Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 13Co/33/2026 8726201540 16. 09. 2026 JUDr. Martin Baran ECLI:SK:KSPO:2026:8726201540.2
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore navrhovateľky: S. X., s miestom podnikania L. XXXX/XX, XXX XX H., F.: XX XXX XXX, právne zastúpená: AK Berčo s. r. o., so sídlom J. Hanulu 19, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 54 329 281, proti odporcovi: Q. I., so sídlom E. XXX/XX, XXX XX I., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Miloš Čičmanec s. r. o., so sídlom Petra Jilemnického 5778/43, 058 01 Poprad, IČO: 53 530 926, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 21C/24/2026-48 zo dňa 04. mája 2026 v spojení s opravným uznesením č.k. 21C/24/2026-104 zo dňa 21. júla 2026 a dopĺňacím uznesením č.k. 21C/24/2026-117 zo dňa 09. septembra 2026, takto jednohlasne rozhodol: I. Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím uznesením vo výroku I. a III.. II. Odporca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a navrhovateľke sa ich náhrada nepriznáva. odôvodnenie: 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Odporcovi nariaďuje opätovné pripojenie N. J. I., ktorý je postavený na pozemku parcely C-KN č. XXXX, o výmere XX.XXX m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre Obec I., k. ú. I., užívaný navrhovateľkou, na napájanie elektrickou energiou, na existujúcu prípojku elektrickej energie . II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta. III. Navrhovateľke priznáva voči odporcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ 2. Súd prvej inštancie dopĺňacím uznesením rozhodol tak, že: „I. Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 21C/24/2026-48 zo dňa 04.05.2026 v spojení s opravným uznesením č. k. 21C/24/2026-104 zo dňa 21.07.2026 sa dopĺňa o výrok IV., ktorý znie: IV. Poučuje odporcu, že môže proti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude posúdenie existencie práva navrhovateľky na pripojenie N., postaveného na pozemku parcely C-KN č. XXXX, o výmere XX XXX m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec I., katastrálne územie I., na existujúcu prípojku elektrickej energie odporcu. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Ak súd žalobe podľa výroku I. tohto uznesenia vyhovie, aj bez návrhu zruší neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 21C/24/2026-48 zo dňa 04.05.2026 v spojení s opravným uznesením č. k. 21C/24/2026-104 zo dňa 21.07.2026.“ 3. Rozhodnutia právne posúdil ustanovením § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 337 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). 4. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka hodnoverne osvedčila existenciu právneho vzťahu k stánku, predložením Zmluvy o nájme stánku zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej stánok užíva na podnikateľské účely. Z obsahu návrhu a predložených listinných dôkazov mal tiež za osvedčené, že odporca dňa XX.XX.XXXX pristúpil k odpojeniu predmetného stánku od elektrickej energie. Súd prvej inštancie vzal do úvahy, že dodávka elektrickej energie predstavuje základný predpoklad prevádzkovania stánku, pričom jej absencia znemožňuje navrhovateľke vykonávať podnikateľskú činnosť. Bezodkladnosť úpravy pomerov je preto daná tým, že bez zásahu súdu by navrhovateľke vznikala priebežná majetková ujma spočívajúca najmä v ušlom zisku a nemožnosti riadne využívať predmet nájmu. Z predložených listinných dôkazov (najmä faktúr vystavených odporcom a bankových výpisov) mal súd zároveň za osvedčené, že medzi navrhovateľkou a odporcom existoval dlhodobo faktický záväzkový vzťah, v rámci ktorého odporca zabezpečoval dodávku elektrickej energie do stánku a navrhovateľka za túto dodávku riadne a včas uhrádzala cenu za odobratú elektrickú energiu. Za tejto situácie mal súd za osvedčené, že navrhovateľka mala oprávnené očakávanie pokračovania dodávky elektrickej energie a že zásah odporcu spočívajúci v jej odpojení predstavuje zásah do existujúceho faktického stavu medzi spornými stranami. K otázkam týkajúcim sa právneho titulu k pozemku parc. č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX k. ú. I., na ktorom je stánok umiestnený, ako aj k oprávnenosti jeho umiestnenia súd prvej inštancie uviedol, že tieto budú predmetom prípadného konania vo veci samej. Ich prípadná spornosť však sama osebe nemôže odôvodniť okamžitý zásah spočívajúci v odpojení elektrickej energie, ktorý má za následok znemožnenie podnikateľskej činnosti navrhovateľky. 5. Proti výroku I. a III. uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie vo výroku I. zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne a vo výroku III. zmenil tak, že prizná odporcovi voči navrhovateľke právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd v odôvodnení uznesenia konštatuje, že navrhovateľka predložila dôkazy spočívajúce v úhradách faktúr vystavených odporcom, bankových výpisov navrhovateľky preukazujúcich existenciu zmluvného vzťahu medzi odporcom a navrhovateľkou o napojení elektrickej prípojky navrhovateľky elektrickou energiou z odberného miesta odporcu a fotodokumentácie pohľadom odpojenia elektrickej prípojky pracovníkmi odporcu. Avšak nedošlo k ďalšiemu vysvetleniu, či a ako tieto dôkazy môžu preukazovať existenciu zmluvy (resp. vzniku záväzkového vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom). Navrhovateľka nijako nepreukázala dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa týmto uznesením má poskytnúť ochrana spolu s existenciou potreby neodkladnej úpravy pomerov. Dôkazy predložené navrhovateľkou nepreukazujú existenciu právneho nároku na poskytovanie elektrickej energie z odberného miesta odporcu. Navrhovateľka dlhodobo, aj pred XX.XX.XXXX, bez akéhokoľvek právneho dôvodu a bez súhlasu odporcu odberala elektrickú energiu z odberného miesta odporcu (dôkaz čestné vyhlásenie pracovníka odporcu). Po tom, ako sa odporca o tejto skutočnosti dozvedel, za účelom mimosúdneho riešenia sporov a v snahe o zachovanie dobrých vzťahov, ako formu dočasného riešenia do vyriešenia tejto záležitosti navrhovateľkou v súlade s právnymi predpismi ponechal napojenie navrhovateľky na elektrickú energiu s uhrádzaním nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu. Takýto „dočasný a provizórny“ odber bol podmienený tým, že navrhovateľka si postupne zabezpečí vlastnú dodávku elektriny. Ani k dnešnému dňu, napriek výzve odporcu priloženej ako dôkaz v návrhu navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia (ďalej len „Návrh“), navrhovateľka nezabezpečila samostatné riešenie odberu elektrickej energie. Je potrebné zároveň poukázať na to, že navrhovateľka prípojku elektrickej energie zrealizovala na pozemku, ktorý nie je v jej vlastníctve, bez súhlasu vlastníka, či oprávneného užívateľa a ani do dnešného dňa vecnoprávne nevysporiadala umiestnenie vybudovanej prípojky s vlastníkom pozemku, na ktorom sú elektrické prípojky umiestnené ani nezabezpečila inak dodávky elektrickej energie pre vlastnú potrebu. Situácia, ktorá vznikla XX.XX.XXXX a trvá doposiaľ, však nezakladá medzi stranami sporu žiaden právny vzťah, obchodnú zvyklosť a ani nevzniká odporcovi žiadna povinnosť poskytovať navrhovateľke elektrickú energiu. To je zrejmé aj z ust. § 26 ods. 28 druhej vety zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), v zmysle ktorého zmluvy uzatvorené podľa tohto zákona musia mať písomnú formu. Pokiaľ takáto zmluva nemá zákonom predpísanú (písomnú) formu, v zmysle
ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o absolútne neplatný právny úkon. Súd sa taktiež nezaoberal skutočnosťou, že odporca je obec, t. j. subjekt verejného práva, na ktorý sa vzťahujú osobitné predpisy vo vzťahu k uzatváraniu zmlúv týkajúcich sa nakladania s majetkom obce, najmä zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a zákon o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. Takéto zmluvy je odporca povinný zverejňovať, aby nadobudli účinnosť. Odporca teda nielen, že neuzatvoril žiadnu zmluvu o prístupe k odbernému miestu odporcu s navrhovateľkou, ale ani žiadnu takúto zmluvu nezverejnil. T. z. aj keby existovala akákoľvek zmluva o napojení navrhovateľky na odberné miesto odporcu (čo odporca popiera), zmluva nenadobudla účinnosť. Doterajší stav pripojenia Stánku do elektrickej siete tak možno označiť len za provizórnu sanáciu protiprávneho stavu navodeného navrhovateľkou, kedy sa navrhovateľka „obohacovala“ na odporcovi bezplatným odberom elektrickej energie. Plnenia navrhovateľky na mesačnej báze voči odporcovi aj vzhľadom na neexistenciu právneho vzťahu upravujúceho odber elektrickej energie medzi stranami sporu, predstavujú len úhradu za škodu resp. bezdôvodné obohatenie, ktorú navrhovateľka spôsobuje odporcovi odberom elektrickej energie. Konštatovanie súdu aj argument navrhovateľky spočívajúci v riziku vzniku škody vo forme ušlého zisku spôsobeného nemožnosťou riadne užívať Stánok na podnikateľské účely je subjektívne, prehnané, nezakladá sa na riadne preukázaných skutočnostiach zo strany navrhovateľky ani sa nijako nedotýka a nijako nezaťažuje odporcu poskytovaním plnení, na ktoré zo strany navrhovateľky nie je preukázaný právny nárok. Podaným Návrhom žiada navrhovateľka, aby súd nariadil odporcovi opätovne pripojenie Stánku na napájanie elektrickou energiou. Odporca zdôrazňuje, že takýto návrh nie je vykonateľný, resp. v rozpore s právnymi predpismi, minimálne zákonom o energetike. Navrhovateľka v úvode Návrhu uvádza, že k Stánku disponuje platným právnym titulom na jeho užívanie, a to Zmluvou o nájme stánku zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „ZoNS“) uzatvorenou medzi navrhovateľkou ako nájomcom a spoločnosťou K s. r. o.. Navrhovateľka svoj právny titul k užívaniu Stánku odvodzuje od právneho titulu K pričom v súčasnosti neexituje žiaden právny (napr. podnájomný) vzťah spoločnosti K k pozemku pod Stánkom. Odporca má vedomosť o tom, že spoločnosť X. I. (ako aktuálny oprávnený užívateľ pozemkov pod Stánkom odvodzujúci svoje právo od nájomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom dotknutého pozemku - Pozemkové spoločenstvo W. I.) voči K podala návrh na vykonanie exekúcie, pričom v tejto veci aj bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie a následne upovedomenie o začatí exekúcie, predmetom ktorej je vypratanie parcely KN-C č. XXXX (okrem iného aj Stánku) (ďalej len „Exekúcia“). Pokiaľ K umiestnila Stánok na pozemku, ku ktorému nemá právny titul, je irelevantné, či navrhovateľka disponuje právnym titulom k užívaniu Stánku, ak má tento byť z parcely KN-C č. XXXX vyprataný jeho odstránením. Navyše, odporca ako obec so zriadenou mestskou políciou už dňa XX.XX.XXXX asistoval spoločnosti K pri prevzatí stánku susediaceho so Stánkom, ktorý bol podľa vedomosti odporcovi užívaný treťou osobou na základe obdobného právneho titulu, od akého odvodzuje svoje užívacie právo k Stánku navrhovateľka. V kontexte vyššie uvedených skutočností je tak zrejmé, že samotné užívanie Stánku zo strany navrhovateľky, možno označiť za sporné. Avšak ani z týchto skutočností nevyplýva povinnosť odporcu poskytovať navrhovateľke napájanie jej elektrickej prípojky elektrickou energiou z odberného miesta odporcu. Odporca ďalej uviedol, že je z obsahu Uznesenia zrejmé, že súd prvej inštancie opomenul svoju povinnosť vyplývajúcu z § 337 ods. 1 C.s.p. a nepoučil odporcu o možnosti podať žalobu vo veci samej. Zároveň sa odporca domnieva, pre spornosť existencie zmluvy o dodávke el. energie odporcom navrhovateľke, na čom súd založil svoje Uznesenie, že mal súd uložiť navrhovateľke povinnosť podať žalobu o existenciu zmluvy/povinnosti dodávať el. energiu odporcom navrhovateľke. Uznesenie sa bez uvedeného javí ako rozhodnutie vo veci samej, resp. ktorým boli vyriešené všetky sporné otázky. 6. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 34 odsek 1 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením, ako aj konanie im predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ods. 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa ustanovenia § 334 C.s.p., súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 14. Podľa ustanovenia § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Podľa ods. 2, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Podľa ods. 3, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. 15. Z obsahu spisu ako aj výpisu zo Živnostenského registra vyplýva, že navrhovateľka je živnostníčka zapísaná v živnostenskom registri pod IČO: XXXXXXXX, pričom jej predmetom podnikanie je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. 16. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú od zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu neodkladného opatrenia a preto sa neuplatňuje v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práva, spoľahlivosť tvrdení navrhovateľka na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba, naliehavosť) upraviť pomery účastníkov (strán sporu). 17. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto na
navrhovateľke, aby osvedčila, či boli naplnené predpoklady navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. 18. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi spoločnosťou K. X,s.r.o. ako prenajímateľom a navrhovateľkou ako nájomcom uzatvorená Zmluva o nájme stánku (ďalej len „Nájomná zmluva“). V zmysle Nájomnej zmluvy bol prenajímateľ výlučným vlastníkom stánku, ktorý si navrhovateľka prenajala za účelom vykonávania svojej podnikateľskej činnosti. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pokiaľ zmluva neustanovuje inak. V zmysle bodu 10.8 prvej vety Nájomnej zmluvy, cit.: „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak žiadna zmluvná strana nedoručí druhej zmluvnej strane najneskôr tri mesiace pred uplynutím dohodnutej doby nájmu oznámenie, že nemá záujem na ďalšom trvaní nájmu, predlžuje sa doba nájmu o ďalších dvanásť kalendárnych mesiacov, teda do 31.01. ďalšieho kalendárneho roka, a to aj opakovane.“ (č.l. 7 a nasl. súdneho spisu) 19. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola dodaná a namontovaná elektrická prípojka pre objekt predajného stánku, a to zo strany dodávateľa - V., spol. s.r.o. pre objednávateľa navrhovateľku (č.l. 11 súdneho spisu). Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka vykonávala v prospech odporcu platby za spotrebu elektrickej energie, a to v období február XXXX - október XXXX, január XXXX - apríl XXXX, jún XXXX - júl XXXX, september XXXX - december XXXX, február XXXX - marec XXXX (č.l. 13 a nasl. súdneho spisu). Navrhovateľka k podanému návrhu tiež pripojila faktúry, z ktorých vyplýva, že odporca navrhovateľke za obdobia február XXXX, január a februára XXXX refakturoval spotrebu elektrickej energie (č.l. 26, 27 súdneho spisu). 20. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že odporca navrhovateľke adresoval list zo dňa XX.XX.XXXX označený ako „Oznámenie“, v ktorom navrhovateľke oznámil, že sa na odporcu obrátil aktuálny nájomca pozemku, na ktorom prevádzkuje svoje služby v drevených stánkoch. Pri preverovaní legálnosti stánkov malo byť zistené, na ne nebolo vydané stavebné povolenie a nachádzajú sa na pozemkoch vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva W. I.. Vlastník pozemkov tieto prenajal novému nájomcovi na dlhodobý nájom, pričom súčasný nájomca odporcu požiadal, aby odporca pristúpil k odpojeniu týchto nelegálnych stánkov z prívodu elektrickej energie, keďže sú napojené na elektrickú prípojku odporcu. Navrhovateľke zároveň oznámil, že do XX.XX.XXXX dôjde k odbernému odpojeniu jej prevádzok od elektrickej prípojky obce, pričom je zo strany navrhovateľky potrebné, aby si zabezpečila pripojenie prevádzok na NN sieť individuálne v zmysle platných právnych predpisov. 21. Opísaním vyššie uvedených skutočnosti spolu s predloženými listinami podporujúcimi ich pravdivosť, navrhovateľka osvedčila dôvodnosť a trvanie svojho nároku. Osvedčila, že jej svedčí určitý právny vzťah, na základe ktorého podniká v predmetnom stánku, ktorý bol zo strany odporcu odpojený od elektrickej prípojky (Nájomná zmluva). Skutočnosť, či tento jej právny vzťah aj naďalej fakticky trvá, či nedošlo k jeho zmene, či zániku nie je predmetom tohto konania o navrhovanom neodkladnom opatrení. Navrhovateľka zároveň osvedčila, že náklady za dodávky elektrickej energie uhrádzala vo všeobecnosti pravidelne práve odporcovi. To, na základe akého titulu boli uvedené platby uhrádzané práve odporcovi opäť nie je predmetom tohto konania. Navrhovateľka osvedčila, že elektrickou prípojkou (zradenou na jej vlastné náklady za účelom zabezpečenia elektrickej energie do predajného stánku) bola pripojená na odberné miesto odporcu, pričom mu za spotrebovanú energiu uhrádzala peňažné protiplnenie. 22. Nakoľko navrhovateľka v predmetnom stánku podniká, pričom na výkon jej podnikanie je nevyhnutné, aby bol stánok pripojený na elektrickú energiu, navrhovateľka osvedčila aj potrebu vydania navrhovaného neodkladného opatrenia. Je síce pravda, že navrhovateľka nepreukázala a nevyčíslila konkrétnu škodu, ktorá jej môže vzniknúť tým, že predajný stánok ostane odpojený od elektrickej energie, avšak odvolací súd poukazuje na to, že osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd zato, že na účely vydania neodkladného opatrenia postačilo, že navrhovateľke hrozí vznik závažnej ujmy.
23. Všetky ďalšie skutočnosti uvádzané odporcom v podanom odvolací budú predmetom prípadného konania vo veci samej. Súd prvej inštancie dopĺňacím uznesením vydaným dňa XX.XX.XXXX odporcu kvalifikovane poučil o jeho prípadnom ďalšom postupe. 24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím uznesením v napadnutom rozsahu ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľne trovy nevznikli a odporcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. 26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).