Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sp/89/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200652 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200652.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci navrhovateľa: Z. G., nar.XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: India, t.č. miesto pobytu: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zast.: JUDr. Bohumír Bláha, advokát, Hurbanovo nám. č. 5, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Športová 10, Trnava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 26.10. 2011 č. PPZ-HCP-BA9-AV-44-8/2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava zo dňa 26. októbra 2011 č. PPZ-HCP-BA9-AV-44-8/2011 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, Úrad hraničnej a cudzineckej polície SR Trnava rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-AV-44-8/2011 zo dňa 26.10.2011 podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov zaistilo dňom 26.10.2011 o 10,00 hod. štátneho príslušníka Indie menom Z. G., nar. X.X.XXXX a menovaný bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Dôvodom zaistenia bola skutočnosť, že z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. 2T 43/2007 zo dňa 1.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2008 bolo zistené, že navrhovateľovi bol uložený aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu päť rokov. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom namietal, že v deň zaistenia navrhovateľ ukončil výkon trestu odňatia slobody. Pri zaistení správny orgán nerešpektoval skutočnosť, že navrhovateľ má so slovenskou štátnou občiankou dcéru G., nar. XX.X.XXXX, s matkou ktorej žil až do júla 2008 v spoločnej domácnosti vo D. v Rakúsku. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazuje, že jeho zaistením došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože mu bol obmedzený výkon rodičovských práv voči maloletej dcére. Ďalej namietal, že trest vyhostenia bol uložený navrhovateľovi ešte predtým ako sa mu narodilo dieťa. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 1.12.2011 vyplýva, že zaistenie je zákonné a to z dôvodu, že je realizované za účelom zabezpečenia trestu vyhostenia, ktorý bol uložený právoplatným rozsudkom súdu v Slovenskej republike. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že zaistením došlo k zamedzeniu výkonu rodičovských práv navrhovateľa, odporca poukazuje, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky zamestnanie, bydlisko, na území SR sa nikdy legálne nezdržiaval a nemal tu povolený žiadny druh pobytu. So svojou družkou, s ktorou má dieťa žil mimo územia Slovenskej republiky a to v Rakúsku. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť cudzinca na účel a/ výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia, Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 48/2002 Z.z. (4) Policajný útvar bezodkladne vydá cudzincovi rozhodnutie o zaistení a umiestni cudzinca v zariadení. Ak totožnosť zaisteného cudzinca nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou. Podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd 1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., v intenciách zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, keďže odporca rozhodol vecne správne. Podľa § 244 O.s.p. ods. 1, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2. cit. ust., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa ods. 3 cit. ust., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa ods. 2 cit. ust., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ predtým ako nastúpil výkon trestu odňatia slobody žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou na území Rakúska. S touto družkou má dcéru G., pričom z operatívneho zistenia vykonaného odporcom bolo zistené, že družka navrhovateľa aj s dcérou sa naďalej zdržuje v Rakúsku. Z týchto skutočností súd musí konštatovať, že navrhovateľ sa na území Slovenskej republiky nezdržiaval dlhodobo a keď sa zdržiaval, tak bez akéhokoľvek právneho základu. Námietka, že zo strany navrhovateľa došlo k obmedzeniu jeho rodičovských práv tým, že tento bol zaistený, je v tomto príp. irelevantná, pretože výkon rodičovských práv by v prípade jeho pobytu na slobode nebol vykonávaný na území Slovenskej republiky, ale v inom štáte. Navrhovateľ nebol úspešný ani pri podaní žiadosti o azyl, pretože nespĺňal podmienky na to, aby mohol zotrvať na území Slovenskej republiky. Čo sa týka námietky, že trest vyhostenia bol navrhovateľovi uložený ešte predtým, ako sa mu narodila maloletá dcéra, aj túto námietku súd vyhodnotil ako právne bezvýznamnú, keďže trest vyhostenia bol uložený v rámci trestného konania v zmysle platných trestnoprávnych noriem. Existencia trestu vyhostenia v spojení so skutočnosťou, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky známy pobyt odôvodňuje skutočnosť, že za účelom výkonu trestu vyhostenia je zaistenie navrhovateľa v súlade so zákonom a že jeho obmedzenie osobnej slobody je pre výkon trestu vyhostenia nevyhnutné. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože bol vo veci neúspešný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.