Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/177/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210276 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114210276.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., W. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Agata Džačovská, Senica, Hviezdoslavova 315, proti odporcovi: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, zastúpenému advokátom: JUDr. Gabriel Stanislavský, Trnava, Hlavná 29, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18.5.2016 č.k. 17C/82/2014-73 - v jeho vyhovujúcej časti, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že i v tejto časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd na návrh navrhovateľky predbežným opatrením nariadil odporcovi, aby sa dočasne zdržal nakladania s nehnuteľnosťami v k.ú. H. - pozemok parc.č. 333/10 o výmere 106 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísaný na LV č. XXX a rodinný dom súp.č. XX postavený na parcele č. 333/10 zapísaný na LV č. XXXX, a to tak že sa zdrží ich scudzenia a zaťaženia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne aplikáciou ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 4, 6, 8, § 76 ods. 1 písm. e) a § 76 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako ho odôvodnila navrhovateľka tým, že vo veci sa prejednáva jej návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, pričom na súde sa viedol i spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorom konaní bolo preukázané, že navrhovateľka investovala do tejto nehnuteľnosti patriacej odporcovi finančné prostriedky z vlastných zdrojov a zo zdrojov získaných dedičstvom, navyše sa v nej nachádzajú hnuteľné veci v jej výlučnom vlastníctve a tiež hnuteľné veci, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, pričom na výzvu o vydania hnuteľných vecí vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, ako aj v časti bezpodielového spoluvlastníctva, reagoval odporca negatívne. Navrhovateľka sa dozvedela, že odporca chce nehnuteľnosť aj hnuteľné veci predať a ísť do penziónu a získané finančné prostriedky použije pre seba a v prípade, ak by bola úspešná v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, nebude mať byť ako od odporcu uspokojená, nakoľko okrem predmetných nehnuteľností odporca nemá iný majetok a mesačne poberá starobný dôchodok vo výške cca 350,- Eur. Ona sama tiež poberá nízky dôchodok, je chorá a nemôže si dovoliť prísť o predmetné finančné prostriedky, ktoré potrebuje na prežitie a lieky. Navrhovateľka má preto za to, že uvedenými okolnosťami bolo preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy S prihliadnutím na uvedené, keď je bez sporu osvedčená danosť nároku navrhovateľky a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov v súlade s ust. § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 76 ods. 1 písm. e), navrhuje nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bolo odporcovi zakázané akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX pre obec a k.ú. H. ako parcela č. 333/10, zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, LV č. XXXX, rodinný dom s.č. XX, a to najmä tieto scudziť, zaťažiť, či prenajať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po preskúmaní návrhu, listinných dôkazov obsiahnutých v spise, ako aj návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v spojení s jeho doplnením, dospel súd k záveru, že navrhovateľka osvedčila dôvody na nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu uvedenom vo vyhovujúcom výroku tohto uznesenia. Nakoľko sa v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p. stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu uvedenom vo vyhovujúcom výroku, považujúc ich za správne, ďalšie dôvody v odôvodnení uznesenia už neuvádzal a v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. vyhovel návrhu v rozsahu zdržania sa scudzenia a zaťaženia nehnuteľností. Nariadené predbežné opatrenie nie je pritom neprimeraným zásahom do práv odporcu, pretože má len dočasný charakter a nemení sa ním podstata vecného práva odporcu - vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Nariadením tohto predbežného opatrenia sa teda nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, iba sa dočasne odloží možné nakladanie s nehnuteľnosťami, a síce ich scudzenie alebo zaťaženie, ktoré by ohrozilo výkon súdneho rozhodnutia ukladajúceho odporcovi povinnosť plniť navrhovateľke. V dôsledku takto nariadeného predbežného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane odporcu, ani neprimeraná výhoda na strane navrhovateľky. Vo zvyšku súd návrh zamietol, nakoľko navrhovateľka neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v prípade prenajatia predmetných nehnuteľností navrhovateľom, keď nakladanie s nehnuteľnosťami v zmysle ich prenajatia nezmenší majetok odporcu (práve naopak), ani neznemožní vykonať prípadné znalecké dokazovanie v konaní (keď v zmysle § 127 ods. 3 O.s.p. súd môže aj tretej osobe uložiť, aby v rámci znaleckého dokazovania niečo vykonala alebo znášala). Nariadenie predbežného opatrenia aj v rozsahu zákazu prenajať nehnuteľnosti by podľa názoru súdu spôsobilo neprimeranú ujmu na strane odporcu a neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho oprávnenia, ktorý zásah na ochranu tvrdených práv navrhovateľky ani nie je nevyhnutný a navrhovateľka neosvedčila jeho dôvodnosť. Proti tomuto uzneseniu v jeho vyhovujúcej časti (vychádzajúc z jeho obsahu) podal odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a navrhovateľku zaviazal zaplatiť mu náhradu súdnych trov a trov právneho zastúpenia. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie ja neprimeraným zásahom do jeho vlastníckych práv, keď navrhovateľka doposiaľ nepreukázala, že by jeho rodinný dom prešiel takou zásadnou prestavbou, že by stratil svoj pôvodný charakter a že by prestavba bola realizovaná z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Nariadenie predbežného opatrenia nemá ani dočasný charakter, nakoľko zo strany navrhovateľky sa dá očakávať, že bude úmyselne spôsobovať prieťahy v konaní a tak brániť skorému rozhodnutiu v danej veci, čím mu vznikne neprimeraná ujma. Prípadnú finančnú náhradu priznanú navrhovateľke v predmetnom konaní si táto môže vymáhať i inou zákonnou formou, ktorá nebude zasahovať do jeho práv chránených Ústavou SR. Navrhovateľka odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu odporcu sa písomne nevyjadrila. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti nariadenia predbežného opatrenia s použitím ust. § 220 O.s.p. zmeniť tak, že aj v tejto časti sa návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného nevyhovie. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacou argumentáciou uplatnenou odporcom, s poukazom na argumentáciu prvostupňového súdu, bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne uzavrel, že v danom prípade bola splnená jedna zo základných zákonných podmienok pre čiastočné nariadenie navrhnutého predbežného opatrenia a to, že navrhovateľka osvedčila existenciu reálnej hrozby nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy jej právam, ktorú by bolo možné odvrátiť výlučne prostredníctvom nariadenia navrhnutého predbežného opatrenia. V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, .... súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie ... Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2 návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods. 8 cit. ust.). Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, podľa písm. f) aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatnený žalobným návrhom resp. obrana odporcu voči nemu je očividne vylúčená. Odvolací súd preto považoval prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a to aspoň osvedčenie žalobným návrhom uplatneného nároku a osvedčenie obrany odporcu voči nemu, za danú. Inak tomu bolo ale pri druhej z podmienok a to potrebe osvedčenia, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právam navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka argumentuje tým, že zo strany odporcu hrozia právne úkony vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré by mohli viesť k ich prevodu, prípadne i prechodu na iné subjekty, v konaní nebolo ničím ani len osvedčené, že by odporca hodlal s dotknutými nehnuteľnosťami takýmto spôsobom nakladať. Navyše ani samotná skutočnosť, že by odporca mienil nakladať s nehnuteľnosťami v jeho výlučnom vlastníctve ešte sama osebe neznamená, že tým mieni ukrátiť navrhovateľku a neuhradiť jej prípadnú pohľadávku. Naopak nie je vylúčené, že i prípadným budúcim predajom nehnuteľností si odporca hodlá zabezpečiť finančné prostriedky pre vyplatenie navrhovateľky, keďže ako to tvrdí i samotná navrhovateľka odporca iný majetok väčšej hodnoty nevlastní, jeho príjmom je len jeho mesačný dôchodok vo výške 350,- Eur, ktorý sotva dokáže pokryť čo i len základné životné potreby dospelého človeka, nie to ešte zvýšené náklady v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom, ako i náklady súvisiace s užívaním a údržbou domovej nehnuteľnosti. Napokon ak by i došlo k prevodu nehnuteľností z vlastníctva odporcu na tretie osoby, neznamená to, že navrhovateľka by sa nemohla domôcť svojho nároku, keďže môže využiť inštitút odporovateľnosti právnemu úkonu podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vychodí, že nebola splnená jedna zo základných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia ako je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, preto s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia. O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd rovnako ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania prvostupňového nerozhodoval, pretože rozhodovanie o takej otázke v stále prebiehajúcom konaní vo veci samej je vyhradené konečnému rozhodnutiu v takomto konaní (§ 145 O. s. p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.