Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23Tos/115/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010811 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010811.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. novembra 2016 prejednal sťažnosť obžalovaného L. Q., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., R. XX, prechodne bytom A., G. XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3Tk/1/2016 zo dňa 3.11.2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3Tk/1/2016 zo dňa 11.10.2016 bol obžalovaný L. Q. uznaný vinným zo spolupáchateľstva k trestnému činu vraždy podľa §§ 8 ods. 2, 219 ods. 1, 2 písm. b/, f/ Tr.zák. účinného do 30.6.1998, pretože obžalovaný L. Q. spoločne s L. R. (u ktorého bolo dňa 15.2.2016 prokurátorom zrušené uznesenie o vznesení obvinenia) v nočných z 10.10.1996 na 11.10.1996 prišli taxíkom z Trenčíne k rodinného domu v Starej Turej, časť A. číslo XXXX, v ktorom býval poškodený U. Q., nar. XX.XX.XXXX s úmyslom tam odcudziť nájdené finančné prostriedky, spoločne vylištovali sklenenú výplň vchodových dverí vedúcich do rodinného domu, následne cez vylištované dvere vošli do domu a začali prehľadávať izbu, v ktorej spal poškodený U. Q. za účelom nájdenia finančných prostriedkov a keď sa poškodený zobudil a začal kričať, najprv obžalovaný L. Q. a potom spoločne s L. R. ho fyzicky napadli tak, že ho opakovane udierali prinesenou bejzbalovou palicou, najmä do hlavy, tváre a ostatných častí tela, následne mu ležiacemu na zemi ruky v oblasti zápästí a nohy nad členkami zviazali lepiacou páskou a zabránili mu tak možnej sebaobrane, opakovane prehľadali izby za účelom nájdenia peňazí a keď žiadne peniaze nenašli z domu odišli pešo do Nového Mesta nad Váhom a odtiaľ autobusom do Trenčíne, poškodený utrpel v dôsledku útoku viacnásobné tržnozhmoždené poranenia skeletu lebky, tváre, štruktúr hlavy a mozgu, ktoré viedli k rozvoju úrazového opuchu mozgu, krvácaniu pod mäkké blany mozgové, zviazaním poškodeného a jeho znehybnením vytvorili vynútenú pasívnu polohu poškodeného, ktorá priamo negatívne vplývala na možnosti vykonávania dýchacích pohybov hrudníka pri dýchaní, poranenia poškodeného mu spôsobili intenzívnu bolesť, poruchu vedomia i zhoršené dýchanie, a tak v dôsledku kombinácie opuchu mozgu a dusenia sa došlo k smrti poškodeného v nočných hodinách až včasných raňajších hodinách zo dňa 10.10.1996 na 11.10.1996. Obžalovaný Milan Benko bol za to odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr.zák. účinného do 30.6.1998 za použitia § 40 ods. 1 Tr.zák. účinného do 30.6.1998 k trestu odňatia slobody na 7 rokov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr.zák. účinného do 30.6.1998 zaradený do prvej nápravnej skupiny. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania prokurátorka v neprospech obžalovaného a obžalovaný, pričom o týchto odvolaniach nebolo doposiaľ rozhodnuté. V súvislosti s týmto trestným stíhaním bol obžalovaný L. Q. už v prípravnom konaní vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 0Tp/12/2016 zo dňa 21.1.2016 z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/, b/ Tr.por., pričom väzba započala dňa 18.1.2016 o 06.10 hod. Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3Tk/1/2016 zo dňa 7.6.2016 bolo rozhodnuté o ponechaní obžalovaného L. Q. vo väzbe aj po podaní obžaloby v konaním pred súdom z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, b/ Tr.por. Ďalším uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3Tk/1/2016 zo dňa 26.7.2016 síce bola zamietnutá žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, zároveň však bol vypustený dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr.por. Uznesením súdu prvého stupňa bola podľa § 79 ods. 3 Tr.por. zamietnutá žiadosť obžalovaného L. Q. o prepustenie z väzby na slobodu, pretože dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr.por. naďalej trvá. Zároveň súd prvého stupňa podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr.por. nenahradil väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obžalovaný L. Q., ktorú zahlásil do zápisnice o neverejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne obžalovaný sťažnosť písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Z podrobného odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že obžalovaný najmä namieta materiálny dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 Tr.por. z pohľadu nedôvodnosti trestného stíhania. Obhajca poukázal na to, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, pretože sa súd prvého stupňa nevysporiadal so závažnými rozpormi vo výpovedi L. R. v tom, že: kto nechal dokorán otvorené dvere na dome nebohého; kto rozbil na aute bočné sklo a odcudzil z peňaženky poškodeného asi 3.000,- Sk a prázdnu ju nechal na sedadle v aute; kto robil neúspešné výbery z bankomatu na P. A., keď toto mesto obchádzali po poli; kto o 07.30 hod. robil dva neúspešné výbery z karty nebohého z bankomatu v Trenčíne, keď o týchto skutočnostiach L. R. vôbec nevedel. Obhajca taktiež namietal existenciu dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr.por, keď neobstojí tvrdenie súdu, že by obžalovaný ušiel alebo sa skrýval pred trestným stíhaním. Obhajca navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a obžalovaného z väzby prepustiť na slobodu, pretože sa predmetnej trestnej činnosti nedopustil. Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu v konaní pred súdom po podaní obžaloby, rozhodoval na neverejnom zasadnutí, kde podľa § 302 ods. 1 Tr.por. pripustil účasť obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. Obžalovaný L. Q. tu mal možnosť pred súdom sa vyjadriť ako k dôvodnosti svojho trestného stíhania, tak aj k trvaniu dôvodu, pre ktorý je vo väzbe. K námietkam obžalovaného, týkajúcich sa dôvodnosti jeho trestného stíhania, uvádza senát nadriadeného súdu nasledovné. Za tej procesnej situácie, kedy už súd prvého stupňa rozhodol o obžalobe prokurátorky tak, že vyhlásil odsudzujúci rozsudok, je dôvodnosť trestného stíhania obžalovaného v konaní pred súdom naďalej daná. Vzhľadom k tomu, že vo veci už bolo na hlavnom pojednávaní vykonané aj dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti, nepochybne z procesného hľadiska je daný vyšší stupeň pravdepodobnosti (z pohľadu súdu prvého stupňa istoty), že obžalovaný predmetný čin spáchal, oproti stavu po vznesení obvinenia v prípravnom konaní, resp. pri podávaní obžaloby na súd. Je síce faktom, že obhajca v sťažnosti poukázal na konkrétne okolnosti, ktoré podľa neho dôvodnosť trestného stíhania obžalovaného spochybňujú, podľa názoru prinajmenšom v zhode so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“. Senát nadriadeného súdu pri rozhodovaní o väzbe zatiaľ však nedospel k takým záverom s prihliadnutím aj na okolnosti uvádzané obhajcom, že by doterajší neprávoplatný záver o vine urobený súdom prvého stupňa bol celkom zjavne nesprávny. Meritórny záver o vine obžalovaného však bude môcť urobiť až odvolací súd v konaní o podaných odvolaniach. Na tomto mieste však senát nadriadeného súdu uvádza, že aj keď niektoré okolnosti týkajúce sa predmetného trestného činu môžu v ďalších štádiách konania vyznieť v prospech obžalovaného (otázka vniknutia do domu poškodeného, okolnosti týkajúce sa miesta činu, správanie sa obžalovaného po čine), zatiaľ je trestné stíhanie obžalovaného dôvodné a nie je spochybnené do tej miery, že by obžalovaný musel byť ihneď prepustený z väzby na slobodu. Trestný poriadok pritom pred právoplatným skončením trestného stíhania prikazuje prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu v konaním pred súdom len po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku - § 79 ods. 2 veta piata Tr.por. V ďalšom sa senát nadriadeného súdu stotožňuje aj s názorom a odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v tom, že dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr.por. (úteková väzba) naďalej trvá a nie je možné ho nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka. K tomu je tiež potrebné uviesť, že vyhlásený odsudzujúci rozsudok z hľadiska výroku o treste nepochybne tento dôvod väzby neoslabil. Naviac obžalovanému je z odvolania prokurátorky známe, že táto sa dokonca domáha uloženia prísnejšieho trestu odňatia slobody. Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: 1) Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok. 2) Podľa § 79 ods. 3 Tr.por. obvinený má právo podať kedykoľvek žiadosť o prepustenie z väzby. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť obvineného o prepustenie na slobodu zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní.