Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/110/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010811 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010811.4 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Rastislava Vranku, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. decembra 2016 prejednal odvolania prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín a obžalovaného L. Q. nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., Ul. R. č. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava, ktoré podali proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3Tk/1/2016 zo dňa 11.10.2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 Tr. pr. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný L. Q. uznaný vinným z trestného činu vraždy spáchanej formou spolupáchateľstva podľa §§ 9 ods. 2, 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), f) Tr. zák., účinného do 30.6.1998, pretože obžalovaný L. Q. spoločne s L. R. (u ktorého bolo dňa XX.XX.XXXX prokurátorom zrušené uznesenie o vznesení obvinenia) v nočných hodinách z XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX prišli taxíkom z A. k rodinnému .domu v P. A., časť A. číslo XXXX, v ktorom býval poškodený U. Q., nar. XX.XX.XXXX s úmyslom tam odcudziť nájdené finančné prostriedky, spoločne vylištovali sklenenú výplň vchodových dverí vedúcich do rodinného domu, následne cez vylištované dvere vošli do domu a začali prehľadávať izbu, v ktorej spal poškodený U. Q. za účelom nájdenia finančných prostriedkov a keď sa poškodený zobudil a začal kričať, najprv obžalovaný L. Q. a potom spoločne s L. R. ho fyzicky napadli tak, že ho opakovane udierali prinesenou bejzbalovou palicou, najmä do hlavy, tváre a ostatných častí tela, následne mu ležiacemu na zemi ruky v oblasti zápästí a nohy nad členkami zviazali lepiacou páskou a zabránili mu tak možnej sebaobrane, opakovane prehľadali izby za účelom nájdenia peňazí a keď žiadne peniaze nenašli z domu odišli pešo do M. L. nad F. a odtiaľ autobusom do A., poškodený utrpel v dôsledku útoku viacnásobné tržnozmliaždené poranenia skeletu lebky, tváre, štruktúr hlavy a mozgu, ktoré viedli k rozvoju úrazového opuchu mozgu, krvácaniu pod mäkké blany mozgové, zviazaním poškodeného a jeho znehybnením vytvorili vynútenú pasívnu polohu poškodeného, ktorá priamo negatívne vplývala na možnosti vykonávania dýchacích pohybov hrudníka pri dýchaní, poranenia poškodeného mu spôsobili intenzívnu bolesť, poruchu vedomia i zhoršené dýchanie a tak v dôsledku kombinácie opuchu mozgu a dusenia sa došlo k smrti poškodeného v nočných hodinách až včasných raňajších hodinách zo dňa 10.10.1996 na 11.10.1996. Bol za to odsúdený podľa §§ 219 ods. 2, 40 ods. 1 Tr. zák., účinného do 30.6.1998 k trestu odňatia slobody na 7 rokov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 39a ods. 2 písm. a), ods. 3 Tr. zák., účinného do 30.6.1998, zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaný a prokurátorka, ktoré zahlásili do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný svoje odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu ako aj sám. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine a treste. V úvode obhajca poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa. Obhajca predovšetkým namietal vierohodnosť výpovede svedka L. R., v ktorého tvrdeniach sú rozpory. Obžalovaný meno tohto svedka pôvodne vo svojej výpovedi (dňa 12.10.1996) neuviedol a výpoveď tohto svedka sa v pôvodnom trestnom spise ani nenachádza. Preto tento svedok pôvodne ani nebol uvedený na začiatku vyšetrovania medzi podozrivými (spolu 64 osôb). Tento svedok následne nevypovedal ani o vniknutí do auta v garáži poškodeného, ani o odcudzení bankomatovej karty a pokusu výberu peňazí z nej v Starej Turej a Trenčíne. V súvislosti s tým obhajca poukázal na otázky, ktoré v rozhodnutí súdu prvého stupňa zostali nezodpovedané: kto nechal otvorené vchodové dvere dokorán na dome poškodeného, keď do domu aj z domu mali ísť cez vylištované dvere; kto rozbil na aute v garáži okno na dverách a nechal na sedadle odhodenú prázdnu peňaženku a odcudzil z nej 3.000,- Sk; kto vykonal 3x pokus o výber peňazí v Starej Turej z karty poškodeného; kto vykonal dva pokusy o výber peňazí v Trenčíne. O týchto veľmi závažných skutočnostiach svedok R. vôbec nevedel a ani ich nespomenul svedkovi B.. Orgány činné v trestnom konaní ani súd prvého stupňa sa s týmito rozpormi vôbec nevysporiadali. Taktiež tvrdenie svedka R. o striedavom bití palicou poškodeného nevyplýva z výpovede svedka B., ktorému hovoril, že poškodeného bil sám. Svedok B. taktiež nevypovedal o tom, že by mu hovoril svedok R. o kuklách a rukaviciach. V závere obhajca vyslovil poľutovanie nad tým, že na Slovensku nie je znalec, ktorý by na základe dobových fotografií postavy obžalovaného ustálil, či mohol prejsť cez otvor na dverách, tak ako to tvrdí svedok R.. Súd sa teda nevysporiadal so všetkými vyššieuvedenými závažnými rozpormi, a preto je rozsudok súdu prvého stupňa chybný, pretože jeho skutkové závery sú úplne nejasné. Obhajca navrhol, aj za použitia zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného, rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušiť a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodiť, pretože nebolo preukázané, že predmetný skutok spáchal obžalovaný L. Q.. Odvolanie prokurátorky navrhol obhajca podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal najmä na nasledovné okolnosti. Svedok L. R. mal možnosť poznať poškodeného, pretože dobre poznal jeho nevlastnú dcéru D. L. - Q., ako aj manželku zavraždeného A. L. - Q.. Informácie o financiách poškodeného mohol teda mať tento svedok aj od týchto osôb. So svedkom L. R. sa obžalovaný neprestal stretávať po čine, ale už rok a pol predtým, keď nastúpil na vojenskú službu. Svedok L. R. vypovedal tiež o zalepených ústach poškodeného páskou, čo preukázané nebolo. Ako mohol tento svedok vedieť, že otec R. je mŕtvy, keď obžalovaný ho mal kontaktovať až tri dni neskôr. Tiež sú rozpory vo výpovediach medzi svedkami L. R. a T. B. ohľadne „palice“ použitej pri čine (vrátenie, gravírovenie). Obžalovaný tiež poukázal na to, že na jeho oblečení ani obuvi sa nenašli žiadne stopy krvi, hoci na mieste činu bola krv všade. Svedok L. R. nevypovedal zhodne v rôznych procesných postaveniach v tejto veci (obvinený, svedok), a sú tiež vzájomné rozpory vo výpovediach svedkov L.a R. a T. B.. Svedok L. R. vypovedal v postavení obvineného v snahe dosiahnuť čo najnižší trest, a v postavení svedka „musel“ na svojich výpovediach zotrvať, aby nemal krivú výpoveď a krivé obvinenie. Obžalovaný namietal, svoju nemožnosť vojdenia do domu poškodeného cez otvor vo dverách, pričom súd v tomto smere nevykonal dostatočné dokazovanie. Taktiež súd prvého stupňa dostatočne nezohľadnil „časové možnosti“ v pokusoch o výbery z bankomatovej karty poškodeného v Starej Turej a v Trenčíne. Obžalovaný vyslovil záver, že svedok L. R. musel použiť pri ceste na miesto činu a späť do Trenčína dopravný prostriedok možno spolu s ďalšou osobou, ktorú tento svedok kryje. V závere obžalovaný najmä namietal, že sa dôkazmi nepreverila najmä jeho „možnosť“ prejdenia cez otvor vo dverách domu poškodeného, tak ako o tom vypovedal svedok L. R.. Obžalovaný uviedol, že nedokázaná vina má v rozhodovaní súdu rovnaký význam ako dokázaná nevina. Preto žiadal o oslobodenie spod obžaloby v plnom rozsahu. Obžalovaný k dôvodom svojho písomného odvolania pripojil fotografie (3) zo vzťahu L. R. a R. Q. z roku 1996. Fotografie 4 osôb, ktoré neprešli otvorom 120 cm x 15 cm okrem päťročného chlapca (vrátane USB kľúča o natáčaní vyhotovovania fotografií), potvrdenie o vojenskej základnej službe a pracovnú zmluvu od 18.6.1996 do 20.12.1996. Odvolanie prokurátorky bolo podané proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Prokurátorka najmä namietala uloženie trestu v rozpore s §§ 31 a 40 ods. 1 Tr. zák., účinného do 30.6.1998. Uviedla, že pre mimoriadne zníženie trestu nesvedčili ani okolnosti prípadu ani pomery páchateľa. Preto použitie zmierňovacieho ustanovenia ani pokiaľ ide o výmeru trestu odňatia slobody ani pokiaľ ide o zaradenie do príslušného ústavu na výkon trestu nie je správne. Prokurátorka navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. s tým, aby odvolací súd sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o uložení trestu obžalovanému L. Q. v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny. Z písomného vyjadrenia prokurátorky k odvolaniu obžalovaného vyplýva, že prokurátorka sa nestotožnila s dôvodmi odvolania obžalovaného, ktoré navrhla ako nedôvodné zamietnuť. Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sa súd prvého stupňa vo vzťahu k výroku o vine zatiaľ nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.), pričom pre správne skutkové zistenie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie (§321 ods. 1 písm. c) Tr. por.) Rozhodnutie súdu prvého stupňa o vine je preto zatiaľ predčasné. Tieto zistenia a rozhodnutie o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa o vrátení veci súdu prvého stupňa urobil odvolací súd v súlade s § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. na neverejnom zasadnutí, pretože z ďalšieho vyplynie, že chybu nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí. Úvodom k samotným dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu, senát pripomína, že skutok, ktorý je predmetom tohto konania sa stal (usmrtenie poškodeného U. Q.) v nočných hodinách z 10.10. na 11.10.1996, pričom k vzneseniu obvinenia L. Q. došlo až 18.1.2016, teda takmer po dvadsiatich rokoch. Pri hodnotení dôkazov najmä v podobe výsluchov osôb (obvinený, obžalovaný, svedkovia) bolo nevyhnutné tento časový posun vziať do úvahy. Tu má senát odvolacieho súdu na mysli najmä určité možné „rozpory“ v niektorých skutkových otázkach, ktoré ale nemusia automaticky znamenať nevierohodnosť usvedčujúcich výpovedí svedkov L. R. a T. B.. Takéto rozpory vo výpovediach osôb bezprostredne po „čine“ by pritom ale nepochybne mohli mať vplyv na posudzovanie vierohodnosti obsahu ich výpovedí. Z obsahu písomného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa (najmä str. 7) pritom vyplýva, že súd prvého stupňa sa inak už vysporiadal s tromi hlavnými obhajobnými tvrdeniami, ktoré mali spochybniť pravdivosť výpovede svedka L. R.. Týka sa to „nevrátenia“ bejzbalovej palice svedkovi T. B., bitia poškodeného obžalovaným L. Q. aj svedkom L. R. a spôsobu odchodu z domu nebohého. Usvedčujúca výpoveď tohto priameho svedka (inak „spolupáchateľa“), podporovaná výpoveďou T. B., nepriameho svedka „vraždy“ poškodeného U. Q., v súlade s výsledkami znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva (vrátane pitvy) a zadováženými vecnými dôkazmi, sú spôsobilé odôvodniť rozhodnutie súdu prvého stupňa o vine obžalovaného L. Q.. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní ako aj odôvodnenia písomného rozhodnutia súdu prvého stupňa (taktiež na str. 7), však vyplýva taký nesprávny procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý následne spochybňuje zákonnosť a odôvodnenosť výroku o vine a nepochybne ako to vyplýva z obsahu odvolania obžalovaného, má negatívny vplyv na hodnotenie spravodlivosti daného súdneho konania zo strany obžalovaného. Súd prvého stupňa sa na základe návrhu obhajcu obžalovaného rozhodol v konaní pred súdom doplniť dokazovanie - znaleckým dokazovaním z odboru kriminalistika, oddelenie biológia a genetická analýza - antropológia. Z uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 19.7.2016 podľa §§ 142 ods. 1, 147 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že bol do trestného konania v tejto veci pribratý Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava, ktorý mal zodpovedať na otázku: „Posúdiť, či sa obžalovaný mohol prestrčiť cez otvor vo dverách o rozmere 120 cm + 15 cm, resp. 120 cm x 20 cm a vojsť dovnútra domu.“ Súd prvého stupňa túto odpoveď žiadal od ústavu po jeho dôkladnom oboznámení sa s predloženými svadobnými fotografiami obžalovaného L. Q. z jeho svadby z januára 1996, s fotokópiou fotografie predložených dverí, ktorého otvor by mal byť o rozmere 120 cm x 15 cm, resp. 120 cm x 20 cm. Súčasne súd prvého stupňa k tomu žiadal z predložených fotografií naskenovať veľkosť hlavy a postavy obžalovaného L. Q. v systéme 3D. Z písomnej odpovedi KEÚ Bratislava (znalecký posudok na č.l. 467 - 470) pritom vyplýva, že požadované skúmanie resp. posúdenie, či sa oblažovaný mohol prestrčiť cez otvor vo dverách nie je predmetom skúmania odvetvia kriminalistická antropológia. Obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2016 naďalej žiadal, aby súd zabezpečil vykonanie znaleckého dokazovania v súvislosti s vyriešením vyššieuvedenej otázky. Súd prvého stupňa tu však podľa § 272 ods. 3 Tr. por. tento návrh obhajcu na doplnenie dokazovania odmietol ako nadbytočný. Takýto procesný postup súdu prvého stupňa je však z hľadiska preverenia obrany obžalovaného nesprávny v nasledovných smeroch. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa o pribratí znaleckého ústavu vyplýva, že takéto zadováženie znaleckého posudku je potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu v danej trestnej veci, resp. ďalších relevantných otázok súvisiacich s predmetným trestným konaním. Vzhľadom na obsah odpovede predmetného znaleckého ústavu súd prvého stupňa už ďalej neskúmal či predmetné znaleckého dokazovanie s úlohou podľa vyššieuvedeného uznesenia súdu prvého stupňa nemôže zabezpečiť iný znalec. Senát odvolacieho súdu k tomu (zo zoznamu MS SR) zistil, že existuje možnosť vypracovania znaleckého posudku v odbore : Kriminalistika - číslo odboru 490000, odvetvie kriminalistická fotografia - číslo odvetvia 492100. (Zapísaní dvaja znalci). Znaleckým skúmaním v tomto odvetví sa analyzujú a hodnotia okrem iného aj geometrické parametre zaznamenaných objektov v zobrazení, t.j. rozmerové, polohové parametre zobrazených objektov. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať znalecké dokazovanie vo vyššie naznačenom odvetví. Pribratému znalcovi bude potrebné dať k dispozícii celý trestný spis (vrátane vecných doplnkov k odvolaniu obžalovaného). Súčasne senát odvolacieho súdu pripomína, že z trestného spisu dostatočne nevyplýva dôvod, prečo šírka otvoru dverí je braná do úvahy ako alternatívna (15 cm, resp. 20 cm), preto bude potrebné, aby si znalec podľa originálov fotografií predmetných dverí sám určil rozmerové parametre predmetného otvoru dverí. Taktiež vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v predmetnej dobe na vojenskej základnej službe, bude povinnosťou súdu pre potreby znalca zistiť, či príslušné vojenské orgány (vrátane vojenského archívu) neevidujú údaje o veľkosti postavy obžalovaného vrátane „veľkosti“ hlavy (napr. číslo vojenskej čiapky, plynovej masky). Až po takto doplnenom dokazovaní prípadne ďalšom bude môcť súd prvého stupňa vo veci znovu rozhodnúť. Súčasne k tomu senát odvolacieho súdu ale uvádza, že aj v prípade nemožnosti vykonania vyššieuvedeného znaleckého dokazovania (napr. znalec sa vyjadrí, že posudok k vyššieuvedenej otázke nie je schopný vypracovať), bude povinnosťou súdu prvého stupňa taktiež meritórne rozhodnúť, a to aj vzhľadom na absenciu znaleckého dokazovania. Vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu výroku o vine obžalovaného a z tohto dôvodu bol zrušený aj celý výrok o treste (§ 321 ods. 3 Tr. por.) a odvolací súd sám vo veci nerozhodol ale vec vrátil súdu prvého stupňa, s vytýkanými chybami v odvolaní prokurátorky týkajúcimi sa výroku o treste sa odvolací súd osobitne zatiaľ nezaoberal. Svoj názor na primeranosť trestu bude môcť táto strana v konaní naďalej uplatňovať ako v konaní pred súdom prvého stupňa, tak aj eventuálne v odvolacom konaní. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.