Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoP/23/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108224391 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2108224391.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletého: W. P., nar. XX. P. XXXX, bytom u matky a zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, matky: V. P., nar. XX. H. XXXX, bytom Q. A., S. XXX, zast. advokátkou: JUDr. Zuzana Csenkyová, Trnava, Dolné Bašty 2 a otca: Ing. Q. P., nar. XX. V. XXXX, bytom C., V. XX, zast. advokátkou: JUDr. Libuša Dočkalová, Bratislava, Lachova 32, o zmenu úpravy styku a zvýšenie výživného, o odvolaniach oboch rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 15. júna 2011 č. k. 20P/252/2008 - 132, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti znalečného m e n í tak, že PhDr. K. H., PhD., nar. X. P. XXXX, bytom A., H. XX, znalcovi z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, poradenská psychológia, priznáva znalečné v sume 662,38 eur a učtárni Okresného súdu Trnava prikazuje, aby znalcovi vyplatila znalečné v takejto sume na účet vedený v B. B., a.s., A., C. XX, číslo účtu: XXXXXXXX/XXXX, a to v sume 66,38 eur z preddavku zloženého matkou pod pol. reg. D14a709, v sume 66,38 eur z preddavku zloženého otcom pod pol. reg. D14a909 a zvyšok v sume 529,62 eur zo štátnych rozpočtových prostriedkov, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V časti náhrady trov konania štátu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. priznal PhDr. K. H., PhD., bližšie identifikovanému výrokom uznesenia, znalcovi z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia (ďalej tiež len „znalec“), znalečné (inak odmenu aj náhradu hotových výdavkov) v sume 702,22 eur, II. svojej učtárni uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia poukázať znalcovi znalečné v sume 702,22 eur zo zloženého preddavku (?) tak, že z preddavku na znalca podľa záznamu o zložení pol. reg. D14a709 poukáže sumu 66,38 eur, z preddavku na znalca podľa záznamu o zložení pol. reg. D14a909 poukáže sumu 66,38 eur a sumu 569,46 eur poukáže z rozpočtových prostriedkov súdu na účet znalca identifikovaný vo výroku a III. matke aj otcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy (keď už, tak „náhradu trov“) konania, a to každému z rodičov v sume 284,73 eur (bez uvedenia platobného miesta). V časti o priznaní znalečného uznesenie odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1 a 2, § 5 písm. b/ a § 14 ods. 4 vyhlášky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „znalecká tarifa“), vecne potom prakticky len ustanovením znalca v konaní, riadnym podaním ním znaleckého posudku a správnym vyúčtovaním znalečného (za posudok a účasť znalca na pojednávaní) v súlade so znaleckou tarifou. Spôsob úhrady znalečného a uloženie tzv. náhradovej povinnosti obom rodičom rovným dielom neodôvodnil právne ani vecne. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolania obaja rodičia. Matka zjavne napadla uznesenie len v časti jej náhradovej povinnosti navrhujúc jeho zrušenie v takejto časti, keď uviedla, že nemôže zaplatiť súdne trovy ani znalečné, nakoľko je sama s maloletým, ktorý navštevuje špeciálnu základnú školu a jej mesačný príjem nepostačuje na zaplatenie príslušnej sumy. Otec navrhol napadnuté uznesenie zmeniť (ako celok) pri podržaní si de facto celej argumentácie uplatnenej pri prvšom napadnutí ním skoršieho (odvolacím súdom zrušeného) rozhodnutia o takýchto otázkach, teda opäť bližšie neozrejmeným znížením celkovej sumy znalcovi priznaného znalečného a tomu zodpovedajúcim znížením jeho povinnosti (otca a odvolateľa) na náhradu trov konania štátu. Zopakoval takto ako právne bezvýznamnú námietku neriešenia znalcom jeho požiadavky (otca uplatnenej návrhom), tak i výhradu premrštenosti a nepreskúmateľnosti znalečného, do ktorého boli zahrnuté i štyri položky javiace sa ako duplicitné (spracovanie a písanie výsledkov z vyšetrení a spracovanie a písanie záverov posudku; prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom a štúdium spisu) a to s vyšším než primeraným časovým rozsahom, pričom výsledok konania (dohodu rozširujúcu styk) treba považovať i za jeho úspech (otca) - pre odmietanie matkou súhlasiť s akoukoľvek korekciou skôr upraveného styku. Poukázal aj na skutočnosť, že on nepožadoval nariadenie znaleckého dokazovania a mal za to, že prvostupňový súd nerešpektoval názor odvolacieho súdu vyjadrený v jeho skoršom rozhodnutí (v uznesení Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2011 č. k. 10CoP/64/2010-118) a na základe vykonaných dôkazov opätovne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opatrovník maloletého odvolací návrh nepodal. Znalec v rámci podania obhajujúceho spôsob vyúčtovania (Vyjadrenie znalca zo 7. mája 2011) navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Okrem iného uviedol, že počet hodín podrobného a svedomitého štúdia spisu (5 hodín) obsahoval najmä extrahovanie najpodstatnejších statí zo života maloletého a ich písomné zakomponovanie do práce so súvisiacim dôkazovým znaleckým materiálom, poznanie faktov zo štúdia súdnych spisov bolo potrebné k správnemu metodologickému stanovisku znalca ku kauze bez vyhnutia sa extrapolácii a redukcionizmu (?). Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) v medziach odvolaní oboch rodičov celú vec (znalečného a náhrady trov konania štátu) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie ani tentoraz nemožno považovať za správne, v časti znalečného ho však bolo možné (a potrebné) zmeniť (§ 220 O. s. p.), kým v časti náhrady trov konania štátu znova neostávalo iné než ho (opätovne) zrušiť, keďže sa ním odňala účastníkom možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Podľa § 139 ods. 2 O. s. p. (v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2011, teda ešte pred doplnením tam aj lehôt spôsobom vylučujúcim v tejto konkrétnej veci rozhodnutie ešte pred ich uplynutím) ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné vypláca. V časti znalečného a to konkrétne u samotného priznania znalečného prvostupňový súd čiastočne rešpektoval pokyny odvolacieho súdu vyjadrené v jeho skoršom (vyššie označenom) zrušujúcom uznesení, keď najmä presunul výpočet jednotlivých zložiek priznaného znalečného do odôvodnenia uznesenia (kam patrí), vykonal rozbor jednotlivých položiek vyúčtovania znalečného a vyjadril sa k nim, pričom pomerne uspokojivo sa tento raz vysporiadal tiež s otázkou efektivity a účelnosti postupu znalca pri spracovaní a písaní výsledkov z vyšetrení a písaní záverov posudku. Čo sa mu však naopak nepodarilo, bolo uspokojivo vysvetliť (v zhode s požiadavkou znalca), prečo štúdium spisu (v čase jeho zaslania znalcovi obsahujúceho 53 listov) trvalo až 5 hodín času. V tejto časti preto (evidentne nesprávne) uzavrel, že vyúčtované znalečné je (v celom rozsahu) v súlade so znaleckou tarifou. Odvolací súd pri potrebe podržania si záverov naznačených až v jeho skoršom rozhodnutí v tejto veci má za to, že primeraným časom pre štúdium 20 ucelených tzv. vecných strán spisu predchádzajúcich vypracovanému znaleckému posudku (zostávajúce strany sú úpravy v spise, predvolania, plnomocenstvá a pod.) sú 2 hodiny (i vzhľadom ku skutočnosti, že už za prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom bola účtovaná podľa § 5 písm. b/ znaleckej tarify paušálna odmena 19,92 eur). Ak potom podľa § 3 ods. 1 znaleckej tarify za štúdium spisu prináleží znalcovi 26,56 eur (2 hodiny x 13,28 eur) a napokon navzdory opačnému názoru otca nebol dôvod spochybňovať iné položky vyúčtovania než tú spomenutú vyššie, nárokovateľné znalečné predstavuje správne sumu 662,38 eur (o 3 x 13,28 eur, čiže o 39,84 eur menej než 702,22 eur). To bol dôvod, pre ktorý v časti o priznaní znalečného bolo napadnuté uznesenie podľa § 220 O. s. p. zmenené tak, ako je to uvedené v prvej vete výroku tohto uznesenia (odvolacieho súdu), keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. To isté platilo v časti o spôsobe úhrady znalečného (kde inak zásadne ide o uznesenie upravujúce vedenie konania, v tomto prípade však rozhodnutie závislé na samom priznaní znalečného). Zo spisu vyplýva, že matka 25. februára 2009 zložila na účet súdu prvého stupňa preddavok v sume 66,38 eur pod pol. reg. D14a709 a otec 2. marca 2009 preddavok v rovnakej sume pod pol. reg. D14a909. S prihliadnutím k priznanej výške znalečného (presahujúcej preddavky zhora) bolo potrebné v súlade s ust. § 141 ods. 2 O. s. p. trovy dôkazov (znalečné), ktoré neboli kryté preddavkom, t. j. v nižšej než súdom prvého stupňa ustálenej sume 529,62 eur pokryť zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Na základe uvedeného preto odvolací súd napadnuté uznesenie aj v časti o spôsobe úhrady znalečného podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ako to taktiež vyplýva z prvej vety výroku tohto jeho uznesenia. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pri rozhodnutí pojatom do tretej vety výroku napadnutého uznesenia (o náhrade trov konania štátu) súd prvého stupňa absolútne nerešpektoval (doslova ignoroval) pokyny odvolacieho súdu z jeho skoršieho rozhodnutia. V tejto časti trpí napadnuté uznesenie vadou predstavovanou nedostatkom akéhokoľvek odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Tým prišlo k porušeniu základného práva účastníkov konania na spravodlivý proces, keď už nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a to musí platiť tým skôr, ak rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie vôbec (rozumej odôvodnenie každého čiastkového výroku rozhodnutia). Táto vada zakladá sama osebe nielen zákonný dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením (zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa). Toto bolo nevyhnutným zvlášť, ak tu bola stále i otázka naznačovaného statusu matky dieťaťa (nasvedčujúceho splneniu jej predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov a teda i existencii zákonnej prekážky pre možnosť uloženia tzv. náhradovej povinnosti tejto účastníčke), na zodpovedanie ktorej si však súd prvého stupňa nezadovážil od predošlého rozhodnutia odvolacieho súdu žiadne podklady a doklady nachádzajúce sa v spise skôr (č. l. 105 - 108) nevyhodnotil. Odvolaciemu súdu za takejto situácie (a pri rešpektovaní práva účastníkov na riadny aspoň dvojinštančný proces) ani neostávalo iné, než s napadnutým uznesením podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. v ostatnej uvedenej časti naložiť spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto svojho uznesenia. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu (podrobne vyjadreným už v skoršom uznesení tunajšieho súdu, na ktoré odvolací súd i pre nadbytočnosť opakovania už raz uvedeného odkazuje), ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný a opätovne o otázke ostávajúcej predmetom konania aj po tomto (v poradí druhom) rozhodnutí odvolacieho súdu rozhodnúť až po riadnom zvážení všetkých do úvahy prichádzajúcich možností a to s vypravením nového rozhodnutia aj náležitým odôvodnením (rešpektujúcim požiadavky zmienené v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu). K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.