KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava23. 3. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/240/2014 z 23. 3. 2016

Stav rozhodnutia: zmenené

Toto rozhodnutie bolo zmenené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2017, sp. zn. 10Sžo/54/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:2014200919.1 (28. 03. 2017). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 23. marca 2016, sp. zn. 14S/240/2014, ECLI:SK:KSTT:2016:2014200919.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/240/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200919
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200919.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: K. I., nar.XX.X.XXXX, bytom
D. XXX, právne zast.: Mgr.Ing.Marián Galbavý, advokát, so sídlom Piešťanská 3, 917 01 Trnava,
proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, odbor železničnej polície, Kollárova
31, 917 02 Trnava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo KRPZ-TT-
ZP-303-001/2014 zo dňa 22.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odbor
železničnej polície č.KRPZ-TT-ZP-303-001/2014 zo dňa 22.10.2014 a rozhodnutie č.KRPZ-TT-ZP2-
SK-40/2014 zo dňa 31.07.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods.2 písm. d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie
konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,-Eur za zaplatený súdny
poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 284,08 Eur k rukám právneho žalobcu Mgr. Ing. Mariána
Galbavého, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 12.12.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odbor železničnej
polície č.KRPZ-TT-ZP-303-001/2014 zo dňa 22.10.2014, ktorým tento zamietol odvolanie a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odbor železničnej polície,
odd. železničnej polície Policajného zboru v Trnave č.KRPZ-TT-ZP2-SK-40/2014 zo dňa 31.07.2014,
ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku organizovania verejných
športových podujatí podľa § 26 ods. 1 písm. f) zák.č.1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových
podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov na tom skutkovom základe, že dňa 16.3.2014 o
23,00 hod., v železničnej stanici Trnava, po pricestovaní vlakom z futbalového zápasu Corgoň ligy medzi
mužstvami Športového klubu Slovan Bratislava a Football club Spartak Trnava „rizikové podujatie“ v
dave fanúšikov vykrikoval „ kokoti zelení“, pričom za tento priestupok mu bola uložená pokuta vo výške
300,-Eur.

V žalobe žalobca namietal, že podľa § 26 ods. 1 písm. f) zák.č. 1/2014 Z.z. ak dôjde k urážke smerujúcej
k verejnému činiteľovi, jej intenzita musí byť vyššia ako keď smeruje proti inému občanovi. Upozornil na
skutočnosť, že zákonodarca mal na mysli urážku hrubú, ktorej intenzita by mala byť nepomerne vyššia
ako v prípade urážky bežnej, najmä ak v prípade skutku obvineného malo ísť o urážku neadresnú,
neosobnú, vyrieknutú voči neurčitým osobám, pričom obvinený nemal dokonca so žiadnym policajtom
ani len očný kontakt a preto nemožno jednoznačne určiť adresáta tejto urážky. Ďalej žalobca namietal
nedostatočné odôvodnenie správneho rozhodnutia a tak isto odňatie práva žalobcu vyjadrovať sa k



podstatným skutočnostiam ktoré viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Na záver žalobca uvádza,
že rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a preto je daný dôvod
na zrušenie tohto rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p..

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.2.2015 poukazuje, že rozhodnutie o priestupku i rozhodnutie o
odvolaní netrpí žiadnou vadou. Je vecne, obsahovo a formálne správne, je v ňom aplikovaná správna
úvaha vzhľadom na spáchaný priestupok. Správny orgán sa na ústnom pojednávaní vysporiadal so
všetkými skutočnosťami ktoré sa kládli účastníkovi konania za vinu a proti ktorým účastník konania
argumentoval v odpore. Účastníkovi konania bola daná možnosť a priestor na vyjadrenie sa k vypočutiu
svedkov a zhodnoteniu dôkazov na základe ktorých bolo rozhodnuté o vine a uložení sankcie. Účastník
konania sa na ústnom pojednávaní doznal k tomu, že zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru
označil za „zelených kokotov“ a viedlo ho k tomu rozhorčenie zo zbytočného zákroku, ktorý príslušníci
Policajného zboru vykonávali v súvislosti s prepravou futbalových fanúšikov a z prístupu príslušníkov
Policajného zboru k nim. Ďalej žalovaný uviedol, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, pretože zo strany
žalobcu došlo k hrubej urážke adresovanej voči príslušníkom Policajného zboru, ktorí si plnili svoje
služobné povinnosti.

Z prvostupňového rozhodnutia č.KRPZ-TT-ZP2-SK-40/2014 zo dňa 31.07.2014 vyplýva, že žalobca
bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku na úseku organizovania verejných športových podujatí
podľa § 26 ods. 1 písm. f) zák.č.1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 16.3.2014 o 23,00 hod., v železničnej
stanici Trnava, po pricestovaní vlakom z futbalového zápasu Corgoň ligy medzi mužstvami Športového
klubu Slovan Bratislava a Football club Spartak Trnava, označené ako rizikové podujatie, v dave
fanúšikov vykrikoval „kokoti zelení“. Za tento priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 300,-Eur.
Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tieto urážky boli smerované
na adresu príslušníkov Policajného zboru D. Z. a K. J., ktorí sa vyjadrili, že videli ako žalobca vyriekol
tieto urážky a že tieto urážky sa ich aj dotkli.

Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
dňa 25.8.2014 odvolanie, ktoré je obsahovo totožné so žalobou ktorá bola podaná následne proti
druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo KRPZ-TT-ZP-303-001/2014
zo dňa 22.10.2014 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, s odôvodnením, že
prvostupňový správny orgán rozhodol vo veci správne, keď nariadil vo veci ústne pojednávanie, ktorého
sa zúčastnil žalobca, ako aj svedkovia K. J. a D. Z. a z výpovedí žalobcu, ako aj z výpovedí svedkov
bolo jednoznačne preukázané spáchanie skutku, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu.

Krajský súd predmetnú vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p.,
pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm.
d) O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.



Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj
rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 26 ods. 1 písm. f) zák.č.1/2014 Z.z.
(1) Priestupku diváckeho násilia sa dopustí ten, kto

f) v súvislosti s účasťou na podujatí hrubo znevažuje, uráža alebo ohrozuje organizátora podujatia,
hlavného usporiadateľa, usporiadateľa, bezpečnostného manažéra, zamestnanca prevádzkovateľa
strážnej služby, dozorný orgán, príslušníka obecnej polície, príslušníka Policajného zboru, delegáta
zväzu alebo dobrovoľníka verbálne, gestom, grafickým zobrazením alebo iným spôsobom,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák.č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(1) Za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
b) pokutu

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie o veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo, príp. aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania splniť povinnosť, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota
nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný predpis.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť
rozhodnutia, sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Výrok rozhodnutia musí
byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Z
odseku 2 § 47 Správneho poriadku jednoznačne vyplýva, že výrok musí obsahovať nielen vymedzenie
predmetu konania, ale presné uvádzanie právneho predpisu podľa ktorého bolo rozhodnuté. Pokiaľ
výrok neobsahuje presné označenie skutku je tento skutok nekonkrétny a môže byť zameniteľný s
iným skutkom. Pokiaľ výrok neobsahuje náležitosti predpísané zákonom, je to dôvod, aby súd takéto
rozhodnutie správneho orgánu zrušil, pretože je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

Ako vyplýva z výroku uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí, žalobca sa mal dopustiť priestupku tým,
že dňa 16.3.2014 o 23,00 hod., v železničnej stanici Trnava, po pricestovaní vlakom z futbalového
zápasu Corgoň ligy medzi mužstvami Športového klubu Slovan Bratislava a Football club Spartak
Trnava, označené ako rizikové podujatie, v dave fanúšikov vykrikoval „kokoti zelení“. Z uvedeného
výroku nie je zrejmé, že nadávky smerovali voči konkrétnym osobám. Z obsahu pripojeného spisu síce
vyplýva, že tieto nadávky mali smerovať voči dvom príslušníkom Policajného zboru a to D. Z. a K. J.,
avšak táto skutočnosť nebola premietnutá vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán tento nedostatok prvostupňového rozhodnutia neodstránil,
keď vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil len to, že zamieta odvolanie žalobcu a potvrdzuje
prvostupňové rozhodnutie.



Z vyššie uvedeného dôvodu je preto potrebné považovať námietku žalobcu podanú prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, že urážka bola neadresná, vyrieknutá voči neurčitým osobám za dôvodnú.

Ako už bolo vyššie uvedené, výrok rozhodnutia predstavuje záväznú a teda najdôležitejšiu časť
rozhodnutia, lebo sú v ňom určené práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a
konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania.

Správne delikty ako aj priestupky a trestné činy sú premietnutím verejnoprávnej zodpovednosti za
protispoločenské konanie. Pri správnych deliktoch a priestupkoch ide o súčasť tzv. správneho trestania,
ktoré sa riadi zásadami platnými aj v trestnom práve. Osobitne nevyhnutné je dbať na konkretizáciu
skutku v rozhodnutí. V tomto smere je jednoznačne platná právna úprava, pokiaľ ide o konanie o
trestných činoch a priestupkoch. Podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať
trestný čin ktorého sa týka a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného
ustanovenia, ale uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, príp. i iných skutočností potrebných,
aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Obdobne upravuje náležitosti výroku rozhodnutia
o priestupku aj zákon č.372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého výrok rozhodnutia musí obsahovať
tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovením viny a druh a výmeru sankcie.

Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať špecifikáciu konania ( priestupku) v takej miere,
aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver vyplýva z ust. §
47 ods. 2 Správneho poriadku ako aj zásad správneho trestania, podľa ktorých v rozhodnutiach
sankčného charakteru, ktorými sú i rozhodnutia správnych orgánov o priestupkoch je nevyhnutné presné
vymedzenie konania za ktorý je subjekt postihnutý. Presné pomenovanie protiprávneho konania sa
uskutočňuje konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, príp. i uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť
zamenený s iným. Výrok rozhodnutia musí jednoznačne vymedziť akého protiprávneho konania sa
páchateľ dopustil a v akom skutkovom priebehu spáchaný priestupok spočíva. Nepostačuje ak tieto
náležitosti obsahuje len odôvodnenie rozhodnutia, keďže len výroková časť rozhodnutia môže zasiahnuť
do práv a povinností účastníkov konania.

Z uvedeného dôvodu krajský súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie
žalovaného sa dôsledne nedodržiavalo týmito zásadami ktoré sú uvedené v ust. § 47 ods. 2 Správneho
poriadku, keď v oboch rozhodnutiach absentuje presné označenie skutku a to absentuje označenie osôb
voči ktorým urážlivé výroky boli adresované.

Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bol žalobca úspešný, tak krajský súd rozhodol o trovách konania
podľa § 250k ods. 1 O.s.p., keď priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia vo výške 284,08 Eur, ktoré predstavovali 2 úkony právnych služieb - prevzatie a príprava
obhajoby a spísanie žalobného návrhu tak ako si to uplatnil právny zástupca žalobcu v písomne podanej
žalobe ako aj náhrade trov vo výške 70,- Eur za zaplatený súdny poplatok.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 2014200919)

  1. 23. 3. 2016Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/240/2014 z 23. 3. 2016 (toto rozhodnutie)zmenené
  2. 28. 3. 2017Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/54/2016 z 28. 3. 2017

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)