Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sd/31/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200258 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200258.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: Ing. B. W., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, Q. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X - I zo dňa 12.01.2016 takto r o z h o d o l : Správny súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X - I zo dňa 12.01.2016 potvrdzuje. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I zo dňa 12.01.2016 podľa § 65 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala žalobcovi starobných dôchodok od 28.06.2014 vo výške 1.070,70 eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila okrem právnych ustanovení i s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sd/119/2014-55 zo dňa 07.12.2015, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie žalovanej zo dňa 12.08.2014 o priznaní starobného dôchodku s poukazom na § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorým Krajský súd v Trnave uložil žalovanej povinnosť rozhodnúť opätovne o žiadosti žalobcu a zaoberať sa skutočnosťami, ktoré súvisia s jeho námietkami. 2. Žalovaná opätovne vyhodnotila všetky súvisiace listinné dôkazy spojené s nárokom na starobný dôchodok a skonštatovala, že žalobca žiadosťou zo dňa 16.07.2014 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiada priznať od 20.06.2014. Pri určení dôchodku vychádzala žalovaná z ust. zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré v rozhodnutí i citovala, zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý aplikovala v súvislosti s náhradnou dobou získanou v kalendárnou roku 1985, 1986, 1988, 1990 a 1995, za ktoré patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrnom osobných mzdových bodov za kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je hodnota 75,4603, keď žalobca získal úhrnom 10.958 dní dôchodkového poistenia, čo je 30,022 rokov dôchodkového poistenia určeného podľa § 63 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, čo je ku dňu 28.06.2014 tak žalobca získal 17.102 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 46,8548 rokov dôchodkového poistenia. Zároveň žalovaná poukázala i na to, že ak má poistenec v tom istom období i viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia iba raz, čo určuje ust. § 60 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. a suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 1.061,90 eur mesačne, ktorá je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty za rok 2014, ktorá je 10,2524 eur. Týmto spôsobom výpočtu sa stanoví výška starobného dôchodku. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo doručené žalovanej dňa 26.020.2016 a žiadal o vysvetlenie jednotlivých právnych ustanovení, ktoré žalovaná v rozhodnutí citovala a preskúmanie vydaného rozhodnutia súdom vzhľadom na to, že mnohé námietky, ktoré sa týkajú výšky a spôsobu výpočtu starobného dôchodku sú pre neho nedostatočne zrozumiteľné a podľa jeho názoru žalovaná manipuluje s ustanoveniami zákona podľa toho, ako jej to vyhovuje. Nesúhlasil so spôsobom výpočtu, pri ktorom sa s odkazom na § 63 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. z rozhodujúceho obdobia vylučujú kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby a za ktoré patrí osobný mzdový bol 0,3. Nebolo mu zrejmé, na základe čoho mu nenáleží pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3 aj za rok 2004, keď absolvoval operácie a bol niekoľko týždňov práceneschopný, súčasne absolvoval aj predpísanú kúpeľnú liečbu, namietal použitie ust. § 138 zák. č. 461/2003 Z.z. , podľa ktorého bolo zaňho platené poistné na starobné poistenie sociálnou poisťovňou pri stanovení maximálneho vymeriavacieho základu, pričom podľa jeho názoru, táto úprava sa týka tých, ktorých nie sú zamestnaní. Sociálna poisťovňa nezohľadnila, že platil v tomto čase odvody poistného zo všetkých svojich pracovných činností, pričom v období od 12.08.2005 do roku 2007 dosiahol maximálne možné vymeriavacie základy, ktoré sa mu na výške priznaného starobného dôchodku nezohľadnili.Sociálna poisťovňa pri výpočte starobného dôchodku aplikuje pre rôzne časové obdobia pri výpočte osobného mzdového bodu rôzne prístupy, ale podľa jeho názoru, ak začne platiť nová právna úprava, táto sa má aplikovať bez ohľadu na predchádzajúce znenie príslušného ustanovenia a zdôraznil, že platil poistné zo závislej aj nezávislej činnosti, pričom sa mu osobný mzdový bod vypočítava iba z jednej platby. Má za to, že ani nasledujúce rozhodnutie vydané po súdnom zrušení predchádzajúceho rozhodnutia na jeho námietky a otázky dostatočným spôsobom nevysvetlilo a z toho dôvodu podal i odvolanie. 4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 20.04.2016, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Trnave dňa 22.04.2016 žiadala predmetné rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení poukázala na to, že v rozhodnutí vydanom dňa 12.01.2016 sa s odôvodnení podrobne vyporiadala so všetkými námietkami, ktoré vzniesol žalobca a rozhodnutie tak považuje za jasné a zrozumiteľné. 5. Krajský súd v Trnave vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca i zástupkyňa žalovanej. 6. Žalobca na pojednávaní odkázal na dôvody uvedené v písomne podanom odvolaní, ktorých sa pridržiaval a doplnil, že problematika sociálneho poistenia je pomerne náročná, je ťažké sa v nej zorientovať, ale zdôraznil, že ako poistenec si plnil všetky svoje povinnosti, odvádzal predpísané poistné, preto sa domnieva, že by mu patril vyšší starobný dôchodok než vychádza z dôchodkovej politiky tohto štátu a nestotožnil sa ani so solidaritou, z ktorej príslušné právne predpisy, týkajúce sa sociálneho poistenia vychádzajú. Počas výkonu závislej činnosti vykonával i činnosť ako živnostník, teda nezávislú podnikateľskú činnosť, preto mala žalovaná zohľadnené všetky jeho platby poisteného a nesúhlasil s tým že v rozhodnutí žalovaná odkazuje iba na jednotlivé ustanovenia zákona bez toho, aby rozumne ich použitie vysvetlila. 7. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že zotrváva na skutočnostiach uvedených v písomne podanom stanovisku. V rozhodnutí i vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré bolo zaslané tiež žalobcovi je podrobne rozpísaná metodika a spôsob výpočtu osobného mzdového bodu od roku 2008, súbeh závislej a nezávislej činnosti, kedy z príslušného právneho ustanovenia je jasne uvedené, ako môže sociálna poisťovňa postupovať. Žalovaná zdôraznila, že zákon v znení v akom bol prijatý a schválený zákonodarným zborom iba aplikuje a nemôže ho meniť. 8. Krajský súd preskúmal žalované rozhodnutie aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. s poukazom na ust. § 492 ods.1 Správneho súdneho poriadku (SSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je správne a odvolanie podané žalobcom nie je dôvodné. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l O.s.p. (1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. 9. Súčasťou súdneho spisu je i pripojený administratívny spis, ktorého súčasťou sú podklady, z ktorých žalovaná pri výpočte starobného dôchodku vychádzala. Starobný dôchodok sa určuje podľa právnej úpravy vyplývajúcej z ust. v § 66 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, podľa ktorého ustanovenia žalovaná pri vypočítaní starobného dôchodku žalobcu postupovala. Priemerný osobný mzdový bod sa určuje podľa § 63 ods. 6 cit. zákona, na ktorý odkázala v rozhodnutí i žalovaná. Pri výpočte starobného dôchodku žalovaná zohľadnila údaje uvedené v evidenčných listoch, vychádzala z preukázaných dôb poistenia, ktoré riadne v súlade s príslušnými právnymi predpismi vyhodnotila a v rozhodnutí odôvodnila. Žalobca ani nenamietal, že by mu niektoré doby neboli zohľadnené, ale nesúhlasil so spôsobom, akým sa výška starobného dôchodku stanovuje, keď sa nedostatočne berie do úvahy výška príjmov poistenca a je neprimerané limitovaná. K náhradnej dobe, ktorej použitie žalobca označil za nezrozumiteľné súd uvádza, že táto bola použitá v zák. č. 100/1988 Zb., ktorý bol účinný do 31.12.2003 a od 01.01.2004 začal platiť zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý pojem náhradná doba neprevzal, ale sa s ním práve v prechodných ustanoveniach zákona, konkrétne § 255 zák. č. 461/2003 Z.z. vyporiadal a žalovaná ho vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré bolo žalobcovi doručené citovala. Žalovaná sa v rozhodnutí ako i vo vyjadrení k odvolaniu zaoberala i vysvetlením vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 12 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 439/2004, ktorý bol účinný do 31.12.2009, v ktorom zákonodarca stanovil vymeriavací základ na platenie poistného povinne dôchodkovo samostatne činnou zárobkovou osobou, kde stanovil násobok, o ktorom predpise ale nie je možné polemizovať. Uvedená právny úprava bola v takomto znení prijatá platná a žalovaná ju musí rešpektovať, tak ako i konajúci súd. 10. Správny súd má za to, že všetky ustanovenia príslušného zákona v odôvodnení rozhodnutia žalovaná podrobne vysvetlila, reagujúc na odvolanie ho doplnila v rámci podaného vyjadrenia zo dňa 20.04.2016, preto súd nepovažuje za potrebné ich opätovne citovať, iba zdôrazňuje, že nárok žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho výšky k 28.06.2014 bol podľa právnych predpisov, účinných k tomuto dátumu správne určený a nezistil, že by žalovaná pri výpočte starobného dôchodku postupovala nezákonne a nerešpektovala prijatú právnu úpravu. 11. Súd konštatuje, že určenie sumy starobného dôchodku je teda v súlade s právnou úpravou, ktorá sa pri výpočte starobného dôchodku žalobcu použila, dôvody odvolania na ktoré poukázal žalobca vychádzajú z jeho subjektívneho postoja k celkovej politike sociálneho zabezpečenia, nezakladajú však nesprávnosť skutkových zistení a záverov uvedených v rozhodnutí žalovanej. Na základe týchto skutočnosti súd nezistil pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie predmetného rozhodnutia a odvolaním napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi nárok na náhradu trov nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.