Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313233210 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313233210.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: W. V., nar. X.XX.XXXX, bytom L. V. - L., B. XXX/XX a otca: Z. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F., N. XXX/X, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Belica, so sídlom Bratislava, Konventná 7, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 16P/310/2013-170 zo dňa 23.3.2015, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 16P/310/2013-191 zo dňa 23.9.2015 a opravným uznesením č.k. 16P/310/2013-183 zo dňa 7.7.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej O. tak, že maloletá sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že v nepárnych týždňoch bude vykonávať striedavú starostlivosti o maloletú matka, ktorá dieťa prevezme v párnu nedeľu o 16.00 hod. a otcovi odovzdá v nepárnu nedeľu o 16.00 hod. V párnych týždňoch bude starostlivosť o maloletú zabezpečovať otec, ktorý maloletú prevezme v nepárnu nedeľu o 16.00 hod. a dieťa matke odovzdá v párnu nedeľu o 16.00 hod. Súd tiež vo výroku uložil, že rodičia sú povinní odovzdať dieťa a preberať v mieste, kde sa bude dieťa v čase styku nachádzať, pričom matka aj otec majú povinnosť dieťa na styk riadne pripraviť a v uvedený deň styku dieťa odovzdať a po skončení styku dieťa prevziať. Súd tiež vyslovil, že výživné rodičom neurčuje a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, s poukazom na § 163 O.s.p. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, s poukazom najmä na závery znalca. Súd mal za preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú, dieťa má vybudovaný vzťah k obidvom rodičom a napriek tomu, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, nie je medzi nimi možná komunikácia, je súd (a znalec) toho názoru, že starostlivosť o dieťa si vyžaduje, aby dieťa malo vzájomný kontakt s oboma rodičmi, keďže nie sú známe skutočnosti, ktoré by spochybňovali rodičovské schopnosti oboch rodičov, a aby bola nariadená striedavá starostlivosť rodičov práve z dôvodu, že dieťa môže navštevovať aj dve predškolské zariadenia v inom mieste bydliska rodičov, aspoň do nástupu dieťaťa do základnej školy. Znalec zdôvodnil striedavú starostlivosť tým, že dieťa v rodine otca nemá dostatok podnetov na osobný rozvoj a z toho dôvodu je v regrese zhruba jeden rok, čo je možné odstrániť práve tým, že dieťaťu sa budú venovať aj iné osoby, ako otec. Podľa súdu ďalším podnetom na rozvoj citových schopností bude aj vzťah s dieťaťom, ktoré sa narodilo matke v terajšom manželstve. Súd vychádzal aj z toho, že otec je momentálne zaujatý voči matke dieťaťa, stále živí v sebe pocit krivdy za chovanie matky, ktorá ho opustila a nie je schopný uvedomiť si aj svoj podiel viny na tejto situácii. Súd pritom nepovažoval za dôležité vypočúvať v konaní svedkov, ktorí sa mali vyjadrovať k predošlému spôsobu života účastníkov, keďže z obsahu znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že dcéra potrebuje aj kontakt s matkou, ktorý otec dieťaťu upiera a pretože navrhnutí svedkovia by sa nevedeli vyjadriť k terajšiemu skutkovému stavu, ako uviedol aj navrhovateľ, súd považoval ich výsluch za nadbytočný. Keďže zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov sú v súčasnosti takmer rovnaké, obaja žijú zo štátnych dávok, pričom otec nie je zamestnaný a pretože dieťa navštevovalo aj predškolské zariadenie, súd bol toho názoru, že otec dostatočne nevyvíja snahu o zvýšenie svojich príjmov, matka je po pôrode, stará sa celodenne o ďalšie dieťa a okrem rodičovského príspevku poberá invalidný dôchodok, avšak nie v takej výške, že by spôsoboval výrazné materiálne zabezpečenie oboch rodičov. Súd je toho názoru, že nie je potrebné rodičom určovať výživné počas doby, keď bude mať dieťa v starostlivosti druhý rodič. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie otec maloletej, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti s tým, že bude dieťa zastupovať aj spravovať jeho majetok a matka bude povinná platiť na ňu výživné vo výške ustálenej súdom od právoplatnosti rozsudku s tým, že súd styk maloletej s matkou neurčuje. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f). Zdôraznil, že s výrokom rozsudku o striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí. Poukázal na to, že matka žije neusporiadaným životom, v minulosti zjavne zanedbávala dieťa, nedokázala sa o neho postarať, dokonca sama súhlasila so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti otca. Predmetom znaleckého skúmania podľa otca nebolo skúmanie pomerov a hlavne možností a schopností matky sa o maloletú O. postarať a poskytnúť jej potrebnú a nevyhnutnú osobnú starostlivosť. V tomto smere otec opakovane navrhol vypočuť svedkov, súd o jeho návrhu na vykonanie dokazovania prakticky nijako nerozhodol, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Výpoveď týchto svedkov je spôsobilá ozrejmiť schopnosti matky sa o dieťa starať. Toto súd nevyužil, čím neúplne zistil skutkový stav a bezbreho uveril znaleckému posudku. Závery znaleckého dokazovania sú spochybnené psychologickým nálezom klinického psychológa PhDr. U. P. zo dňa 12.3.2015 a vyjadrením Materskej škôlky F. zo dňa 5.3.2015. Otec tiež vyslovil názor, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Súd hlbšie nehodnotil a neargumentoval vo vzťahu k jednotlivým dôkazom, naviac nezohľadnil skutočnosti, ktoré zaznamenala polícia ohľadom konania matky. Rozsudok preto považuje za nepreskúmateľný a zmätočný, čo je dôvodom pre jeho zrušenie. Súd nedostatočne zistil skutkový stav aj keď sa riadne nezaoberal otázkou schopnosti matky sa o dieťa starať, rovnako nezistil v akých podmienkach by žila maloletá v domácnosti matky, opieral sa o výsledky znaleckého posudku, ktorý ale tieto podmienky neskúmal. Výpoveď kolízneho opatrovníka ohľadne podmienok v domácnosti matky považuje za nedostatočnú, nakoľko nie je schopný z krátkej návštevy posúdiť schopnosti matky sa o dieťa starať. Dôkazom otcových tvrdení o nedostatočnej starostlivosti matky o dcéru je existencia predbežného opatrenia súdu, ktorým bola dcéra predbežne zverená do starostlivosti otca, ktorý túto starostlivosť o dcéru aj účinne vykonával. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe pokynu odvolacieho súdu prvostupňový súd vydal vo veci dopĺňací rozsudok pod č.k. 16P/310/2013-191 zo dňa 23.9.2015, ktorým pôvodný rozsudok doplnil o výrok: „Obidvaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach“. Rozhodnutie súd s poukazom na § 166 ods. 1 O.s.p. odôvodnil tým, že nerozhodol o tejto časti predmetu konania, pričom bolo preukázané, že obaja rodičia majú spôsobilosť na právne úkony a nezistil taký dôvod na strane ktoréhokoľvek z nich, ktorý by neumožnil niektorému vykonávať zastupovanie a správu majetku dieťaťa. Z podnetu odvolacieho súdu prvostupňový súd dňa 7.7.2015 pod č.k. 16P/310/2013-183 vydal opravné uznesenie, ktorým preskúmavaný rozsudok opravil v záhlaví tak, že druhý riadok v časti označenia miesta pobytu maloletého dieťaťa správne znie: „bytom u otca“, štvrtý riadok v časti označenia pobytu matky správne znie: „L. V. - L., B. XXX/XX, pričom zároveň vypustil tretí odsek výroku rozsudku. Rozhodnutie s použitím § 164 a § 167 ods. 2 O.s.p. odôvodnil tým, že bolo potrebné opraviť zrejmé nesprávnosti rozsudku. Matka, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu otca maloletej sa písomne nevyjadrili. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne v súlade so zákonom a zisteným skutkovým stavom, rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O. tak, že dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, pričom zároveň výživné rodičom neurčil a vyslovil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej O., keď prvostupňový súd vykonal dokazovane v potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd rovnako zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval správnym spôsobom náležité hmotnoprávne ustanovenia, s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd už iba odkazuje na správne a dostatočné odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnuti,a s prihliadnutím na otcom maloletej použitú odvolaciu argumentáciu sa žiada dodať už iba nasledovné: V prvom rade je potrebné odobriť postup prvostupňového súdu, keď prioritne vychádzal z vykonaného znaleckého posudku znalca PhDr. Petra Molnára pod č. 24/2014, pričom naviac znalec bol aj osobne vypočutý na pojednávaní prvostupňového súdu. V tejto súvislosti je potrebné tiež zohľadniť, že znalec vykonal rozsiahle hĺbkové odborné vyšetrenia tak matky, ako i otca aj maloletej O., vypracovaniu znaleckého posudku venoval celkom 47 hodín. Závery znalca sú pritom jednoznačné. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že maloletá O. má pozitívny vzťah k obom rodičom. Rovnako obaja rodičia majú dobrý pozitívny vzťah k dieťaťu, vyšetrením nebolo zistené, že by dieťa robilo medzi rodičmi rozdiely, citová viazanosť dieťaťa je rovnaká k obom rodičom. V psychickom vývine dieťaťa bol ale zistený vývinový regres a emočné poruchy, jej mentálny vývin je oneskorený približne o jeden rok, čo znalec pripísal jednostrannému výchovnému vplyvu otca na dieťa, keď dieťaťu chýba výchovný vplyv matky. Psychosociálny vývin sa ukazuje oneskorený približne o jeden až jeden a pol roka. Znalec tiež vyslovil, že situácie, keď je maloleté dieťa v čase po ukotvenosti na matku od nej odtrhnuté na dlhší čas, pôsobia na dieťa traumatizujúco. Nie je v záujme dieťaťa, aby sa otec usiloval byť mu matkou, alebo matkinou konkurenciou vtedy, keď jeho matka je psychicky zodpovednou a emocionálne kompetentnou materskou osobou. Znalec tiež uzavrel, že súčasné výchovné prostredie maloletej O. u otca nepovažuje za ideálne, nakoľko postráda výchovné pôsobenie matky. Za súčasnej situácie potom znalec považoval za optimálne týždennú striedajú starostlivosť do dosiahnutia školského veku maloletej a za kontroly úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, po tomto období považoval za vhodné starostlivosť prehodnotiť. Vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom znalec doplnil, že obaja rodičia sa chovajú dieťaťu majetnícky, ako by to bola vec, presadzujú si svoje záujmy, pričom dieťa potrebuje a miluje oboch rodičov. Pri odporúčaní striedavej osobnej starostlivosti vychádzal aj z toho, že doteraz malo dieťa obmedzený styk s matkou, čo nie je dobré. Výslovne nepovažoval za vhodné, aby dieťa bolo zverené jednému alebo druhému rodičovi, lebo títo by si len viac vypestovali majetnícky vzťah. Okrem znalca v konaní navrhol striedajú osobnú starostlivosť aj kolízny opatrovník. Podľa obsahu spisu kolízny opatrovník tiež opakovane vykonal šetrenia v domácnosti matky, pričom ani v jednom prípade neboli zistené žiadne nedostatky, v čase šetrenia mala matka v dome čisto a poriadok, hygiena bola na požadovanej úrovni, mala navarené, v chladničke a mrazničke boli zásoby potravín a mala vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú. Tvrdenia otca v odvolaní, že výpoveď kolízneho opatrovníka ohľadne podmienok v domácnosti matky je nedostatočná, súd považoval za nepodložené. K námietke otca v odvolaní, že súd nevykonal ním navrhnuté dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, sa žiada poukázať na to, že súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1), pričom občianske súdne konanie je ovládané zásadou hospodárnosti (§ 6 O.s.p.). Prvostupňový súd si v odôvodnení preskúmavaného rozsudku tiež splnil povinnosť v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., keď vysvetlil, prečo nevykonal tieto otcom navrhnuté dôkazy. Odvolací súd sa pritom so závermi prvostupňového súdu, že výsluchy otcom navrhnutých svedkov, ktoré by mali preukázať neschopnosť matky maloletej postarať sa o dieťa, by boli nadbytočné, nehospodárne a neschopné zvrátiť závery súdu. Osobnosť matky bola totiž komplexne a hĺbkovo vyšetrená odborníkom - znalcom z oblasti psychológie, pričom u nej neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by mali brániť v jej starostlivosti o maloletú. Ak aj matka v minulosti v nejakom smere pochybila, to ešte nemusí znamenať, že v súčasnosti nie je schopná sa o maloletú náležite postarať, keď z vykonaného dokazovania vyplýva opak. Odvolací súd uzatvára, že pokiaľ prvostupňový súd nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté otcom maloletej, pričom sa s dôvodmi tohto postupu riadne vysporiadal v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, neodňal tým účastníkovi možnosť konať pred súdom. Žiada sa dodať, že podľa záverov znalca ani jeden z rodičov nie je ideálne osobnostne vybavený na výchovu dieťaťa, avšak podľa zákona rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú jeho rodičia (§ 30 ods. 1 ZoR), keď v danom prípade ani jednému z nich pri výkone rodičovských práv a povinností nebráni žiadne závažná prekážka (§ 38 ZoR). Nie je pravdivým tvrdenie otca v odvolaní, že psychologickým nálezom klinickej psychologičky PhDr. U. P. z 12.3.2015 boli spochybnené závery znaleckého dokazovania. Predovšetkým treba poukázať na to, že táto psychologička bola v kontakte s maloletou len 20 minút, s otcom len 1 hodinu (na rozdiel od znalca), pričom sama uvádza, že k hlbšej analýze sa vyjadriť nevie. V žiadnom prípade nijakým spôsobom nevyvracia ani nespochybňuje závery posudku súdneho znalca. Uviedla iba, že dieťa suponuje kognitívne v norme vzhľadom k veku, čo v danom prípade nemôže byť relevantné, keďže tento záver vyplynul z povrchného kontaktu s dieťaťom v trvaní niekoľkých minút, pričom znalec vykonával vyšetrenie len maloletej O. celú hodinu. Samotné vyjadrenie materskej školy zo F. k správaniu sa maloletej O. v materskej škôlke, ktorá je vo všeobecnosti hodnotená pozitívne, takisto nemožno z hľadiska odbornej úrovne porovnávať so závermi súdneho znalca. S poukazom na vyššie uvedené vzhľadom, na výsledky vykonaného dokazovania odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade je v záujme maloletej O. aj nevyhnutné, aby aspoň dočasne, kým nastúpi do školy, bolo jej umožnené zdieľať nielen domácnosť otca, ako tomu bolo doteraz, ale i domácnosť matky, čo dieťa nesporne obohatí, rozšíri jej obzor, doplní pozitívny výchovný vplyv matky a umožní dobehnúť oneskorený psychosociálny vývin. Takéto rozhodnutie je plne v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, ktorý podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa činnosti detí. Rozhodnutie je tiež plne v súlade s § 24 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov otca maloletej, odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením, ako vo výrokoch vecne správny, s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a v odvolacom konaní s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.