ktoré žalobkyňa uhradila za obdobie jún 2008 až jún 2010 v sume 2 545.36 EUR nemožno považovať za poistné zaplatené bez právneho dôvodu. Žalobkyni podľa platnej licencie L1A a dosiahnutého príjmu, nezaniklo dňa 31. mája 2008 povinné sociálne poistenie, ale trvalo až do dňa 30. júna 2010. Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 citovaného zákona predpísať penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Penále je základným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti v správnej sume a včas (najneskôr v deň splatnosti poistného). Podľa § 209 zákona o sociálnom poistení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, ako aj napadnuté rozhodnutia druhostupňového orgánu spĺňajú všetky formálne aj obsahové náležitosti. Odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového orgánu spolu s odôvodnením rozhodnutí odvolacieho orgánu obsahujú všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok rozhodnutí odôvodňujú, s poukazom na príslušnú právnu úpravu. Sociálna poisťovňa, ústredie, v napadnutých rozhodnutiach zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojich odvolaniach, a zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci. 19. Z vyjadrenia žalobkyne k vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe vyplýva, /súd taktiež široko cituje jej názory z dôvodov rovnakých ako uviedol pri vyjadrení žalovanej k správnej žalobe: „po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickou osobou ako SZČO z dôvodu prechodu na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v rámci obchodnej spoločnosti (s.r.o.) sa žalobkyňa ako SZČO lekár - dermatovenerológ som sa odhlásila z povinného poistenia a nie ako držiteľ licencie LlA alebo LlB ale ako lekár, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Licencie pri osobitných prípadoch súkromného podnikania nahradzujú živnostenské oprávnenie. Je nesporné, že som / ďalej žalobkyňa/ vykonávala činnosť lekára - dermatológ, a táto skutočnosť je dôležitá vo vzťahu k daňovému úradu ako aj sociálnej poisťovni a nie druh licencie, či oprávnenia na poskytovanie konkrétnej lekárskej činnosti. Zákon vo vzťahu k SZČO je jednotný. Žalobkyňa bola držiteľkou aj licencie typu L1A ale samostatne zárobkovú činnosť ako lekár vykonávala ako fyzická osoba, ale príjem z podnikania teda zo samostatne zárobkovej činnosti ako držiteľka licencie L1A (ktorá spočívala) a LlB (na základe ktorej poskytovala lekársku starostlivosť) po 1.6.2008 už nemala, keďže po vytvorení obchodnej spoločnosti mala iba príjem zo závislej činnosti ako lekár dermatovenerológ a nie z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti. To je podstata právneho problému. Žalobkyňa po ukončení podnikania ako SZČO podala daňové priznanie ako lekára nie ako lekár držitel' licencie L1A alebo LlB za obdobie január 2008 až máj 2008, teda ako SZČO a to nezávisle od toho, či príjem mala mať z licencie L1A alebo rozhodnutia KSK na základe licencie L1a zároveň odhlásila sa zo sociálnej poisťovne, aj to nezávisle od typu licencie L1A alebo L1 B, ale ako SZČO lekár - dermatovenerológ. Zároveň žalobkyni bolo zrušené aj IČO ako samostatne zárobkovo činnej osoby a nie držiteľke oprávnenia L1A alebo L1B. Mala iba jedno IČO a jedno identifikačné číslo poistenca aj v Sociálnej poisťovni ako SZČO a nie ako držitel' licencie L1A alebo L1B. Jedna samostatne zárobkovo činná osoba sa identifikuje jedným organizačným a identifikačným číslom. Žalobkyňa od 1.6.2008 platila odvody do SP zo závislého pomeru ako z hlavnej činnosti (časť z prevádzkových nákladov s.r.o. a časť z príjmu) a nemala príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti a bola odhlásená zo SP už nemala povinnosť platiť poistné do sociálneho systému. V danom prípade tu nevznikol ani súbeh z príjmu zo zamestnania a zo samostatnej zárobkovej činnosti. Bolo by viac ako tvrdé, žeby za týchto okolností mala odvádzať odvody duplicitne a za situácie, že jej príjmy zo SZČO už z dôvodu nevykonávania samostatne zárobkovej činnosti ako lekár neplynuli. Je nesporné, že po získaní licencie L1A a L1B žalobkyňa získala identifikačné číslo organizácie po oznámení získania oprávnenia rozhodnutím KSK ako súkromný lekár Štatistickému úradu SR. Následne žalobkyňa podala oznámenie o začatí SZČO ako lekár daňovému úradu a to bez ohľadu na to, že oprávnenie na činnosť jej vznikol z licencie L1A a L1B, keďže pre daňový úrad tieto skutočnosti boli ľahostajné. Daňový úrad žalobkyni poskytol daňové identifikačné číslo ako SZČO a nie držiteľke licencie 1A alebo L1B. Pre daňové účely ako aj na účely odvodov do SP a zdravotnej poisťovne je dôležitá iba výška dosiahnutého príjmu zo samostatne zárobkovej činnosti ako celok, ktorý zároveň slúži ako podklad k výpočtu vymeriavacieho základu na účely sociálneho a zdravotného poistenia. Ani lekár neodvádza poistné podľa druhov licencií ale za podnikanie ako samostatne zárobková činná osoba. Je nesporné aj to, že po oznámení daňovému úradu, že žalobkyňa ukončí výkon povolania ako SZČO lekár a po odhlásení zo systému sociálneho poistenia a neplynutia žiadneho príjmu z podnikania, žalobkyňa už nemala povinnosť platiť odvody na účely sociálneho poistenia. Je nesporné aj to, že žalobkyňa ako SZČO mala iba jeden príjem, a to za poskytovanie lekárskej starostlivosti ako dermatológ, a to tak na účely daňového priznania ako aj na účely odvodov do SP a zdravotnej poisťovne a to bez ohl'adu na to, či príjmy boli príjmami na základe licencie L1A alebo L1B, prípadne za obidva. Teda výška odvodov do SP bola odvodená od výšky príjmov zo samostatne zárobkovej činnosti a to nezávisle od toho, či vznikli z licencie L1A alebo B. V súvislosti so zánikom výkonu podnikania SZČO a odhlásenia zo systému sociálnej poisťovne žalobkyňa sa odhlásila ako poskytovatel' lekárskej starostlivosti lekár - dermatológ a nie ako držitel' licencie L1A alebo L1B. Je podstatný rozdiel medzi získaním povolenia na výkon určitej samostatne zárobkovej činnosti a vznikom podnikania ako SZČO a zvlášť vznikom odvodovej povinnosti. Samotné získanie licencie (vznik oprávnenia) ešte sám o seba neznamená výkon samostatnej zárobkovej činnosti a vôbec nie vznik odvodovej povinnosti. 0 tom žalobkyňa podala výklad v správnej žalobe a inak vyplýva to z príslušných zákonných ustanovení. Žalobkyňa lekársku starostlivosť ako SZČO po začatí výkonu zamestnania ako lekár v rámci obchodnej spoločnosti už neposkytovala, teda nedošlo k súbehu činnosti SZČO so závislým pomerom. Hlavným a jediným príjmom žalobkyne po zrušení SZČO a odhlásenia zo SP bol príjem zo závislej činnosti. Po podaní daňového priznania Sociálna poisťovňa dostane od daňového úradu informáciu o výške príjmov SZČO v predchádzajúcom roku a bez špecifikácie získaného príjmu SZČO, teda či príjem bol získaný na základe licencie L1A alebo L1 B, ked'že obidva slúžili na výkon samostatnej lekárskej činnosti. Na posúdenie je dôležité, či príjem dosiahla ako SZČO. žalobkyňa ukončením poskytovania lekárskej činnosti a odhlásením sa zo systému SP sa odhlasovala ako samostatne zárobkovo činná osoba lekár a nie SZČO na základe licencie LlA alebo L1B. Ak fyzická osoba podnikateľ 'vykonáva rôzne činnosti dokonca celkom odlišné a na základe rôznych získaných povolení odbornosti, podáva iba jedno daňové priznanie, platí poistné iba z príjmu SZČO na základe tohto daňového priznania a odhlasuje sa zo systému SP nie podľa jednotlivých druhov živnostenských oprávnení na základe ktorých vykonáva samostatne zárobkovú činnosť, ale iba raz ako SZČO. Rovnako tomu je aj v prípade poskytovania lekárskej starostlivosti ako SZČO. Žalobkyňa ako SZČO mala jedno IČO a tiež iba jedno identifikačné číslo sociálnej poisťovne, keďže tie sa neprideľujú podľa licencií. Každý iný výklad je protiústavný a minimálne v rozpore s dobrými mravmi. Je nesporné, že žalobkyňa ukončila samostatnú zárobkovú činnosť k 1.6.2008 a je nesporné aj to, že túto skutočnosť oznámila aj daňovému úradu a zároveň podala k tomuto obdobiu v priebehu roka aj daňové priznanie. Je nesporné aj to, že sa odhlásila zo sociálneho poistenia ako SZČO lekár. Je nesporné, ale aj zistiteľné to, že po uvedenom období ako ani v roku 2009 a 2010, teda v nasledujúcich rokoch po podaní daňového priznania nemala príjem z podnikania, ani ako SZČO lekár a preto žalobkyňa už nemala povinnosť platiť poistné ani v minimálnej výške. Odvody do systému sociálnej poisťovne od 1.6.2008 platila žalobkyňa z príjmu zo závislej činnosti. Predpokladom vzniku povinného sociálneho poistenia aj lekárovi ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa „L1 A" je potrebné kumulatívne spĺňať dve podmienky, a to mať platné oprávnenie k činnosti a mať príjem zo samostatne zárobkovej činnosti a nie z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho alebo iného nepodnikatel'ského vzťahu. Z citovaného konštatovania a názoru žalovaného je preukázané iba to, že platné oprávnenie na poskytovanie zdravotníckej praxe podľa L1A žalobkyňa mala, ktorú však nevyužívala (teda spočívala), keďže poskytovala zdravotnícku starostlivosť ako lekár na základe povolenia a to podľa § 11 a nie podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. do 31.05.2008 a po jej zrušení odo dňa 1.6.2008 v rámci právnickej osoby F.-D. Y..N..K.., ktorej bola jedinou spoločníčkou. Zo samostatnej zdravotníckej praxe ako lekár na základe L1A žalobkyňa nemala žiadny príjem a iné podnikanie nevykonala. Do 31.05.2008 odvádzala poistné ako SZČO - poskytovatel' zdravotnej starostlivosti na základe povolenia a od 1.6.2008 za ňu odvádzala poistné právnická osoba. Odviedla poistné ako SZČO aj za LlA/KE/0382/05, z nevykonanej činnosti a logicky bez príjmu, došlo by k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného na jej úkor, pod vplyvom udalostí. Z vyjadrenia žalovaného jednoznačne vyplýva, že bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, a to na základe rozhodnutia Košického samosprávneho kraja číslo: 3795/2005-RU20-25771 zo dňa 3. novembra 2005 (právoplatné dňa 23. novembra 2005), ktorým bolo žalobkyni udelené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia: ambulancia s odborným zameraním dermatovenerológia. Z citovaného rozhodnutia KSK č.: 3795/2005-RU20-25771 z 3. novembra 2005, ktoré bolo vydané na základe licencie L1 B a jej žiadosť a po zrušení tohto povolenia 1.6.2008 ďalšie oprávnenie L1 A na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorá k 31.05.2008 spočívala sa stalo živou a to licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, číslo: LlA/KE/0382/05 po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k31.05.2008, tak by žalobkyni ako novej SZČO vznikla povinnosť prihlasovať sa do Sociálnej poisťovne až do júna nasledujúceho roku, t. j. k 1.6,2009 a v prípade presiahnutia zákonom stanovenej výšky príjmu z tejto činnosti ako SZČO v predchádzajúcom období by mala povinnosť platiť odvody. Nie je možné vychádzať pri určení odvodov z príjmu získaného na základe iného povolenia a povolenia, ktoré už bolo zrušené a na základe ktorého povolenia a príjmu bolo poistné a i uhradené. Ak žalovaný vychádza z princípu dvoch osobitných oprávnení aj na účely sociálneho poistenia, tak a i vznik povinnosti je potrebné posudzovať zvlášť na každé jednotlivé oprávnenie. Žalobkyňa sa však pridržiava inému výkladu, ktorý prezentuje vyššie ale aj podl'a postupu oddeleného posúdenia jednotlivých oprávnení aj vo vzťahu SP žalobkyňa neporušila po zániku poskytovania zdravotníckeho povolenia na základe rozhodnutia KS Ka licencie L1 l B ako SZČO žiadnu svoju povinnosť, ked'že nevznikla jej k 1.6.2008 oznamovacia ani odvodová povinnosť. Zo zákona o dani z príjmov a zákona o správe daní a poplatkov a rovnako aj podľa zákona o sociálnom poistení nevyplýva osobitná právna úprava pre poskytovatel'ov zdravotnej starostlivosti a platí rovnaká úprava ako pre živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb. Rovnaká úprava je vo vzťahu k orgánom správy daní a poplatkov ako aj podľa zákona o sociálnom poistení. Považuje za nehorázne, že po uplynutí 10. rokov žalovaný do roku 2015 nečinný vymáha hromadne dodatočne voči držitel'om licencií, ktorí na základe týchto nevykonali zárobkovú činnosť poistné ako aj penále za nezaplatené poistné, pričom žalovaný ak bol toho názoru, že aj za spočívajúce licencie aj po zrušení SZČO sa platí nemocenské mal splniť svoju zákonnú povinnosť upovedomiť a vyzvať držitel'ov licencií na podania prihlášky do SP včas. Pravdou však je, že SZČO podáva prihlášku do SP iba raz a to nezávisle od rôznych druhov činností Žalobkyňa vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu považuje výklad podaný zo strany žalovaného za špekulatívny, účelový a protiústavný. Podľa ČI. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Osobitná úprava postupu v prípade lekárov SZČO na základe rôznych licencií neexistuje. Podľa ČI. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. „Z citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivisticky právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavné konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov“. „Praktickým dôsledkom vyššie uvedených požiadaviek na aplikáciu právnych predpisov je skutočnosť, že obsah zákonnej právnej normy nesmie byť ani Sociálnou poisťovňou, ústredie interpretovaný izolovane mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje." „Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti postupu a rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. "Vo všeobecnosti platí, že každý zákon je potrebné vykladať a následne aplikovať na konkrétnu skutkovú situáciu vždy s ohľadom na jeho skutočný účel a to bez ohľadu na to, či ide o lekára SZČO alebo o živnostníka. Účelom ani zákona o sociálnom poistení nie je iba sankcia. Vykladá sa zákon rovnako voči každému subjektu práva. Pri aplikácii zákonnej normy na konkrétny prípad mal orgán verejnej správy v danej veci žalovaný povinnosť skúmať nie len to, či v konkrétnom prípade boli naplnené formálne znaky nezaplatenia poistného ale aj to, či súčasne došlo k naplneniu jeho materiálnych znakov, s ohľadom na samotný účel právnej regulácie - inak je takýto výklad v rozpore s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Je nesporné, že pri spočívaní licencie L1A a zvlášť po zrušení SZČO žalobkyňa nemala záujem sa vyhnúť platenia poistného, ked'že SZČO vlastne ukončila a nemala povinnosť platiť poistné. Žalobkyňa po zrušení poskytovania zdravotnej starostlivosti sa odhlásila zo SP a sa mohla odhlásiť iba z poistného. Prihlášku do sociálnej poisťovne na základe L1A nikdy nepodala, keďže na daňovom úrade prestala byť samostatne zárobkovou činnou osobou ,zaniklo jej aj IČO ako aj osobné identifikačné číslo v sociálnej poisťovni keďže prihláška do SP na základe iného povolania nebola podaná. Už zo samotného účelu právnej regulácie s ohl'adom na danú skutkovú situáciu je celkom zrejmé, že takéto konanie za absencie osobitnej legislatívnej úpravy nie je možné bez ďalšieho označiť ako porušenie zákona o sociálnom poistení, pretože po obsahovej stránke po zrušení SZČO a vstupe do závislého pomeru sa o poskytovanie samostatne zárobkovej činnosti nejedná a to napriek tomu, že licencia typu L1A existovala od roku 2005 súbežne s licenciou L1B a rozhodnutím o povolení prevádzkovať ambulantnú lekársku starostlivosť. Preto postup žalovaného a výklad zákona, či so súhlasom alebo na základe konkludentnej dohody so Slovenskou lekárskou komorou alebo bez je vecne nesprávny, ústavne nekonformný a možno ho označiť za šikanózny výkon práva vo vzťahu k žalobkyni a to práve z dôvodu formalistického výkladu ustanovenia zákona o sociálnom poistení a použitia zákonom neupraveného postupu bez posúdenia konkrétnej skutkovej situácie a súvisiacich predpisov. Každú skutkovú situáciu je potrebné posudzovať osobitne a orgán verejnej správy je povinný vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akéhokoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal opodstatnenosť záveru O povinnosti platiť odvody a odkedy. Rozhodujúca v tejto to veci je skutočnosť, že žalobkyňa zrušila SZČO vykonávaného na základe povolenia a podala záverečné daňové priznanie ku dňu 31.05.2008 a sa odhlásila zo sociálneho poistenia a za obdobie od 1.6.2008 za ďalšie už príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti nemala. Ked'že zrušila SZČO ako lekár a prihlášku do SP na základe licencie L1A nepodala, ked'že bola v závislom pomere k spoločnosti F.-D. Y..N..K.. nemohla sa odhlásiť od niečoho, kde právny vzťah nevznikol. Náš právny poriadok nepozná pojem „ nesprávne odhlásenie z povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ". Ak sa SZ(ZO odhlási z povinného sociálneho poistenia je odhlásený a ak v prípade lekárov vznikol špecifický problém, či vzťah, že mohli mať viac povolení, tak na to mal primerane reagovať aj zákon o sociálnom poistení osobitnou úpravou vo vzťahu k lekárom. Ked'že v danom období bola inak zákonná oznamovacia povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb oznamovať, že im vzniklo povinné sociálne poistenie a ked'že došlo k odhláseniu zo SP a nedošlo k príjmu z inej činnosti, tak prihláška - oznámenie o vzniku povinného sociálneho poistenia nebolo ani nemalo byť podané. Ak sa používa pojem nesprávne odhlásenie z povinného poistenia SZČO je potrebné upraviť pojem „správne odhlásenie z povinného poistenia" a zvlášť v prípade lekárov držitel'ov dvoch a viac licencií a nie preklenúť nejasný vzťah odhadom a špekulatívnou úvahou. Oznamovacia povinnosť účinnosťou od 1. januára 2015 už zanikla. Je nesporné, a vyplýva to už aj z judikatúry ústavného súdu ako aj Európskeho spoločenstva, „stabilitu práva. právnu istotu jednotlivca a v konečnom dôsledku tiež mieru dôvery občanov v právo a inštitúcie právneho štátu ako takého ovplyvňuje i to. akým spôsobom orgány aplikujúce právo. a predovšetkým súdy .ktorých základnou úlohou je poskytovať ochranu právam (čl. 90 Ústavy pristupuiú k výkladu právnych noriem). "Žalobkyňa je toho názoru, že vzhl'adom k danej legislatíve postupovala správne a neporušila žiadnu povinnosť a žalovaný na základe nejasnej legislatívy v tomto smere a už inak z premlčaného práva si uplatňuje nárok na poistné aj za obdobie v ktorom žalobkyňa samostatne zárobkovú činnosť už nevykonala, odhlásila sa zo sociálneho poistenia a príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti nemala. 20. Z vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobkyne vyplýva, že :.„Sociálna poisťovňa je povinná pri výkone svojej pôsobnosti konať v medziach zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") v znení neskorších predpisov a práve tento zákon v § 5 ustanovuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne žalobkyňa aj po 31. máji 2008 spĺňala právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby účinnej do 31. decembra 2010, pretože aj po 31. máji 2008 bola držiteľkou oprávnenia podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.") a zároveň jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo ďalej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jej príjmy z podnikania presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 nie je právne významné, či dotknutá osoba samostatnú zárobkovú činnosť skutočne vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 neukladá žiadne iné podmienky, ktoré by mala fyzická osoba splniť na to, aby nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Zdôrazňujeme tiež skutočnosť, že Sociálna poisťovňa je povinná aplikovať právne normy tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely v skutkovo obdobných, resp. zhodných veciach (v tejto súvislosti sa odvolávame napr. na posudzovanie právneho postavenia advokátov, stavebných inžinierov, architektov). S právnym názorom Sociálnej poisťovne sa stotožňuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Sžso/16/2016, zo dňa 27. júna 2017, uviedol: „Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na zákonom predpokladané skutočnosti, a to na existenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Vznikom oprávnenia na podnikanie nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne s tým aj povinnosti vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie zaniká zo zákona dňom zániku oprávnenia na podnikanie.". Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej v rozsudku konštatoval, že „Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou.". Podľa § 3 ods. 4 písm. a) až e) zákona č. 578/2004 Z. z. sa zdravotnícke povolanie vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti alebo na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Vychádzajúc z ustanovenia § 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej podľa § 68 ods. 1 písm. a) citovaného zákona (licencia L1A) oprávnený priamo na základe predmetnej licencie vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Vydanie licencie L1A nie je podmienkou na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, keďže samotná licencia sa považuje za oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov). S uvedeným právnym názorom Sociálnej poisťovne sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 5Sa/8/2017, zo dňa 18. októbra 2017, a rovnako tak aj Krajský súd v Nitre v rozsudku sp. zn. 23Sa/16/2017, zo dňa 26. júna 2017, ktoré rozhodli v obdobnej veci. Žalobkyňa mala v období do 31. mája 2008 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, a to na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (rozhodnutie Košického samosprávneho kraja číslo: 3795/2005-RU20-25771, zo dňa 3. novembra 2005) a súčasne aj na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, číslo: L1A/KE/0382/05 (rozhodnutie Slovenskej lekárskej komory zo dňa 17. augusta 2005). Po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ku dňu 31. mája 2008, bola žalobkyňa považovaná na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj naďalej, a to už len na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, číslo: L1A/KE/0382/05. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom období príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. relevantný pre vznik, resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe jej dňa 31. mája 2008 nezaniklo, ale trvalo aj naďalej po tomto dni (t.j. nevyžadovalo sa podanie nového Registračného listu FO - prihlášky, ako to mylne uvádza žalobkyňa). Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy dňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Z dikcie predmetného ustanovenia citovaného zákona teda vyplýva, že k zániku povinného poistenia dochádza len v tom prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade fyzickej osoby, ktorá má status samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, zákon o sociálnom poistení upravuje okrem vyššie uvedeného aj iný spôsob zániku povinného poistenia, a to taký, keď samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je síce naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu (t.j. nedošlo k zániku všetkých oprávnení), avšak toto oprávnenie potrebuje len pre výkon činnosti v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (t.j. oprávnenie, na základe ktorého by inak jeho držiteľ mohol dosahovať príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov potrebuje len pre výkon činnosti zamestnanca). Uvedené však nemožno aplikovať v prípade žalobkyne, pretože v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A), teda oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu, na základe ktorého sa žalobkyňa považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj v období po 31. máji 2008, nepotrebovala pre výkon činnosti v pracovnom pomere. Pre výkon zdravotníckej činnosti v pracovnom pomere zákon č. 578/2004 Z. z. ustanovuje povinnosť byť držiteľom licencie na výkon zdravotníckeho povolania (licencia L1B) a/alebo licencie na výkon odborného zástupcu (licencie L1C), teda nie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencie L1A). Žalobkyňa po 31. máji 2008 nepotrebovala pre ďalší výkon zdravotníckej činnosti licenciu L1A, mohla si ju kedykoľvek pozastaviť, resp. zrušiť, avšak v spornom období tak neurobila, predmetná licencia bola naďalej v platnosti, a preto žalobkyni zakladala na účely sociálneho poistenia právne postavene samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení zákona do 31. decembra 2010. Žalobkyňa opätovne namieta tú skutočnosť, že od 1. júna 2008 vykonávala zdravotnícku činnosť ako zamestnankyňa u zamestnávateľa F. - D. Y..N..K.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom: T. F. XXX, XXX XX T. F., k čomu znova dopĺňame, že zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie § 138 ods. 19 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade, ak odvádzate!' poistného podlieha viacerým sociálnym poisteniam (ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Následne pri výpočte poistného na sociálne poistenie Sociálna poisťovňa postupuje v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravujúcimi vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac - tzv. maximálny vymeriavací základ). Z uvedeného dôvodu nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. K námietke žalobkyne, že dlžnú sumu poistného na sociálne poistenie za obdobie jún 2008 až jún 2010 uhradila predtým, ako jej boli Sociálnou poisťovňou vydané rozhodnutia vo veci predpísania tejto dlžnej sumy, tzn. že na ich úhradu neexistoval právny titul, uvádzame, že každá povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba je povinná platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uvedená „odvodová" povinnosť vzniká odvádzateľovi poistného priamo zo zákona (§ 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), t.j. na vznik tejto povinnosti sa nevyžaduje vydanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Z uvedeného dôvodu prijatím dlžnej sumy poistného, ktoré uhradila žalobkyňa na účet Sociálnej poisťovne, sa Sociálna poisťovňa nedopustila protizákonného konania. 21. Krajský súd v konaní podľa na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou obidve napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa a oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, ktorú posudzoval neformálne a vychádzal aj z písomných vyjadrení žalovanej a jej administratívneho spisu, ako aj administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 22. Súd zastavil konanie podľa § 63 SSP v časti žaloby žalobcu doručenej súdu dňa 1.6.2017, o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910671316-GC04/16 zo 4. augusta 2016 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910671216-GC04/16 zo 4. augusta 2016, v dôsledku späť vzatia žaloby žalobkyňou. 23. Súd konštatuje, že predmetom preskúmania zostali: 1/rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63, Bratislava, číslo: 23554-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, č. 700-3910916716-GC04/16, zo dňa 4. októbra 2016 a 2/ rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63, Bratislava, číslo: 23555-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2017 v spojení s a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, č. 700-3910923916-GC04/16, zo dňa 6. októbra 2016 , ktoré v oboch prípadoch žalobkyňa navrhla tiež zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 24. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá, b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistení sú b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistení sú b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak inak tento zákon neustanovuje. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c) zákona o dani z príjmov, príjmami z podnikania sú prijmi a) poľnohospodárskej výroby a lesného a vodného hospodárstva po b) prijmi zo živnosti, c) prijmi z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písm. a) a b). Podľa § 209 ods. 1, 2,3,4 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti zdravotná starostlivosť sa poskytuje ambulantne alebo ústavne formou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona sekundárna zdravotná starostlivosť je preventívna, diagnostická a liečebná starostlivosť, ktorá presahuje rámec primárnej zdravotnej starostlivosti. Jej súčasťou sú aj konziliárne služby. Poskytuje sa ambulantne a ústavne. Podľa § 28 ods. 1 zákona neštátnym zdravotníckym zariadením sa rozumie také zdravotnícke zariadenie, ktorého prevádzkovateľom nie je štát. Takéto zariadenie môže prevádzkovať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (ďalej len „prevádzkovateľ"). Podľa § 31 ods. 1 cit. zákona neštátne zdravotnícke zariadenie poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia vydaného okresným úradom príslušným podľa sídla neštátneho zdravotníckeho zariadenia alebo v prípadoch uvedených v odseku 2 na základe povolenia ministerstva zdravotníctva. Po zmene kompetencií týmto orgánom sa stal KÚ v Košiciach. Podľa § 33 ods. 1 Povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vydáva rozhodnutím. Rozhodnutie sa zašle aj príslušnému daňovému orgánu podľa sídla neštátneho zdravotníckeho zariadenia, príslušnému štatistickému orgánu, príslušnej pobočke Všeobecnej zdravotnej poisťovne alebo inej zdravotnej poisťovni a príslušnej stavovskej organizácii. Podľa § 72 písm. a) zákona č. 277/1994 Z. z. Stavovské organizácie a profesiové združenia spolupracujú s orgánmi štátnej správy na úseku zdravotníctva pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, najmä s ministerstvom zdravotníctva pri udeľovaní povolení na prevádzku neštátneho zdravotníckeho zariadenia. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotnícke povolanie sa vykonáva a) pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len „povolenie")(§ 11)alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) alebo d) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia; povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia a)ambulantnej zdravotnej starostlivosti, b) ústavnej zdravotnej starostlivosti, c)lekárenskej starostlivosti. Podľa § 7 ods. 2 Zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú: a) ambulancia, b) zariadenie na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti, c) stacionár, d) poliklinika, e) agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, f) zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, g) mobilný hospic. Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ [§ 4 písm. a)], alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Podľa § 11 ods. 2 zákona samosprávny kraj v rámci preneseného výkonu štátnej správy vydáva povolenie na prevádzkovanie a) ambulancie okrem ambulancie podľa odseku 1 písm. a). Podľa § 13 ods. 3 zákona ) K žiadosti podľa odseku 2 fyzická osoba doloží a) právoplatné rozhodnutie o vydaní licencie na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b)]... Podľa § 68 ods.1 zákona Licencie sa vydávajú a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér, b) na výkon zdravotníckeho povolania [(§ 3ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg, biológ, verejný zdravotník, fyzik, chemik, genetik, technik laboratórnej medicíny, medicínsko-technický laborant, zdravotnícky laborant ,farmaceutický laborant, rádiologický asistent, zdravotnícky záchranár, dentálna hygienici, asistent hygieny a epidemiológie, asistent výživy, c) na výkon odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra a pôrodná asistentka. Podľa ods. 2 Slovenská lekárska komora vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár. 25. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že sú dané podmienky pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, lebo rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ako i podľa § 191 ods. 1 písm./e SSP, lebo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako i podľa § 191 ods. 1 písm./f SSP, lebo skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise správnych orgánov, preto boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie rozhodnutí žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa. 26. Nesprávne právne posúdenie sa týka aplikácie § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, podľa ktorého samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou. Týka sa aj ust. § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistení, podľa ktorého je tak povinne poistená b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona. Tiež sa týka ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistení sú b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako tak žalovaný nesprávne aplikoval § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá, b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 27. Povinnosťou správnych orgánov bolo vyriešenie právnej otázky týkajúcej sa výkladu a aplikácie § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a ďalších ako je to v predchádzajúcom bode odôvodnenia. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu nebolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa spĺňala status samostatne zárobkovo činnej osoby, keď aj napriek tomu, že bola držiteľom licencie L1A tvrdila, že žiadnu inú činnosť nevykonávala a bola len zamestnancom obchodnej spoločnosti, ktorá za žalobkyňu riadne plnila odvodové povinnosti do sociálnej poisťovne. V prvom rade žalovaná nevzala do úvahy úmysel žalobkyne nebyť SZČO, nevyhodnotila je odhlášku z poistenia s ohľadom na jej postavenie a po niekoľkých rokoch vyúčtovala a uplatnila poistné do jednotlivých fondov. Dôsledne nezisťovala, či žalobkyňa činnosť vykonávala, alebo nie, či mala, alebo nemala príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba, ale predovšetkým dôsledne nepreverila, či od uvedeného dňa odhlášky spĺňala zákonné podmienky postavenia SZČO. 28. Podľa názoru správneho súdu zo strany správnych orgánov došlo k nesprávnemu výkladu v bode 26 odôvodnenia označených ustanovení zákona o sociálnom poistení, keď žalobkyňa ukončila svoje postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby odhláškou Registračným listom fyzickej osoby odhlásením povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zrušenia rozhodnutia o povolení na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti Košickým samosprávnym krajom. Túto jej motiváciu súvisiacu so vznikom právnickej osoby, kde sa stala konateľkou, žalovaná nevyhodnotila správne. Prísne formálne vychádzala len zo zákonných ustanovení a nevzala do úvahy ani výklad zákonov v širších intenciách možností ich výkladu, napokon daných aj povinnosťou orgánu verejnej správy dôsledne zistiť skutkový stav týkajúci sa výkonu jej činnosti na základe označeného oprávnenie tzv. L1A licencie. Tiež bolo jej povinnosťou zistiť, či žalobkyňa mala príjem iný ako vykazovaný, resp. akú mal jej príjem štruktúru a z čoho pochádzal. Povinnosťou žalovanej bolo logicky vziať do úvahy s odstupom, historický charakter vzniku súkromnej zdravotníckej praxe lekárov, vrátane postavenia orgánov verejnej správy a ich právomocí v kontexte vývoja právnych noriem upravujúcich práva a povinnosti samostatne zárobkových osôb v postavení lekár - zdravotník. Súčasná právna úprava zaiste vychádza aj z týchto skúseností ak sa už skúma štruktúra príjmu povinne poistenej osoby. Žalovaná vychádzala z podkladov od daňového úradu a nedala akcent na potrebu spravodlivého výkonu verejnej správy a materiálnu spravodlivosť pri skúmaní potrebných podkladov. Nedá sa uprieť neporovnateľná úroveň skúseností žalovanej v porovnaní so žalobkyňou a ani rozsah ich povinností nie je rovnaký. Úlohou orgánov verejnej správy je pri rozhodovaní vziať na zreteľ aj skutočnosti, ktoré sú na prospech účastníka konania a pri svojej správnej úvahe dodržiavať zásady nielen zákonnosti, ale vďaka širšiemu výkladu právnych noriem aj ústavnosti a v nie poslednom rade spravodlivosti. 29. Bolo bezpochyby povinnosťou správneho orgánu preveriť a preukázať, ak skutočne žalobkyňa bola od roku 1996 samostatne zárobkovo činnou osobou, či po zániku jej oprávnení zrušením mohla a chcela mať postavenie SZČO, ktoré prináša posudzované povinnosti platenia poistného upraveného v zákone o sociálnom poistení a či jej konanie bolo naplnené úmyslom ukončiť činnosť SZČO. V tomto konkrétnom prípade žalovaný mal posúdiť, či skutočne žalobkyni zostal status samostatne zárobkovo činnej osoby, ak, ako uviedla sa s poistenia u žalovanej odhlásila a urobila kroky smerujúce k zániku tohto postavenia a toto nevyužívala, lebo zrejme nemala prečo. Toto konštatovanie súvisí s technikou podávania daňových priznaní, ktoré vytvára a odráža súbor činností z ktorých je možné vyžadovať a platiť dane z príjmu, ktoré žalovaná v posudzovanej veci žalobkyne neanalyzovala. 30. Správny súd sa stotožňuje s obsahom žaloby, v ktorej žalobkyňa poukázala na to, že pre výklad uvedenej právnej normy bolo rozhodujúce či vydaná licencia L1/A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v minulosti, ktorú licenciu nevyužívala zakladá jej postavenie SZČO, ak ako lekár už pracovala v právnickej osobe, ako jej konateľka. Zo zisteného skutkového stavu sociálna poisťovňa urobila nesprávne a predčasné skutkové závery a nemohla ich potom správne právne posúdiť a vyvodiť jednoznačný právny záver. Svoj právny záver žalovaná obhajovala, ale v rozhodnutí a jeho odôvodnení táto základná otázka nebola bezpochyby zodpovedaná. Pokiaľ by sa správne orgány zaoberali tým, či žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba v dotknutých rokoch a na základe akého výkonu práce dosahovala príjem, bolo možné posúdiť a odôvodniť správne otázku výkladu a aplikácie zákonných ustanovení dotýkajúcich sa povinností žalobkyne platiť poistné a posúdiť či nespadala ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. 31. Povinnosťou sociálnej poisťovne tak, ako aj všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje aj zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako, pričom krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyžadujúcu práve preukázanie výkonu činností podľa licencie L1A aj prijem z tejto činnosti. 32. K námietkam žalobkyne ohľadne postupu prvostupňového správneho orgánu vzhľadom na úpravu v zákone o sociálnom poistení súd považuje za dôvod pre zrušenie rozhodnutí nielen žalovanej, ale aj prvostupňového správneho orgánu nedostatky spočívajúce v jednostrannom vyhodnotení povinností žalobkyne. Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení upravuje vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby. Pre vznik tohto poistenia ku dňu 01. júla zákon predpokladá jednak status SZČO a príjem žalobkyne, špecifikovaný podľa výšky príjmov z licencie L1A za relevantné obdobie. Predpokladá sa teda status samostatne zárobkovo činnej osoby a dostatočný príjem. K zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení u samostatne zárobkovo činnej osoby dochádza v prípade, ak status samostatne zárobkovo činnej osoby nebol zachovaný, čo je možné, pretože žalobkyňa podľa jej tvrdení nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. 33. Žalovaná mala za to, že žalobkyňa bola samostatne zárobkovo činnou osobou v zmysle § 3 ods.4 písm. c/ zák. č. 578/2004, a ako držiteľka licencie mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a teda povinnosť vzhľadom na príjmy, ktoré dosiahla z výkonu svojej samostatnej zdravotníckej práce na základe licencie LIA/KE/0382/05 odvádzať poistné nemala. 34. Keďže predmetom správnej žaloby sú dve rozhodnutia žalovaného a správnych orgánov prvého stupňa, ktorý odmietol odvolanie žalobkyne a potvrdil tieto rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žiadala žalobu v oboch prípadoch zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu, že žalovaná mala za to, že v zmysle zákona o sociálnej poisťovni vychádzala z citovaného zákonného ustanovenia § 3 ods.4, ako aj § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Mala za to, že žalobkyňa mala aj príjmy, podľa správ z daňového úradu, ktoré s odkazom na § 6 zák. č. 595/2003 Z.z. boli príjmami z jej podnikateľskej činnosti a zakladali jej povinnosť platiť jednak poistné a následne z toho aj odvodzujúce sankcie súvisiace s ich nezaplatením. V úvode za podstatné sa pokladá zvýrazniť, že žalobkyňa sa stala samostatne zárobkovo činnou osobou už rozhodnutím Krajského úradu v Košiciach 96/03925 z 29.11.1996. Licenciu, ktorú získala LIA 10.10.2005 od SLK na jej žiadosť, nepotrebovala k prevádzkovaniu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle vtedy platného právneho stavu Slovenská lekárska komora lekárom vydávala tieto licencie. Licencia LIB je v súčasnosti základom pre povolenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia. V prípade žalobkyne, ktorá už bola podnikateľkou sa poukazuje na súdom oboznámené rozhodnutie, že na žiadosť žalobkyne došlo k vydaniu rozhodnutia Košického samosprávneho kraja z 3.11.2005 č. 3795/2005-RU20-25771, ktorý jej povolil prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale k tomu licenciu LIA nepotrebovala, len súhlas Slovenskej lekárskej komory. 35. Žalobkyňa získala oprávnenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia na základe rozhodnutia Košického samosprávneho kraja z 3.11.2005 a táto licencia bola zrušená jeho rozhodnutím zo 17.4.2008. V roku 2005 získala rozhodnutím Košického samosprávneho kraja 3.11.2005 povolenie na prevádzkovanie zariadenia, k čomu licenciu LIA nepotrebovala, lebo táto slúži na fakturovanie lek. služieb pre iného poskytovateľa, čo nie je v posudzovanom príklade. Následne rozhodnutím toho istého úradu Košického samosprávneho kraja došlo k zrušeniu licencie vydanej 17.4.2008. Od tejto doby žalobkyňa podnikala ako prevádzkovateľka zdravotníckeho zariadenia, ako konateľka a spoločníčka. Išlo o kontinuálne pokračovanie jej podnikania po zmene právnej úpravy aj územno-správneho členenia, kedy rozhodnutia Krajského úradu Košice bolo nahradeného rozhodnutím Košického samosprávneho kraja 96/03925 z 29.11.1996 a neskôr jeho zrušením. Vývoj pokračoval ako je v bode 8 tohto odôvodnenia. 36. Správny súd dodáva, pokiaľ ide o postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, momentom, kedy začala podnikať a prevádzkovala zdravotnícke zariadenie ako právnická osoba a v nej ona ako spoločníčka a konateľka a podľa žalobkyne licencia L1A a táto nemala žiadny príjem a význam pre jej status. 37. Žalobkyňa poistné platila už od roku 1996 ako samostatne zárobkovo činná osoba a odhlášku z poistenia podala v súvislosti so zriadením svojej právnickej osoby a prevádzky zdravotníckeho zariadenia v nej v roku 2008. Preto súd poukazuje na jej príjmy, ktoré vyplývajú z daňového priznania a z toho vyplýva, že príjmy za rok 2008 mala len do 31.5.2008. Jej postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby od momentu, kedy bolo vydané povolenie na prevádzkovanie právnickej osoby mohlo zaniknúť aj fakticky deklarovaním toho, že po 31.5. 2008 príjmy nemala. Odhlásením z poistenia žalobkyni mohol zaniknúť jej nielen IČO, ale aj povinnosti platiť poistné ako samostatne zárobkovo činnej osoby. V tom je paradox, že žalovaná doposiaľ rozhodla, ale na základe čoho by takéto poistné mala mať povinnosť platiť odôvodnila len s poukazom na 2 argumenty a to existenciu statusu SZ a udajných príjmov z L1A licencie 38. Preto rozhodujúci je moment vzniku povinnosti žalobkyne byť v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby po vydaní licencie z 10.10.2005, keď žalobkyňa, ako bolo vyššie oboznámené, už od 29.11.1996 mala status a povolenie Krajským úradom vydané na prevádzkovanie zdravotníckych služieb a žalobkyni nevznikla povinnosť žalobkyne a ani ju žalovaná nedefinovala, a ani moment, kedy po vydaní licencie v roku 2005 vzniklo jej postavenie a povinnosť platiť poistné. Vyúčtované poistné od roku 2008 nemá svoj základ v príjmoch žalobkyne, ak ich nemala z licencie L1A a ak bola poistenou osobou, už na základe prevádzkovania svojho povolania - lekár podľa predchádzajúceho rozhodnutia vydaného Krajským úradom a s poukazom na § 3 zákona o sociálnom poistení, po podaní odhlášky z poistenia jej povinnosť buď zanikla, a ak nie, za existencie licencie len po preukázaní príjmov SZČO, po tomto období je daný základ pre úvahy o povinnosti. 39. Povinnosť odvádzať poistné v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby kontinuálne trvala žalobkyni na základe predchádzajúcich povolení Krajského úradu a následne rozhodnutí Košického samosprávneho kraja o zriadení takéhoto prevádzkovania právnickej osoby. Je pravdou, že potom, čo žalobkyňa prešla na inú právnu formu, prevádzkovanie právnickej osoby kontinuálne môže existovať vedľa činnosti vyplývajúcej práve z licencie, o ktorej hovorí ako LIA. Pokiaľ bola držiteľkou tejto licencie, za toto obdobie má postavenie SZČO kontinuálne s predchádzajúcim jej postavením, vzhľadom na jej existenciu. Hoci zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni skúmať jednotlivé príjmy, ale vychádza zo súhrnu príjmov pre charakteristiku existencie povinností odvádzať poistné SZČO, ak v právnickej osobe pracuje v postavení konateľa alebo spoločníka, vzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona týkajúce sa závislej činnosti a i odvody a poistné odvádza seba ako za zamestnanca, poistné. To nemení nič na závere súdu, že žalovaný neskúmal existenciu jej prímov. Súd má za to, že je potrebné zistiť, či po vydaní rozhodnutia Krajského samosprávneho kraja, ktorým povolil činnosť právnickej osobe F.-D. Y..N..K.., štatutárny orgán žalobkyňa, mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby s povinnosťou odvádzať poistné. 40. Konkrétne vychádzajúc z obsahu rozhodnutia, ktorým sociálna poisťovňa - správny orgán prvého stupňa nevyhovel žiadosti žalobkyne o vrátenie sumy 2543,36 Eur a z obsahu odôvodnenia vyplýva, že ide o zaplatenie poistného za obdobie od 1.7.2008 do 30.6.2010 v tam uvedených a konštatuje nezaplatené poistné 2.345,36 Sk . 41. Žalovaná konštatovala, že ako vyplýva z druhej strany rozhodnutia na č.l.26 administratívneho spisu s číslom 700-3910923716-G/16, zo 4. 10. 2016, ide o súčet poistného od 1.7.2008 do 30.6.2010, a to aj z príjmov za rok 2007, 1.151502 Sk a rok 2008 z príjmov 701 116 Sk a za rok 2009. Preto bolo vydané rozhodnutie o penále vo vzťahu k nezaplatenému poistnému za rok do 12/2009 a od 01/2010 do 06/2010, vyúčtované samostatným rozhodnutím 700-3910916916-G/16 zo 4.10.2016, 1727,70 Eur , ktoré bolo uložené žalobkyni zaplatiť za nevčasné a omeškané zaplatenie splátok poistného za január 2009 až december 2009 a január 2010 až jún 2010. Aj keď toto bolo dobrovoľne žalobkyňou zaplatené, uplatnila ho späť ako neopodstatnené. Prvotne nebolo správne identifikované sociálnou poisťovňou a táto vydala rozhodnutia nemali vo vzťahu k nim. V rozhodnutí číslo 700-3910923716-G/16, zo 4. 10. 2016, ide o zaplatenie poistné za obdobie od 1.7.2008 do 30.6.2010 v tam uvedených čiastkach a konštatuje nezaplatené poistné 2.345,36 Sk. 42. Hoci žalovaná uviedla, že rozhodnutie z 3.11.2005 zrušilo predchádzajúce rozhodnutie krajského úradu o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia žalobkyňou vydané jej 26.11.1996, samotné rozhodnutie z 3.11.2005 vychádzajúc z jeho obsahu konštatuje, že povoľuje prevádzkovanie činnosti žalobkyne a licencia č. L1A/ KE/ 0328/05, zo 17. 8. 2005, umožnila žalobkyni vykonávanie samostatnej praxe zdravotníckej v povolaní lekár, v odbore dermatovenerológia. Ide o typický pre dobu kontinuálny odraz zmien v reorganizácii štátnej správy a samosprávy a ich pôsobnosti v oblasti udeľovania povolení. KSK rozhodnutím z 3. 11. 2005 žalobkyni povolil prevádzkovať zdravotnícke zariadenie ambulanciu s odborným zameraním dermatovenerológia a súčasne zrušilo povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti služieb v neštátnom zdravotníckom zariadení, ktoré bolo vydané Krajským úradom v Košiciach 26.11.1996 /právoplatne 29.11.1996/. Rozhodnutie KSK z 17.4. 2008 zrušilo žalobkyni povolenie vydané 3. 11. 2005 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulanciu s odborným zameraním dermatovenerológia. Právoplatne 16.5.2008. Správny súd dospel k záveru na základe vyššie uvedených skutočností a v zmysle citovanej právnej úpravy, po preskúmaní rozhodnutia a postupu nielen žalovanej, ale i správneho orgánu prvého stupňa, že v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, sú žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa nezákonné, lebo zistenie skutkového stavu žalovanou ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, je preto predčasné i právne hodnotenie správnych orgánov podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP a napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bez komplexného posúdenia zhora uvedených otázok ako i postupu v zmysle § 191 ods. 1, písm. f) SSP, sú rozhodnutia pre nedostatok vyhodnotenia správnymi orgánmi uvedených dôvodov predovšetkým o otázkach povinnosti žalobkyne, s ktorými sa správne orgány v administratívnom konaní nevysporiadali, za predčasné a nezákonné. 43. V danom prípade úlohou súdu bolo posúdiť spornú otázku a to postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby v rozhodujúcom období, kedy žalobkyňa mala za to, že v dôsledku zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako fyzická osoba stratila status samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak však bola držiteľkou licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na výkon povolenia lekár, ktorý bude nevykonávala /zdravotnícku prax/ ako fyzická osoba ale ako právnická osoba. Súd sa nestotožňuje s názorom, že, bez ohľadu či ju aktívne aj využívala, jej samostatne zárobkovo činnou osobou pre účely povinného dôchodkového a nemocenského poistenia jej ukladalo povinnosť SZČO platiť poistné do sociálnej poisťovne. 44. Správne orgány sa podľa názoru krajského súdu nevenovali tejto otázke a dostatočne sa nezaoberali s námietkou žalobkyne že potom, čo podal odhlášku zo sociálnej poisťovne a nevykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a uvedenú skutočnosť mali dôsledne zisťovať a preverovať aj prvostupňový správny orgán, t. j. Sociálna poisťovňa, pobočka, ale aj žalovaná ako odvolací orgán. Oba správne orgány v rozhodnutí vychádzali z toho, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v roku 2006. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poukazujú na to, že z údajov zo súboru Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zistili, že žalobkyňa mala príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu .Podľa údajov zo súboru Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vyplýva, že v zozname podaných daňových priznaní - daň z príjmov fyzickej osoby daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2007 - 2010 je nejasné. 45. Ak žalobkyňa už za roky 2007 a 2010 podal daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb, potom bude povinnosťou sociálnej poisťovne zistiť, či skutočne žalobkyňa mala príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba a z čoho tento príjem pozostával s prihliadnutím k tvrdeniu, že začala prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, obchodná spoločnosť s.r.o., ktorej bola zamestnancom a riadne a včas boli za ňu odvádzané odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca uvedenej obchodnej spoločnosti. Ak by sociálna poisťovňa bezpochyby preukázala, že žalobkyňa mala v rozhodnom období príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba napriek tomu, že podala odhlášku z poistenia podľa Registračného listu FO a, že popri práci konateľa obchodnej spoločnosti, ktorej bola zamestnancom a vykonávala aj činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a vykonával lekársku prax v súlade s vydanou licenciou L1A, potom podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení účinného do 31.12.2010 bolo by možné konštatovať, že bola povinne poistenou osobou za posudzované obdobie so všetkými povinnosťami. 46. Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu podľa § 191 ods.3 a 6 SSP. 47. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust § 167 a nasl. SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.